Kázne, príhovory

Dolindo Ruotolo, zbožný neapolský kňaz, učí, že bolesť je cesta, ktorá nás spája s Bohom, a že svoje utrpenia máme kontemplovať „vo svetle najsvätejších a najplodnejších bolestí, ktoré prežívala Mária“.Nech je tento vzácny súbor duchovného učenia vzpruhou odvážne a odovzdane čeliť nevyhnutným utrpeniam života v spoločnosti tej, ktorá nás nikdy neopúšťa, a ktorá berie na seba všetky naše bolesti, aby spolu so svojím Synom platila za nás výkupné ako Zvláštna Spolupracovníčka na diele vykúpenia.

O vzťahu k Bohu, blížnemu a sebe samému. Dostáva sa vám do rúk zbierka úryvkov z listov svätého Františka Saleského, ženevského biskupa. Nielenže je predchnutá láskou a nádejou, ale je aj vzácnym pokladom praktických rád pre všetkých ľudí. Dýcha jemným, optimistickým duchom a pozýva nás bezhranične dôverovať Božej láske a milosrdenstvu.Začítajme sa do slov, ktoré nepotrebujú falošný lesk. Do slov, ktoré sa zriekli zradnej samochvály v prospech dennodennej láskavosti a pokojnej vytrvalosti. Do slov, ktoré pramenia v Ježišovom vľúdnom milosrdenstve a ktoré potrebuje počuť každý z nás. Dušu človeka totiž nič neuzdraví viac ako odpustenie.Knihe bol udelený Imprimatur.

Úryvky z pápežských homílií do všedného dňa v Období cez rok. V Starom zákone sa dvadsaťšesťkrát hovorí o Božom srdci, ktoré je považované za orgán jeho vôle. Následne aj človek je súdený na základe tohto Božieho srdca... Istá starozákonná pasáž vyjadruje tému Božieho srdca úplne zreteľným spôsobom. Je to v 11. kapitole Knihy proroka Ozeáša, kde nám prvé verše opisujú dimenziu lásky, s ktorou sa Pán obrátil na Izrael na úsvite jeho dejín: „Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho Syna“ (v. 1). A naozaj, Izrael odpovedá na neúnavné Božie zaľúbenie ľahostajnosťou a dokonca nevďačnosťou. „Čím viac som ich miloval“ - je nútený konštatovať Pán - „tým viac sa odo mňa vzďaľovali“ (v. 2). I napriek tomu, On nikdy neponecháva Izrael v rukách nepriateľov, pretože ako poznamenáva Stvoriteľ vesmíru: „moje srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie“ (v. 8). (Benedikt XVI.)

Úryvky z pápežských homílií na Pôstne a Veľkonočné obdobie. „Pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13,1). Boh miluje svoje stvorenie, miluje človeka. Miluje ho i v jeho páde a neponecháva ho na seba samého. On miluje až do krajnosti. Namáha sa so svojou láskou až do samého konca tým, že zostupuje dolu zo svojej božskej slávy. Skladá zo seba šat svojej božskej slávy a oblieka si šat otroka. Schádza až do tej najspodnejšej hlbiny nášho pádu. Tam si pred nás kľaká a preukazuje nám službu otroka; umýva naše zašpinené nohy, aby sme my mohli byť prijatí k prestretému stolu Boha a stali sa hodnými zaujať miesto za jeho stolom - niečo, čo by sme sami nikdy nedokázali ani nesmeli urobiť.(Benedikt XVI.)„Vstal som z mŕtvych a odteraz som už stále s tebou“, hovorí Zmŕtvychvstalý každému jednému z nás. „Moja ruka ťa podopiera. KdekolVek by ti hrozilo, že padneš, padneš do mojich rúk. Ja stojím dokonca aj pri bráne smrti. Tam, kde ťa nik nemôže sprevádzať a kde si nemôžeš nič zobrať so sebou, tam ťa očakávam ja a mením pre teba tmy na svetlo“.(Benedikt XVI.)

Úryvky z pápežských homílií na Adventné a Vianočné obdobie. Pastieri si navzájom hovoria: Pozrime sa, čo sa stalo. Grécky text tu doslova hovorí: Pozrime sa na to Slovo, ktoré sa tam stalo. Áno, toto je tá novosť onej nocí: na Slovo sa dá pozerať. Stalo sa totiž telom... Boh je už raz takýto. Anjel pastierom povedal: A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach (Lk 2,12; porov. 16).Božie znamenie - znamenie, ktoré dostali pastieri i my, nie je akýmsi vzrušujúcim divom. Znamením Boha je jeho pokora. Znamením Boha je, že sa stáva maličkým; stáva sa dieťaťom; dovoľuje, aby sme sa ho dotýkali a prosí o našu lásku. Ako veľmi si my ľudia žiadame iné znamenie; znamenie veľkolepé, znamenie o nezlomnej Božej moci a jeho veľkosti. No jeho znamenie nás pozýva k viere a láske, a tak nám dáva nádej: Boh je už raz takýto... Vždy sa nás hlboko dotkne tá skutočnosť, že Boh sa stáva dieťaťom, aby sme ho my mohli milovať, aby sme sa ho odvážili milovať, pričom sa on dôverne ako dieťa odovzdáva do našich rúk. Akoby takmer vravel: Viem, že jas mojej slávy ťa ľaká; že tvárou v tvár mojej veľkosti sa snažíš opierať a chytať samého seba. A preto teda, prichádzam k tebe ako dieťa, aby si ma tak mohol vziať a láskať.

