Umenie, kultúra

Hudobný život 12: - Martin Valihora v spätnom zrkadle svojej kariéry - Pavel Stiller, učiteľ hviezdnych hráčok na zobcovej flaute - Analýza: César Franck: Symfónia d mol - Jazzové laboratórium: Ľubomír Tamaškovič: Nation in Bondage - festival Nová slovenská hudba - hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej - koncerty, operné kritiky, recenzie CD a kníh EditoriálÚspešné príbehy sa dobre píšu a ešte lepšie čítajú. V decembrovom čísle sa Juraj Kalász zhovára s jazzmanom Martinom Valiho-rom, ktorý vzorec úspešného hudobníka napĺňa suverénne, s jednoznačnými presahmi za hranice pôvodného prostredia, navyše, aj s aktivitami, ktoré sa dotýkajú verejného záujmu. Rada o príkladoch skutočných elít čítam, nesmierne rada ich vidím na stránkach nášho časopisu. Potrebujeme ich ako soľ. Musím sa priznať, že s veľkým rozochvením vstrebávam príbehy o tých, čo žijú svoje „malé“ hrdinstvá, v ústraní, bez ambícií byť videnými, v skromných podmienkach, v skutočnom zákulisí nášho hudobného sveta. Nevzdávajúci sa organizátori lokálnych festivalov mimo kultúrnych centier, operátori malých nezávislých vydavateľstiev, učitelia… Hnaní presvedčením o svojej pravde, idúci za ňou bez pátosu, lebo tam, kde nie je veľké publikum, nedá sa pred nikým na nič hrať. Preto je na našej novembrovej obálke Pavel Stiller, učiteľ zobcovej flauty na Základnej umeleckej škole v Žiline. Zobcová flauta, tá popoluška zušiek, mliečny zub dychových nástrojov, vrchol pedagogickej úžitkovosti, kus plastu zabudnutý takmer v každej hudbymilovnej domácnosti… Vyštudovaného hornistu Pavla Stillera nestihla v detstve otráviť, šťastne ho minula jej utilitárna rola, ktorú jej tak nepekne určilo naše základné hudobné školstvo, a zrejme preto ako dospelý muž podľahol jej čaru. Príbehy jeho dvoch najúspešnejších žiačok, finalistiek najprestížnejších svetových súťaží i populárnej televíznej šou Virtuózi, sú nielen vyústením jeho dlhoročného pedagogického a interpretačného hľadania, ale aj poctivej práce na sebe a neustálej potreby posúvať sa ďalej. Rozho-vor s Pavlom Stillerom je pozvaním nielen pre učiteľov, rodičov detí, študentov, ale pre každého, kto hľadá životnú inšpiráciu. Koniec roka je vždy plný koncertov, čo vidieť aj na našich stránkach. Veľmi teší zostava recenzií zahraničných operných pred-stavení, do ktorých kvalitne prispeli aj slovenskí interpreti a tvorcovia. Posledným tohtoročným číslom sa s vami, vážení čitatelia, lúčime v tlačenej podobe až do začiatku februára 2024, keď si budete môcť kúpiť prvé dvojčíslo v novom roku. Na internete nás nájdete už skôr, v podobe čerstvej a dlhoočakávanej internetovej verzie Hudobného života. Nech vaše sviatky na prelome rokov sprevádza pokoj, zdravie a hudba.Andrea Serečinová

Dokonalá kniha pre milovníkov kníh, knihomoľov aj tých, ktorí knihu považujú za niečo výnimočnéVedeli ste, prečo sa zaviedlo prisahanie na knihy? A že dnes americkí kongresmani nemusia prisahať na Bibliu, ale môžu si zvoliť ľubovoľné dielo? Vedeli ste, aké rozličné typy čitateľov existujú? Určite poznáte znalca a milovníka kníh, ktorý má byt zaprataný knihami. No aj takého, pre koho sú knihy skôr ozdobou bytu, kupuje si ich podľa toho, či pôsobia reprezentatívne, a zoraďuje si ich podľa farieb. Táto kniha je o všetkom, čo nie sú len slová. Je o tom, ako nás, jednotlivcov, knihy menia spôsobom, ktorý nemá nič spoločné s obsahom knihy, s jej posolstvom. Je o tom, ako sa knihy a čitatelia v priebehu času vyvíjali. A je o tom, prečo majú knihy stále, dokonca aj s príchodom iných médií, moc meniť naše životy. Tom Mole píše tak živo, až máte pocit, akoby sedel pri vás a zaujato vám o knihách rozprával. Venuje sa knihám ako fyzickým predmetom, ktoré figurujú v ľudskej kultúre. Nerozoberá, o čom knihy píšu, zameriava sa na to, čo knihy znamenajú. Lahôdka pre všetkých bibliofilov.

Hudobné centrum prináša slovenským čitateľom po šesťdesiatich rokoch nové revidované vydanie kľúčového diela 20. storočia o klavírnom umení v pôvodnom preklade Zory Jesenskej. Poetika klavíra Genricha Nejgauza – vynikajúceho interpreta a učiteľa viacerých klaviristov svetového kalibru – je pútavým čítaním pre všetkých, ktorí chcú hlbšie vniknúť do tajov interpretačného umenia ako takého. Publikáciu obohacuje obsažný poznámkový aparát a dopĺňajú ju eseje odchovancov Nejgauzovej klavírnej triedy.

