Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom LÚČ touto edíciou predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe.V poradí siedma je predkladaná publikácia o Jozefovi Tisovi. Naším zámerom je priblížiť sa pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč touto edíciou predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe.

Brožúra nám v tomto Jubilejnom roku pomôže byť náležite hrdí na svoju slovenskú národnú identitu a hlásiť sa povedome ku všetkému, čo nám z dedičstva sv. Cyrila a Metoda patrí. Obnovme si historickú pamäť na naše významné cirkevné, kultúrne aj politické vedúce osobnosti 9. storočia, akými boli bezpochyby Konštantín-Cyril a Metod, spolu s našimi vtedajšími vladármi Pribinom, Mojmírom, Rastislavom, Koceľom, Svätoplukom aj jeho nástupcom Mojmírom II.

Pohľad znútra - pohľad zvonka. Autori ponúkajú pohľad na zmenu prístupu historickej vedy po dosiahnutí slobody v našej spoločnosti. Podávajú pohľad „znútra“ i „zvonka“. Príchod nového štátu na medzinárodnú scénu totiž poskytuje historiografii národa príležitosť interpretovať a vysvetľovať nielen podmienky, okolnosti, inštitúcie a osobnosti, ktoré stáli pri jeho zrode, ale aj rôzne s ním súvisiace historické a iné sily. Je to príležitosť nielen pre domácich historikov, ale aj pre zahraničných vedcov, ktorí sa podujali predstaviť tento národ medzinárodnej verejnosti. Pád komunizmu na jeseň roku 1989 ponúkol po prvýkrát za celé povojnové obdobie príležitosť na zváženie nového prístupu. Vo veľmi krátkom čase vyšli práce, ktoré sledovali práve prebiehajúce zmeny. Po vytvorení Slovenskej republiky v roku 1993 dostala západná veda príležitosť prehodnotiť svoj prístup k slovenským dejinám.

Podľa písomne doložených dokumentov je Nitra popri Banskej Štiavnici jedno z najstarších miest. O Nitre existuje bohatá literatúra, chýba však pohľad na Nitru ako na kontinuálne trvalé centrum slovenského duchovného, hospodárskeho, politického a štátneho života.Marián Tkáč sa v publikácii Vráťme Nitru do našich dejín zamýšľa nad kontinuitou slovenských dejín a nad tým, kde sa vzala Veľká Morava. Snaží sa priniesť pohľad z druhej strany. Venuje sa aj téme misie Konštantína a Metoda a slovenským svätcom. Záver publikácie je zameraný na Nitru v uhorských a česko-slovenských časoch.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som utvoril fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia a svoje poznatky som zhrnul v brožúre: Ferdinand Ďurčanský a jeho vzťah k Hitlerovmu Nemecku. Vychádza v edícii Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Pohľad známeho historika na fenomén osobnosti moderného svätca Jána Bosca.

Publikácia Jozefa M. Rydla s názvom Biskup Pavol Hnilica SJ a slovenský exil obsahuje text prednášky, ktorá bola prednesená na medzinárodnej konferencii Biskup Pavol M. Hnilica SJ: osobnosť a dielo. Konferencia sa uskutočnila v Bratislave 29. marca 2019 na Univerzite Komenského.

Ostpolitik a komunizmus. Od Druhého vatikánskeho koncilu uplynulo takmer šesťdesiat rokov. Aký vplyv mal Druhý vatikánsky koncil na život Cirkvi?Ako ho Cirkev uviedla do života?Má ešte tento koncil dnes nejaký význam?Vie riešiť nové problémy, ktoré medzičasom vznikli?Na tieto a ďalšie otázky sa snaží odpovedať Ján Košiar v publikácii Druhý vatikánsky koncil, ktorá vychádza pri príležitosti 70. výročia biskupskej vysviacky Jána Chryzostoma Korca a 45. výročia zákazu tajne svätiť kňazov.

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii LINEA RECTA BREVISSIMA predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe a štáte.Naším zámerom je priblížiť sa k historickej pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

54. Publikácia Prvá ústava Slovenskej republiky, ktorej autorom je Jozef M. Rydlo, vychádza k 30. výročiu zákona Slovenskej národnej rady č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992.