Úryvky z pápežských homílií pre bohoslovcov, kňazov a biskupov. Kniha obsahuje zosumarizované myšlienky emeritného pápeža Benedikta XVI., ktoré predstavil vo svojich homíliách počas svojho takmer osem ročného pôsobenia na Petrovom stolci. Celkovo ide o výber 160 myšlienok, ktoré miestami naberajú formu krátkych úvah a sú prevažne zamerané na odkrývanie hĺbky kňazskej spirituality a krásy kňazskej identity prežívaných vo všetkých jej formách. Publikácia obsahuje témy ako: význam úkonov pri vysviacke; charakteristika pastiera a jeho duchovný život; uchvátenosť Bohom; konkrétne povzbudenia do dnešnej zdanlivo rázne odmietavej doby; uistenia o osobitnej blízkosti Boha pri jeho služobníkoch; význam “sviatostného” priateľstva kňaza so svojím Pánom;dôležitosť poslušnosti a otvorenosti pre Pána;dôraz kladený na nevyhnutnú úctu k Panne Márii a pod. Okrem týchto tém rozsiahla časť publikácie ponúka každému čitateľovi možnosť, aby nazrel očami Benedikta XVI. aj na každodenné skutočnosti, s ktorými sa stretá človek pri prežívaní a praktizovaní Katolíckej viery. Pápež tu vysvetľuje význam liturgie: odkrýva hlboký a neraz veriacemu človeku zahalený zmysel jej symbolov, znakov a gest; vysvetľuje nenahraditeľnosť Eucharistie, ako aj úlohu Cirkvi a duchovný význam jej trápení, ktoré na ňu neraz doliehajú. Taktiež sa dotýka tém ako: zákon, pravda, milosrdenstvo či zdanlivá neprítomnosť Boha vo svete a uistenie o tom, že Boh nezlyháva, čo pápež prezentuje ako zdroj nových síl pre duchovné osoby v ich pastorácii. Benedikt XVI. v tejto knihe zdôvodňuje a pretkáva svoje myšlienky hlbokými výkladmi rôznych statí Svätého písma. V záverečnej časti publikácie sa ako dodatok nachádza štúdia s názvom: Veľkňazský úkon a “hodina” Ježiša Krista v “teológii kríža” u Josepha Ratzingera.

pápežské prednášky. O bohatstvo myslenia a múdrosť Benedikta XVI. neutícha záujem ani po tom, čo uvoľnil Petrov stolec svojmu nástupcovi. V tejto útlej knižke ponúkame šesť prednášok, ktoré predniesol počas svojho pontifikátu v Regensburgu, Paríži, Washingtone, Berlíne, Freiburgu a Ríme. Ich spoločným menovateľom je dôsledné hľadanie pravdy o vzťahu viery a rozumu, o vzťahu Cirkvi a sekulárneho sveta. V úvodnej štúdii zostavovateľ charakterizuje Benedikta XVI. ako teológa pripomínania. Práve toto pripomínanie určuje veľkosť jeho myšlienok. Vďaka nemu bude možné preniesť do budúcnosti veľké témy kresťanstva, aby nanovo plnili kultúrotvornú úlohu v západnej civilizácii.

Kázne z rokov 2011 – 2013. Čo je centrom môjho života?Aké kritérium v ňom uplatňujem?Môžem o sebe povedať, že viera napĺňa môj život, že je rozhodujúcim faktorom smerovania môjho života? Som schopný vysvetliť, príťažlivo a presvedčivo predstaviť základné princípy svojej viery? Obhájiť ich? Žijeme a vyznávame s hrdosťou našu vieru v rodinách, na pracovisku, v spoločenskom živote, v kultúre a v politike? Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ si tieto otázky kladie spolu s nami. V jeho príhovoroch vidieť, že pozná život so všetkými jeho zákutiami, svetlými i tmavými stránkami. Ponúka nám zrozumiteľnú a jasnú odpoveď. Je na nás, aby sme sa ním nechali inšpirovať na plné prežívanie viery.

Predslov:Veľmi často stojíme ako kresťania pred otázkou, ako máme konkrétne žiť duchovný život, život v Kristovi, v každodenných radostiach a sklamaniach? Cirkevní otcovia nám ponúkajú vďaka svojej osobnej skúsenosti duchovného života s Ježišom Kristom návod, ako dosiahnuť jednotu s Bohom. To je tradícia Cirkvi, ktorá je pokladom. Z nej čerpá aj druhý diel zbierky zamyslení otca Mirona Keruľ-Kmeca st., ktoré vychádzajú z Asketických homílií (5 až 24), svätého Izáka Sýrskeho alebo Izáka z Ninive. Jeho dielo, Asketické homílie, ktoré vzniklo v 7. storočí, bolo preložené do mnohých jazykov a prekonalo všetky prekážky, ktoré oddeľovali kresťanov medzi sebou navzájom. Svojou duchovnou tvorbou ide o jedného z najznámejších východo-sýrskych mníchov.Vo svojich homíliách neodovzdáva svoje reflexie, ale predovšetkým svoju konkrétnu skúsenosť. Jazyk je priamy, nesprostredkovaný filozofickými kategóriami, bohatý na obrazy typické pre semitskú citlivosť. Jeho myšlienky sú odovzdávané, ako myšlienky oduševneného učiteľa svojim žiakom, ktorí potrebujú vziať vážne, radikálnym spôsobom životnú ponuku, ktorá vychádza z Evanjelia. Ním je fascinované celé posolstvo svätého Izáka Sýrskeho.Je dobré spomenúť dve významné osobnosti, na ktoré mal svätý Izák Sýrsky v našom európskom prostredí vplyv. Prvou je F. M. Dostojevský, ktorý vo svojom diele priamo či nepriamo predstavuje tvorbu svätého Izáka Sýrskeho. Najzreteľnejšie to robí vo svojom románe Bratia Karamazovci, kde do jednej z postáv, Grigorijovi, ktorý je sluhom otca Karamazova, vkladá svoju autobiografickú skúsenosť. Tam opisuje, ako “odniekiaľ si zaobstaral zbierku homílií nášho cteného otca svätého Izáka Sýrskeho, ktorého čítal s vytrvalosťou dlhé roky, bez toho aby mu porozumel. Vlastne aj preto si ho cenil a mal ho rád ešte viac”/1/.Druhou osobnosťou je svätý Filip Neri, ktorého poznáme azda viac z filmového spracovania jeho životopisu. Ide o svätca, ktorý žil v Ríme v čase po Tridentskom koncile. Bol otcom Oratória a pôvodom z Florencie. V Ríme dal začiatok výnimočnému reformnému hnutiu v katolíckej cirkvi. V jeho osobnej knižnici sa našiel spis svätého Izáka Sýrskeho: O dokonalosti kontemplatívneho života. Mnoho čŕt typických pre spiritualitu svätého Filipa Neriho, majú odvolávky v myšlienkach svätého Izáka Sýrskeho, ako napríklad sloboda v duchu, pokora, čistota srdca a tela, trpezlivosť, zrieknutie sa sveta, ale predovšetkým radosť, typická črta autentického kresťanského života/2/.Som veľmi rád, že autor tejto publikácie dáva slovenskému čitateľovi aspoň trochu nahliadnuť do sveta sýrskeho mníšstva 7. storočia, prostredníctvom svätého Izáka Sýrskeho a jeho Asketických homílii. Nech sú tieto zamyslenia inšpiráciou všetkým, ktorí túžia po autentickom živote s Kristom.+Milan Lach SJ, parmský biskup

