Aby smútili s nádejou

Dôvod napísania tejto knihy: Na Slovensku je ročne 51000 – 54 000 pohrebov. Ak by na jednom bolo len 50 ľudí, tak sa dostávame k číslu, ktoré ukazuje, že za rok sa pohrebov zúčastní skoro polovica populácie Slovenska. Pohrebné reči a kázne sú veľká príležitosť pre komunikáciu s veriacimi i tými, ktorí svoju nádej v Krista nevkladajú. Plné využitie tejto príležitosti ku komunikácii prispeje k spracovávaniu straty z perspektívy viery a zefektívni misijné úsilie cirkví.

Kvôli lepšiemu preniknutiu do možností pohrebných kázní som roku 2008 robil terénne analytické pozorovania v jednom slovenskom krematóriu na vzorke 100 pohrebov. Sledoval som, ako pracujú duchovní jednotlivých cirkví, ale aj občianski rečníci a dospel som k záveru, že pohrebné kázne a reči majú priestor pre zlepšenie svojej kvality. Ako jeden z príkladov môžem uviesť pohreb, na ktorom mal pán farár pekne vypracovanú biblistiku v pozadí svojej kázne, ale pozostalí to vnímali takto: „Pán farár tam musel povedať to svoje, ale my by sme boli radšej, keby povedal viac o Miškovi.“ Tento dojem vznikol preto, lebo neboli schopní spojiť si to, čo povedal pán farár so svojou situáciou. Nevideli, že im prináša niečo, čo má pre nich zmysel.Ak si to nedokážu spojiť účastníci pohrebu, musí sa o to pokúsiť duchovný. Ale to nie je jediná črta, ktorú by bolo dobre skvalitňovať.