53. Publikácia Vznik Svetového kongresu Slovákov a jeho hlavné aktivity, ktorej autorom je Jozef M. Rydlo, obsahuje text prednášky na medzinárodnej konferencii Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Prednášku usporiadal Ústav pamäti národa 17. júna 2015 na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.Publikácia vychádza pri príležitosti storočnice narodenia Štefana B. Romana (17.4.1921 - 23.3.1988), člena Slovenského ústavu, ako pripomienka 50. výročia vzniku Svetového kongresu Slovákov, ktorý založil.

Je všeobecne známou pravdou, že európska civilizácia je do značnej miery postavená na hodnotách kresťanstva. Túto skutočnosť analyzuje v krátkej publikácii O mieste kresťanstva v európskej civilizácii, autor Benedetto Croce, taliansky filozof a politik, ktorý žil v rokoch 1866 - 1952. Opisuje rozdiel medzi veriacim človekom a filozofom a hovorí o kultúrnych zhodách, či rozdieloch.Benedetto Croce a celá edícia publikácii Linea recta brevissima, nás privádzajú bližšie k historickej pravde, ktorá tak veľmi ovplyvňuje myslenie aj dnešného človeka.

Autor sa usiluje obnoviť spomienku na národného dejateľa, ktorého život a dielo prispeli k zachovaniu spoločného duchovného, mravného, kultúrneho, spoločenského i hospodárskeho života národa. Nie je to „klasický“ životopis osobnosti. Ponúka nám množstvo zaujímavých historických udalostí, kde T. G. Masaryk vystupoval, jeho vyjadrenia i ozrejmenia jeho vzťahu k Slovákom.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 okov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

včera a dnes. Autor nás prostredníctvom tejto publikácie bližšie oboznamuje s organizáciou slobodomurárskych lóží, umožňuje nám spoznať jej historické korene, jej ideologické základy a hlavné ciele, ako aj prostriedky na ich realizovanie. V historickom priereze vymenúva jej dôležitých predstaviteľov, a to nielen v zahraničí, ale aj na našom území. Dôležitou časťou publikácie je záver, kde autor hovorí o postoji Svätej stolice k slobodomurárstvu.

Vznik a trvanie prvého slovenského štátu 20. storočia.Vznik Slovenskej republiky Medzinárodný politický rámecSlovensko subjektom medzinárodného práva Budovanie štátu a obrana samostatnosti Vojna proti ZSSR Alibizmus a povstanie Tragická bilancia

K otázke začiatkov slovenských dejín. Slovanské obyvateľstvo od začiatku 9. storočia začalo prijímať kresťanské náboženstvo. Tento integračný proces podmieňoval etnickú diferenciáciu a dosiahol mimoriadnu intenzitu v 9. storočí utvorením renofeudálneho štátneho útvaru, zvaného Morava. Na území Slovenska sa už vtedy jasne odlišovala osobitná etnická individualita, ktorá si však zachovala všeobecný názov Slovanov „Sloven, Slovän alebo Slovjan“ až do 14. – 15. storočia.

Autor nám v publikácii predkladá svoje študijné výpisky, ktoré jasne dokazujú, že Židia zo Slovenska prispeli v rozličných odboroch k rozvoju svetovej kultúry, a to neraz vynikajúcim spôsobom. Opisuje mnohé osobnosti z oblasti biblických vied, medicíny, prírodných vied, dejín, umenia a publicistiky. Pripomína, že ich mená by mali všetky vojsť aj do našej lexikálnej a biografickej literatúry.

Pohľad historika Milana S. Ďuricu.

očami svätej stolice 1918 - 1927. Z obsahu: Slovensko na križovatke dejínSvätá stolica, Slovensko a nový medzinárodný poriadokMicarov príchod do Prahy a vymenovanie troch slovenských biskupovVymenovanie trnavského apoštolského administrátoraSlovensko medzi Prahou a Vatikánom a cesta ku kríze 1925Svätá stolica, politické aktivity slovenských katolíkov a vstup HSĽS do vlády

Priamo najbližšie k pravde. Dr. Jozef Tiso bol katolíckym kňazom, predsedom Slovenskej ľudovej strany (po roku 1925 Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) a prezidentom Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. Bol považovaný za nezištného politika, ktorý mal vždy na srdci národné záujmy a usiloval sa zabezpečiť pre národ jeho miesto na slnku. Sám si bol vedomý dôvery a svojho postavenia v národe. Považoval sa za mučeníka obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ v duchu svojho kresťanského charakteru, a tiež v záujme svojej ďalšej budúcnosti, všemožne chrániť. Jozef Tiso bol popravený obesením 18. apríla 1947 sa v Bratislave.