Príhovory pre Vatikánsky rozhlas. Duchovné rozlišovanie je v stredobode záujmu ignaciánskej spirituality a stáva sa čoraz dôležitejšou súčasťou života moderného kresťana. Na základe vlastných skúseností, živého kontaktu s mnohými ľuďmi a s pomocou Božej inšpirácie vypracoval svätý Ignác Loyolský veľmi užitočné pravidlá na rozpoznávanie vnútorných stavov ľudskej duše. Vďaka nim dokáže identifikovať pohnútky, motívy aj ciele ľudských úsilí a nasmerovať vôľu, čiže schopnosť rozhodovať sa, k správnym a dobrým veciam. Tomuto „umeniu umení“ sa páter Peter Dufka venoval v sérii pravidelných príspevkov pre Vatikánsky rozhlas, ktoré prinášame knižne. Okrem ignaciánskych zdrojov v textoch hojne čerpá z duchovnej tradície východných i západných cirkevných otcov a spisovateľov. A v neposlednom rade aj z vlastných pastoračných, umeleckých a ľudských skúseností. Knižka môže byť pre každého čitateľa povzbudením vnímať vo vlastnom živote Božie impulzy a návodom na ich využitie pri správnom rozhodovaní.Páter Peter Dufka SJ je profesorom spirituálnej teológie na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. V Dobrej knihe mu vyšli diela Spiritualita súčasného človeka (2014) a Duchovné sprevádzanie podľa tradície kresťanského východu (2018).

Autor předkládá krátká zamyšlení nad úryvky evangelia, které se předčítají při nedělních bohoslužbách. Užitek z nich mohou mít nejen kazatelé, ale i každý, kdo se chce nad texty v modlitbě zamyslet, dříve než se nedělní liturgie zúčastní.

O vzťahu k Bohu, blížnemu a sebe samému. Dostáva sa vám do rúk zbierka úryvkov z listov svätého Františka Saleského, ženevského biskupa. Nielenže je predchnutá láskou a nádejou, ale je aj vzácnym pokladom praktických rád pre všetkých ľudí. Dýcha jemným, optimistickým duchom a pozýva nás bezhranične dôverovať Božej láske a milosrdenstvu.Začítajme sa do slov, ktoré nepotrebujú falošný lesk. Do slov, ktoré sa zriekli zradnej samochvályv prospech dennodennej láskavosti a pokojnej vytrvalosti. Do slov, ktoré pramenia v Ježišovom vľúdnom milosrdenstve a ktoré potrebuje počuť každý z nás. Dušu človeka totiž nič neuzdraví viac ako odpustenie.Knihe bol udelený Imprimatur.

Vojtěch Kodet (* 1956) je kněz, karmelitán, známý kazatel a autor knih s duchovní tématikou. Přednáší a dává exercicie, věnuje se duchovnímu doprovázení a službě uzdravování a osvobozování.Autor předkládá krátká zamyšlení nad úryvky evangelia, které se předčítají při nedělních bohoslužbách. Užitek z nich mohou mít nejen kazatelé, ale i každý, kdo se chce nad texty v modlitbě zamyslet, dříve než se nedělní liturgie zúčastní."Jsme pozváni Ježíšovo slovo poznávat, přebývat v něm, mít k němu důvěrný vztah. Toto slovo nás totiž připodobňuje Ježíši, postupně mění naše smýšlení v jeho smýšlení a uvádí nás do hlubšího poznání Ježíše, a tím také do hlubšího poznání nás samotných, naší důstojnosti, smyslu našeho života a našeho poslání." (z úvodu)

Nedeľné príhovory z Vatikánskeho rádia II. Druhý zväzok kázní pátra Milana Bubáka SVD, ktoré odzneli vo Vatikánskom rádiu v rokoch 2015-2016 (C), 2016-2017 (A) a 2017-2018 (B).Ide o kázne na liturgický cyklus A pod názvom Pracuj s tým, čo máš. Kniha kázní má prílohu audio CD so zvukovými nahrávkami kázní. Vydáva ju Spoločnosť Božieho Slova v Nitre.

Myšlienky k homíliám na nedele a slávnosti. "Je ťažké ohlasovať dnes Božie slovo vo svete, ktorý je presýtený všetkými druhmi senzácií. Služba slova sa stala ťažkou. Dnešnému kňazovi sa môže niekedy stať, že sa bude ako prorok Jeremiáš búriť proti svojej prorockej úlohe. Najradšej by sa striasol toho slova, ktoré z neho urobilo čudáka a blázna. No bremeno slova musí niesť. Aj na to by sme mali myslieť, keď vzdycháme nad nedostatkami kazateľov. Miesto znechucovania by sme sa mali radšej jeden za druhého modliť: aby Boh dal poslucháčom dar správneho počúvania, ohlasujúcim milosť výrečnosti a nám všetkým dostatok vzájomnej trpezlivosti; aby nám v tom všetkom zachoval svoje slovo, chlieb pravdy, ktorým sa túži nasýtiť naša duša, aj vtedy, keď mu nerozumieme." Benedikt XVI.

Autor předkládá krátká zamyšlení nad úryvky evangelia, které se předčítají při nedělních bohoslužbách. Užitek z nich mohou mít nejen kazatelé, ale i každý, kdo se chce nad texty v modlitbě zamyslet, dříve než se nedělní liturgie zúčastní.

Nedeľné príhovory z Vatikánskeho rádia II.. Už niekoľko rokov nás na vlnách Vatikánskeho rádia víkend čo víkend svojimi úvahami sprevádza slovenský kňaz páter Milan Bubák SVD. K typickým črtám jeho reflexií patrí živé priblíženie historického biblického príbehu, poznanie súčasnej psychológie, kazateľská zručnosť a tiež umné využitie príbehov a obrazov. To všetko je komunikované jazykom, ktorý je pre súčasníka blízky a zrozumiteľný. Kniha Objavuj, obdivuj, ochraňuj (rok C) je prvým vydaným zväzkom z jeho druhého cyklu kázní, ktorý odznel vo Vatikánskom rádiu v rokoch 2015-2016 (C), 2016-2017 (A) a 2017-2018 (B).