Hudobný život 10- Marián Turner, nový riaditeľ Slovenskej filharmónie o svojej vízii- recenzie koncertov Bratislavských hudobných slávností a Konvergencií- prvá slovenská profesionálna dirigentka Elena Šarayová v ohliadnutí za bohatou činnosťou- Lukáš Borzík o festivale Nová slovenská hudba- slávna česká flautistka Clara Nováková hodnotí Medzinárodnú flautovú súťaž na VŠMU- premiéra novej inscenácie Nabucca v Opere SND- Jazzové laboratórium s Jurajom Griglákom- Hudobná poviedka Vandy RozenbergovejKeď sa prvá slovenská dirigentka Elena Šarayová vydávala koncom 60. rokov minulého storočia na profesionálnu dráhu, zvolila si zborové dirigovanie napriek tomu, že vysokú školu opúšťala aj s „papierom“ na dirigovanie orchestrálne. Veď v ktorom orchestri by sa v tej dobe uplatnila ako žena… No ani po päťdesiatich rokoch sa toho u nás veľa nezmenilo. Dámy dirigujú predovšetkým zbory, páni na ich ambície postaviť sa pred orchester hľadia podobne ako tradičná spoločnosť na ženy v ringu. Lenže možno je to len obyčajný boj o koryto, veď dirigentských príležitostí je v malej krajine minimum. Profesia dirigenta je elitným odborom, od ktorého zásadne závisí kvalita tých najreprezentatívnejších hudobných produkcií. Napriek tomu je tento hudobný odbor v našej krajine asi najzanedbávanejší. Koľko príležitostí postaviť sa pred orchester má slovenský študent dirigovania? Školské orchestre chcú napredovať pod vedením profesionálov a profesionálne orchestre sa do vytvárania príležitostí pre mladých dirigentov nehrnú – vraj nebudú suplovať úlohu škôl. Ak prejdete týmto začarovaným kruhom a po štúdiu dirigovania (ktoré často pripomína simuláciu vašej budúcej profesie) získate nielen diplom, ale aj pocit, že čosi viete, môžete si začať hľadať prácu. Lenže profesionálne orchestre asistentské miesta ani rezidencie nevytvárajú a „kredit“ si potrebujú zvyšovať spoluprácou s už renomovanými dirigentmi, ideálne zahraničnými. Pretože domácich je v tejto lige nedostatok. Ktovie prečo. V susednom Česku kvitne generácia dirigentov, siahajúca na najexkluzívnejšie dirigentské posty vo svete, vo Viedni, pár kilometrov od Bratislavy, stojí na čele rozhlasového orchestra legendárna dirigentka. Rozhliadnuť sa, porovnať a napodobniť blízky príklad je to najpraktickejšie riešenie, keď si sami nevieme rady. A nevieme. Problém s výchovou dirigentov sa v našom októbrovom čísle vynára medzi riadkami. No je toho viac. Prinášame veľký rozhovor s generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie, reflektujeme Konvergencie i prvú časť Bratislavských hudobných slávností… Žiaľ, medzičasom v širšom kontexte rezonuje nábožensko‑politické pozadie predlohy diela ostatnej premiéry v Opere SND s najnovšími vojnovými udalosťami v Izraeli a v pásme Gazy. Citát z finále Verdiho Nabucca, ktorý sme vybrali na našu titulku, sa rozlieha do celého sveta…Andrea Serečinová

Hudobný život 2023/9- Salzburské slávnosti, Bayreuthské slávnosti, Rossini Opera Festival Pesaro- operná sezóna 2022/2023 očami operných kritikov- Viva Musica! festival, Slovenské historické organy, Gitarový festival J. K. Mertza- Komponovanie na Aljaške- Jazz: Milo Suchomel- Jazzové laboratórium: Lukáš Oravec- glosy: Jakub Čižmarovič, Jakub Filip, Monika Melcová- recenzie CD a knihy- hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej Leto býva obdobím koncertných a divadelných prázdnin. Inštitucionálny výdych však už tradične strieda nádych letných festivalov, čo v ére postpandemickej cítiť ešte intenzívnejšie.Leto síce zvykne diktovať zväčša zábavnejšie tóny, no texty našich autorov, reflektujúce letné podujatia, prinášajú i viacero závažných a zásadných tém. Tvorivý pobyt na Aljaške konfrontuje skupinu mladých skladateľov nielen so zmyslovými impulzmi inšpirujúcej prírody, ale v bezprostrednom fyzickom kontakte s ňou ich necháva precítiť aj momenty neúprosne sa meniacej planéty (s. 16).Reportáž z Darmstadtských letných kurzov zachytáva pôvodné exkluzívne avantgardné kompozičné laboratórium v štádiu totálnej otvorenosti – umeleckej, pedagogickej a vítajúcej etnickú a rodovú rôznorodosť (s. 14).V inscenácii Gréckych pašií Bohuslava Martinů na Salzburských slávnostiach sledujeme na pódiu dav migrantov v záchranných vestách, v Bayreuthe si v novom Parsifalovi publikum vychutnáva digitálne scénografické prvky vďaka špeciálnym okuliarom za 1 000 dolárov… Nechcená realita strieda realitu rozšírenú, medzi riadkami operných recenzií tak vnímame drsné paradoxy dnešných dní (s. 18 a 23). A v najnovšej poviedke Vandy Rozenbergovej sa slávny tenorista vyrovnáva s negatívnou kritikou šikovnou mediálnou manipuláciou…Milí čitatelia, prajeme vám podnetné čítanie o hudbe a radostné vkročenie do nových koncertných a operných sezón!Andrea Serečinová

„... ak milujete maľbu, zaujímate sa o všetky jej formy, o všetky jej školy. Keď som však uvidel niektoré Kandinského obrazy, tie najťažšie, posledné, tie z parížskeho obdobia, bol som úplne fascinovaný a chcel som svoju skúsenosť pochopiť. Bolo vecou náhody, že som sa ponoril do Kandinského spisov, ktorý nielenže absolútne brilantným spôsobom teoretizoval vlastnú maľbu, ale vytvoril aj všeobecnú estetickú teóriu. Vtedy som objavil základy estetiky, ktoré by zodpovedali tézam, ktoré obhajujem vo filozofii. Kandinského demonštrácia bola oslnivá a relatívne prístupná, pretože ťažila z podpory maliarskej tvorby, ktorá bola schopná podoprieť tézy, ktoré zjavne odporovali každému existujúcemu maliarstvu. Západné maliarstvo bolo totiž vo svojom projekte maľbou sveta, pokiaľ si z neho požičiavalo figúry, formy a farby. (...) Nikdy v žiadnej inej oblasti mi nikto nedal kľúč k odpovediam na moje otázky tak ako Kandinský."Michel Henry v rozhovore s Olivierom Salazar-Ferrerom,Montpellier, december 1990

Téma: Stará hudba - od prameňa k budúcnosti - Dni starej hudby: 25. ročník festivalu oslavoval 50 rokov hnutia starej hudby u nás - rozhovor: belgická Nadácia Alamire - vizionársky prístup k ochrane hudobných pamiatok a šíreniu ich hudby - Fascinujúce chalumeau: objavovaný barokový nástroj - Svedectvá doby: legendárny majster zvuku Peter Janík o začiatkoch elektroakustickej hudby na Slovensku - osobnosť: Ernő Dohnányi - analýza: Anton Bruckner: Siedma symfónia - recenzie koncertov, festivalov, operných predstavení, CD a kníh