Nepredkladáme životopisný profil tejto svetoznámej osobnosti, o ktorej jestvuje bohatá literatúra v českej, slovenskej i svetovej literatúre. Prof. Ďurica chcel svojim slovenským čitateľom načrtnúť v hlavných rysoch postoj tohto významného a kontroverzného českého politika a štátnika voči slovenskému národu a jeho politickým, kultúrnym, ekonomickým záujmom, a hlavne voči jeho historickým snaženiam o zachovanie svojej národnej identity a z nej vyplývajúcej potreby vlastnej štátnosti.

Láskavosťou Ing. Stanislava Stanu a PhDr. Eleny Šebovej dostal som do rúk časť spomienok jeho otca Ing. Júliusa Stanu (1900 – 1971), jedného z hlavných politických osobností zúčastnených na udalostiach historických dní marcovej krízy v roku 1939.Hneď po vyhlásení samostatnosti Slovenského štátu 14. marca 1939 Július Stano sa stal ministrom dopravy a verejných prác a túto funkciu úspešne zastával napriek pokusom pronemeckej opozície až do povstania v roku 1944.

„Kto poctivo hľadá pravdu a sa o nej presvedčí, musí mať aj odvahu plávať proti prúdu.“ V tomto duchu nám v poradí 22. knižočka profesora Ďuricu poskytuje vzácne myšlienky a fakty o slovenskej historiografii a otázke vzniku slovenského národa.

K 15. výročiu Slovenskej republiky. Čo ohrozuje slovenskú štátnosť? K 15. výročiu Slovenskej republiky Tak ako jednotlivec, ktorý nerešpektuje zásady všeobecne platných noriem spoločenského poriadku, či už ide o čisto formálne, ale hlavne o etické a mravné postoje, stratí v tej spoločnosti dobré meno, úctu a ústretovosť voči jeho partnerstvu, – celkom podobne aj štát, najmä ako ešte nový člen medzinárodného spoločenstva štátov, veľmi ťažko si získa reálne, vedomostné (nie iba formálne) uznanie, rešpekt a prijatie za rovnocenného partnera, ak sa vo svojich postojoch dištancuje od všeobecne rešpektovaných noriem v štátoch svojho geopolitického priestoru. Prof. Ďurica vymenúva, skúma a u pozorňuje na prípadné riziká.

Kultúrno-historický náčrt. Osobitnú úctu voči panne Márii prejavovali naši dávni predkovia už od prvopočiatkov slovenského národného bytia, ktorého vznik a vývin bol podstatne podmienený práve prijatím kresťanstva. Knižočka vám prináša cenné informácie o šírení tejto úcty na našom území, oboznamuje nás s miestami, svätyňami a výtvarnými či sochárskymi pamiatkami, ktoré podnes svedčia o láske nášho národa voči Sedembolestnej.Osobitné miesto autor venuje histórii šaštínskej baziliky a činnosti saleziánov pri jej sprístupňovaní verejnosti. Z historického i náboženského hľadiska je nepochybne dôležité spomenutie dekrétov, ktorými pápeži vždy opätovne schválili prastarý kult Sedembolestnej a povzbudili tak národ k jej uctievaniu.

Problém identity osôb i spoločenských útvarov je jedným z pálčivo aktuálnych problémov našej súčasnosti tak na úrovni filozoficko - sociologických reflexií, ako aj v oblasti historického bádania. My Slováci sme na tomto poli ešte v ťažšej situácii, lebo nám chýba v porovnaní s „klasickými“ európskymi národmi takmer všetko to, čo ich historická veda už produkovala pre lepšie poznanie národnej minulosti tak v jej lokálnych a čiastkových aspektoch, ako aj v širších súvislostiach európskych rozmerov.V poradí 23. publikácia v edícii Priamo najbližšie k pravde je určitým pokusom v tomto smere. Možno ho považovať za úspešný, lebo prináša spresnenie základných pojmov tejto zložitej otázky a načrtáva aspoň v najhrubších rysoch to, čo považujeme za historický profil slovenskej národnej identity.