Prvá zbierka (82 homílií). Jeden z najznámejších pustovníkov sýrskej cirkvi Východu je svätý Izák z Ninive (613-700), ktorý sa podobne ako mnoho iných mystikov ukázal byť skutočnou ekumenickou postavou presahujúcou hranice cirkevných rozdelení. Jeho diela preložené do gréčtiny dvoma palestínskymi mníchmi v kláštore sv. Sábu v deviatom storočí, prvýkrát uverejnené v roku 1770, sú stále obľúbeným čítaním na hore Athos.Latinská verzia, ktorá vznikla medzi 12. a 13. storočím a počas 14. a 15. storočia, bola preložená do taliančiny, francúzštiny, katalánčiny, kastílčiny a portugalčiny. Napokon rumunský preklad pochádza z 18. storočia a neskôr nasledovali ďalšie preklady do moderných jazykov, až po japončinu. Izákove spisy boli ocenené hlavne mníchmi a laikmi, ktorí patria do gréckeho a ruského sveta, ale aj vďaka latinskému prekladu bol až do 18. storočia veľmi obľúbeným autorom nielen v mníšskom prostredí západnej Cirkvi.Medzi mnohými duchovnými spisovateľmi Asýrskej Cirkvi Východu je Izák Sýrsky považovaný za jednu z najväčších autorít a tiež za jedného z najväčších kresťanských mystikov všetkých čias. Jeho spisy sa tešia veľkej obľube medzi kresťanmi Východu i Západu a to aj prostredníctvom mnohých prekladov do klasických a moderných jazykov (grécky, latinský, anglický, francúzsky, taliansky a iné).

Predslov:Nadčasová duchovná múdrosť nájdená v príbehoch a poučeniach ranokresťanských mníchov púšte vznikla pri hľadaní poznania Ježiša Krista prostredníctvom radosti prameniacej z evanjelií, ktoré sa stali absolútne neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života. Títo mnísi s neutíchajúcou odvahou a pokorou hľadali odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania vo vedomí, že sú Bohom milovaní, čo v prípade úprimnej snahy malo za následok „lásku a radosť, pokoj a trpezlivosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, nežnosť a sebaovládanie.“Kresťanské cnosti však nie sú súčasťou iba mníšskeho autentického života, ale sú súčasťou úsilia každého človeka, ktorý kráča za Kristom, bez ohľadu či žije na púšti alebo vo svete. Hľadanie harmonickej múdrosti je dnes o to aktuálnejšie, že priamo vidíme katastrofálne dôsledky konzumného odmietania kresťanskej askézy na súkromnej aj verejnej úrovni. Sv. Ján Zlatoústy v homílií k evanjeliu podľa Matúša naliehavo upozorňuje, že čítanie Svätého písma sa netýka len mníchov. Zdôrazňuje, že práve ľudia žijúci vo svete ešte viac potrebujú čítanie Písma, aby spoznali Ježiša Krista ako zdroj pokoja a radosti. Otcovia raného kresťanstva považovali biblické texty za také dôležité pre život, že spamäti ovládali nielen žalmy a evanjelia, ale aj iné knihy. Božie Slovo takto hlboko preniklo a formovalo ich život. Sv. Justín, filozof a mučeník, Tertulián, ale aj ďalší dosvedčujú, že prví kresťania sa schádzali na určených miestach, aby spolu čítali Sväté písmo.Jestvuje množstvo spôsobov, ako čítať Bibliu, ale akýkoľvek spôsob je dobrý a užitočný len vtedy, keď v nás spôsobuje premenu, keď nás otvára pre slobodu, zodpovednosť a lásku, teda pre svätosť (sv. Ján Zlatoústy). Literárnej kritike patrí uznanie za jej bádanie nad biblickým textom, ale ak chceme mať úžitok z čítania Biblie, nemôžeme zostať na úrovni literárnej kritiky, podobne ako pri zamyslení sa nad bytím človeka nemôžeme zostať na úrovni fyziológie, respektíve prírodných vied. Evanjelium podľa sv. Lukáša ozrejmuje, že Kristus „osvecuje mysle“ svojich učeníkov vysvetľujúc im, ako treba čítať Bibliu, aby sa v nej odkrylo všetko, čo je o ňom napísané: „A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.“ Takýmto spôsobom Pán odhaľoval význam Písma a ukázal, že celá Biblia je slovnou ikonou Ježiša Krista. A v emauzských učeníkoch to spôsobilo zmenu – tí, ktorí boli zronení a vracali sa domov, teraz plní nadšenia sa ponáhľajú naspäť do Jeruzalema. Teda Biblia nás oboznamuje a zároveň spôsobuje premenu.Púštni otcovia nám ukazujú, že k Svätému písmu nemôžeme pristupovať ako k súboru diel jednotlivých autorov, ale je potrebné, aby sme chápali Bibliu ako dielo jedného autora, ktorým je Svätý Duch a od ktorého pochádza aj autorita jednotlivých ľudských (spolu)autorov. Biblické slová sú slovami života a sú najvyššou autoritou, ktorá nás rozhodujúcim spôsobom formuje. Sv. Gregor z Nyssy výroky prorokov a Krista neuvádza slovami: „Izaiáš hovorí...“, alebo „Kristus hovorí...“, ale „Izaiáš nás poučuje...“ a „Kristus nás poučuje...“ Biblia teda nie je len voľajaké nestranné konštatovanie, ale je to skutočná a v pravom slova zmysle najvyššia informácia, teda niečo, čo nás zvnútra formuje – vychováva. Ústrednou myšlienkou kresťanskej výchovy je zbožštenie človeka, ktoré neznamená zničenie človeka, ale jeho vlastné naplnenie. Takto sa človek najdokonalejším spôsobom stáva človekom – nie prostredníctvom identifikácie s Bohom, ale prostredníctvom najväčšieho priblíženia sa k nemu, aké len môže byť dané stvoreniu. Človek sa stáva človekom prostredníctvom najhlbšieho spoločenstva s Bohom i ľuďmi.Pri kresťanskej iniciácií zaznievajú slová sv. apoštola Pavla: „Ktorí ste v Krista pokrstení, v Krista ste sa obliekli.“ Podobne aj otcovia púšte, ktorí útekom do divočiny odmietli dekadentnú spoločnosť a slobodne si zvolili vlastnú cestu k Bohu, nás privádzajú k myšlienke, že odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania spočívajú v „imitatio Christi“ – v napodobňovaní Krista.Prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD.

