Životopisy

Príbeh sv. Faustíny Kowalskej. Ježišu, dôverujem Ti! je ilustrovaná publikácia, v ktorej autorka Dominika Farkašová predstavuje deťom Helenu Kowalskú - svätú sestru Faustínu. Jej životopisný príbeh je prerozprávaný jednoduchým spôsobom, aby mu deti porozumeli. Každá strana obsahuje krátky text, nad ktorým sa nachádza tematický farebný obrázok. V závere brožúrky sa nachádza návod na modlitbu Korunky Božieho milosrdenstva a na poslednej strane je jeden obrázok na vyfarbenie.

Autobiografia. Číta: Michal Ďuriš Celkový čas: 12 hodín 12 minút Želaním pápeža Františka bolo, aby tento výnimočný dokument uzrel svetlo sveta až po jeho smrti. Nové Jubileum nádeje a okolnosti doby ho však priviedli k rozhodnutiu, aby tento vzácny odkaz zverejnil už teraz.Nádej je prvá autobiografia, ktorú kedy pápež v histórii vydal. Je to kompletná autobiografia, ktorej písaniu venoval posledných šesť rokov. Svoju osobnú spoveď začína na počiatku 20. storočia, talianskymi koreňmi a dobrodružnou emigráciou svojich predkov do Latinskej Ameriky, a rozvíja ju cez svoje detstvo, nadšenie a pokušenia mladosti, voľbu povolania, dospelosť a zrelý vek až po rozprávanie o celom období pontifikátu do súčasnosti.Pápež František, ktorý odkrýva svoje spomienky silou vášnivého rozprávača (pričom nevynecháva ani svoje osobné vášne), sa bez akéhokoľvek zľahčovania venuje aj kľúčovým momentom pontifikátu a s odvahou, otvorenosťou a prorockosťou rozvíja najdôležitejšie a najdiskutovanejšie témy súčasnosti: vojnu a mier (vrátane konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe), migráciu, environmentálnu krízu, sociálnu politiku, postavenie žien, sexualitu, technologický rozvoj, budúcnosť Cirkvi a náboženstiev. Tieto dojímavé a veľmi ľudské memoáre, bohaté na odhalenia, anekdoty a poučné úvahy, sú „románom života“ a zároveň morálnym a duchovným testamentom, ktorý má ambíciu zaujať ľudí na celom svete a byť odkazom nádeje pre budúce generácie.

Po stopách Ježiša z Nazaretu. Prvá publikácia o Charlesovi de Foucauldovi v slovenčine.Spomedzi mnohých textov o Charlesovi de Foucauldovi je táto kniha – prvá v slovečine – pozoruhodná tým, že ju napísala Malá sestra Annie Ježišova so zámerom predstaviť tohto univerzálneho brata na základe jeho listov a duchovných poznámok. Autorka poukazuje na evanjeliový radikalizmus Charlesa de Foucaulda v jednotlivých etapách jeho života (1858 – 1916). Tieto stránky, ktoré majú charakter rozprávania i duchovnej hĺbky, jasne ukazujú, ako tento Kristov nasledovník môže svojím vášnivým dobrodružstvom pomáhať mnohým ľuďom objavovať evanjelium. Kniha je obohatená o fotografie a mapy.Predslov napísal Thierry Magnin, bývalý rektor Katolíckej univerzity v Lyone, ktorý pôsobil aj ako generálny sekretár a hovorca Konferencie biskupov Francúzska.Charlesa de Foucaulda svätorečil pápež František 15. mája 2022.Malá sestra Annie Ježišova sa narodila v roku 1928 v Aveyrone. Do fraternity malých sestier Ježišových vstúpila v roku 1948, deväť rokov po jej založení. V roku 1949 ju povolali, aby pomohla otvoriť fraternitu v Ivry na predmestí Paríža. V roku 1952 sa zapojila do zakladateľskej činnosti v Ázii. Dvanásť rokov bola generálnou predstavenou Malých sestier Ježišových.

Kardinál Ján Chryzostom Korec napísal slová, ktoré sú veľmi aktuálne práve pre dnešnú problematiku. Kniha Sloboda ako dar - či záhuba? obsahuje dva diely:Sloboda človeka Desatoro V prvej časti sa autor zaoberá problémom slobody, ktorú nevníma iba z politického alebo sociálneho pohľadu, ale rovnako aj z morálneho a náboženského. Uvažuje o stave a ohrození ľudskej slobody a o zodpovednosti, ktorá s ňou súvisí. Jeho texty sú obohatené aj myšlienkami od viacerých mysliteľov z rôznych oblastí. V druhej časti pokračuje zameraním na slobodu, ale cez precízny pohľad na Desatoro. Z jeho slov je cítiť úprimnú starostlivosť a túžbu, aby ľudstvo nebolo ľahostajné. Aby svojou hriešnosťou neurážalo Boha, ktorý je Láska.