- JOHN ADAMS v rozhovore s Petrom Zagarom - jeden z najvýznamnejších žijúcich skladateľov navštívil Prahu a poskytol rozhovor aj Hudobnému životu- SUPERAR prináša do hudobnej výchovy na základných školách princípy inklúzie a hlbšie pochopenie hudobných súvislostí. Vysvetľuje Eva Šušková a Tomáš Boroš.- pre HŽ četovali: saxofonisti Nikola Bankov a Martin Uherek- ANALYZUJEME Schumannove Viedenské fašiangy- hudobná poviedka VANDY ROZENBERGOVEJ: Veronikin hoboj

Oľga Kroupová, skladateľka a editorka nôt v renomovanom nemeckom vydavateľstve Schott, rozpráva o svojej práci nad Ligetiho partitúraminórsky jazzový klavirista Jon Balke navštívil v máji Bratislavu a rozprával sa s Jurajom Kalászomv rubrike Analýza: Bartókov Koncert pre orchesterfestivaly: Allegretto 2023, Muzički biennale Zagreb, MaerzMusik Berlinpoviedka Vandy Rozenbergovej o skladateľovi Riuchi SakamotoviJazzové laboratórium: Ľubomír Tamaškovič

Kniha je antropologickým a zároveň muzeologickým pohledem na význam a možnosti prezentace exotických artefaktů v západní kultuře. První, spíše antropologická část sumarizuje a systematizuje poznatky zahraniční literatury i osobní zkušenosti autorky, a poskytuje tak metodologický a faktografický základ dalším oddílům. Druhá část nabízí muzeologický pohled na exotické artefakty ve výstavním prostoru, poslední pak pojednává o souvisejících otázkách antropologie umění, které jsou v ohnisku zájmu současné nadnárodní vědecké obce. Jedním z cílů publikace je přispět k efektivnějšímu sdílení těchto předmětů ve smyslu posílení mezikulturního dialogu a respektu ke kulturní diverzitě. Kniha je určena zejména antropologům, etnografům, kurátorům a ostatním muzejním a galerijním pracovníkům, ale i ostatním zájemcům o téma exotických artefaktů.

Hudobný život 2023/4 100 rokov od narodenia Györgya Ligetiho, prominentnej postavy avantgardných prúdov 2. polovice 20. storočia v hľadáčiku predexilová tvorba skladateľa hudba a film: Tár - Il Boemo - Plastic Symphony sopranistka Magdaléna Blahušiaková oslavovala jazz: rozhovor s kontrabasistom Róbertom Raganom, klavírne sólo Gabriela Jonáša v Jazzovom laboratóriu Vanda Rozenbergová: Bigbít (hudobná poviedka)Umenie je pre jedného čerešničkou na torte, pre iného prúdom, ktorý posúva všedné dni k vyšším zmyslom. Dotknúť sa umeleckého diela, vnímať ho – to je ponuka pre kohokoľvek, stvoriť ho však boli pozvaní len vyvolení. Umelcov obdivujeme, uctievame. Hranice, kde končieva prirodzená úcta voči výnimočným schopnostiam a kde už vznikajú kulty, bývajú nejasné a nevytyčujú len vzťah vonkajšieho sveta k umelcom, ale aj riziká ich vlastných zlyhaní. Tri nové filmy s hudobnou tematikou – z nich dva prepojené aj so slovenským prostredím – otvárajú otázky zmyslu umeleckých profesií, ambície venovať sa tomu, k čomu sa cítime byť povolaní, ale aj ceny, ktorú je hodno za to zaplatiť. Už dávno nebolo možné stretnúť sa na filmovom plátne s takou koncentráciou kvalitne spracovanej problematiky hudobných profesií, s autentickým vykreslením prostredia a pracovno-psychologických vzťahov, ako sa to podarilo v troch nových filmoch: Tár, Il Boemo a Plastic Symphony. Navyše, príbehy geniálnej dirigentky Berlínskej filharmónie, Josefa Myslivečka či talentovaného violončelistu Matúša nie sú zďaleka len o umelcoch, o hudobníkoch. Tvoria obrazy zneužívania moci, túžby plniť si sny, hľadania zmyslu života či konfrontácie s meniacim sa svetom okolo nás. Prechádzajú dejinami, spoločnosťami či vzťahmi ako takými... „Čím širšie je naše zorné pole, tým komplikovanejší sa zdá svet, na ktorý sa pozeráme, a tým väčšia je aj naša túžba po morálnom triediacom stroji. Nebolo by úžasné, keby sa všetky odtiene sivej dali roztriediť na čiernu a bielu? Znovu a znovu objasňovať, že takýto stroj neexistuje a nikdy existovať nebude, je permanentným poslaním umenia.“ (R. Bayer: Tri odtiene šedivej) Urobiť zásadné, riskantné životné rozhodnutie s cieľom slobodne žiť a tvoriť, musel aj 33-ročný György Ligeti, keď sa r. 1956 rozhodol emigrovať z komunistického Maďarska. Dovtedajší život umelca lavírujúceho medzi nástražnými mínami socialistickej kultúrnej doktríny vymenil za neistú budúcnosť na Západe. Dnes, 100 rokov od jeho narodenia, už vieme, že to bolo správne rozhodnutie. Prchajúc z Maďarska, si vraj Ligeti do kufra zbalil len pár partitúr, vypovedajúcich o jeho predexilovej tvorbe. Práve na ňu namieril reflektor Robert Kolář: „Jeho skladateľská tvorba spočiatku javila známky úplnej neškodnosti, no ani tak sa nevyhla zvýšenej pozornosti režimu. Napríklad v akejsi pionierskej kantáte vyvolali kritiku kontrapunktické postupy pripomínajúce Händla... ...Musica ricercata bola od počiatku mienená ako ‚hudba do šuplíka‘, na verejné predvádzanie pri panujúcich pomeroch a spomenutých skúsenostiach s cenzúrou Ligeti zrejme ani nepomýšľal.“ (György Ligeti a jeho hudobná cesta na Západ) Osudové a zákonite i tvorivé paralely s Ligetim nájdeme aj u Romana Bergera, na ktorého tiež dosiahli chápadlá dvoch najhorších totalitných režimov 20. storočia. Nad partitúrami a spomienkami sa stretla trojica Andrej Gál, Peter Javorka a Juraj Vajó, ktorí ponúkli potešujúci dôkaz o nadgeneračných sympatiách v slovenskej hudbe. (Semplice – Patetique – Dolcissimo) Nech vám pri správnych rozhodnutiach pomáha aj inšpiratívna hudba.