Príhovor Benedikta XVI. na stretnutí s rímskymi kňazmi v Aule Pavla VI. 14. februára 2013. Iba niekoľko dní predtým, ako vo februári minulého roku Benedikt XVI. prenechal stolec svätého Petra svojmu nástupcovi, stretol sa poslednýkrát v Aule Pavla VI. s kňazmi svojej Rímskej diecézy. Počas tohto emóciami nabitého dopoludnia pápež ako jeden z mála doposiaľ žijúcich účastníkov Druhého vatikánskeho koncilu načrel do svojich spomienok a spamäti predniesol príhovor, ktorý sme sa rozhodli vydať knižne.Osemdesiatpäťročný Benedikt XVI. spomínal na koncil veľmi spontánne, otvorene a s vďačnosťou. Nezasvätenému čitateľovi jeho slová zrozumiteľne priblížia zmysel a význam tejto epochálnej udalosti v novodobých dejinách Cirkvi. Zasvätenému čitateľovi umožnia pápežove slová preniknúť do duchovného zákulisia udalostí, ktorých dosah a hodnotu aj dnes, po päťdesiatich rokoch, stále ešte len objavujeme.Svedok koncilu je naším skromným pripomenutím päťdesiateho výročia Druhého vatikánskeho koncilu a prejavom úcty jeho veľkému realizátorovi.

Nedeľné príhovory z Vatikánskeho rádia, Rok A. Známy hlas, ktorý nás sprevádzal liturgickým rokom prostredníctvom éteru Vatikánskeho rádia, je zhmotnený v knihe Viac než vidia oči. Úvahy nad nedeľným evanjeliom v liturgickom roku A predstavujú dlhoročné skúsenosti Milana Bubáka ako pastoračného kňaza a kazateľa. Nedeľné úvahy Milana Bubáka vychádzajú v kompletnom vydaní všetkých troch liturgických rokov.Titul je dostupný aj v rámci Sady nedeľných príhovorov z Vatikánskeho rádia (2015).

Nedeľné príhovory z Vatikánskeho rádia, Rok C. Osobné a psychologicky premyslené úvahy nad biblickými čítaniami v liturgickom roku C známeho kňaza a kazateľa Milana Bubáka nájdeme v knihe Pozvanie kráľa. Úvahy odzneli vo Vatikánskom rozhlase, v jeho piatkovom vysielaní. Nedeľné úvahy Milana Bubáka vychádzajú v kompletnom vydaní všetkých troch liturgických rokov.Titul je dostupný aj v rámci Sady nedeľných príhovorov z Vatikánskeho rádia (2015).

nedeľné zamyslenia. Kniha Na ceste do Emauz I. obsahuje zamyslenia k nedeľným čítaniam liturgického roka "B" v rozsahu: od 1. adventnej nedeledo 3. veľkonočnej nedele.

Nedeľné príhovory z Vatikánskeho rádia, Rok B. Návrat domov, zbierka kázní Milana Bubáka v liturgickom roku B, ktoré odzneli v piatkovom vysielaní Vatikánskeho rádia, nás sprevádzajú najmä Markovým evanjeliom. Nechýba v nich prepojenie na osobné skúsenosti autora, ako aj bohaté citácie životných či literárnych príbehov mnohých ľudí. Nedeľné úvahy Milana Bubáka vychádzajú v kompletnom vydaní všetkých troch liturgických rokov.Titul je dostupný aj v rámci Sady nedeľných príhovorov z Vatikánskeho rádia (2015).

Druhá zbierka (41 homílií). Svätý Izák Ninivský alebo Izák Sýrsky, sa narodil v oblasti moderného Kataru a žil v siedmom storočí. Izák, ktorý bol vysvätený za biskupa v Ninive niekedy medzi rokmi 661 a 681 n. l., sa po piatich mesiacoch stiahol zo svojho cirkevného úradu a odišiel do ústrania žiť ako mních-pustovník v horách juhovýchodného Iraku. Izák Sýrsky je duchovným učiteľom par excellence, ktorý rozvinul komplexné učenie o mníšskom živote, modlitbe a zjednotení sa s Bohom. Jeho duchovné spisy, ktoré boli preložené z pôvodnej sýrčiny do mnohých iných jazykov, čítali ich kresťanskí mnísi po stáročia. V mníšskom prostredí pripisujú Izákovi Sýrskemu aj tieto atribúty: lampa hesychie, útecha pustovníkov a úctyhodný sprievodca mníchov.Druhá zbierka obsahuje mnohé témy duchovného života: list o rôznych druhoch pokoja,o skrytej modlitbe, o narodení duchovného vnímania v duši, o duchovnom význame tajomstva kríža, o čistej a nenarušenej modlitbe, o zachovaní skrytej bdelosti v duši, odkiaľ sa rodí neustále plač, o vnútornej pokore, o úteche, ktorú poskytuje Boží súcit tým, ktorí zostávajú v pokoji v záujme Boha, o vďakyvzdaní v časoch skúšky.Do týchto textov homílií je zahrnutých niekoľko veľmi nápadných modlitieb a jednu kapitolu skutočne tvorí zbierka tridsiatich modlitieb. Tretiu homíliu tvoria tzv. Kapitoly o poznaní, ktoré obsahujú vznešené kontemplácie, dokonalé poznanie, bohaté a úžasné vhľady a veľké tajomstvá. Prinášajú úžitok a potešenie pre dušu a prispievajú k jej rastu v duchovných veciach.„Ak túžiš okúsiť Božiu lásku, brat môj, premýšľaj o Jeho vlastnostiach, o Jeho dobrých skutkoch a o Jeho svätej prirodzenosti, mysli, rozjímaj, spomínaj a nechaj svoju myseľ túlať sa v tom v každom okamihu svojho života a vtedy si uvedomíš, ako sú všetky časti tvojej duše zapálené láskou, ako žeravý plameň dopadá na tvoje srdce a rastie v tebe túžba po Bohu a z lásky k Bohu prichádzaš k dokonalej láske k ľuďom… Kto žije v mlčaní a v styku s poznaním, ľahko a rýchlo dosiahne Božiu lásku a skrze lásku k Bohu sa priblíži k dokonalej láske k ľuďom“ (Homília 10, 29.33).

Nedeľné príhovory z Vatikánskeho rádia II. Predstavte si režiséra, ktorý sa morí celé mesiace so svojím filmom. Má to byť jeho vrcholné dielo. A keď sa premieta, kiná sú prázdne. Film prepadol. Mohol by útočiť na divákov: „Ste krutí! Neprijali ste moje dielo! A tým ste ma odsúdili!“? Mohol by uprosiť nejakých divákov, aby mu na film šli. Ale či by tým niečo vyriešil? On mal vedieť, čo tam malo byť a čo divák od dobrého filmu očakáva. A podľa toho mal potom dej filmu aj stavať. Aby to diváka zaujalo. Je divák krutý, keď nechce pozerať nehodnotný film? Je čitateľ krutý, keď nechce oceniť brakovú literatúru? Je Boh krutý, keď nechce pochváliť a prijať a oceniť nehodnotný život?

