Umenie, kultúra

pastoračné analýzy a výzvy. Jedna zo základných služieb Cirkvi, v každej dobe a aj v tej súčasnej, je zameraná na ohlasovanie radostnej zvesti všetkým ľuďom. Ako hovorí svätý apoštol Pavol: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásať‘ (porov. 1 Kor 9,16).Misie sú prednostná služba, ktorú môže Cirkev preukázať každému človekovi, a celému dnešnému svetu a v tomto zmysle aj rómskemu národu. Rómovia žijú medzi nami a preto je dôležité usilovať sa ponúknuť im radostnú zvesť primeraným spôsobom. Je to výzva predovšetkým pre kňazov, rehoľníkov, ale i laikov, ktorí túžia slúžiť tomuto národu, ale samozrejme je to úloha aj každého veriaceho kresťana, ktorý by mal mať v sebe túžbu svoju vieru odovzdávať ďalej - slovom i príkladom. Aby naša služba medzi Rómami bola čo najefektívnejšia, je dôležité pokúsiť sa poznávať ich špecifiká, aby sa tak na jednej strane dosiahlo odovzdávanie viery primeraným spôsobom, ale na druhej strane prišlo k prekonávaniu bariér, ktoré medzi nimi a majoritou neraz narastajú.Našou úprimnou snahou má byť úsilie o ich všestrannú integráciu, ale v tom duchu, ako to chápe, a v Smerniciach pre pastoráciu Rómov aj popisuje, Katolícka cirkev: „Integráciu treba bezpodmienečne podporiť, pričom má smerovať k plnému začleneniu rómskeho života a rómskych tradícií do celku ostatných kultúr, zároveň s rešpektovaním toho, čo je jej vlastné. Rozhodne však treba odmietnuť pokusy o asimiláciu vedúcu k zničeniu rómskej kultúry tým, že sa rozpustí vo väčšinovej kultúre“ (SPPR53). Niekedy môže byť aj toto dôležitým problémom pre rómsky národ, ktorý chápe snahu majority o ich integráciu ako snahu o zničenie ich kultúry, národa, tradícií a pod. Našou snahou má byt’ pozdvihnutie a očistenie ich kultúry k plnšej dokonalosti a nie jej zničenie. Aj na náboženskom poli nám má ísť predovšetkým o očistenie všetkého, čo nie je zlučiteľné s katolíckou vierou - tu sa dostávame predovšetkým do oblasti povier a nesprávneho morálneho konania, ktoré je v rozpore s desatorom Božích prikázaní.Preto autori predkladanej vedeckej monografie v teoretickej časti ponúkajú čitateľom možnosť nahliadnuť do niektorých špecifík rómskej religiozity a morálky, ako aj do dejín rómskeho národa a sumarizujú aj úsilie Katolíckej cirkvi v pastorácii Rómov. Poznanie týchto skutočností môže byť veľkou pomocou pri zefektívnení pastoračnej služby medzi Rómami.V empirickej časti prostredníctvom kvalitatívneho výskumu uskutočneného dotazníkovou formou, si za hlavný cieľ autori zvolili snahu získať podnety od kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí v rómskych komunitách slúžia, aby sa oni pokúsili zosumarizovať čo vnímajú ako dôležité pre účinnú pastoračnú službu. Možnosť vyjadriť sa dostali aj samotní Rómovia - aké majú oni očakávania od svojich kňazov v pastoračnej službe. Výsledky dotazníkov sú opísané v závere empirickej časti.V prílohe sa ešte nachádzajú postrehy kňaza Martina Majdu a sestry Silvie Zábavovej CJ z ich pastoračnej služby a taktiež základné modlitby v rómskom jazyku a obrázky rómskych blahoslavených, ktoré môžu pomôcť pastoračným pracovníkom pri vyučovaní náboženstva, alebo pri rôznych stretnutiach, kedy by sa dali tieto modlitby a obrázky vhodne použiť.

Vedeli ste, že...?. Vedeli ste, že jeden z najpredávanejších autorov súčasnosti, Paulo Coelho, má za sebou búrlivý životný príbeh, tri manželstvá, drogy, členstvo v satanistickej sekte, pobyty na psychiatrii, no v súčasnosti žije len pár kilometrov od Lúrd, kam sa chodí často modliť? Vedeli ste, že v origináli od Karla Maya zomiera Winnetou ako kresťan?Vedeli ste, že socha Ježiša Krista v Riu de Janeiro je najväčšou monštranciou na svete?Vedeli ste, že Hans Christian Andersen osobne navštívil na pár hodín Bratislavu, kde získal inšpiráciu pre jednu zo svojich najznámejších rozprávok?Vedeli ste, že po II. svetovej vojne hlavný rabín mesta Rím Israel - Italo Zolli prijal krst a stal sa katolíkom?Vedeli ste, že po českom skladateľovi Antonínovi Dvořákovi pomenovali jednu planétku aj kráter na planéte Merkúr?Vedeli ste, že Ludwig van Beethoven býval často na Slovensku a mal tu i svoju tajnú lásku?Vedeli ste, že v niektorých ostrovných mestách sa pri diele Georga Friedricha Händla Mesiáš a jeho jasavom Hallelujah diváci vždy postavia?Toto všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v knihe Kulmenie z dielne TV Lux.Medzi mladými sa často používa anglické slovíčko cool. Môžeme počuť, že niečo je či bolo „coolové". Chcú tak vyjadriť, že ich niečo zaujalo, prípadne ohúrilo. Keď sme v TV Lux premýšľali o relácii, ktorá by zaujímavým a zrozumiteľným spôsobom priblížila súčasnej generácii umenie a známe diela z oblasti literatúry, architektúry, kinematografie, divadla či hudby, napadlo nám slovné spojenie Kulmenie. Spojili sme v ňom tri kľúčové slová: kultúra - umenie - „coolový"."Kulmenie si televízni diváci veľmi obľúbili. Rozhodli sme sa vám teda to najlepšie z neho priniesť aj v knižnej podobe. Texty vznikali na základe rešeršov článkov, vyhľadávania na internete i osobných poznatkov odborníkov z rôznych oblastí umenia. Prajeme vám, aby boli aj v takejto podobe pre vás „coolové" a aby zušľachtili vašu dušu. Veď o tom by predsa umenie malo byť." Autori Jozef Kováčik a Pavol Danko