"Už pred piatimi rokmi jeden z našich vysokých cirkevných predstaviteľov neváhal verejne upozorniť veriacich, ako aj prítomných najvyšších štátnych predstaviteľov, že v našej spoločnosti sa stále jasnejšie a útočivejšie prejavuje komplot nepriateľských síl proti kresťanstvu a najmä proti Katolíckej cirkvi: „Bez nadsádzky môžeme povedať, že kresťanské prostredie na Slovensku je ohrozené, pretože sú kresťanské hodnoty spochybňované, ba dokonca zosmiešňované.“ Musel mať na to svoje dôvody. Veď pre každého čo i len trocha uvažujúceho pozorovateľa je to evidentná skutočnosť. Stačí si vziať do rúk ktorýkoľvek z celonárodne, ale aj regionálne rozšírených denníkov, ešte viac hociktorý z ilustrovaných týždenníkov, ktorými vydavateľstvá zaplavujú novinové stánky, alebo aj množstvo ponúkaných kníh v pouličných stánkoch, mnohých kníhkupectvách, ba aj v nespočetných inzertných novinách, ktoré vychádzajú v státisícových nákladoch a periodicky ich nachádzame gratis v našich poštových skrinkách; stačí čo i len letmo otvoriť hocktorý domáci aj zahraničný televízny program v akomkoľvek čase, alebo sa trocha započúvať do rozhovorov najmä mladých, ale aj nielen mladých ľudí pri ich zábavách, na trhovisku, počas prestávok v škole, ba neraz aj v rodine, aby sme si túto skutočnosť overili. Musíme sa však priznať, že najčastejšie to vôbec nerobíme.

Pôvod Slovákov a kresťanstvo. Od straty stredovekej štátnosti sa vystriedali na našom území tatárske, husitské, turecké plienenia, potom odnárodňovacie procesy zo strany južných i západných susedov až po polstoročie medzinárodnej ateistickej komunistickej tyranie. To všetko slovenský národ prežil a prekonal, až si znova vytvoril najúčinnejší nástroj ochrany a obrany národnej podstaty, ktorým je suverénna štátnosť.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne - Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii LINEA RECTA BREVISSIMA predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe a štáte.Naším zámerom je priblížiť sa k historickej pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

Pastoračná nevyhnutnosťPrisťahovalciPôvod a zásluhy islamuPrípady konverzie na islamKresťan nemôže byť pokúšaný islamomNedostatok stretnutia kultúrNajzrejmejšie rozporyIslam a kresťanstvoBolestná minulosťPodstatné rozdielySúčasná situáciaZmiešané manželstváKultúrna konfrontácia

Hosťovská prednáška na Rýnskej univerzite Friedricha Wilhelma v Bonne pre poslucháčov všetkých fakúlt.

Pri príležitosti dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky sa autor zamýšľa nad prínosmi i ťažkosťami, ktoré majú dosah na jej občanov.Je to už v poradí tridsiata publikácua z edície Priamo najbližšie k pravde"Múdry si uzná chyby, ktorých sa dopustil, zamyslí sa nad tým a poučí sa. Je na nás, všetkých občanoch obnovenej Slovenskej republiky, aby sme sa z dejín poučili a vyhýbali sa nedôslednostiam v riadení osudov nášho štátu. Môžeme to účinne ovplyvňovať hlavne a prakticky jedine tým, že v tomto zmysle vždy uplatníme svoje volebné právo; jeho prostredníctvom môžeme a máme zveriť náš osud do rúk takých osvedčených, všestranne pripravených a čestných osôb, ktoré sa prejavili ako verní a dôslední uplatňovatelia základných ideí slovenskej národnej i štátnej tradície, ako sú kresťanstvo a suverénna štátnosť. Ak sme na to pri predošlých voľbách nemysleli a osud nášho štátu sa dostal aj do rúk osôb a hnutí, ktorým je suverenita Slovenskej republiky neželateľnou prekážkou v ich službičkovaní cudzím, straníckym alebo osobným sebeckým záujmom, a preto sa usilovali vytunelovať ju aj za cenu nielen osobnej, ale i národnej cti, tak nasledujúce voľby nám ešte dajú príležitosť, aby sme svoj ťažký omyl napravili. Ináč by sme stratili právo sťažovať sa a šomrať proti tomu, čo nás v najbližšej budúcnosti môže postihnúť."