(2) Novéna pred Slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie. Svätý Otec František nám 15. septembra 2021 v Šaštíne predstavil Pannu Máriu ako matku, cestu, vzor, orodovnicu, ikonu, pútničku, ako matku prorokovania a súcitu, a napokon ako bolestnú Pannu Máriu.Pripomenul nám aj, že Mária je matkou, ktorá nám daruje syna Ježiša a Ježiš nám daruje svoju matku. Tak prijmime ako dar Ježiša od Márie a prijmime ako dar Máriu od Ježiša. Tieto dva vnútorne neoddeliteľne prepojené dary nech preniknú do našich sŕdc. Text publikácie odznel počas Novény pred Slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie v roku 2022.

Výnimočnosť, duchovnú hĺbku a nadčasovosť príhovorov Matky Alfonzy Márie Eppingerovej, zakladateľky Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, jedinečne pochopil Ignace-Claude Busson, kňaz a očitý svedok jej života svätosti a vydal ich knižne. Svojím duchovným zrakom videl, že sa stretol so svätou ženou, ktorá neobyčajnou citlivosťou na vanutie a podnety Ducha Svätého poznačila svoju dobu a svojou angažovanosťou vedela odpovedať na jej potreby práve vynikajúcou formáciou sestier.

Nedeľné príhovory. Pri príležitosti nedožitých deväťdesiatych narodenín pátra Jozefa Porubčana SJ (* 24. júna 1925 – † 2. mája 1998) prinášame zbierku jeho doteraz nepublikovaných príhovorov.Predniesol ich v Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v Piešťanoch v roku 1993. Počas celého liturgického roka sa v homíliách zaoberal hľadaním odpovede na otázku, čo je to skutočné kresťanstvo. Systematicky sa tak delil o svoje – evanjeliom dôsledne podložené – chápanie kresťanského života. Od bežných každodenných činností až po chápanie sviatostí, rodiny, ľudských talentov, vzdelania, oddychu… Pre jeho príhovory je tiež príznačné hľadanie: hľadanie správnych slov, účinných argumentov, neodkrytých významov biblických textov.Príhovory z tohto cyklu predkladáme čitateľom vo forme, akou boli zachytené na nahrávkach. Hoci pátrovi Porubčanovi vyšlo mnoho kníh, on knihy nepísal, väčšinou ide o prepisy jeho prednášok, príhovorov, homílií. Rovnako vznikla aj táto.

Autorom tejto nevšednej knihy listov je „usmievavý pápež“ Ján Pavol I., ktorého pontifikát trval iba tridsaťtri dní. Spoznáme v nej živý záujem benátskeho patriarchu a neskoršieho pápeža o všetky ľudské problémy a jeho úsilie pomôcť l’uďom. Knihu tvorí štyridsať fiktívnych listov historickým i mýtickým osobnostiam, literátom, umelcom i svätcom, ktoré možno vnímať ako ľudský a duchovný testament Albina Lucianiho. V knihe sú jednotlivé texty usporiadané chronologicky okrem listu Dickensovi, v ktorom sa autor predstavuje, a listu Ježišovi, ktorým vhodne ukončuje túto jedinečnú korešpondenciu. Najnovšie vydanie prinášame v novej úprave s pôvodným predslovom Igina Giordaniho uverejneným v prvom vydaní z roku 1976. Doplnené je o chronológiu a doslov od Giovanniho Maria Vianeho, riaditeľa L‘Osservatore Romano.

Homília 54: Istota v modlitbeTémou ďalšej homílie je modlitba a všetko, čo je nevyhnutné pre stav stálej pozornosti a sústredenosti.Svätý Izák Sýrsky hovorí, že dar viery dáva človeku istotu v modlitbe skrze jeho dôveru v Boha. Pripomína však, že „táto istota nevyviera z vyznania človeka, ale z aktivity duše, ktorá nasleduje Božiu pravdu.” Dodáva, že „viera, ktorá dáva istotu dôvere, nie je nikdy nadobudnutá nepokrstenými alebo tými, ktorých myseľ je odvrátená od pravdy. Istota viery sa odhaľuje v duši v miere vznešeného spôsobu života tých, ktorí dbajú na uskutočňovanie Pánových prikázaní.”Modlitba teda nadobúda istotu a dôveru skrze milosť prijatú v krste a rastie podľa miery úsilia o napĺňanie evanjeliových prikázaní. Ten druhý zdroj nárastu istoty v modlitbe je azda potrebné bližšie vysvetliť. Keď sa človek usiluje s vážnosťou o dôsledné naplnenie evanjeliových prikázaní, veľmi rýchlo dôjde k spoznaniu mnohých vášní, ktoré do toho času skryto pôsobili v jeho srdci. Odkryje sa pred ním stav duše, ktorá je neraz tak zviazaná vášňami a zlými návykmi, že ju to robí neschopnou poslušnosti voči Božej vôli. Je to moment, kedy človek s veľkou pokorou a skrúšenosťou prichádza pred Pána, predkladá mu svoju slabosť a prosí o jeho milosrdenstvo a pomoc. Toto poznanie slabosti však dáva silu modlitbe, pretože je nesená pokorným srdcom. Tento stav dáva vzrast istote, pretože človek vníma svoju odkázanosť na Bohu, ktorý miluje človeka nekonečnou láskou. Čím viac človek pokročí v čnosti, tým viac nadobúda skúsenosť veľkého Božieho milosrdenstva a stále s väčšou odvahou sa k nemu obracia vo svojich prosbách.Svätý Izák Sýrsky nás učí tejto duchovnej zákonitosti na začiatku homílie, aby sme boli viac otvorení pre jeho poučenia, ktorými nás chce priviesť k nadobudnutiu tej potrebnej istoty a dôvery v živote modlitby.