Hudobný život 3-2023Marcové číslo Hudobného života v novom dizajne: rozhovor s Björnom Schmelzerom, umeleckým vedúcim Graindelavoix o progresívnych prístupoch k interpretácii predbarokovej hudbynová inscenácia Suchoňovho Svätoplukasvedectvá doby s Naďou Földváriovouanalýza Alpskej symfónie R. Straussav JAZZE: profil nedávno zosnulého Wayne Shortera, analýza trubkového sóla Juraja Bartošarecenzie koncertov, operných predstavení a CDhudobná poviedka Vandy RozenbergovejEditoriál Antropológ a hudobník Björn Schmelzer je fascinovaný umením, ktoré nepatrí žiadnej dobe a v plynúcom čase môžeme k nemu pristupovať slobodne, autonómne. Podnecuje k tomu, aby sme sa nebáli umením vyvolávať „produktívny“ šok alebo úzkosť. Len nezotrvávať vo falošnom bezpečí... „Som presvedčený, že umelecké diela nepatria do doby alebo sveta, v ktorom vznikli. Nazývame ich skutočnými umeleckými dielami, lebo nepatria nikam. ... Preto je umenie v zásade emancipačné, vymaňujúce sa z normatívnosti, čo platí aj pre hudbu minulosti. Snaha demodernizovať starú hudbu znamená pre mňa domestikovať ju, premeniť ju na ‚Gebrauchsmusik‘. Je to ideologicky veľmi podozrivé.“ (B. Schmelzer) Piata inscenácia opery Svätopluk už stihla vyvolať živé polemiky a to je dobre. Štyri nasadené predstavenia v bloku prilákali do Opery SND nezvyčajne veľa divákov, a to tiež teší. Produktívny šok sa však zdráhame vyvolať, pieta voči národným mýtom a národným umelcom brzdí. A to je škoda. „Ak opera skĺzne do javiskového dekorativizmu hudby, prestáva byť divadlom, ktoré si pýta viac než bombastické kostýmy a jednorazové nápady na efekt bez interpretačnej hĺbky. ... Poetika libreta pritom ponúka i širšiu režijnú interpretáciu nad rámec reálií Veľkej Moravy. Jeho konfrontácia s dramaturgiou inscenácie, ktorá by sa otvorila aj divadelnej polemike s novšími dejinami, by prospela nielen opusu, ale aj inscenácii a v neposlednej miere aj publiku.“ (R. Bayer) Pani Naďa Földváriová oslávila nedávno veľmi vzácne narodeniny. Hudobný život je poctený, že mohol zverejniť spomienky dámy, ktorá slovenskej hudbe a kultúre odvzdala veľa počas aktívneho života a dnes podáva svedectvo, z ktorého môžeme čerpať ako profesionáli i bežní ľudia. Len treba dobre čítať. „Celých dvadsať rokov mi hovorili: ‚No, tak sa rozveďte.‘ On mal prísny zákaz všetkého možného, mala som ho teda aj ja. Aj ma po šesťdesiatom ôsmom vyhodili zo Zväzu. ... Pokiaľ ide o hudbu, nesmela sa hrať západná, ale každý si predsa len zháňal nejaké platne a zišli sme sa napríklad v byte u Petra Kolmana. Chlapci mi zavolali: ‚Príď, budeme hrať Stockhausena.‘ To bol veľký šláger. Ale nesmelo sa o tom hovoriť, mohli sme byť stíhaní.“ (N. Földváriová) Na margo: V čase našej uzávierky sa ministerka kultúry rozhoduje o výbere nového generálneho riaditeľa SND. V trme-vrme okolo štyroch mien kandidátov zaniklo, že sa voľba riaditeľa trojsúborového národného divadla personifikovala výlučne na problém opery. Dobre to preukazujú profesionálne backgroundy všetkých štyroch uchádzačov, ktorí sa de facto odvolávajú na prax z oblasti hudby. A to svedčí o skutočnej kríze v Opere SND, ktorej nepomôže ani tak nový generálny riaditeľ ako skôr nový šéf operného súboru. Preto by mal vzísť z konkurzu, a nie menovaním. Máme nový dizajn! Verím, že vám poskytne krajší a koncentrovanejší zážitok z čítania z papiera. O to sme sa snažili pri zmene tlačenej verzie nášho časopisu. Už sa ale púšťame do práce na plnoformátovej internetovej verzii, ktorá v najbližších mesiacoch prinesie Hudobnému životu novú dynamiku. -Andrea Serečinová

Naše ľudové tradície a sviatky. V minulosti si ľudové tradície všetci ctili a vážili. Každý si ich pamätal, aby vedel, čo má robiť v zime, na jar, v lete a na jeseň a aby to všetko naučil svojich potomkov. Tak sa ľudové tradície, vzácne dedičstvo našich predkov, uchovávali a po stáročia dedili z rodičov na deti. Skúsme si ich priblížiť, spoznať, pochopiť a zapamätať z lásky a úcty k našim dávnym predkom. Kniha predstavuje najdôležitejšie sviatky a zvyky všetkých štyroch ročných období prerozprávané pre deti a aj špeciálne kapitoly narodenie, svadba a smrť, pretože aj to patrí k životu.Hlavný text je doplnený ukážkami textov detských piesní, kolied, vinšov, detských riekaniek a pranostík.Komu sa kniha môže páčiť: Deťom, ktoré sa chcú viac dozvedieť o tom, ako ľudia kedysi prežívali sviatky počas roku.

Pražské okénko Stanislavy Jarolímkové na portálu Praha křížem krážem již déle než rok nabízí zajímavosti z pražských ulic, náměstí a zákoutí a autorka se nyní rozhodla vytvořit i knižní verzi. Obohatila ji o další témata a podrobnosti, které literatura běžně nenabízí. Dozvíte se tak například, kde se nacházelo první Maroldovo panoráma, jakou roli hrál podstavec Bruncvíkovy sochy, kde a proč se v Praze málem utopil František Křižík, odkdy má Pražský hrad výtah se stropem potaženým kůžemi ještěrů a celou řadu dalších pozoruhodností, které zpestří zážitek všem, kteří si o Praze nejen rádi čtou, ale se stejnou chutí se ji vydávají i objevovat na vlastní oči. V tom jim pomohou i unikátní fotografie a ilustrace.

Dielo ťažiskovej osobnosti hnutia pre historickú interpretáciu starej hudby, venované interpretácii diel kľúčových osobností hudobnej minulosti. Cieľom tejto zbierky statí je sprítomniť aktuálne interpretačné pohľady na diela ťažiskových osobností európskej hudobnej minulosti, a teda demonštrovať autorov prístup k historizujúcej interpretácii, ktorý je založený tak na umeleckej intuícii, ako na suverénnom poznaní faktografie európskej hudobnej minulosti.

Sedem dekád Sovietskeho zväzu cez jedlo a politiku. Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina.Anya von Bremzen, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok – čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia, ako aj roky pred nástupom boľševizmu a rýchle zmeny po jeho páde.Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané pred vojnou v Spojených štátoch, ako udržiavali Leninovu múmiu aj Stalinov apetít, či aké dopady mala Gorbačovova nedomyslená prohibícia. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch.

Osobní vzpomínky na třicet let obnovy Mariánského sloupu v Praze a nejen na tuto práci. Akademický sochař a restaurátor Jan Bradna (*1943) má za sebou půl století tvůrčí práce, která pomohla navrátit zašlou krásu velké řadě památek na našem území včetně těch úplně zničených. Není divu, že jej v roce 1988 zaujal pohnutý osud Mariánského sloupu na Staroměstském náměstí v Praze, kterému poté věnoval více než tři desítky let života. Ve svém vyprávění nám předkládá vlastní příběh, který se protnul s úžasným příběhem rekonstrukce a návratu prvního barokního sousoší na Staroměstské náměstí. Jan Bradna v něm díky své profesi a citu pro nápravu křivd sehrál jednu z ústředních rolí. Byla zkouškou víry, plná dramatických zvratů, obětavé a trpělivé práce. Ačkoli text nezapře odbornou erudici a celoživotního tvůrčího ducha, je především laskavým svědectvím jednoho krásného lidského života.

Současnou světovou a českou prózu, zde chápeme jako prózu posledních dvou dekád, tedy zhruba počínaje přelomem tisíciletí. Zatímco časové vymezení je tak poměrně jednoznačné, geografický a společensko-kulturní rozsah naopak ukazuje na značnou diverzitu a heterogenitu, neboť literatury jednotlivých zemí nevyhnutelně odrážejí a vykazují patrné idiosynkratické rysy dlouhodobě podmíněné jejich jedinečnou dějinnou zkušeností. Přes tato krajová specifika však lze u současné světové prózy vysledovat určité společné vývojové tendence a tematická zaměření, což je do značné míry zapříčiněno nivelizačními důsledky ekonomické, kulturní a technologické globalizace, které se pochopitelně nevyhnuly ani knižnímu trhu, jak na úrovni národní, tak celosvětové. Má-li být literatura mezinárodně úspěšná, musí prezentovat místní specifika v takovém významovém a kontextovém rámci, který ji učiní do jisté míry univerzálně přístupnou a srozumitelnou. A právě vztah mezi historií a identitou, v kolektivní i individuální podobě, a s ním neoddělitelně spjatý motiv paměti, je jedním z klíčových motivů, kterému se autoři nové edice Filologických studií věnují.

Výběr z chorálové tvorby Johanna Sebastiana Bacha. Obsahuje jak chorály, které lze využít v různých obdobích liturgického roku, tak i chorály z Janových pašijí, které je možno zpívat o liturgii Velkého pátku při čtení pašijí. Většina chorálů je komponována pro čtyřhlasý smíšený sbor s doprovodem varhan. Některé chorály lze doplnit podle partitury smyčcovými či dechovými nástroji. U každého chorálu je zpravidla uveden text 1. sloky v německém originálu. Ve většině případů odráží český překlad věrně německý originál. U některých chorálů však byly použity jiné sloky, a tak se může stát, že se překlad nekryje s uvedeným originálem. Z původně většího počtu slok ke každému chorálu v němčině byl zvolen v českém překladu jen určitý výběr pro potřeby chrámových sborů v naší zemi.

Jak se křesťanské výtvarné umění proměňovalo v průběhu věků? Tuto otázku zodpovídá historik umění Prof. Jan Royt, který posluchače seznamuje s hlavními epochami dějin křesťansky orientované výtvarné tvorby od raných dob až do 20. století.

Historicko-místopisný průvodce po Praze, určený nejen Pražanům, ale i návštěvníkům české metropole, kteří chtějí Prahu poznat z jiného úhlu. Nabízí 15 tematických vycházek, tentokrát po pamětihodnostech Malé Strany a Hradčan („něco navíc“ zde znamená procházky po parcích na Letné a ve Stromovce, výpravu po bývalých sídlech některých panovníků a prezidentů a procházku po pražských mostech), se řadou zajímavostí a zvláštností, které se v běžných průvodcích obvykle nevyskytují. Součástí knihy jsou mapky se všemi objekty, o nichž je v textu řeč, černobílé kresby zobrazující to, co už k vidění není, a unikátní fotografie zachycující domy či různé zdobné prvky, které nejsou běžně přístupné nebo které ke své škodě při dnešním životním tempu snadno přehlédneme.

Historicko-místopisný průvodce po Praze, určený nejen Pražanům, ale i návštěvníkům české metropole, kteří chtějí Prahu poznat z jiného úhlu. Nabízí 15 tematických vycházek po pamětihodnostech Starého města, Nového města a Vyšehradu, se řadou zajímavostí a zvláštností, které se v průvodcích mnohdy nevyskytují. Součástí knihy jsou mapky se všemi objekty, o nichž je v textu řeč, černobílé kresby zobrazující to, co už k vidění není, a unikátní fotografie zachycující domy či různé zdobné prvky, které nejsou běžně přístupné nebo které ke své škodě při dnešním životním tempu snadno přehlédneme.

Jozef Ľudovít Holuby si získal veľké zásluhy aj ako zberateľ ľudových tradícií. Od študentských rokov na svojich botanických potulkách po slovenských krajoch horlivo študoval ľud, najmä v najbližšom okolí, v Bošáckej doline. Všímal si ľudové zvyky, obyčaje, kroje, povesti, rozprávky, čary, povery, študoval staré listiny a nálezy, teda kus kultúrnej histórie. Zaznačoval si všetko presne podľa ľudového podania, takže mu môžeme ďakovať za spoľahlivé pramene pre poznanie ľudových tradícií. Národopis zo Zlatého fondu SME.

„Ve většině případů prochází dnešní pocestný cizími zeměmi tak říkajíc v opačném směru k vývoji dějin. Na začátku jeho nových poznatků stojí obyčejně hlavní nádraží hlavního města; teprve pak, pomalu a krok za krokem, postupuje k věcem starším a starším, tedy řekněme ke katedrálám, starému umění a amsterodamským židům, až posléze docela na konci své pouti objevuje sám hlas země, jako je bučení černobílé krávy nebo skřípání kol větrného mlýna…“ Cestopis ze Zlatého fondu SME.

E. M. Šoltésová sa venovala aj literárnej kritike. V časopisoch Živena a Slovenské pohľady publikovala články, v ktorých vyjadrovala svoje názory na Timravu, Kukučína, Tajovského, Jesenského, Vajanského, Záborského, Sama Chalupku a ďalších autorov. Sebakriticky prehodnotila aj svoju vlastnú beletristickú tvorbu.

Súbor článkov o slovenskom literárnom a kultúrnom živote z pera literárneho kritika, historika, redaktora a vydavateľa Jaroslava Vlčka. História zo Zlatého fondu SME.

Jezuitská kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, Piešťany 2016. Projekt Umenie Ducha prebieha v predsieni jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v Piešťanoch od roku 2011. Dlhodobo vytára priestor pre dialóg sakrálneho prostredia a umeleckých diel, ktoré reflektujú témy kresťanstva. Nadväzuje na katalóg UMENIE DUCHA. Návrat súčasného umenia do chrámu, ktorý mapoval prvých päť rokov projektu. Počas roka 2016 sa zameral na Rok milosrdenstva, ktorý vyhlásil pápež František. Tematicky do neho prispelo 11 umelcov, ktorí nám približujú rozmanité podoby Božieho milosrdenstva, do ktorého sme pozvaní vstúpiť aj my.

I když vidíme jen obyčejné věci, stejně toho vidíme hodně. Ve své nejnovější knize Prohlédni si tu zemi Václav Cílek navazuje na své předchozí úspěšné tituly věnované především krajině a místům - Krajiny vnitřní a vnější, Makom a Dýchat s ptáky. Jádrem knihy jsou eseje věnované Praze a jejímu geniu loci, v dalších částech se pak autor zaměřuje jak na českou a moravskou krajinu (České středohoří, Jižní Čechy, Ostrava...), tak na místa, která ho oslovila na jeho zahraničních cestách za geologickými výzkumy (Súdán, Řecko, Turecko). Eseje o "krajinách vnějších" doplňují i texty metafyzičtějšího charakteru - o posvátnu Santiniho staveb, o prostoru spjatém s Janem Palachem či fragmenty z nikdy nedokončené čínské antologie. Knihu doprovázejí ilustrace výtvarníka Vladimíra Kokolii a 80 fotografií autora.

Proč se diamanty třpytí? Proč jsou vejce vejčitá? Proč se nejlépe zpívá ve sprše? V již třetí knize z oblíbené řady "Sto věcí, které nevíte (a ani nevíte, že je nevíte)" nám britský fyzik a matematik John D. Barrow nabízí ve stovce kapitol sto originálních pohledů na každodenní svět okem matematika. Tentokrát se zaměřuje na svět umění a ukazuje nám, že se i sochařství, literatura, architektura, hudba a tanec řídí matematickými zákony. Máte-li kladný vztah k umění nebo k matematice (i kdybyste to druhé nesnášeli), tato kniha vás pobaví, potěší - a možná i pomůže najít zálibu v tom, co jste dosud nemuseli mít.

Paměti architekta. Paměti architekta Jana Sokola (1904–1987) osvětlují dlouhou cestu za smyslem života, práce a víry. Volba architektury vymezila prostor ke studiu i tvoření, doba někdy pomáhala, jindy stavěla těžké překážky. O minulém pro přítomné a budoucí píše autor v první části knihy. Druhá část, Moje plány, shromáždila architektovo dílo, vycházející z koncepcí zakotvených historicky, technicky i umělecky. Ideje a plány se ale často nedaly realizovat jinde než na pracovním stole. Tam přesto i drobné úkoly nalézaly váhu symbolu, v hledání přinášely pevnou oporu reality.

Prvých sto rokov a viac.... Kniha pre všetkých záujemcov o dejiny svetovej kinematografie i pre ľudí, pre ktorých je dôležitá osoba Ježiša Krista a jeho príbeh.Ježiš Nazaretský predstavuje dominantnú postavu v západnej civilizácii už viac než 2 000 rokov, odkedy žil a zomrel v rímskej Palestíne v 1. storočí. Postupne sa stal ústrednou postavou aj v nastupujúcej globálnej kultúre. Jeho príbeh sa počas storočí po jeho smrti pretransformoval na rôzne vizuálne formy a je preto logické, že s nástupom „pohyblivých obrázkov“ sa stal jedným z prvých námetov pre filmových tvorcov.Kniha amerického profesora religionistiky a filmového kritika W. Barnesa Tatuma je dôslednou analýzou zobrazovania postavy Ježiša Krista vo filme a zároveň je osobitým pohľadom na dejiny svetovej kinematografie.Autor si pre svoj rozbor „Ježiša vo filme“ vybral zásadné diela strieborného plátna. Slávne snímky Od jasličiek ku krížu (1912), Intolerancia (1916), Kráľ kráľov (1927), Quo vadis (1951), Rúcho (1953), Ben Hur (1959), Kráľ kráľov (1961), Barabáš (1962), Najväčší príbeh všetkých čias (1965), Evanjelium sv. Matúša (1964), Jesus Christ Superstar (1973), Godspell (1973), Ježiš Nazaretský (1977), Život Briana (1979), Ježiš (1979), Posledné pokušenie Krista (1988), Ježiš z Montrealu (1989), Ježiš (1999), Evanjelium podľa Jána (2003), Umučenie Krista (2004) a Syn človeka (2006) rozoberá z rôznych uhlov. Opisuje okolnosti ich vzniku a venuje sa forme i obsahu Ježišovho príbehu na plátne s osobitým dôrazom na scenáristické využitie evanjelií. Skúma akými prostriedkami je Ježiš zobrazený ako filmová postava, ktoré výroky sprevádzajú jeho stvárnenie a zároveň sumarizuje a hodnotí reakcie verejnosti i kritiky. Aj keď uznáva umelecké či kinematografické kvality jednotlivých snímok, dôraz kladie na ich biblický, historický a teologický rozmer.Pre diváka filmu o Ježišovi možno problém filmového Ježiša vyjadriť ako štvorakú otázku: Do akej miery je snímka o Ježišovi nielen filmársky zaujímavá, ale aj literárne ohľaduplná k prameňom evanjelií, historicky pravdepodobná a teologicky uspokojivá? Filmoví tvorcovia, ktorí si trúfli priviesť Ježiša na plátno, čelili skutočne náročnej úlohe a aj vďaka nim je jeho miesto v kultúre rovnako veľké ako v cirkvi.

Holan, Toman. Svazek přináší komentované, kritické vydání autorových první dvou knih, napsaných v šedesátých a sedmdesátých letech 20. století, práci o V. Holanovi Sebeuvědomění poezie a monografii Poezie Karla Tomana. Spolu s chystanou edicí tří zbývajících knižních prací o velkých českých románech tvoří kompletní, vzácně soudržné literárněkritické dílo. Autor vnesl do českého myšlení o literatuře kromě osobitých soudů a čistého jazykového stylu dva výjimečné rozměry. Prvním je perspektiva filosofického zájmu, v níž umění posledního století nabývá prostřednictvím filosofie nového, oživujícího smyslu. Autora v tomto ohledu orientovaly zejména texty F. Nietzscheho, H. Bergsona, M. Heideggera a M. Merleau-Pontyho, v českém prostředí pak kontakt s J. Patočkou, L. Hejdánkem, J. Němcem a P. Koubou. Druhým Blažíčkovým vkladem je sebereflexivní pohled na tvůrčí i provozní mechanismy akademické literární vědy, který zároveň znamená šance této disciplíny a možné východisko ze současné slepé uličky stále zbytečnějších textů o umění (inspirací zde byla tvorba F. X. Šaldy, J. Grossmana a E. Staigera). Jako příslušník generace Mukařovského žáků si při poznání metodologických impulsů strukturalismu podržel od tohoto zaměření kritický odstup a spolu s individuálně odlišnými cestami J. Lopatky, J. Vohryzka a R. Grebeníčkové představují jeho texty jednu z mála původních hodnot české literární esejistiky posledních čtyřiceti let.

K teologickej analýze obrazu. Uctievanie ikon v cirkvi je ako zažatý svietnik, ktorého svetlo nikdy nezhasne. Jeho jas sa nikdy nevyčerpal, nakoľko nevzplanul ľudskou rukou. On horel, horí a neprestane horieť. Tento zborník obsahuje navýznamnejšie diela zasvätené teológii pravoslávnej ikony. Nachádzajú sa tu aj vedecké výskumy informačného a bibliografického charakteru.

Božská komédia patrí medzi najdôležitejšie diela svetovej literatúry a Dante je považovaný za otca talianskeho jazyka. Napísal ju pravdepodobne v rokoch 1304 – 1307 a 1321. Dante bol presvedčený, že má poslanie ukázať ľudstvu cestu obnovy a spásy. Poslušný Božej vôli má vykonať cestu do troch záhrobných ríš, preskúmať všetko zlo sveta, ktoré sa sústreďuje v Pekle, nájsť cestu očisťovania v Očistci, vystúpiť do neba až k priamemu videniu Boha v Raji. Je tretím mužom, ktorý uskutočnil ako živý cestu do záhrobia: po Eneovi, ktorý bol predkom zakladateľov Rímskej ríše, a po svätom Pavlovi, ktorý postavil základy kresťanskej viery. Jeho poslanie má miesto povedľa nich, pretože Dante má ukázať cestu obnovenia ríše a Cirkvi. Komédia si berie za vzor biblické prorocké knihy a Zjavenie svätého Jána. Danteho cestou sú dejiny jeho osobného vykúpenia ako jednotlivca, predstavuje však aj celé ľudstvo, ktoré kráča smerom k svojmu kolektívnemu vykúpeniu. Kompletné dielo vychádza v brilantnom preklade romanistov Jozefa Felixa a Viliama Turčányho, ilustráciami jednotlivé časti dopĺňa akademický maliar Miroslav Cipár.Jozef Felix (1913 – 1977), literárny kritik, prekladateľ a spisovateľ, dokázal svoj neutíchajúci obdiv k literatúre i románskej kultúre pretaviť nielen do vlastných autorských textov, ale aj do prekladov a pedagogickej činnosti. Učiteľ telom i dušou vychoval na Slovensku celý rad vynikajúcich romanistov a dokázal ich strhnúť na lásku k slovu. Ako literárny redaktor sa zaslúžil o vydanie svetovej klasiky v slovenčine, ako prekladateľ sa podpísal pod 51 diel takých významných autorov, akými boli Miguel de Cervantes, Victor Hugo, Moliére, Honoré de Balzac či Jules Verne. Vo svojej práci náročný a poctivý, s vyhraneným názorom na literatúru, ovplyvnil slovenskú literárnu kritiku i myslenie o preklade.Viliam Turčány (*1928), prekladateľ a básnik, sa po celý život hrá so slovom i rýmom. Na spoluprácu pri preklade Božskej komédie ho pozval jeho učiteľ Jozef Felix. Tomuto veľdielu venoval tri desaťročia svojho tvorivého života a dal mu punc básnickej i odbornej dokonalosti. Vďaka čistote a harmónii, no predovšetkým ľahkosti jeho verša je označovaný za virtuóza slova či božieho básnika, ktorého materinským jazykom je jazyk básnický. Literatúra, a najmä poézia, sa mu stala celoživotnou láskou, vníma ju a tvorí nielen v kontexte vecí vznešených, ale aj tých najvšednejších. Okrem rozsiahlej básnickej tvorby či odborných prác publikoval preklady klasických talianskych básnikov a výbery francúzskej poézie.Miroslav Cipár (*1935, Semeteš) patrí medzi najvšestrannejších, najneúnavnejších a najuniverzálnejších slovenských výtvarníkov. Jeho tvorivým životom sa vinie čiara, ktorá je azda dedičstvom drotárskych predkov. Zakorenený vo svojom domove i hodnotovom svete pozýva svojimi knižnými ilustráciami detských i dospelých čitateľov do kúzelného sveta fantázie. Jeho maľby nútia opustiť prvoplánové úvahy, pozdvihnúť myseľ vyššie, oslobodiť sa od miesta i času a premýšľať nad veličinami, ktoré nás prevyšujú. Zdanlivo striedme, no vo svojej podstate mimoriadne obsažné čiernobiele ilustrácie plné príbehov sú, ako napokon všetky majstrove diela, výsledkom intenzívneho štúdia, poctivého uvažovania a ohromnej fascinácie z Danteho Božskej komédie.

Dejiny kostola sv. Alžbety v Bratislave. Reprezentačná kniha, viazaná v žiariacich tvrdých obalových doskách s umeleckou fotografiou bledomodrého kostola v objatí sýtomodrej oblohy pritiahne na prvý pohľad chodca pozerajúceho sa do kníhkupeckého výkladu. Nie div, veď mnohých k nemu viažu živé citové spomienky – vlastný sobáš. Ide o kostol, v ktorom bol za posledných 80 rokov uzavretý najväčší počet sobášov. Dokonca dvakrát toľko ako v bratislavskom Dóme sv. Martina.Hoci Modrý kostol nepatrí k najstarším cirkevným pamiatkam, je zasvätený sv. Alžbete, a tak sa i jeho ikonografický program odvíja od bratislavských dejín. Mozaika zachytáva Alžbetu so zásterou plnou ruží – podľa tradície sa milodary, ktoré svätica tajne niesla uprostred zimy núdznym, premenili na ruže. Cirkevný historik Jozef Haľko podáva v 128 stranovej publikácii fundovaný prehľad historických a personálnych podrobností, dotýkajúcich sa stavby tohto pozoruhodného diela, ktorého vonkajší vzhľad i vnútro pôsobia tak príťažlivo, že jeho model bol vybraný reprezentovať slovenskú kultúru v bruselskom parku Mini-Európy.Autorom vyše stovky kvalitných fotografií je Jozef Sedlák, časť fotodokumentácie pochádza z iných domácich a zahraničných inštitúcií a zo súkromných zbierok. Obrazová príloha robí publikáciu zaujímavou aj pre odbornú verejnosť. Kniha je doplnená nemeckým, francúzskym, anglickým a maďarským resumé, a tak bude zaiste milým darčekom nielen pre domácich čitateľov, ale aj zahraničných hostí Slovenska.

Kníh o drevených kostolíkoch je pomerne veľa. Táto kniha je však iná a jej úlohou nie je opis vzácnych drevených chrámov, ale pocta českému maliarovi a grafikovi Karlovi Tomanovi. Umelec zanechal veľké množstvo obrazov, ktoré sa objavujú v obchodoch so starožitnosťami, dražia sa na aukciách umenia, ponúkajú sa na internetových trhoviskách a objavujú sa na európskych portáloch s umením.Každá monografia o maliarovi by mala začínať jeho životopisom. No o tomto maliarovi sa zachovalo veľmi málo biografických informácií a doteraz bol pre umelecký svet jeho život neznámy. V knihe je po prvýkrát publikovaný jeho životopis s overenými údajmi. Karel Toman prežil pomerne dobrodružný život. Bol mníchom, zdravotníkom, obchodníkom a cestovateľom. Osud ho zaviedol do najvýchodnejšieho cípu vtedajšieho Československa, na Podkarpatskú Rus. Tam namaľoval rôzne motívy a medzi nimi aj súbor obrazov, na ktorých zachytil krásu drevených chrámov. Pozývame vás na prechádzku, ktorá začína Jasini na najvýchodnejšom cípe prvej ČSR a končí v Karlových Varoch.

Cieľom publikácie Stredoveké pramene cirkevnej hudby na Slovensku je sprístupnenie najnovších vedeckých výskumov stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska. Monografia autorského kolektívu Eva Veselovská - Rastislav Adamko - Janka Bednáriková predkladá najdôležitejšie poznatky a vyhodnotenia vzácnych stredovekých rukopisov z časového obdobia od druhej polovice 9. storočia do začiatku 16. storočia. Ide o prvú reprezentatívnu publikáciu prameňov stredovekej hudobnej kultúry Slovenska. Kniha je vedeckým výstupom dlhoročných pramenných výskumov v slovenských knižničných, archívnych a muzeálnych inštitúciách v kontexte staršej literatúry a najnovších poznatkov. Spracované stredoveké pramene prezentujú fascinujúci obraz stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska, ktorý bol napriek veľkým materiálnym stratám bohatý a jedinečný.

Kňaz, spisovateľ, publicista prichádza s krásnou darčekovou knihou Cez kríž k svetlu.Fotografie krížov zo Slovenska a z celého sveta, od pápežských, až po obrázky krížov na horách či na poliach, sprevádzajú krátke úvahy autora spojené s týmto symbolom a s citátmi svätcov, spisovateľov a vedcov, ktorí sa rovnako ako každý človek vyrovnávali so svojimi krížmi a statočne ich niesli životom. Darčekom pre každého čitateľa je troška zeme vloženej do obálky knihy. Zem z Getsemanskej záhrady autor posvätil a priniesol ako darček čitateľovi zo Svätej zeme.Kniha obsahuje zem z Getsemanskej záhrady

Reprezentačná farebná obrazová publikácia Duchovné Slovensko je prvá svojho druhu na Slovensku. V deviatich kapitolách zoradených podľa prevažujúcich prvkov slohových období predstavuje architektonické sakrálne pamiatky Slovenska od predrománskych až po nové kostoly postavené po roku 1989. Hlavný text, od kolektívu autorov pod vedením Dr. Slavomíra Ondicu, približuje vývoj jednotlivých cirkví na Slovensku a ich súčasnú štruktúru. Každá kapitola je uvedená odborným architektonickým textom Dr. Dariny Petránskej charakterizujúcim dané slohové obdobie. Vyše päťsto výberových farebných fotografií má stručné faktografické popisky. Kniha má 384 strán a resumé v anglickom jazyku.

„Človek je tak, že býva, či natoľko, nakoľko býva. Bývanie je totiž základným ľudským bytostným rysom. Žiaľ, bytnosť bývania nám zostáva skrytá, zastretá a zabudnutá natoľko, nakoľko náš pohľad lipne výlučne na geometrických, utilitárnych či estetických možnostiach zastavaného priestoru. Bytnosť vecí sa často ani nedostane k slovu. Je teda na mieste spytovať sa na to či, ako a do akej miery architektúra, aj kapucínska architektúra a historický kláštor v Pezinku ako konkrétny priestor a miesto opatrujú existenciálne súvislosti ľudského života.“Autor Ladislav Tkáčik je člen rehole kapucínov. Sprvu analyzuje a interpretuje fenomenologické prístupy k architektúre a bývaniu, následne skúma a analyzuje historické súvislosti vzniku kapucínskej historickej architektúry a staviteľstva a v závere skúma konkrétny priestor – kapucínsky kláštor v Pezinku, kde sa kapucíni usídlili v roku 1674 – prvý kláštor kapucínov založený v Uhorsku.