Cirkev

Svojím obsahom a určením sa KKC radí medzi tzv. veľké a univerzálne katechizmy. Verne a organicky podáva učenie Svätého písma a živej tradície Cirkvi, autentického učiteľského úradu, ako aj duchovné dedičstvo otcov, učiteľov, svätcov a svätíc Cirkvi. Berie do úvahy náukové vyhlásenia, ktoré Duch Svätý v priebehu stáročí vnukol Cirkvi, a pomáha osvecovať nové situácie a problémy, ktoré sa v minulosti neobjavili. KKC, podobne ako Tridentský katechizmus, sa delí sa štyri časti, ktoré Ján Pavol II. prirovnal „k štyrom vetám veľkej symfónie“: Vyznanie viery (v čo Cirkev verí), Slávenie kresťanského tajomstva (sviatosti), Život v Kristovi (život v Duchu a Božie prikázania), Kresťanská modlitba (čo a ako sa Cirkev modlí). Impulz na jeho zostavenie vznikol pri príležitosti spomienky na 20. výročie skončenia koncilu, keď Ján Pavol II. dňa 25. januára 1985 zvolal mimoriadne zasadnutie Biskupskej synody, kde synodálni otcovia vyjadrili želanie, aby sa pripravil koncept katechizmu katolíckeho učenia, ktorý by bol orientačným bodom pre miestne katechizmy. Kompendium katolíckej viery, ktoré vzniklo na základe požiadavky biskupov na ich mimoriadnom zhromaždení, Ján Pavol II. považoval za najzrelšie a najbohatšie ovocie koncilového učenia.

7. vydanie. Základ tejto publikácie tvorí katechizmus zostavený F. R. Osvaldom a je doplnený textami z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Má pôvodnú formu otázok a odpovedí. Je vhodný na vyučovanie náboženstva i na doplnenie vedomostí.

Po knihe Algebra katolíckeho náboženstva, ktorá obsahuje výpis základných poznatkov zo Svätého písma, náuky o sviatostiach, svätej omši a modlitbe, prichádza autor s ďalšou publikáciou, v ktorej prináša prierez dejinami Cirkvi počnúc osudmi apoštolov, pokračujúc cirkevnými otcami a zahrnúc všetky dejinné obdobia sa dostáva až k Cirkvi v súčasnosti. Cirkevné dejiny, ako to vidíme na obálke, nám ukazujú ako z malého semienka Máriinho fiat („staň sa") cez stáročia vyrastá kresťanstvo do mohutného stromu. Dejiny sú delené na obdobia: Do roku 450: Obsahuje šírenie kresťanstva v apoštolských a poapoštolských časoch. Stavby chrámov, vznik farností, biskupstiev a vytváranie kresťanskej náuky, základy rehoľníctva, vznik a vytváranie Byzantskej ríše.Do roku 1050: Sťahovanie národov, rozmach Cirkvi v terajšej západnej Európe, vznik a šírenie Islamu, rozpory medzi východnou a západnou Cirkvou.Od roku 1050 po reformáciu: Rôzne formy boja Cirkvi proti zasahovaniu svetskej moci do jej činnosti, krízy v duchovnom živote Cirkvi a rehôl, krížové výpravy, problémy okolo voľby pápežov.Od reformácie: Rekatolizácia cez Tridentský koncil a nové rehole, širenie Kresťanstva do novoobjavených krajín, vznik anglikánskej cirkvi. Pôsobenie Turkov v juhovýchodnej Európe. Dejinné udalosti počas jednotlivých storočí až podnes.