1864 - 1938. Andrej Hlinka pochádzal z chudobnej rodiny. Poznal ťažkú sociálnu a kultúrnu situáciu nášho ľudu, a preto sa venoval jeho povzneseniu. To mu vynieslo najprv nepochopenie, neskôr aj prenasledovanie zo strany jeho neslovenského biskupa. Mal však odvahu dovolať sa svojho práva až v Ríme, kde pápež sv. Pius X. uznal jeho nevinnosť a oslobodil ho od cirkevného trestu. Stal sa vedúcou osobnosťou slovenského boja za uznanie osobitnosti Slovákov ako plnoprávneho národa. Predkladané dielo je iniciatívou, na ktorej už desiatky rokov pracoval vynikajúci slovenský historik Doc. Ing. František Vnuk. Chcel tak sprístupniť záujemcom jediný primerane obsiahly životopis Andreja Hlinku z pera a umu jeho súčasníka a jedného z jeho najbližších spolupracovníkov, redaktora, poslanca, podpredsedu česko-slovenskej vlády, krátkodobého predsedu vlády a prvého vyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Karola Sidora, ktorý pokrýval jeho životné obdobie od roku 1864 až po rok 1926 a vyšiel v roku 1934. Nie je to teda nová životopisná štúdia. Editor rozhodol publikovať túto knihu ako historický dokument v nezmenenej jazykovej i obsahovej forme ako faksimile pôvodného vydania. Ale aby čitateľ dostal ucelený životopisný profil Andreja Hlinku, František Vnuk doplnil Sidorov text svojím spracovaním chýbajúceho obdobia 1926 – 1938. Podarilo sa mu celkom úspešne napodobniť spisovateľský štýl Karola Sidora, takže doplnené dielo z literárneho hľadiska si zachováva takmer nenarušenú kontinuitu.

Životopis zakladateľa Kongregácie bratov III. Rádu svätého Františka slúžiacich chudobným, svätorečeného v roku 1989.

Apoštol růžence a zakladatel baziliky v Pompejích. Kniha vypráví podivuhodný příběh sv. Bartola Longa (1841–1926), v mládí spiritisty a kněze satanistické sekty, který po svém obrácení vykonal úžasné dílo a dozrál ke svatosti. Narodil se v italském Latianu a vystudoval práva. Během studií v Neapoli ho vtáhly kruhy volnomyšlenkářů a okultistů, v mládí dokonce vysluhoval černé mše a denně se účastnil spiritistických seancí. Po svém zázračném obrácení a povolání žil převážně v Pompejích, kde zasvětil svůj život rozsáhlému dílu pro sirotky a děti vězněných, ale také šíření modlitby růžence, k čemuž ho vybídla samotná Panna Maria. Nechal zde postavit baziliku Panny Marie Růžencové, která se stala jedním z nejvýznamnějších poutních míst. Pompejská novéna, již sestavil, si získala oblibu věřících po celém světě. V roce 1980 ho sv. Jan Pavel II. prohlásil za blahoslaveného a v roce 2025 podepsal papež Lev XIV. dekret k jeho svatořečení.Marek Woś (* 1977) se narodil v polské Poznani, na univerzitě Adama Mickiewicze vystudoval filologii a filmovou vědu. Založil nakladatelství Rosemaria a je znám jako filmový kritik. Více než dvacet let se věnuje šíření úcty k Panně Marii Pompejské a svatého Bartola Longa, rediguje časopis Královna posvátného růžence.

Osudy slovenských rehoľníčok v rokoch 1948 až 1989. Slovenský politik a publicista František Mikloško a dokumentaristka Iva Kúšiková sú spoluautormi knihy Mystičky dvadsiateho storočia. Čitateľom prinášajú silný a nezabudnuteľný príbeh o odvahe slovenských rehoľníčok, ktoré počas komunistického režimu znášali a vydržali prenasledovanie a perzekúcie. Rozprávajú o osudoch žien, ktoré sa nevzdali svojej viery, povolania ani záväzkov voči Bohu a Cirkvi. Počas totality sa mnohé z nich stali obeťami politických represálií - niektoré zomreli v dôsledku zlého zaobchádzania, iné prežili dlhé roky vo väzení.V 50. rokoch, kedy komunizmus zasahoval do každého aspektu života, sa tieto ženy postavili na odpor proti režimu. Nezložili svoje rehoľné rúcho, odmietli sa podriadiť politickým požiadavkám, a neváhali sa postaviť za svoju vieru, aj keď to znamenalo vážne osobné obete. Tieto rehoľníčky, ktoré strávili roky v niekoľkých formách väzenských a pracovných táborov, však neboli len obeťami. Ich prítomnosť v týchto ťažkých podmienkach symbolizovala odpor proti zlu a boj za ľudské hodnoty. Mnohé z nich sa stali tichými hrdinkami, ktoré v neslobode chránili kultúru života. Ich spoločný príbeh je živým dôkazom sily viery a odhodlania, ktoré prevyšujú aj najtemnejšie časy.

Svetoznámy umelec Antoni Gaudí je označovaný ako Boží umelec. Dielo tohto architekta je považované za veľmi originálne, priam neprekonateľné. Jeho umeniu je možné najlepšie porozumieť vo svetle viery.Kniha Boží architekt Antoni Gaudí mapuje životné osudy tohto Katalánca, ktorý dlhé roky žil takmer ako mních a ktorého chce Cirkev vyhlásiť za blahoslaveného. Autorom knihy je Patrik Sbalchiero.

Denník duše je ten najlepší spôsob, ako spoznať pápeža Jána XXIII. Dielo je považované za duchovnú klasiku, podobne ako Dejiny duše svätej Terézie z Lisieux. Angelo Giuseppe Roncalli (1881 – 1963) je v Taliansku obľúbený a známy ako il Papa buono – dobrý pápež pre svoju láskavosť a starostlivosť. V jeho zápiskoch, ktoré si viedol od svojich štrnástich rokov, je zhrnutý celý život kňaza, ktorý sa stal pápežom. „Jeho Denník duše, to je celý on. Je to text, ktorý vystihuje pápeža Jána takmer do bodky, až po jeho posledné trefné vyjadrenia, také pokojné a srdečné, presvedčivé a povzbudzujúce.“kardinál Loris Francesco Capovilla, bývalý osobný sekretár Angela Roncalliho„Chápem, že o pápežovi sa chce vedieť všetko a že všetko môže poslúžiť dejinám... Moja duša je na týchto stránkach viac ako v ktoromkoľvek inom mojom spise.“sv. Ján XXIII.ANGELO GIUSEPPE RONCALLI (*1881 – †1963) bol taliansky duchovný a 261. rímsky pápež (Ján XXIII.). Patril k najvýznamnejším pontifikom v cirkevných dejinách, a to nielen z duchovného, ale i svetského pohľadu. Pápež s prívlastkami „dobrý pápež“ alebo „červený pápež“ sa významnou mierou podieľal na mierovom usporiadaní politických pomerov vo svete v období tzv. studenej vojny a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny v roku 1962. Jeho program aggiornamenta, prezentovaný na ním zvolanom Druhom vatikánskom koncile, dodnes ovplyvňuje dianie v cirkevnom živote. Proces beatifikácie Jána XXIII. bol zavŕšený v roku 2000, keď ho pápež Ján Pavol II. slávnostne blahorečil. Aj napriek chýbajúcemu druhému zázraku rozhodol pápež František v roku 2013 na súkromnej audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých o jeho svätorečení. Ján XXIII. je autorom viacerých encyklík. Spolu s výzvami, prejavmi, rozhlasovými posolstvami a apoštolskými listami sú trvalou pamiatkou na tohto významného pontifika. Prvou jeho veľkou encyklikou bola Mater et Magistra (Matka a Učiteľka), ktorou vyzdvihol záujem cirkvi o sociálnu skutočnosť. Významnou encyklikou, adresovanou nielen duchovným a katolíckym veriacim, bola encyklika Pacem in Terris (Mier na zemi), ktorá je pokladaná za životný odkaz pápeža.

Lásku nemožno umlčať. Na slávnosť blahorečenia Janka Havlíka vyšla kniha Môj brat Janko Havlík , ktorú napísal Jankov mladší brat Anton Havlík.Je to autentické rozprávanie o živote a utrpení budúceho blahoslaveného Jána Havlíka, ktorý bol spolu s bratom dlhé roky väznený v Jáchymovských lágroch..Skutočne ako dramatický film sa pred očami čitateľa odvíja príbeh jedného z novodobých mučeníkov pre vieru, ktorý je napísaný s láskou a úžasom,V knihe sa nachádzajú dobové dokumenty, Jankove dopisy, vysvedčenia, rozsudky, fotografie z rodinného albumu a vzácny vlastnoručne napísaný Jankov denník, ktorý sa nachádza len v tejto knihe.Súčasťou knihy je ak Krížová cesta malých duší, ktorú zostavil Ján Havlík.Kniha je dostupná aj v mäkkej väzbe.

K 300. výročiu Kostola sv. Ladislava v Mojmírovciach. Ladislav I. ako uhorský kráľ je významnou historickou osobnosťou našich dejín s výrazným dosahom na stredovekú Európu. Odhliadnuc od jeho politických a vojenských úspechov je jeho blahorečenie za svätého založené najmä na jeho neprehliadnuteľnej zásluhe o rozvoj kresťanstva v stredovekom Uhorsku. Slováci celkom nezaslúžene tomuto svätcovi a panovníkovi venujú len okrajovú pozornosť. Nie je to len svätec pochádzajúci z uhorskej histórie, ale osobnosť, ktorá sa významným spôsobom podpísala na dejinách celého Slovenska a najmä Nitrianska. Bol viac ako len panovníkom a vojvodcom. Bol skutočným kresťanským vladárom, ktorý dokázal, že štát prežije vtedy, ak je postavený na kresťanských základoch, ak jeho vládnuce elity sú vzdelané a vychované k úcte k múdrosti. Napokon dokázal i to, že dodržiavanie morálnych zásad je pre vrcholového politika jediným spôsobom, ako zabezpečiť mier, stabilitu a hospodársky rast svojej krajiny.

Mozaika spomienok a svedectiev k 10. výročiu duchovného otca Augustína Dršku. "Priatelia, dostávajú sa vám do ruky spomienky tých, ktorí nezabúdajú. Nech v nás všetkých, čo ich budú čítať, sa aspoň trochu vzbudí túžba, že na takých ľudí, ako bol otec Drška, chceme nielen spomínať, ale ich aj nasledovať. Iba takíto ľudia môžu posunúť svet dopredu, aby bol ľudskejší pre všetkých." Mons. Ján Formánek

Spišský biskup Ján Vojtaššák patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín 20. storočia. Svedčí o tom aj pomerne rozsiahla odborná i populárna historická spisba. Výsledky najnovšieho vedeckého výskumu prináša tento zborník z konferencie, ktorá sa uskutočnila 14. a 15. novembra 2017 v Spišskej Kapitule.Súbor 19 štúdií sa zameriava na doteraz menej známe aspekty života J. Vojtaššáka, prípadne sa usiluje o spresnenie už známych stránok jeho pôsobenia. Príspevky v tomto zborníku možno rozdeliť do niekoľkých tematických okruhov, ktoré si všímajú Vojtaššákove rodinné zázemie, príchod do biskupskej služby, jeho pastoračné aktivity i zástoj pri budovaní školstva a cirkevných inštitúcií, poľskú problematiku, jeho vzťah k židovskému obyvateľstvu, vzťahy so Svätou stolicou a so slovenským exilom, jeho postoje k totalitným ideológiám a režimom, ale aj ich postoj k nemu. Osobitný prínos majú príspevky dokumentujúce jeho perzekúciu v povojnovom Československu, predovšetkým politický proces a dlhoročné väznenie komunistickým režimom.Jednotlivé texty vychádzajú z primárneho archívneho výskumu a prinášajú veľa nových, doteraz neznámych poznatkov. Zborník obsahuje aj úplné znenie závažného dokumentu - dôvernej správy o posledných dňoch života J. Vojtaššáka v internácii v Senohraboch pri Prahe, ktorej autorom je autentický svedok, český kňaz František Ludvík. Do rozsiahlej prílohy zaradili zostavovatelia ďalšie kľúčové dokumenty a bohatý fotografický materiál.Zámerom všetkých zainteresovaných bolo dosiahnuť, aby sa postava biskupa J. Vojtaššáka vnímala vo väčšej komplexnosti a v reálnom svetle. Popri novootvorených témach práve realizmus pohľadu na túto osobnosť je vkladom, ktorým účastníci konferencie prispievajú do celkového diskurzu o J. Vojtaššákovi v nádeji, že skutočný dialóg je možný aj pri rozličných interpretačných východiskách.

Hoci pápež František nerád cestuje, pokračuje v šľapajách svojich predchodcov. Uprednostňuje menšie krajiny, ktoré majú ťažkosti, kde môže svojou prítomnosťou povzbudiť k dialógu, podporiť úsilie o pokoj, zmierenie a otvorenie nových ciest.Rozhodnutie zahrnúť do každej pápežskej cesty stretnutia s uväznenými a najchudobnejšími nie je marketingovým ťahom, ale pápež František svojím osobným svedectvom ukazuje kresťanom, že sa treba nechať zraniť skutočnosťou, aby sme plakali s tými, kto plače, a radovali sa s tými, ktorí sa radujú, ukazujúc milosrdnú tvár Boha.Andrea Tornielli v publikácií S Františkom na cestách prináša rozhovor s pápežom Františkom o jeho cestách, ďalej popisuje jeho cesty od stretnutia s mladými v Brazílii až po Fatimu a nevynechal ani zákulisné rozhovory.

Matka Róza Vůjtěchová. Matka Róza Vůjtěchová sa narodila 21. októbra 1876 v malej juhočeskej dedinke Obora u Radobytec do zbožnej rodiny. Už od útleho veku Barunka mala hlboký vzťah k vnútornej modlitbe. Veľmi súcitila s Ježišom na kríži a túžila zmierniť jeho bolesti. Snívala o vstupe do kláštora a v roku 1892 bola prijatá do Kongregácie sestier sv. Karola Boromejského. Bola šťastná, ale chcela slúžiť tým najbiednejším, chorým a opusteným a túžila po prísnejšom živote v pokání, chcela sa úplne zasvätiť Božskému Srdcu Ježišovmu ako obeť zmieru. Jej prianie založiť novú kongregáciu sa stretlo s pochopením u brnianskeho biskupa Pavla Huyna. Ten požiadal pápeža o povolenie založiť kongregáciu tešiteliek Božského Srdca Ježišovho. Kniha Tajomná radosť je životopisným románom, v ktorom sa dozviete viac o začiatkoch rehoľného spoločenstva tešiteliek Božského Srdca Ježišovho a živote Matky Rózy, ale aj o osudoch sestier počas oboch svetových vojen.

Bola taká tma, že mohla cítiť, počuť, dokonca zavoňať iných ľudí, ale nevidela nikoho. Dnes v noci určite nie sú na oblohe žiadne hviezdy, myslela si sestra Benedikta, snažiac sa uvidieť aspoň kúsoček svetla. Drahý Bože, píše sa rok 1942!Kto by si pomyslel, že práve teraz sa môže prihodiť čosi podobné? Niekoľko hodín sa pohybovali veľmi plynulo. Desivé ticho naplnilo nepretržité klopkanie kolies vlaku narážajúcich na koľaje. Sestra Benedikta dokázala trochu pozbierať svoje myšlienky a modlila sa. Ďakujem Ti, Pane, že si mi dovolil byť tu so svojimi ľuďmi. Buď milosrdný…Pre deti.

Na základe analýzy Františkových spisov a ich porovnávania s textami cirkevných otcov autor dokazuje, že vo Františkových spisoch nachádzame stopy patristickej literatúry a že aj samotný biblický spôsob jeho vyjadrovania vykazuje ich vplyv.

Život a dielo redemtporistu Jána Ivana Mastiliaka (1911 - 1989). V roku 2009 sme si pripomenuli 20 výročie smrti redemptoristu o. Jána Ivana Mastiliaka. Aj z tejto príležitosti povstal jeho prvý životopis. O. Ján Mastiliak mnohým utkvel v pamäti ako „Otec Ivan“ – pokorný, zbožný a veľmi vzdelaný gréckokatolícky rehoľný kňaz. Do ich sŕdc sa zapísal zlatými písmenami. Avšak mnohí o ňom nevedia povedať veľa. Preto aj táto publikácia, ktorá v hrubých rysoch načrtáva niektoré z dôležitejších oblastí jeho života, nesie názov Známy neznámy. Jej cieľom nie je byť chválospevom zameraným na oslavu jedného človeka, ale poodhaliť skutočnosti, o ktorých on sám nemohol, alebo kvôli skromnosti ani nechcel rozprávať. Dôležitým prameňom pri poznávaní jeho života sú okrem publikovaných kníh, spomienok a písomných svedectiev aj archívne materiály a korešpondencia, osobná a úradná, ktorá sa, žiaľ, zachovala iba čiastočne. Všetky tieto pramene boli využité v publikácii, ktorá okrem životopisu „Otca Ivana“ prináša tiež výber z jeho osobnej i úradnej korešpondencie. Uverejnením korešpondencie o. Jána Ivana Mastiliaka chcel autor práce predovšetkým priblížiť spôsob jeho myslenia, argumentácie a rozvíjania myšlienok – chcel tiež poukázať na skutočnosti, ktoré nemohli byť rozvinuté v jeho životopise.

Slovo o blahoslavenom mučeníkovi Dominikovi Metodovi Trčkovi CSsR. Stávať sa svedkom je publikácia vydaná príležitosti 140. výročia narodenia a 25. výročia blahorečenia vzácneho redemptoristu - blahoslaveného mučeníka Dominika Metoda Trčku. Zostavovateľom brožúrky je Daniel Atanáz Mandzák, ktorý v nej usporiadal 24 príspevkov o Dominikovi Trčkovi z pera redemptoristov. Nájdeme v nej aj umelecké vyobrazenia blahoslaveného mučeníka, ktoré svedčia o jeho úcte medzi rímskokatolíckymi i gréckokatolíckymi veriacimi. Dominikov životný príbeh i jeho osobnosť sa pre nás môžu stať posilou a inšpiráciou na našej vlastnej ceste kresťanskej svätosti a dokonalosti.

Chestertonovský Svätý František z Assisi nevykresľuje Františka ako sladkého či naivného stredovekého svätca, hoci nevynecháva ani jednu zo známych epizód z jeho života – márnivú a búrlivú mladosť, odchod od rodičov, Pieseň brata slnka, vzťah s Klárou či rozvoj františkánskeho hnutia. Jednotlivé obrazy majstrovsky zasadzuje do súvislostí doby. František podľa Chestertona „nemiloval humanitu, ale ľudí“, rovnako ako „nemiloval kresťanstvo, ale Krista“. Autor nepovažuje Františka za fanatika ani za nepraktického človeka, naopak tvrdí, že mu vždy šlo o podstatu veci a jednoduchosť myšlienky. Chestertonov František je realistický a príťažlivý, i keď nejde o klasický životopis.

Humoresky. Svědectví o humoru i vážných obavách otce kardinála z jeho bezprostřední blízkosti.

Autor u nás již známých knih Juditin kříž a Mitra a hůl ve své autobiografii popisuje příběh své konverze, kněžství až po „liturgický exil“ po promulgaci nového Misálu. Kniha je však víc, než jen pouhým životopisem – na pozadí historických událostí poukazuje na hlubší příčiny i dopady různých postojů k modlitbě, liturgii a jejím změnám.„Paměti otce Houghtona – jejichž anglický rukopis byl dokončen v roce 1990, ale ztratil se a znovu nalezen byl až v roce 2020 – jsou precizně všímavé, ohromně poctivé, vtipné a zábavné a poskytují nám zcela nový pohled na záplavu změn v katolické církvi před druhým vatikánským koncilem a po něm. Jsou tím pronikavější, že se opět nacházíme uprostřed církevní ,cancel culture‘, kterou sám autor prožil, trpěl jí a s neporovnatelnou jasností ji popsal. Zbytečný kněz je největší objev tradicionalistické literatury za několik desetiletí.“ – Peter A. KwasniewskiBryan Houghton (1911–1992) se narodil do bohaté anglikánské rodiny a dětství strávil jako syn vojáka z povolání převážně v Německu a ve Francii. Vystudoval Oxford. Po konverzi ke katolictví absolvoval seminární studia v Římě a následně sloužil dvacet devět let jako farář ve dvou farnostech nedaleko Londýna. Po vyhlášení nového mešního řádu roku 1969 na svůj úřad rezignoval a odebral se na francouzský jih, kde s povolením biskupa celebroval tradiční liturgii a věnoval se pěstování zeleniny a příležitostné literární činnosti. S břitkým anglickým humorem tepal do ideologií moderní doby, k nimž stavěl do kontrastu odvěké naukové i liturgické bohatství Církve.

(román). O biskupovi Jánovi Vojtaššákovi sa napísalo už mnoho kníh, ale táto je výnimočná. Jozef Luscoň, autor tejto knihy, zavítal do svojho rodného kraja - Oravy, do kraja, kde sa narodil aj tento biskup veľkého srdca a viery. Svojím perom napísal zozbierané príbehy a svedectvá svojich krajanov, ktorí si na Jána Vojtaššáka pamätali alebo sa ich nejakým spôsobom dotklo jeho životné dielo.Tajomstvo biskupovho pohľadu je kniha, ktorá ide nielen po povrchu životných udalostí Jána Vojtaššáka, ale snaží sa odhaliť aj to, čo bolo pod povrchom - srdce biskupa, ktorý žil všedným životom s nevšednou vierou. Kniha je písaná jednoduchým jazykom, ktorý sa stane blízky všetkým - starým, ktorí si chcú zaspomínať a nechať vniesť nové svetlo do minulosti, a mladým, ktorí nechcú zabudnúť na ťažké a komplikované časy svojich starých rodičov a veľkých osobností svojej vlasti.

Svätá Faustína. Čo to znamená dosiahnuť úspech? Zbohatnúť a kúpiť si vilu so záhradou, luxusné auto, mať tučné konto v banke? A možno stať sa šoférom skvelo prosperujúcej firmy „kosiacej“ konkurenciu. Dá sa za úspech pokladať popularita, prítomnosť v médiách, byť spoznávaný na ulici? Ako pri takýchto kategóriách vyzerá niekto, kto si nedokázal zarobiť aspoň na strechu nad hlavou, mal obrovskú podporu, ale ju nevyužil a na dôvažok sa dal zabiť, hoci nikomu nič zlé neurobil? Chcelo by sa povedať: Nijako. A predsa len Ježiš dosial Úpech – najväčší, najtrvalejší a Najpravdivejší! Vďaka nemu každý život má zmysel – nie len ten, ktorý ľudia vnímajú ako šťastný, vydarený a naplnený.

Život v službe evanjelia. Čo sa skrýva za tajomstvom môjho života? Božia prozreteľnosť, veľa Božej milosti. Takej, čo sa dala skoro nahmatať a takej, ktorú nevidno. Odo mňa to vyžaduje len veľkú povďačnosť voči Bohu. A ja ju nechcem akosi skryť, ako nechcem skryť to bohatstvo, čo mi Pán Boh nechal na ceste, aby som to prežil, aby som to prijal, aby som sa sám obohatil. To všetko mi dal pre iných. A tak ja chcem toto podať iným, nie ako nejakú samochválu, ale ako chválu Boha, ktorý ma takto viedol. J. Em. Jozef kardinál Tomko.

Sv. Alžbeta Anna Bayley Setonová sa stala prvou sväticou USA. Narodila sa v roku 1774 v predvečer vojny o nezávislosť. Bola vychovávaná v protestantskej episkopálnej cirkvi, kde získala pevnú kultúrnu a náboženskú formáciu. Vo svojich 31 rokoch konvertovala do Katolíckej cirkvi, za čo vďačila hlavne úcte k Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Ako mladá sa vydala a veľmi skoro aj ovdovela. Z tohto šťastného manželstva sa narodilo päť detí, o ktoré sa sama starala. V New Yorku získala miesto učiteľky, ale pretože bola katolíčkou, musela sa tohto miesta vzdať. Na podnet otca W. Dabourga založila farskú školu v Baltimore. Pri škole okolo seba sústredila skupinu mladých učiteliek, ktoré sa stali základom pre vznik prvej ženskej rehoľnej komunity v USA – Komunity sestier sv. Jozefa. Za vzor si zvolila rehoľu sv. Vincenta de Paul a sama ju viedla takmer 10 rokov. Zomrela vo veku 46 rokov. Prostredníctvom knižky Modlíme sa s Alžbetou Setonovou môžeme pochopiť, že k svätosti sme povolaní všetci. Svätosť sa dá dosiahnuť aj v rodinnom živote, zodpovedným plnením si každodenných rodičovských i pracovných povinností a postavením Boha na prvé miesto.

Svätý Urban patrí k našej súčasnosti, minulosti našich predkov a budúcnosti ďalších generácií. Vinohrad, hrozno, vínko i práca okolo nich je poďakovaním patrónovi vinohradníkov za tieto dary.

s myšlienkami pápeža Františka. ... A tak som prišiel na druhý dôvod pre moje meno. František z Assisi nám hovorí: pracujte na budovaní pokoja! Ale neexistuje skutočný pokoj bez pravdy! Nemôže byť skutočný pokoj tam, kde je každý mierou sebe samému, ak sa každý môže dovolávať stále a len svojho práva, bez toho, aby sa staral súčasne o dobro druhých, všetkých, počnúc prírodou, ktorá spája všetkých ľudí na tejto zemi. (pápež František, 23.03.2013)

Božia milosť v živote pátra Jána Hríba, SchP. „Keď je život človeka husto popretkávaný Božím pôsobením a milosťou, môže sa stať svedectvom jasne odkazujúcim na veľkosť, krásu a dobrotu samotného Autora.Verím, že ten, kto si túto knihu prečíta, to jasne pocíti. A možno si aj sám začne viac uvedomovať, ako mocne koná v jeho živote náš dobrý Boh.Prajem to zažiť každému jednému z vás, každému čitateľovi nášho rozhovoru.“P. Ján Hríb, SchP

Ľudia zachránení pápežom Františkom počas diktatúry v Argentíne. Kniha Bergogliov zoznam od známeho talianskeho reportéra Nella Scava je skutočným príbehom o tom ako pápež František, keď ešte pôsobil ako kňaz v Argentíne, v čase diktatúry zachránil desiatky obyčajných ľudí. Diktatúra, ktorá trvala sedem rokov, mala obrovské následky: 30,000 zmiznutých, 500 detí odobraných ich matkám a zverených osobám blízkym režimu, tisíce umučených a 2 milióny vyhnancov.Kniha má tri časti: Dôvody pátraniaBergogliov zoznam – osudyNájdené odpovedeTretia časť knihy obsahuje doteraz nezverejnený výsluch kardinála Jorgeho Maria Bergoglia počas procesu ESMA z roku 2010. Predhovor napísal nositeľ Nobelovej ceny za mier Adolfo Pérez Esquivel, argentínsky aktivista za ľudské práva, pacifista, maliar, spisovateľ a sochár.Titul vyšiel aj v českom jazyku: Bergogliův seznam (2014).

Známy odborník na františkánsku spiritualitu podáva prepojenie Františkovho historického života s posolstvom pre dnešnú dobu. V centre tejto knihy stojí František z Assisi. Chcel ho predstaviť spôsobom, ktorý by prelínal dejiny so súčasnosťou. Nejde tu o dejiny, ale skôr o františkánsku teológiu, ktorá vychádza z reflexie, to znamená z myšlienkového návratu súčasného človeka k historickej postave svätého Františka. Inak povedané, ide súčasne o dve skutočnosti: o spätosť s tradíciou, v tomto prípade spätosť so svätým Františkom, a na druhej strane o aktuálnosť, súdobosť, živé svedectvo. Súčasnosť sa nemôže obmedziť len sama na seba. Musí odkrývať fakty, ktoré k nej viedli, a to, čo zostáva prítomné na jej pozadí. Bez spomienky na to minulé, na to, čo sa udialo, čo sa stalo, povedalo a zažilo, stráca súčasnosť orientáciu, cieľ i silu. Preto ak chceme rozvíjať „kultúru spomienky“ (S. Wiesenthal), platí: ak má byť človek človekom a chce ním aj zostať, musí oživovať šťastie i núdzu, vinu i zodpovednosť, úspešný, šťastný, ale aj zbabraný život minulých čias a skorších generácií. Musíme si spomínať na to, čo sa už niekedy v predchádzajúcich dobách udialo, stalo a prijať to za svoje, aby sa to stalo súčasťou nášho vnútra.

Vývoj kresťanskej doktríny podľa Newmana a Chestertona. Publikácia Pavla Hraboveckého analyzuje dve veľké osobnosti dejín kresťanstva - sv. Johna Henryho kardinála Newmana a Gilberta Keith Chestertona. Zameriava sa na konkrétny bod porovnania, a to na ich vlastné chápanie vývoja kresťanskej doktríny, ktoré výrazne ovplyvnilo dejiny kresťanstva. Autor analyzuje Newmanovu Esej o vývoji kresťanskej doktríny a Chestertonovu Ortodoxiu. Kresťanstvo sa cez týchto dvoch mysliteľov predstavuje ako stále živé. Obaja stoja na pevných nohách Tradície, ale oči majú otvorené pre súčasnosť. Práve tento odkaz zanechávajú aj svojim čitateľom: byť ich nasledovníkmi, no zároveň nezabudnúť byť autentickými ľuďmi svojej doby.

Pedro Ballester bol mladý muž, ktorý prijal svoj život – aj s jeho krížom – ako cestu k svätosti. V šestnástich rokoch sa rozhodol celkom patriť Kristovi ako člen Opus Dei. Keď mu v osemnástich rokoch diagnostikovali rakovinu, nezatrpkol. Naopak – jeho viera rástla, modlitba sa prehlbovala a pokoj, ktorý z neho vyžaroval, oslovoval každého, kto sa s ním stretol.Táto kniha je mozaikou spomienok jeho rodiny, priateľov, učiteľov a zdravotníkov. Nie je to sentimentálny príbeh, ale silné svedectvo o tom, čo znamená dôverovať Bohu za každých okolností.„Nikdy som nebol šťastnejší,” povedal Pedro v posledných mesiacoch života. Kniha odhaľuje hlbokú pravdu: aj uprostred bolesti možno prežívať radosť, ak človek miluje Boha celým srdcom. Tento príbeh nie je o smrti, ale o nádeji, ktorá svieti aj v tme.Súčasťou knihy sú fotografie z rodinného a Pedrovho albumu a tiež modlitba na Pedrov príhovor.

Autobiografia. Želaním pápeža Františka bolo, aby tento výnimočný text uzrel svetlo sveta až po jeho smrti. Nové Jubileum nádeje a okolnosti doby ho však priviedli k rozhodnutiu, aby tento vzácny rukopis zverejnil už teraz. Vychádza začiatkom roka 2025 súčasne v 80 krajinách sveta.Nádej je prvou autobiografiou, ktorú kedy pápež v histórii vydal počas života. Pápež František jej písaniu venoval posledných šesť rokov a podrobne v nej spomína na celý svoj život, počnúc talianskymi koreňmi a dobrodružnou emigráciou jeho predkov do Latinskej Ameriky, cez detstvo, celú kňazskú službu, až po rozprávanie o takmer dvanástich rokoch pontifikátu.Tieto dojímavé a veľmi ľudské memoáre, bohaté na odhalenia, anekdoty a poučné úvahy, sú "románom života" a zároveň morálnym a duchovným testamentom, ktorý má ambíciu zaujať čitateľov na celom svete a byť odkazom nádeje pre budúce generácie.Text je doplnený o niekoľko súkromných a nikdy nepublikovaných unikátnych fotografií z osobného archívu pápeža Františka.

Sestra Veronika - Lekárka a misionárka je životopisná črta Veroniky Theresie Ráckovej. Kto sestru Veroniku nepoznal, ale začíta sa do jej príbehu, ponorí sa do životných medzníkov, obetavej práce a duchovnej služby, u toho vzrastie blízkosť, obdiv a úcta k nej. Výnimočnosť Veronikinej osobnosti spočíva nielen v tom, ako preukazovala neochvejnú vieru a vrúcnu lásku k Bohu, ale tiež v jej vzdelaní na akademickej úrovni, pričom v krajinách tretieho sveta bola všeobecným lekárom, chirurgom, pôrodníkom, internistom, pediatrom, dermatológom a odborníkom hádam na všetko, čo si ľudské telo vyžaduje, a liečila aj Božím slovom. Pri všetkej práci a povinnostiach bola jej silnou motiváciou láska k Ježišovi a Trojjedinému Bohu, vďaka čomu ľuďom pomáhala a v ich srdciach nastávala premena.So silným, putavým a veľmi podmanivým životným príbehom sestry Veroniky nás v dvadsiatich šiestich sviežich kapitolách oboznamuje Marta Majerčáková.

Po stopách prvej blahoslavenej rodiny v dejinách Cirkvi. Obrad blahorečenia Józefa a Wiktorie Ulmovcov a ich detí sa uskutočnil 10. septembra 2023 v poľskej dedinke Markowa. Zaradením ich najmladšieho, ešte nenarodeného dieťaťa do procesu blahorečenia Cirkev potvrdila učenie, že ľudský život sa začína od počatia. Ide zároveň o prvé blahorečenie nenarodeného dieťaťa v dejinách Cirkvi. Prečo Cirkev vyhlásila za blahoslavenú chudobnú rodinu so siedmimi deťmi z Markowej na Podkarpatí?Manželia Ulmovci boli známi tým, že otvorili každému, kto zaklopal na ich dvere. Všetkým pomáhali bez váhania a výpočitavosti, nezištne. Počas druhej svetovej vojny, keď vrcholil hon na Židov, poskytli svoj – už i tak plný dom – ako útočisko ôsmim ľuďom. Po udaní bola celá rodina Ulmovcov spolu s tými, ktorých ukrývala, popravená.V ich rodinnej Biblii sa našla zvýraznená stať O milosrdnom Samaritánovi. Túto evanjeliovú pasáž najvýrečnejšie zvýraznili svojím životom, keď boli ochotní v službe druhým obetovať sa až do krajnosti. Vernosť evanjeliu ich povýšila na oltár. Ulmovci – nazývaní aj milosrdní Samaritáni 20. storočia – nám môžu byť vzorom bezhraničnej lásky, ktorá víťazí nad novodobou pandémiou strachu, uzavretosti a chladu ľudských sŕdc.

Komentár k Autobiografii svätého Ignáca z Loyoly. V knihe Ako ma Boh viedol nájdeme výber najdôležitejších a najzaujímavejších epizód zo života svätého Ignáca z Loyloly podľa jeho autobiografie. Svätý Ignác sa vo svojej autobiografii predstavuje ako pútnik, ktorého Boh viedol od jeho zranenia v španielskej Pamplone, cez mnoho krajín až pokiaľ nezakotvil v Ríme. V prvom rade vysvetľuje ako ho Boh viedol od začiatku obrátenia, potom nasleduje otcovské poučenie a napokon jeho pohľad na vznik Spoločnosti Ježišovej. Nie je jednoduché pochopiť toto posolstvo a preto páter Ján Benkovský SJ zachytáva tieto najdôležitejšie časti životopisu, ku ktorým pripravil aj krátky a jednoduchý duchovný komentár, aby sme dokázali odkryť skrytý duchovný poklad a objavili hĺbku ignaciánskej spirituality.

Po rokoch nájdený denník rakúskej grófky Hedvigy Asbóthovej sa stal podkladom pre napísanie knihy Spomienky. Kniha zachytáva život tejto zbožnej ženy, jej duchovnú formáciu i nezištnú lásku a štedrosť. Svedčí o tom aj skutočnosť, že dala v obci z vlastných prostriedkov postaviť kostol. Taktiež táto šľachtičná darovala svoj kaštieľ vo Vidinej spolu s ostatným majetkom reholi Spoločnosti Božieho slova – verbistom. Verbisti v tomto kaštieli zriadili misijný dom, v ktorom sa rehoľníci pripravovali na misijné povolanie.Táto rezidencia je aj v súčasnosti misijným domom Spoločnosti Božieho slova.

Rytierske ideály a túžba získať si meno v bojoch boli snom nejedného chlapca v Assisi, žijúceho v dobe križiackych výprav a nemilosrdných bojov medzi stredovekými mestami. Túžba byť pasovaný na rytiera, nosiť po boku meč, získať si postavenie v meste a vyraziť do sveta za veľkým dobrodružstvom horela aj v duši Františka, syna bohatého kupca Pietra Bernardoneho. Na rozdiel od životopisov, na ktoré sme zvyknutí, tento pútavý rytiersky román pre mládež hovorí o živote Františka pred obrátením, ale aj o množstve iných postáv mladých ľudí, ktorí hľadajú vo svojom živote zmysel a naplnenie.