„Z historického hľadiska môžeme tvrdiť, že štátnosť bola – aspoň v našom kultúrnom a politickom prostredí – jedným z najdôležitejších podmieňujúcich faktorov etnogenézy, a teda i z nej vyplývajúcej národnej identity. Potvrdzujú to dejiny všetkých európskych národov. Vo viacerých svojich prácach som jasne poukázal na to, že Slováci ako prví medzi západnými Slovanmi dospeli k uvedomeniu si svojej etnickej individuality." Autor prechádza od Samovej ríše cez štátne zoskupenia Slovákov spoločné s Čechmi, ale i samostatné, až po súčasnú Slovenskú republiku a vyzýva každého jednotlivca, aby sa vzoprel akémukoľvek útlaku proti duchovnému dedičstvu slovenského národa, proti jeho kresťanskej tradícii a proti jeho národnej štátnosti, a to prostredníctvom nových iniciatív na športovom, finančnom, hospodárskom, kultúrnom, vedeckom i politickom poli.

Ideologické tézy a historické fakty. Cieľom vydania nie je už polemika, ale iba snaha o rozšírenie poznania dôležitých faktov slovenských dejín, ktoré cudzie ideológie dlhé desaťročia zamlčovali, alebo aj celkom falšovali.

V slovenskom dejepisectve je mnoho tzv. bielych miest. Máme tu množstvo neprebádaných tém, ktoré sa historikom priam núkajú. No mnohokrát ani ich atraktivita nenabáda slovenskú historickú obec k ich preskúmaniu. A tak aj na prahu 21. storočia ostáva kľúčová otázka slovenskej historiografie, teda jej podanie slovenských dejín z vlastného pohľadu, stále nezodpovedaná.Aj v knihe Milan Stanislav Ďurica - muž, ktorý vrátil Slovákom ich národné dejiny prináša Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii Linea recta brevissima stručne, ale vedecky dokumentované témy, ktoré sú možno aj menej známe, hádam aj kontroverzné a neraz zamlčované, či falšované. Jozef M. Rydlo je autorom početných štúdií, bibliografií a biografií, ktoré boli publikované v zborníkoch, kalendároch a periodikách doma, ale aj v zahraničí.

Predmetom tejto úvahy nie je odboj ako taký, o ktorom, ako je známe, boli formulované najrozličnejšie a veľmi protirečivé interpretácie. Ide skôr o ozrejmenie tejto otázky:Je možné, že by slovenský národ, ktorý vstúpil do rodiny európskych národov na kresťanskom základe, razom adoptoval alebo aspoň nevšímavo trpel ideológiu Hitlerovho nacizmu?Ak áno, treba dôkladne analyzovať príčiny a konkrétne prejavy. Ak však nie, prečo sa teda o slovenskom národnom odpore proti hitlerovskému nacizmu v historiografii tak zanovito mlčí?

Podstatu slovenského nacionalizmu možno správnejšie definovať ako národné povedomie, lebo agresívnosť, aká charakterizuje mnoho iných nacionalizmov, bola slovenskému nacionalizmu vždy cudzia. Vyplývali z neho spravodlivé požiadavky kultúrneho, politického, ekonomického charakteru najprv vo forme autonómie a konečne vo forme vlastnej štátnosti.

podľa Václava Hájeka z Libočan. Hájekova kniha bola dokončená v roku 1539. Odvtedy až do druhej polovice 18. storočia nielen v českej pôvodine, ale aj v troch nemeckých vydaniach, ktoré pripravil protestant Johann Sandel a vyšli v rokoch 1596, 1697 a 1718, v celej Európe obsah tohto diela tvoril jeden z hlavných prameňov o dejinách českého národa. Autor hľadal možnosť dostať do rúk aspoň jedno z pôvodných českých vydaní. Predbežne sa mu to podarilo iba čiastočne a v Prahe našiel jeden exemplár Hájekových Pověstí v prepise Jana Kočího z roku 1918. V ňom našiel niekoľko prekvapujúcich pasáží, ktoré tu reprodukuje a nad ktorými sa treba zamyslieť.