Dejiny tvorili konkrétni ľudia, preto je našou povinnosťou na nich nezabúdať, ale si ich pripomínať, vracať sa k ich duchovným odkazom, lebo z minulosti k nám hovoria aj dnes. Veď každý rozumný človek sa obohacuje poznávaním histórie, preveruje si svoje myslenie i konanie, a to aj činmi ľudí z našej minulosti, čo nám umožňuje aj toto dielo.Mons. Viliam Judák nitriansky biskup

Boj proti korupcii v Cirkvi a spoločnosti. „Ekonomická kríza na jednej strane vyprovokovala silnejší odpor voči skorumpovanej moci. Na druhej strane sme svedkami širokej korupcie či krízy kultúry, najmä pokiaľ ide o chápanie politiky. Tá sa totiž chápe ako vykonávanie moci bez inšpirácie ideálom. Ďalej sme svedkami korupcie v podobe nedostatočne kvalifikovaného personálu v politike, ale aj v iných oblastiach. Potrebujeme politiku na výške, takú, ktorá by presiahla sféru imanencie a reprezentovala by širokú a hlbokú víziu, a to bez toho, aby sa zabarikádovala v anachronických ideológiách. Aby sme to však dosiahli, musíme znovu vybudovať nádej, ktorá sa bude opierať o obnovenú ideu spoločenstva. A musíme si dať pozor na jeden problém: Keď ľudia stratia nádej, sú menej odolní voči zvádzaniu a korupcii zo strany tých, čo o sebe vyhlasujú, že dokážu vyriešiť všetky problémy.“ (kardinál Turkson)Kardinál Peter Turkson je prefektom vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Rodák z africkej Ghany veľmi zblízka pozná prostredie čierneho kontinentu, na ktorom sa korupcia pokladá za dôležitú brzdu rozvoja. V knižnom rozhovore sa zaoberá hlbokými príčinami korupcie, ktorá je celosvetovým problémom. Chápe ju veľmi široko, nielen ako úplatkárstvo. Chápe ju ako proces, ktorý začína prebiehať v človeku, ktorý stráca nádej, že zákonnosť a spravodlivosť mu pomôžu dosiahnuť dobro. Tento proces sa šíri v jednotlivcoch i v spoločnosti ako hrdza, ktorá rozožiera, oslabuje, ničí. Podľa pápeža Františka korupcia vyrastá z ľudského srdca a môže zapustiť korene v každom človeku. Všetci sme vystavení pokušeniu korupcie. Aj keď si myslíme, že sme ju porazili, môže sa kedykoľvek znova vynoriť. Kardinál Turkson ponúka filozofické a duchovné, no i politické a praktické východiská pre boj s týmto spoločenským nešvárom.

Zbierka základných otázok z náuky Cirkvi, ktoré majú pomôcť laikom lepšie poznať podstatné pravdy viery.

Znamená morálka jen příkazy a zákazy? A co život v plnosti, k němuž nás zve Ježíš Kristus? Knížečka vznikla jako úvod k třetí části Katechismu katolické církve, nazvané příznačně „Život v Kristu“. Autor nám ukazuje, že morálka není něco odtrženého od života, natož proti životu: Vyplývá z životodárného vztahu s Bohem, který miluje člověka a chce jeho dobro. Pomáhá nám uchovat si v životě harmonii a řád, inspirované Duchem.Nabízí se jako cenná pomůcka pro katechety a kněze, pro katechumeny a biřmovance, ale též pro všechny, kteří touží žít opravdu „život pod vládou Kristovou“.

multimediálne. Multimediálne CD z konferencie: kázne, semináre, prezentácie, fotoalbum.Hostia: Ulf Ekman, Ake Carlson, Pavel Hanes

Úkolem hierarchie je hledat a vyjevovat v konkrétní historické situaci pravou cestu víry. Hierarchie ale tento úkol nemůže vykonávat svévolně, nýbrž výlučně jako službu víře celého společenství a v jistém ohledu také ve spolupráci s ostatními věřícími. Ve hře je tedy identita křesťanství, katolicity. Mezinárodní teologická komise v dané věci připomíná, že laici mají aktivní roli v uchovávání, prožívání, prohlubování, formulování a předávání pravé víry. Podotýká se, že od prvních staletí až do novověku to byli právě laici, kteří udržovali víru v některé pravdy mnohem jasněji a pevněji než biskupové a teologové...