Prvé slovenské písmo. „V poznaní postúpi len ten, kto miluje pravdu.“ - pápež Benedikt XVI.Slováci patria medzi najstarobylejších obyvateľov Európy. Hoci sa ich korene strácajú v šere histórie, počiatky ich písomnej kultúry poznáme obdivuhodne presne. Historický prameň uvádza vznik slovenského písma presne na rok 863 po Kristovi. Dátum zrodu je iba jeden z unikátov našej prvej abecedy – hlaholiky. Všetky pramene z 9. stor. dosvedčujú, že slovenské písmo bolo jedinečným originálom. Od známych abecied sa líšilo nielen tvarom, ale najmä duchovnou symbolikou.Predkladaná publikácia má umožniť čitateľovi nahliadnuť do prvej písomnej kultúry Slovákov. Keďže je určená širokej slovenskej verejnosti, nielen úzkemu okruhu čitateľov, je koncipovaná tak, aby ju zvládli i nižšie vekové kategórie, ale mohla osloviť aj náročnejšieho záujemcu. Jej prvá časť: Slovenské písmená, oboznamuje s problematikou na elementárnej úrovni, s možnosťou osvojenia si písmen hlaholiky. Druhá časť: Písmená Múdrosti, je úvodom do historických súvislostí vzniku a vývoja prvého slovenského písma. Zároveň nás vovádza aj do symboliky a posolstva, ktoré nám cez tieto písmená zanechal ich tvorca – Konštantín Filozof. Tretia časť: Písanie hlaholských písmen umožňuje i praktický nácvik písania hlaholikou. Autori publikácie sú lektori Hlaholskej akadémie Domu Matice slovenskej v Bratislave. Primárne je vydaná pre potreby Kurzu hlaholiky, ale môže poslúžiť každému, kto chce poznať hlbší zmysel slovenskej histórie. Lektorka Elena Šubjaková je autorkou monografie Hlaholika, posvätné dedičstvo Slovákov (2010), Slováci apoštoli Slovanov (2017) a viacerých iných publikácii s historickou i náboženskou tematikou.

Unikátna obrazová publikácia je výsledkom fotografického snímania, ktoré sa v Sixtínskej kaplnke uskutočnilo v decembri 2015 a januári 2016. Detailne zachytáva interiér tohto veľkolepého miesta. Fotografie sú doplnené o odborný výklad, ktorý vám pomôže lepšie porozumieť práci renesančných majstrov.

Hity, koncerty, albumy, sláva – je v nich miesto pre Boha? Odpovedá Ondrej Kandráč a Dominika Gurbaľová.

Bohato ilustrovaná kniha ponúka odbornej i širokej čitateľskej verejnosti fundovaný obsažný a ucelený pohľad na vznik a vývoj úcty k Sedembolestnej Panne Márii od jej historických počiatkov až po súčasnosť. Poukazuje pritom na významnú úlohu, ktorú zohralo kresťanstvo v slovenských dejinách.Autor vychádza z najnovších historických výskumov a z vedeckého skúmania veľkého množstva historických prameňov a literatúry, pričom predkladá aj niektoré nové poznatky, ktoré doteraz neboli publikované. Poukazuje na najstaršie historické korene mariánskej úcty i na vznik úcty k Bolestnej Matke Božej spätej s duchovnosťou európskeho stredoveku.Osobitnú pozornosť venuje pútnickému miestu Šaštín, ktoré zohrávalo od 16. storočia mimoriadnu úlohu v duchovnom živote celej monarchie a v 19. a 20. storočí sa postupne stalo aj zdrojom posilňovania národného vedomia Slovákov. Tento vývoj vyústil až do širokého prijatia a napokon i formálneho ustanovenia Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska a Slovákov, k čomu kniha prináša plné znenia súvisiacich dokumentov. Vychádza v roku Sedembolestnej Panny Márie vyhlásenom Katolíckou cirkvou.Obsahuje: obrazovú a dokumentovú prílohu, ilustrácie, index, angl. resumé.

(výber z diela). Môžeš žiť racionálnym životom, skromne a účelovo, a predsa môžeš byť v duši i v srdci aj vo vyššom intelekte mrzák, človek, ktorý v sebe zahubil život duše, ktorý nevidí ďalej než na špičku nosa, človek, pre ktorého je celý božský svet nemý, hluchý a mŕtvy, pre ktorého odnikiaľ neprúdia zdroje života a ktorého samotný tieň, kam padne, všetko otravuje mrazom a smrťou. (F. X. Šalda)

Kniha fotografií Na chválu Stvoriteľa už na prvý pohľad pozýva žasnúť, obdivovať tvorstvo a chváliť jeho Pôvodcu. Pôsobivé fotografie slovenskej fauny a flóry Ivana Kňazeho (1946), zanieteného ornitológa, spisovateľa a fotografa prírody, dopĺňajú myšlienky pápeža Františka z encykliky Laudato si´ (LS, Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov a mieste človeka v ňom. Svätý Otec František, podobne ako jeho predchodcovia Ján Pavol II. a Benedikt XVI., pripomína, že autentický ľudský rozvoj má morálny charakter a predpokladá plné rešpektovanie človeka, musí však venovať pozornosť aj prirodzenému svetu a brať ohľad na prirodzenosť každej bytosti a na jej vzájomnú spojitosť v usporiadanom systéme: „… ak sa cítime intímne spojení so všetkým, čo existuje, spontánne z toho vyplynie striedmosť a starostlivosť“ (LS 11).Vášnivý fotograf prírody Ivan Kňaze má na svojom „loveckom“ konte tisícky fotografií zvierat od hmyzu až po šelmy a o svoje skúsenosti zo živočíšnej ríše sa už tri desaťročia delí prostredníctvom kníh. Doteraz mu vyšli takmer tri desiatky publikácií od tých najmenších až po veľké obrazové encyklopédie. Svoje snímky neupravuje, prezentuje, čo skutočne zachytil, lebo práve v tom spočíva hodnota prírodnej fotografie.

Hlavný oltár Majstra Pavla v Levoči. Spoznajte najvyšší krídlový oltár na svete!V Bazilike svätého Jakuba v Levoči sa nachádza unikátne umelecké dielo – najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete (18,62 m). Jeho autorom je rezbár Majster Pavol z Levoče (* okolo 1460 – † medzi 1537 – 1542), jeden z mála stredovekých umelcov pôsobiacich na našom území, ktorých poznáme aj podľa mena. Práce na oltári mu zadávatelia zverili niekedy po roku 1500, pravdepodobne na pozvanie Jána Turzu. Oltár si vyžiadal viacročnú prípravu a prácu nielen samotného Majstra Pavla, ale celej jeho dielne. V roku 1508 oltár dokončili – v tom čase bol najrozmernejším v strednej Európe a jeho oltárne retabulum patrí dodnes k najväčším umeleckým dielam svojho druhu v zaalpskej Európe.Sprievodca Majster Pavol a jeho oltár vás zoznámi s okolnosťami vzniku slávneho levočského oltára aj so samotným Majstrom Pavlom, priblíži vám atmosféru čias, v ktorých toto významné sakrálne dielo vznikalo, a prináša podrobnú interpretáciu oltára. Rovnocennú zložku sprievodcu predstavuje neobyčajný obrazový materiál – jedinečné fotografie svetoznámeho českého fotografa Jana Williama Drneka.

