Kázne, príhovory

150 a jeden pohrebných príhovorov. „Autor knihy kanonik Štefan Kováč Adamov svoju 26. knižnú publikáciu venuje nevšednej, a predsa prirodzenej tematike. A to finálnym pozemským faktom a realitám človeka. Zrod tejto knihy vnímam, že spočíva na začiatku jeho kňazského účinkovania. Veď keď prvou jeho omšou je pohrebná omša za jeho otca, je to silný príbeh životného údelu. Každé jeho kňazské výročie ide súbežne s rovnakým výročím otcovho odchodu. Táto zvláštna skutočnosť je teda prežitá v živote autora a je vyjadrená vyznaním: ´Slzy bolesti sa stávajú slzami kajúcnosti a očistenia duše... A každý z nás je povolaný v živote hľadať kľúče, ktoré raz dokážu otvoriť aj bránu raja.´ Autorove predkladané príhovory sú neobyčajne ľudské, silno inšpiratívne, nadmieru empatické a značne presiaknuté citadelou katolíckeho vierovyznania, ktoré je jedinečnou oporou v takýchto situáciách. Súčasne v poslednej 151. reflexii prezentuje svoje jedinečné, veľmi osobné a originálne vyznanie o svojom bytí a živote, ktoré považujem za vrchol všetkých týchto publikovaných úvah... Táto kniha môže byť obohacujúcim zdrojom inšpirácií pre viacero kazateľov pri mnohopočetných pohreboch a rozlúčkach.“ Mons. doc. ThDr. Dušan Argaláš, PhD. cenzor

V pastoračnej činnosti majú pohreby veľký význam. Pohrebný príhovor je z toho hľadiska dôležitým prvkom v pohrebnom obrade, pretože má prehĺbiť v človeku pohľad viery na ľudský život. Mať po ruke niekoľko myšlienok preto padne vhod každému kazateľovi. Každý takýto pohrebný príhovor môžeme doplniť aj vhodným príkladom. Práve ním môžeme lepšie vyjadriť niektorú náboženskú pravdu, alebo niečo pripomenúť zo života toho alebo tej, ktorým vzdávame poslednú úctu. Možno práve ním dokážeme niekoho osloviť alebo posilniť jeho vieru.

Vybrané aspekty pohrebných kázní. Dôvod napísania tejto knihy: Na Slovensku je ročne 51000 – 54 000 pohrebov. Ak by na jednom bolo len 50 ľudí, tak sa dostávame k číslu, ktoré ukazuje, že za rok sa pohrebov zúčastní skoro polovica populácie Slovenska. Pohrebné reči a kázne sú veľká príležitosť pre komunikáciu s veriacimi i tými, ktorí svoju nádej v Krista nevkladajú. Plné využitie tejto príležitosti ku komunikácii prispeje k spracovávaniu straty z perspektívy viery a zefektívni misijné úsilie cirkví. Kvôli lepšiemu preniknutiu do možností pohrebných kázní som roku 2008 robil terénne analytické pozorovania v jednom slovenskom krematóriu na vzorke 100 pohrebov. Sledoval som, ako pracujú duchovní jednotlivých cirkví, ale aj občianski rečníci a dospel som k záveru, že pohrebné kázne a reči majú priestor pre zlepšenie svojej kvality. Ako jeden z príkladov môžem uviesť pohreb, na ktorom mal pán farár pekne vypracovanú biblistiku v pozadí svojej kázne, ale pozostalí to vnímali takto: „Pán farár tam musel povedať to svoje, ale my by sme boli radšej, keby povedal viac o Miškovi.“ Tento dojem vznikol preto, lebo neboli schopní spojiť si to, čo povedal pán farár so svojou situáciou. Nevideli, že im prináša niečo, čo má pre nich zmysel.Ak si to nedokážu spojiť účastníci pohrebu, musí sa o to pokúsiť duchovný. Ale to nie je jediná črta, ktorú by bolo dobre skvalitňovať.

Kázne, príhovory a rozlúčky pri pohreboch a pietnych príležitostiach.

Pomôcka pre pohrebné príhovory.