Predslov:O tom, čo je asketický život, by vedeli povedať mnohí športovci, či umelci. Žiadny pokrok ani v športe ani v umení sa nedosiahne zadarmo. A nie je tomu ináč ani v oblasti duchovných hodnôt. I tu sa vyžaduje istá dávka sebazáporu, askézy. V uvedených oblastiach má askéza podobu dlhých a vytrvalých hodín tréningu a cvičenia. V duchovnej oblasti si askéza vyžaduje podobné úsilie.Slovo askéza pochádza z gréckeho slova askeo, čo znamená cvičenie sa. Ide teda o istý princíp správania sa o špecifický spôsob života, pre ktorý je charakteristická zdržanlivosť v uspokojovaní potrieb, zriekanie sa blaha s cieľom dosiahnuť morálny alebo náboženský ideál, resp. priblíženie sa k duchovným skúsenostiam.Askéza sa dá praktizovať vo viacerých formách. Spomeňme niektoré z nich: pôst, práca a duchovný boj.Pôst je natoľko rozšíreným prostriedkom askézy, že ho možno vidieť takmer vo všetkých náboženstvách. V dejinách Cirkvi nájdeme až hrdinské podoby pôstu, ktoré pre svoju prísnosť a radikálnosť presahovali skúsenosti bežných ľudí. Ich cieľom však nebolo vylepšenie fyzických proporcií či posilnenie vôľových vlastností, ale išlo jednoznačne o duchovné dobrá. Pôst podobne ako každé zriekanie a ako každé umŕtvovanie vo všeobecnosti dvíha ducha, vedie akoby na zlatých krídlach k nebu a umožňuje Duchu Svätému, aby poskytol svoje milosti. Pôst chráni čistotu nášho života a usmerňuje k hodnotám ducha a privádza k čnosti lásky.Druhou formou askézy pri ktorej sa zastavíme je práca. Práca vo svojom duchovnom rozmere bola považovaná za účasť na Božom stvoriteľskom diele. Mnohé osobnosti duchovného života boli presvedčené, že svojou prácou majú účasť a istým spôsobom pokračujú v stvoriteľskom diele Boha. A pre toto sa podľa nich oplatilo namáhať. Vonkajšia práca ich mala viesť aj k vnútornej práci na sebe, ktorá spočívala v namáhavom a pravidelnom cvičení na získaní čností.Tretím veľmi dôležitým spôsobom askézy je duchovný boj. Duchovná tradícia prirovnáva askézu k boju proti nepriateľom duše. Predovšetkým duchovné osoby sa vždy považovali za ľudí, ktorí poznajú stratégiu boja proti duchovným mocnostiam zla. Tento zápas sa odohráva na dvoch úrovniach. Vnútornej i vonkajšej. Tou prvou je naše vlastné vnútro, kde sa odohráva zápas medzi čnosťami a neresťami. Tou druhou oblasťou je vonkajší svet so svojimi nebezpečenstvami. Podľa duchovných autorov sa vo všetkých zápasoch v konečnom dôsledku jedná o boj zameraný proti Božej láske a proti modlitbe.Potom čo sme si predstavili v krátkosti čo vlastne askéza je, sa teraz môžeme venovať jednému z najväčších askétov a mystikov sýrskej tradície a to sv. Izákovi Sýrskemu.Svätý Izák Sýrsky patrí k najväčším mystikom a askétom kresťanského východu vôbec. Stal sa duchovným vodcom a príkladom mnohých v celej histórii Cirkvi, jeho diela mali veľký vplyv na sýrsku a grécku mystiku neskoršej doby, stal sa duchovným návodom pre ruské, ba dokonca i egyptské mníšstvo. Jeho asketické dielo, preložené do mnohých jazykov, dodnes oslovuje a má čo ponúknuť aj dnešnému modernému človeku, preto patrí k veľmi vyhľadávaným otcom východnej spirituality najmä v pravoslávnom svete. V katolíckej Cirkvi sa priznám, nie je veľmi známy a preto sa teším, že toto dielo otca Mirona Keruľ-Kmeca, v jeho ďalšej časti Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho – Homília 46-53, ktorá pozostáva z prekladu, meditácie a komentára ku jeho 8 homíliám, ponúkne čitateľovi nielen duchovné reflexie, ale predovšetkým konkrétnu asketickú skúsenosť tohto velikána duchovného života Východu.Svätý Izák Sýrsky napísal toto svoje dielo na sklonku svojho života. Potom čo na sebe osobne zažil skúsenosť so živým Bohom cez mnohé životné situácie, keď prešiel cez more svojho pokojného i búrlivého života sa chcel podeliť o túto svoju životnú veľmi cennú skúsenosť. Potom čo v pôste, sebazápore, práci a duchovnom zápase zakúsil prítomnosť živého Boha, keď sa cez ticho naučil hovoriť jazykom neba, nás pozýva nastúpiť na túto duchovnú cestu s ním.Niekto sa môže pýtať, ako môže mystik, ktorý sa zriekol tohto sveta, odišiel do ústrania niekde do púšte či do hôr, ďaleko od ľudí, poradiť, nasmerovať, povzbudiť či jednoducho rozumieť môjmu problému, mne žijúcemu vo svete, ktorý sa potrebujem každý deň vyrovnávať a boriť so svetskými trápeniami a starosťami? Áno, je pravdou, že títo ľudia odchádzali zo sveta, aby mohli žiť intímny život s Bohom. No aj napriek tomu nás história Cirkvi učí, že práve títo ľudia sa stali záujmom vyhľadávania po celé stáročia, zdrojom požehnania, hlbokých duchovných rád a povzbudení pre mnohých zo sveta, ktorí sa utiekali k týchto duchovným otcom a im otvárali svoj život, rozprávali o svojich problémoch a tu nachádzali stratený pokoj. Túžba po Bohu, ten ustavičný hlad po jeho slove, nie je vecou iba zasvätených osôb, ale každého človeka, ktorý túži byť nasýtený a nájsť pokoj pre svoju dušu. Preto tým najlepším poradcom či pomocníkom môže byť ten, kto sám na sebe zažil Božiu prítomnosť a má osobnú skúsenosť s Ním. V tejto perspektíve sa ponorme do čítania týchto cenných rád a poznatkov a nasmerujme svoje životy na túto duchovnú cestu a skúsenosť, ktorú nám sv. Izák z Ninive ponúka.Archimandrita Jaroslav Lajčiak