Projděte se s námi po Karlově mostě a nechte si povídat o svatých, kteří na vás mlčky shlížejí ze svých kamenných podstavců. V unikátní publikaci "Svatí na Karlově mostě" Jiří Glet sesbíral příběhy vzniku jednotlivých soch i životů svatých, které tyto sochy znázorňují.

Všetci priaznivci gospelovej hudby, ale aj hudobníci, či hudobní nadšenci sa určite potešia tomuto skvelému knižnému dielu. Pani docentka, muzikologička Yvetta Kajanová prináša vo svojej súhrnnej knihe Gospel music na Slovensku pohľad na dianie v oblasti gospelovej hudby. Predstavuje v nej rôzne žánrové štýly duchovnej piesne, či sakrálnej hudby, ale aj rozvoj a etapy kresťanskej hudby u nás.V rámci oboznámenia so súčasnou gospelovou hudbou a zároveň známymi interpretmi, kapelami zo slovenskej gospelovej scény, je pestrým a príjemným obohatením CD výberový album Gospel music na Slovensku 1996 – 2006, ktorý je prílohou knihy. Každý, komu je blízka kresťanská hudba, určite rád siahne po tejto unikátnej knihe. + CD – 20 trackov.

Kníh o drevených kostolíkoch je pomerne veľa. Táto kniha je však iná a jej úlohou nie je opis vzácnych drevených chrámov, ale pocta českému maliarovi a grafikovi Karlovi Tomanovi. Umelec zanechal veľké množstvo obrazov, ktoré sa objavujú v obchodoch so starožitnosťami, dražia sa na aukciách umenia, ponúkajú sa na internetových trhoviskách a objavujú sa na európskych portáloch s umením.Každá monografia o maliarovi by mala začínať jeho životopisom. No o tomto maliarovi sa zachovalo veľmi málo biografických informácií a doteraz bol pre umelecký svet jeho život neznámy. V knihe je po prvýkrát publikovaný jeho životopis s overenými údajmi. Karel Toman prežil pomerne dobrodružný život. Bol mníchom, zdravotníkom, obchodníkom a cestovateľom. Osud ho zaviedol do najvýchodnejšieho cípu vtedajšieho Československa, na Podkarpatskú Rus. Tam namaľoval rôzne motívy a medzi nimi aj súbor obrazov, na ktorých zachytil krásu drevených chrámov. Pozývame vás na prechádzku, ktorá začína Jasini na najvýchodnejšom cípe prvej ČSR a končí v Karlových Varoch.

Cieľom publikácie Stredoveké pramene cirkevnej hudby na Slovensku je sprístupnenie najnovších vedeckých výskumov stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska. Monografia autorského kolektívu Eva Veselovská - Rastislav Adamko - Janka Bednáriková predkladá najdôležitejšie poznatky a vyhodnotenia vzácnych stredovekých rukopisov z časového obdobia od druhej polovice 9. storočia do začiatku 16. storočia. Ide o prvú reprezentatívnu publikáciu prameňov stredovekej hudobnej kultúry Slovenska. Kniha je vedeckým výstupom dlhoročných pramenných výskumov v slovenských knižničných, archívnych a muzeálnych inštitúciách v kontexte staršej literatúry a najnovších poznatkov. Spracované stredoveké pramene prezentujú fascinujúci obraz stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska, ktorý bol napriek veľkým materiálnym stratám bohatý a jedinečný.

Tvár Boha - tvár človeka. Akademický maliar Stano Dusík (6. jún 1946 Boleráz – 6. december 2019 Florencia) sa svojím dielom zapísal do dejín slovenského, ale aj európskeho a svetového umenia. Jeho výtvarné dielo zahŕňa komornú a monumentálnu maľbu, ktorá má prevažne sakrálny charakter, a celú škálu grafických techník. Ilustroval viac ako dvesto kníh rôznych žánrov. Z jeho literárnej tvorby je známa najmä kniha poviedok Boleráz, Boleráz (1980).Osobitnou tvorivou inšpiráciou sa mu stalo Turínske plátno (Sindone). Na ňom zobrazený odtlačok tváre Zmŕtvychvstalého Ježiša Krista výtvarne stvárnil v mnohých variáciách. Ako jediný výtvarník-ikonograf sa stal členom výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Cara-vita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna. Svoju reflexiu tejto jedinečnej pamiatky premietol aj do série meditatívnych esejí, ktoré v roku 1987 ocenili v talianskej literárnej súťaži a dnes sa prostredníctvom tejto knihy po prvýkrát dostávajú k slovenskému čitateľovi spoločne s výberom z jeho obrazov s touto tematikou.„A tak, ako je Turínske plátno trvalým posolstvom o Kristovej obetavej láske, aby sa aj plátna Majstra Dusíka a všetky jeho ostatné diela stávali trvalým posolstvom pre mnohých a privádzali ich nielen k obdivu k tomuto tvorcovi, ale aj nabádali smerovať k tomu, ktorý je pôvodcom všetkej krásy a dobra, k Bohu samému.“ – Mons. František Rábek, biskup

Neorealizmus medzi pamäťou a aktuálnosťou. Obsahuje rozhovor s pápežom Františkom o kinematografiiNeorealizmus patril k základom kinematografickej kultúry, ktorú pápež František neskôr rozvíjal a obohatil počas svojho vývoja a o ktorej vydáva jasné svedectvo aj jeho magistérium: nechýbajú totiž početné príležitosti, v ktorých sa pápež odvoláva na ten či onen film vo svojich príhovoroch a homíliách a nachádzame ich dokonca aj vo významných textoch jeho magistéria. Preto vznikla myšlienka rozhovoru s pápežom Františkom, ktorej cieľom je vytvoriť ucelený obraz jeho vzťahu ku kinematografii, no zároveň ísť i ďalej.V tomto rozhovore Svätý Otec potvrdzuje silu svedectva a dokumentácie filmových obrazov, priznávajúc niektorým z nich univerzálne hodnoty a schopnosť klásť otázky ľudskému srdcu. Okrem rozhovoru s pápežom Františkom sa v knihe nachádza úvaha, ktorá ponúka zamyslenie nad dôležitosťou vzťahu medzi pamäťou a dejinami, a ktorá vychádza zo skúsenosti neorealizmu: analýza, ktorá pozerá na fenomén neorealizmu bez filologických predsudkov ale zámerne rozširuje interpretáciu vo svetle aktuálnych udalostí a osobitne s prihliadnutím na úvahy pápeža na tento druh kinematografie. Na záver je dielo obohatené o doteraz nepublikované diela umelca Waltera Capriottiho, ktoré sa snažia o interpretáciu niektorých veľkých diel neorealizmu, rozširujúc pohľad aj za hranice kinematografie."Hľadieť je činnosť konaná čisto očami, ale na to, aby ste videli, sú potrebné oči a srdce. Neorealistické filmy nie sú dokumentárnymi filmami, ktoré by podávali jednoduchý očný záznam reality; podávajú ho, to áno, ale v celej jeho drsnosti, cez pohľad, ktorý strháva, ktorý pohne človekom v hĺbke, vyvoláva súcit. Rozdiel je v kvalite pohľadu, vtedy i dnes. Neorealistický pohľad nie je pohľadom z diaľky, ale pohľadom, ktorý približuje, dotýka sa reality takej aká je, ujíma sa jej, a to znamená, že uvádza do vzťahu." - Pápež František

J. G. Tajovský vo svojich spomienkach opisuje, ako počas svojho učiteľovania v Banskej Bystrici ukradol túto knihu z knižnice pravotára Hanzlíka: „Všetko budeš vedieť, keď tú knižku budeš mať,“ šepkal mi biblický pokušiteľ. Tam ju čítať, to nevydržím. Veď sa to treba učiť, a nie čítať ako rozprávku… „A už ťa ukradnem…“ Slovenským študentom ju odporúča nasledovne: „A keď ju mať budete, učte sa ju, učte sa ju naspamäť. Z nej sa naučíte slovensky, z nej sa naučíte ceniť si diela otcov… Dejiny literatúry budia literárne talenty. A kto by z vás nechcel byť spisovateľom?!“.

Prijmite pozvanie nahliadnuť do útrob trebišovského gréckokatolíckeho chrámu optikou majstrovských fotografií a sprievodného textu tejto publikácie. Aby sme uprostred pluralitného a globalizovaného sveta pamätali na duchovné dedičstvo našich otcov a dedov, treba oceniť zámer autora sprístupniť nepoznanú krásu tohto chrámu širšej verejnosti. Veď v rýchlom tempe života sme dnes už pozbavení schopnosti obdivovať pravú krásu, ako odlesk pokornej, pracovitej a modliacej sa duše umelca. Krása je viac ako súzvuk farieb alebo tónov. Ona je vlastnou sestrou dobra a pravdy, teda atribútov samého Boha. Objekt chrámu v sebe skrýva okrem sakrálneho umenia predovšetkým duchovný rozmer. Preto nestačí chrám len obdivovať, ale je potrebné ho aj navštevovať a v jeho atmosfére harmonizovať svoje vnútro. Každý človek je v chráme vítaný, či už príde ako turista, alebo ako veriaci, len ak príde s dobrou vôľou a správnou túžbou.

Reprezentačná farebná obrazová publikácia Duchovné Slovensko je prvá svojho druhu na Slovensku. V deviatich kapitolách zoradených podľa prevažujúcich prvkov slohových období predstavuje architektonické sakrálne pamiatky Slovenska od predrománskych až po nové kostoly postavené po roku 1989. Hlavný text, od kolektívu autorov pod vedením Dr. Slavomíra Ondicu, približuje vývoj jednotlivých cirkví na Slovensku a ich súčasnú štruktúru. Každá kapitola je uvedená odborným architektonickým textom Dr. Dariny Petránskej charakterizujúcim dané slohové obdobie. Vyše päťsto výberových farebných fotografií má stručné faktografické popisky. Kniha má 384 strán a resumé v anglickom jazyku.

Jezuitská kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, Piešťany 2016. Projekt Umenie Ducha prebieha v predsieni jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v Piešťanoch od roku 2011. Dlhodobo vytára priestor pre dialóg sakrálneho prostredia a umeleckých diel, ktoré reflektujú témy kresťanstva. Nadväzuje na katalóg Umenie Ducha.Návrat súčasného umenia do chrámu, ktorý mapoval prvých päť rokov projektu. Počas roka 2016 sa zameral na Rok milosrdenstva, ktorý vyhlásil pápež František. Tematicky do neho prispelo 11 umelcov, ktorí nám približujú rozmanité podoby Božieho milosrdenstva, do ktorého sme pozvaní vstúpiť aj my.

Návrat súčasného umenia do chrámu. Projekt Umenie ducha - Návrat súčasného umenia do chrámu vytvára priestor pre diela, ktoré reflektujú témy kresťanstva. Päťdesiat diel, ktoré boli počas piatich rokov vystavené v medzipriestore pred vstupom do jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v centre Piešťan, vytvorili súčasní renomovaní umelci v rôznych časoch a médiách, ako súčasť voľnej tvorby.Ponúkajú nám možnosť tvorivo vstúpiť do hĺbky stále aktuálnych posolstiev kresťanstva z pohľadu človeka 21. storočia.

Literárna pozostalosť tohto člena františkánskeho rádu a pozoruhodného predstaviteľa záverečnej vrcholnej fázy slovenského literárneho baroka kladie slovenskej literárnej vede a kultúrnej histórii veľa dosiaľ nezodpovedaných otázok, na ktoré by sme mali hľadať tvorivo otvorené odpovede.V tomto zborníku ponúkame čitateľom texty prednášok, ktoré odzneli v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave na seminári, ktorý v spolupráci so Slovenskou literárnovednou spolonosou pri SAV pripravilo oddelenie dejín staršej slovenskej literatúry ÚSlL SAV.Pozornosť jednotlivých autorov sa sústredila predovšetkým na menej známe, resp. zatiaľ nedostatočne reflektované Gavlovičove texty, ale i na dlhodobo neobjasňované problémy súvisiace s vydávaním jeho diela.

STUDIAPhilotheus Boehner: Duch františkánskej filozofieMark Zlomislić: Derridov obrat k františkánskej filozofiiLadislav Tkáčik: Apofatické myslenie a anihilácia u Benedikta z CanfielduMarie Vymazalová: Spis Lauretanischer Blumen-Garten jako svědek umělecké výzdoby pražské Lorety okolo roku 1700Martin Baloga: Ornamentika knižných väzieb proveniencie spišských kartuziánovMarta Janičková: „Bratře zajíci, sestro lilie": františkánství v poezii Zuzany NovákovéFONTESJán van Ruysbroeck: De šeptem gradibus amoris XIII - XIV Vladimír Švač - Erika Juříková: Kanonická vizitácia evanjelického Cirkevného zboru Giraltovce z roku 1826VARIACuthbert Hess: Kapucíni ako literátiAnna A. Hlaváčova: Pohyb obrazu, posun významu

Zapálený zberateľ a milovník umenia i histórie Tibor Verzál sa podujal prezentovať vo výpravnej publikácii historické pohľadnice slovenských kostolov. Dovedna ich je 450. Okrem dôkladného zberateľského výskumu je kniha hodnotná svojím vkusným grafickým spracovaním a členením podľa jednotlivých biskupstiev. V rámci biskupstiev sú kostoly zoradené podľa obcí abecedne, pričom popredné miesto má vždy katedrála a významné pútnické miesto v diecéze. Pri každom kostole nájde čitateľ jeho titul – patrocínium, čiže informáciu, komu je zasvätený. Okrem toho autor doplnil údaj o čase výstavby a architektonickom štýle, ktorý chrám najviac charakterizuje. Zaujímavosťou sú aj nádherné pohľadnice s fotografiami významných barokových pamiatok – mariánskych a trojičných stĺpov s ich umeleckohistorickou charakteristikou. Všetky texty k pohľadniciam sú uvedené štvorjazyčne, čiže po slovensky, maďarsky, nemecky a anglicky.

STUDIA ET VARIA Michel Henry: Kresťanstvo. Fenomenologický prístup?Jan Černý: Michel Henry o náboženské zkušenostiPetr Dvoŕák: Predestinace pred a po poznání zásluh u vybraných zastáncň libertariánského pojetí svobodyJean-Louis Ska: „Nechaj vstúpiť do svojho stredu bohatstvo národov“ (cf. Iz 60,11). Dialóg antického Izraela s okolitými kultúramiPavel Prihatný: Sľuby v Biblii, s osobitnou pozornosťou ku Dt 12,2-3Erika Brodňanská: Epitafy Gregora z Nazianzu in se ipsumMarek Brčák, Jiŕí Wolf: Nástin déjin kapucínského hospice v Českém Brode (1745 -1786)Gábor Vaderna: Začiatky prímasa Alexandra RudnayaMarta Dobrotková, Ľubica Ilievová, Erika Juríková: Ošetrovateľské školy v pôsobnosti Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v prvej polovici 20. storočia na SlovenskuJoseph Ratzinger: Kríž ako rozlišujúci znak medzi Duchom a ilúziou Anna A. Hlaváčová: Pražská kaplnka svätého Václava – jej relácie k francúzskym dejinám a literatúre

Na ceste za siedmimi divmi sveta sa prejdeme palmovými hájmi na brehoch Nílu i výstavnými sálami parížskeho Louvru a Britského múzea, prašnou púšťou Mezopotámie i modrými vlnami Egejského mora, slnečnou Heladou a Malou Áziou a dostaneme sa až na čarovné ostrovy Rodos a Faros v Stredozemnom mori. Okrem toho si všimneme aj ďalšie, neoficiálne divy sveta. A hoci „ich krása sa podobá slnku, ktoré svojou žiarou oslepuje tak, že nedovoľuje vidieť iné veci“, ako hovorí Filón Byzantský, budeme sa s chuťou pozerať aj na svet okolo nich. Putovanie za siedmimi divmi sveta nás zavedie do dávnych čias, do hĺbok dávnych kultúr, bez ktorých by nebolo ani modernej Európy. Zoznámime sa s tromi hlavnými kultúrnymi oblasťami staroveku: egyptskou, mezopotámskou a gréckou. Iste nebude zbytočné, keď sa pozrieme dnešnými očami na diela, ktoré antický svet považoval za najväčšie výtvory ľudského umu a rúk. Zostáva nám len ľutovať, že ich už dnes nemôžeme vidieť na vlastné oči...

a slovenská hudba, literatúra, jazyk v 18. storočí. Zborník referátov z konferencie. Skalica, 23. - 25. 6. 1992

Je vytvorenie umeleckého diela zárukou nesmrteľnosti jeho tvorcu? Tvoria umelci len preto, aby tu po nich niečo ostalo? Alebo sa chcú dielom dotknúť čohosi, čo sa skrýva za bežným životom a čo možno zahliadnuť len v sústredenej samote? Tvorivosť predpokladá kontakt s pôvodnosťou, skúsenosťou konečnej bytosti s nekonečným bytím. Tvorba i smrť odzrkadľujú čosi ľudské. Táto kniha reflektuje otázky smrti a nesmrteľnosti vo vzťahu k tvorbe. Snaží sa zachytiť časť tohto zrkadlenia: Vyberá z niekoľkých prameňov, čerpá z minulosti, aby aspoň nakrátko odhrnula záves terajšieho. Ponára sa do slov, symbolov, myšlienok, ktoré môžu vyjaviť podstatnejšie súvislosti.

Hudobné centrum prináša slovenským čitateľom po šesťdesiatich rokoch nové revidované vydanie kľúčového diela 20. storočia o klavírnom umení v pôvodnom preklade Zory Jesenskej. Poetika klavíra Genricha Nejgauza – vynikajúceho interpreta a učiteľa viacerých klaviristov svetového kalibru – je pútavým čítaním pre všetkých, ktorí chcú hlbšie vniknúť do tajov interpretačného umenia ako takého. Publikáciu obohacuje obsažný poznámkový aparát a dopĺňajú ju eseje odchovancov Nejgauzovej klavírnej triedy.

Hudobný život 10- Marián Turner, nový riaditeľ Slovenskej filharmónie o svojej vízii- recenzie koncertov Bratislavských hudobných slávností a Konvergencií- prvá slovenská profesionálna dirigentka Elena Šarayová v ohliadnutí za bohatou činnosťou- Lukáš Borzík o festivale Nová slovenská hudba- slávna česká flautistka Clara Nováková hodnotí Medzinárodnú flautovú súťaž na VŠMU- premiéra novej inscenácie Nabucca v Opere SND- Jazzové laboratórium s Jurajom Griglákom- Hudobná poviedka Vandy RozenbergovejKeď sa prvá slovenská dirigentka Elena Šarayová vydávala koncom 60. rokov minulého storočia na profesionálnu dráhu, zvolila si zborové dirigovanie napriek tomu, že vysokú školu opúšťala aj s „papierom“ na dirigovanie orchestrálne. Veď v ktorom orchestri by sa v tej dobe uplatnila ako žena… No ani po päťdesiatich rokoch sa toho u nás veľa nezmenilo. Dámy dirigujú predovšetkým zbory, páni na ich ambície postaviť sa pred orchester hľadia podobne ako tradičná spoločnosť na ženy v ringu. Lenže možno je to len obyčajný boj o koryto, veď dirigentských príležitostí je v malej krajine minimum. Profesia dirigenta je elitným odborom, od ktorého zásadne závisí kvalita tých najreprezentatívnejších hudobných produkcií. Napriek tomu je tento hudobný odbor v našej krajine asi najzanedbávanejší. Koľko príležitostí postaviť sa pred orchester má slovenský študent dirigovania? Školské orchestre chcú napredovať pod vedením profesionálov a profesionálne orchestre sa do vytvárania príležitostí pre mladých dirigentov nehrnú – vraj nebudú suplovať úlohu škôl. Ak prejdete týmto začarovaným kruhom a po štúdiu dirigovania (ktoré často pripomína simuláciu vašej budúcej profesie) získate nielen diplom, ale aj pocit, že čosi viete, môžete si začať hľadať prácu. Lenže profesionálne orchestre asistentské miesta ani rezidencie nevytvárajú a „kredit“ si potrebujú zvyšovať spoluprácou s už renomovanými dirigentmi, ideálne zahraničnými. Pretože domácich je v tejto lige nedostatok. Ktovie prečo. V susednom Česku kvitne generácia dirigentov, siahajúca na najexkluzívnejšie dirigentské posty vo svete, vo Viedni, pár kilometrov od Bratislavy, stojí na čele rozhlasového orchestra legendárna dirigentka. Rozhliadnuť sa, porovnať a napodobniť blízky príklad je to najpraktickejšie riešenie, keď si sami nevieme rady. A nevieme. Problém s výchovou dirigentov sa v našom októbrovom čísle vynára medzi riadkami. No je toho viac. Prinášame veľký rozhovor s generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie, reflektujeme Konvergencie i prvú časť Bratislavských hudobných slávností… Žiaľ, medzičasom v širšom kontexte rezonuje nábožensko‑politické pozadie predlohy diela ostatnej premiéry v Opere SND s najnovšími vojnovými udalosťami v Izraeli a v pásme Gazy. Citát z finále Verdiho Nabucca, ktorý sme vybrali na našu titulku, sa rozlieha do celého sveta…Andrea Serečinová

Hudobný život 2023/9- Salzburské slávnosti, Bayreuthské slávnosti, Rossini Opera Festival Pesaro- operná sezóna 2022/2023 očami operných kritikov- Viva Musica! festival, Slovenské historické organy, Gitarový festival J. K. Mertza- Komponovanie na Aljaške- Jazz: Milo Suchomel- Jazzové laboratórium: Lukáš Oravec- glosy: Jakub Čižmarovič, Jakub Filip, Monika Melcová- recenzie CD a knihy- hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej Leto býva obdobím koncertných a divadelných prázdnin. Inštitucionálny výdych však už tradične strieda nádych letných festivalov, čo v ére postpandemickej cítiť ešte intenzívnejšie.Leto síce zvykne diktovať zväčša zábavnejšie tóny, no texty našich autorov, reflektujúce letné podujatia, prinášajú i viacero závažných a zásadných tém. Tvorivý pobyt na Aljaške konfrontuje skupinu mladých skladateľov nielen so zmyslovými impulzmi inšpirujúcej prírody, ale v bezprostrednom fyzickom kontakte s ňou ich necháva precítiť aj momenty neúprosne sa meniacej planéty (s. 16).Reportáž z Darmstadtských letných kurzov zachytáva pôvodné exkluzívne avantgardné kompozičné laboratórium v štádiu totálnej otvorenosti – umeleckej, pedagogickej a vítajúcej etnickú a rodovú rôznorodosť (s. 14).V inscenácii Gréckych pašií Bohuslava Martinů na Salzburských slávnostiach sledujeme na pódiu dav migrantov v záchranných vestách, v Bayreuthe si v novom Parsifalovi publikum vychutnáva digitálne scénografické prvky vďaka špeciálnym okuliarom za 1 000 dolárov… Nechcená realita strieda realitu rozšírenú, medzi riadkami operných recenzií tak vnímame drsné paradoxy dnešných dní (s. 18 a 23). A v najnovšej poviedke Vandy Rozenbergovej sa slávny tenorista vyrovnáva s negatívnou kritikou šikovnou mediálnou manipuláciou…Milí čitatelia, prajeme vám podnetné čítanie o hudbe a radostné vkročenie do nových koncertných a operných sezón!Andrea Serečinová

„... ak milujete maľbu, zaujímate sa o všetky jej formy, o všetky jej školy. Keď som však uvidel niektoré Kandinského obrazy, tie najťažšie, posledné, tie z parížskeho obdobia, bol som úplne fascinovaný a chcel som svoju skúsenosť pochopiť. Bolo vecou náhody, že som sa ponoril do Kandinského spisov, ktorý nielenže absolútne brilantným spôsobom teoretizoval vlastnú maľbu, ale vytvoril aj všeobecnú estetickú teóriu. Vtedy som objavil základy estetiky, ktoré by zodpovedali tézam, ktoré obhajujem vo filozofii. Kandinského demonštrácia bola oslnivá a relatívne prístupná, pretože ťažila z podpory maliarskej tvorby, ktorá bola schopná podoprieť tézy, ktoré zjavne odporovali každému existujúcemu maliarstvu. Západné maliarstvo bolo totiž vo svojom projekte maľbou sveta, pokiaľ si z neho požičiavalo figúry, formy a farby. (...) Nikdy v žiadnej inej oblasti mi nikto nedal kľúč k odpovediam na moje otázky tak ako Kandinský."Michel Henry v rozhovore s Olivierom Salazar-Ferrerom,Montpellier, december 1990

Téma: Stará hudba - od prameňa k budúcnosti - Dni starej hudby: 25. ročník festivalu oslavoval 50 rokov hnutia starej hudby u nás - rozhovor: belgická Nadácia Alamire - vizionársky prístup k ochrane hudobných pamiatok a šíreniu ich hudby - Fascinujúce chalumeau: objavovaný barokový nástroj - Svedectvá doby: legendárny majster zvuku Peter Janík o začiatkoch elektroakustickej hudby na Slovensku - osobnosť: Ernő Dohnányi - analýza: Anton Bruckner: Siedma symfónia - recenzie koncertov, festivalov, operných predstavení, CD a kníh

- JOHN ADAMS v rozhovore s Petrom Zagarom - jeden z najvýznamnejších žijúcich skladateľov navštívil Prahu a poskytol rozhovor aj Hudobnému životu- SUPERAR prináša do hudobnej výchovy na základných školách princípy inklúzie a hlbšie pochopenie hudobných súvislostí. Vysvetľuje Eva Šušková a Tomáš Boroš.- pre HŽ četovali: saxofonisti Nikola Bankov a Martin Uherek- ANALYZUJEME Schumannove Viedenské fašiangy- hudobná poviedka VANDY ROZENBERGOVEJ: Veronikin hoboj

Oľga Kroupová, skladateľka a editorka nôt v renomovanom nemeckom vydavateľstve Schott, rozpráva o svojej práci nad Ligetiho partitúraminórsky jazzový klavirista Jon Balke navštívil v máji Bratislavu a rozprával sa s Jurajom Kalászomv rubrike Analýza: Bartókov Koncert pre orchesterfestivaly: Allegretto 2023, Muzički biennale Zagreb, MaerzMusik Berlinpoviedka Vandy Rozenbergovej o skladateľovi Riuchi SakamotoviJazzové laboratórium: Ľubomír Tamaškovič

Kniha je antropologickým a zároveň muzeologickým pohledem na význam a možnosti prezentace exotických artefaktů v západní kultuře. První, spíše antropologická část sumarizuje a systematizuje poznatky zahraniční literatury i osobní zkušenosti autorky, a poskytuje tak metodologický a faktografický základ dalším oddílům. Druhá část nabízí muzeologický pohled na exotické artefakty ve výstavním prostoru, poslední pak pojednává o souvisejících otázkách antropologie umění, které jsou v ohnisku zájmu současné nadnárodní vědecké obce. Jedním z cílů publikace je přispět k efektivnějšímu sdílení těchto předmětů ve smyslu posílení mezikulturního dialogu a respektu ke kulturní diverzitě. Kniha je určena zejména antropologům, etnografům, kurátorům a ostatním muzejním a galerijním pracovníkům, ale i ostatním zájemcům o téma exotických artefaktů.

Hudobný život 2023/4 100 rokov od narodenia Györgya Ligetiho, prominentnej postavy avantgardných prúdov 2. polovice 20. storočia v hľadáčiku predexilová tvorba skladateľa hudba a film: Tár - Il Boemo - Plastic Symphony sopranistka Magdaléna Blahušiaková oslavovala jazz: rozhovor s kontrabasistom Róbertom Raganom, klavírne sólo Gabriela Jonáša v Jazzovom laboratóriu Vanda Rozenbergová: Bigbít (hudobná poviedka)Umenie je pre jedného čerešničkou na torte, pre iného prúdom, ktorý posúva všedné dni k vyšším zmyslom. Dotknúť sa umeleckého diela, vnímať ho – to je ponuka pre kohokoľvek, stvoriť ho však boli pozvaní len vyvolení. Umelcov obdivujeme, uctievame. Hranice, kde končieva prirodzená úcta voči výnimočným schopnostiam a kde už vznikajú kulty, bývajú nejasné a nevytyčujú len vzťah vonkajšieho sveta k umelcom, ale aj riziká ich vlastných zlyhaní. Tri nové filmy s hudobnou tematikou – z nich dva prepojené aj so slovenským prostredím – otvárajú otázky zmyslu umeleckých profesií, ambície venovať sa tomu, k čomu sa cítime byť povolaní, ale aj ceny, ktorú je hodno za to zaplatiť. Už dávno nebolo možné stretnúť sa na filmovom plátne s takou koncentráciou kvalitne spracovanej problematiky hudobných profesií, s autentickým vykreslením prostredia a pracovno-psychologických vzťahov, ako sa to podarilo v troch nových filmoch: Tár, Il Boemo a Plastic Symphony. Navyše, príbehy geniálnej dirigentky Berlínskej filharmónie, Josefa Myslivečka či talentovaného violončelistu Matúša nie sú zďaleka len o umelcoch, o hudobníkoch. Tvoria obrazy zneužívania moci, túžby plniť si sny, hľadania zmyslu života či konfrontácie s meniacim sa svetom okolo nás. Prechádzajú dejinami, spoločnosťami či vzťahmi ako takými... „Čím širšie je naše zorné pole, tým komplikovanejší sa zdá svet, na ktorý sa pozeráme, a tým väčšia je aj naša túžba po morálnom triediacom stroji. Nebolo by úžasné, keby sa všetky odtiene sivej dali roztriediť na čiernu a bielu? Znovu a znovu objasňovať, že takýto stroj neexistuje a nikdy existovať nebude, je permanentným poslaním umenia.“ (R. Bayer: Tri odtiene šedivej) Urobiť zásadné, riskantné životné rozhodnutie s cieľom slobodne žiť a tvoriť, musel aj 33-ročný György Ligeti, keď sa r. 1956 rozhodol emigrovať z komunistického Maďarska. Dovtedajší život umelca lavírujúceho medzi nástražnými mínami socialistickej kultúrnej doktríny vymenil za neistú budúcnosť na Západe. Dnes, 100 rokov od jeho narodenia, už vieme, že to bolo správne rozhodnutie. Prchajúc z Maďarska, si vraj Ligeti do kufra zbalil len pár partitúr, vypovedajúcich o jeho predexilovej tvorbe. Práve na ňu namieril reflektor Robert Kolář: „Jeho skladateľská tvorba spočiatku javila známky úplnej neškodnosti, no ani tak sa nevyhla zvýšenej pozornosti režimu. Napríklad v akejsi pionierskej kantáte vyvolali kritiku kontrapunktické postupy pripomínajúce Händla... ...Musica ricercata bola od počiatku mienená ako ‚hudba do šuplíka‘, na verejné predvádzanie pri panujúcich pomeroch a spomenutých skúsenostiach s cenzúrou Ligeti zrejme ani nepomýšľal.“ (György Ligeti a jeho hudobná cesta na Západ) Osudové a zákonite i tvorivé paralely s Ligetim nájdeme aj u Romana Bergera, na ktorého tiež dosiahli chápadlá dvoch najhorších totalitných režimov 20. storočia. Nad partitúrami a spomienkami sa stretla trojica Andrej Gál, Peter Javorka a Juraj Vajó, ktorí ponúkli potešujúci dôkaz o nadgeneračných sympatiách v slovenskej hudbe. (Semplice – Patetique – Dolcissimo) Nech vám pri správnych rozhodnutiach pomáha aj inšpiratívna hudba.

Hudobný život 3-2023Marcové číslo Hudobného života v novom dizajne: rozhovor s Björnom Schmelzerom, umeleckým vedúcim Graindelavoix o progresívnych prístupoch k interpretácii predbarokovej hudbynová inscenácia Suchoňovho Svätoplukasvedectvá doby s Naďou Földváriovouanalýza Alpskej symfónie R. Straussav JAZZE: profil nedávno zosnulého Wayne Shortera, analýza trubkového sóla Juraja Bartošarecenzie koncertov, operných predstavení a CDhudobná poviedka Vandy RozenbergovejEditoriál Antropológ a hudobník Björn Schmelzer je fascinovaný umením, ktoré nepatrí žiadnej dobe a v plynúcom čase môžeme k nemu pristupovať slobodne, autonómne. Podnecuje k tomu, aby sme sa nebáli umením vyvolávať „produktívny“ šok alebo úzkosť. Len nezotrvávať vo falošnom bezpečí... „Som presvedčený, že umelecké diela nepatria do doby alebo sveta, v ktorom vznikli. Nazývame ich skutočnými umeleckými dielami, lebo nepatria nikam. ... Preto je umenie v zásade emancipačné, vymaňujúce sa z normatívnosti, čo platí aj pre hudbu minulosti. Snaha demodernizovať starú hudbu znamená pre mňa domestikovať ju, premeniť ju na ‚Gebrauchsmusik‘. Je to ideologicky veľmi podozrivé.“ (B. Schmelzer) Piata inscenácia opery Svätopluk už stihla vyvolať živé polemiky a to je dobre. Štyri nasadené predstavenia v bloku prilákali do Opery SND nezvyčajne veľa divákov, a to tiež teší. Produktívny šok sa však zdráhame vyvolať, pieta voči národným mýtom a národným umelcom brzdí. A to je škoda. „Ak opera skĺzne do javiskového dekorativizmu hudby, prestáva byť divadlom, ktoré si pýta viac než bombastické kostýmy a jednorazové nápady na efekt bez interpretačnej hĺbky. ... Poetika libreta pritom ponúka i širšiu režijnú interpretáciu nad rámec reálií Veľkej Moravy. Jeho konfrontácia s dramaturgiou inscenácie, ktorá by sa otvorila aj divadelnej polemike s novšími dejinami, by prospela nielen opusu, ale aj inscenácii a v neposlednej miere aj publiku.“ (R. Bayer) Pani Naďa Földváriová oslávila nedávno veľmi vzácne narodeniny. Hudobný život je poctený, že mohol zverejniť spomienky dámy, ktorá slovenskej hudbe a kultúre odvzdala veľa počas aktívneho života a dnes podáva svedectvo, z ktorého môžeme čerpať ako profesionáli i bežní ľudia. Len treba dobre čítať. „Celých dvadsať rokov mi hovorili: ‚No, tak sa rozveďte.‘ On mal prísny zákaz všetkého možného, mala som ho teda aj ja. Aj ma po šesťdesiatom ôsmom vyhodili zo Zväzu. ... Pokiaľ ide o hudbu, nesmela sa hrať západná, ale každý si predsa len zháňal nejaké platne a zišli sme sa napríklad v byte u Petra Kolmana. Chlapci mi zavolali: ‚Príď, budeme hrať Stockhausena.‘ To bol veľký šláger. Ale nesmelo sa o tom hovoriť, mohli sme byť stíhaní.“ (N. Földváriová) Na margo: V čase našej uzávierky sa ministerka kultúry rozhoduje o výbere nového generálneho riaditeľa SND. V trme-vrme okolo štyroch mien kandidátov zaniklo, že sa voľba riaditeľa trojsúborového národného divadla personifikovala výlučne na problém opery. Dobre to preukazujú profesionálne backgroundy všetkých štyroch uchádzačov, ktorí sa de facto odvolávajú na prax z oblasti hudby. A to svedčí o skutočnej kríze v Opere SND, ktorej nepomôže ani tak nový generálny riaditeľ ako skôr nový šéf operného súboru. Preto by mal vzísť z konkurzu, a nie menovaním. Máme nový dizajn! Verím, že vám poskytne krajší a koncentrovanejší zážitok z čítania z papiera. O to sme sa snažili pri zmene tlačenej verzie nášho časopisu. Už sa ale púšťame do práce na plnoformátovej internetovej verzii, ktorá v najbližších mesiacoch prinesie Hudobnému životu novú dynamiku. -Andrea Serečinová

Naše ľudové tradície a sviatky. V minulosti si ľudové tradície všetci ctili a vážili. Každý si ich pamätal, aby vedel, čo má robiť v zime, na jar, v lete a na jeseň a aby to všetko naučil svojich potomkov. Tak sa ľudové tradície, vzácne dedičstvo našich predkov, uchovávali a po stáročia dedili z rodičov na deti. Skúsme si ich priblížiť, spoznať, pochopiť a zapamätať z lásky a úcty k našim dávnym predkom. Kniha predstavuje najdôležitejšie sviatky a zvyky všetkých štyroch ročných období prerozprávané pre deti a aj špeciálne kapitoly narodenie, svadba a smrť, pretože aj to patrí k životu.Hlavný text je doplnený ukážkami textov detských piesní, kolied, vinšov, detských riekaniek a pranostík.Komu sa kniha môže páčiť: Deťom, ktoré sa chcú viac dozvedieť o tom, ako ľudia kedysi prežívali sviatky počas roku.

Pražské okénko Stanislavy Jarolímkové na portálu Praha křížem krážem již déle než rok nabízí zajímavosti z pražských ulic, náměstí a zákoutí a autorka se nyní rozhodla vytvořit i knižní verzi. Obohatila ji o další témata a podrobnosti, které literatura běžně nenabízí. Dozvíte se tak například, kde se nacházelo první Maroldovo panoráma, jakou roli hrál podstavec Bruncvíkovy sochy, kde a proč se v Praze málem utopil František Křižík, odkdy má Pražský hrad výtah se stropem potaženým kůžemi ještěrů a celou řadu dalších pozoruhodností, které zpestří zážitek všem, kteří si o Praze nejen rádi čtou, ale se stejnou chutí se ji vydávají i objevovat na vlastní oči. V tom jim pomohou i unikátní fotografie a ilustrace.

Dielo ťažiskovej osobnosti hnutia pre historickú interpretáciu starej hudby, venované interpretácii diel kľúčových osobností hudobnej minulosti. Cieľom tejto zbierky statí je sprítomniť aktuálne interpretačné pohľady na diela ťažiskových osobností európskej hudobnej minulosti, a teda demonštrovať autorov prístup k historizujúcej interpretácii, ktorý je založený tak na umeleckej intuícii, ako na suverénnom poznaní faktografie európskej hudobnej minulosti.