Každý kňaz je pozvaný pracovať v službe Slova ako ohlasovateľ evanjelia. K tomu je kňazovi udelená milosť zostať navždy počúvajúcim učeníkom, prežívajúc pritom spiritualitu Márie, Martinej sestry. Táto milosť ho robí schopným uveriť Božiemu slovu s vedomím, že slová jeho služby nie sú jeho, ale toho, ktorý ho poslal. Teda kňaz nie je pánom tohto Slova, ale jeho služobníkom. Nie je ani vlastníkom, ale dlžníkom pred tvárou Božieho ľudu. Podobne ako Cirkev, aj kňaz je tým, ktorý evanjelizuje. Je preto potrebné, aby si uvedomoval, že aj on musí byť ustavične evanjelizovaný.Veľmi dôležité pre kňaza pri ohlasovaní evanjelia Božiemu ľudu je vedomie, že túto úlohu nemá sám zo seba. Bola mu zverená samým Kristom. Ak teda kňaz verne plní úlohu hlásateľa evanjelia, prehlbuje pri tom vlastné povolanie, ktoré mu zveril Kristus. Sú to akoby dve strany jednej mince: plnenie zvereného poslania a prehlbovanie vlastného povolania.Je tu však aj hlbšie pozvanie na prežívanie spirituality založenej na Božom slove. Zmapovať Božie slovo do každodenného života je náročnou, ale zároveň veľmi dôležitou úlohou pre každého kňaza. Vyžaduje si neustálu bdelosť, obozretnosť a napredovanie v rozličných oblastiach života. Aby bolo hlásanie Slova účinné, je potrebné, aby kňaz konštruktívne a kriticky poznával, v perspektíve viery a svojho poslania, ideológie, súčasný jazyk, kultúru a typológie šírené hromadnými oznamovacími prostriedkami, ktoré veľmi ovplyvňujú myslenie.Mons. Viliam Judák nitriansky biskup

1.- 8. týždeň po Päťdesiatnici. Táto zbierka príhovorov na všedné dni vznikla pred mnohými rokmi. Imprimatur bolo udelené vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom, v roku 2004. Vplyvom rôznych okolností bola publikovaná iba malá časť týchto príhovorov v brožúrke Na každý deň. Dúfam, že tento návrat k nedokončenému projektu poslúži inšpiráciou mnohým.

Tajomstvo života Božej i našej Matky v homilitickej reflexii. Cirkevný rok je ako baldachýn podoprený stĺpmi mariánskych sviatkov. Mária hovorí ako duch múdrosti k svojim deťom. Volá blaženým človeka, ktorý ju počúva, „...lebo kto mňa nájde, nájde život...“ Áno, lebo Kristus je život. A len kto Máriu nájde, nájde cestu k celému Kristovi. Ide už raz o cestu k Životu, takú rozhodnú a trvalú cestu, aby sa ňou svetom vyznávačsky ohodnotila vykupiteľská smrť Kristova. On začal a my musíme dokončiť zničenie „toho, ktorý vládol smrťou“ (Hebr 2,14).MUDr. Pavol Strauss, konvertitaMarginálie 1948

Homílie na rok "A".

V trojici homílií svätého Josemaríu Escrivá de Balaguer a dvoch textoch blahoslaveného Álvara del Portillo dostávame vyčerpávajúcu odpoveď na zásadnú otázku, ktorú by mal mať zodpovedanú každý katolík: Čo je Cirkev?Texty vzbudia v čitateľovi úctu a lásku k Cirkvi, na základe lepšieho uvedomenia si, že je Kristovým telom, cestou a ovčincom Dobrého Pastiera, pevným základom a otvorenou cestou k spáse pre všetkých ľudí.

Homílie A, B, C. Kniha Vernosť Bohu a človekovi ponúka súbor homílií na trojročný cyklus A, B, C a na slávnosti Pána. Na prvom mieste sú jej adresátmi kňazi a diakoni, ktorí sú poslaní Cirkvou, aby ohlasovali a vysvetľovali Božie slovo. Publikácia môže poslúžiť aj ako študijný materiál pre bohoslovcov. Môže byť aj vhodnou pomôckou pre kresťanských laikov, ktorí sa chcú dobre pripraviť na prijatie Božieho slova v nedeľu a na slávnosť.

Svätý Izák Sýrsky sa narodil začiatkom 7. storočia v Beth Qatraye, v provincii na severovýchodnom pobreží Arabského polostrova. Nadobudol solídne vzdelanie v biblistike a patristike, stal sa mníchom a učiteľom. V roku 676 bol vysvätený za biskupa v Ninive. Po piatich mesiacoch biskupskej služby odstúpil a utiahol sa na horu Matout v oblasti Beth Huzaye a viedol život modlitby a tichosti po mnoho rokov, kým ho staroba neprinútila vstúpiť do monastiera Rabban Shabur, kde skončil svoj pozemský život a bol tam aj pochovaný.Aj keď máme málo historických informácií o jeho živote, predsa ho dobre poznáme z jeho diela. Tohto biskupa, ktorý utiekol pred ľudskou slávou, preslávili jeho Asketické homílie už krátko po jeho smrti. Dielo bolo rýchlo preložené do viacerých jazykov a je dodnes považované za jednu z najlepších učebníc duchovného života.Svätý Izák Sýrsky píše zo svojej duchovnej skúsenosti. Preto sú jeho slová také silné. V jeho učení nie je nič abstraktné. Píše o živote v stíšení, ktorý žil sám, a aj o tom, čo počul od druhých, ktorí žili podobným životom. Sprostredkovanie tejto duchovnej skúsenosti ukazuje čitateľovi odskúšanú cestu očisťovania srdca a mysle, rast v čnostiach, dosiahnutie čistej modlitby, ale predovšetkým spásy.Aj keď jeho dielo bolo primárne určené pre mníchov, ktorí sa rozhodli pre pustovnícky spôsob života, má mnoho čo poradiť každému kresťanovi, ktorý túži po svätosti. Svätý Nikodemus, ktorý zostavil slávnu zbierku učenia svätých otcov s názvom Filokalia, povedal, že to najlepšie patrí všetkým. To platí aj o Asketických homíliách svätého Izáka Sýrskeho.Toto som mal na mysli, keď som začal študovať jeho dielo. Z uvažovania nad jednotlivými odstavcami a niekedy aj vetami vznikali reflexie, ktoré som ponúkal skrze príhovory, homílie, individuálne duchovné vedenie, ale i formačné stretnutia veriacim našej farnosti. Neskôr sa stali podkladom pre reláciu Otcovia púšte vysielanou TV Logos. Mnohí spolu so mnou mohli potvrdiť často opakovanú múdrosť, že kto raz začne čítať svätých otcov, musí očakávať zmenu vo svojom živote. Dúfam, že čítanie týchto reflexií prinesie aj vám podobnú skúsenosť.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí.O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom.Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom.Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov.Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných.– Mons. Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie