Poézia

Kniha O tom a o inom je zbierkou básní, ktoré vznikali ako keby náhodne, ale náhoda nejestvuje. Ponuka vychutnať si dobrú poéziu v pokoji fantázie. Pár „krátkych“ ukážok: „…chcem napísať poéziuaby mi vnútro nezhnillo...“ (Chcem do Lásky) „…a v mojej poézii budú snivé lásky, zlaté duše, brudné hlavyzamrznuté Terky a či Marky ponícislonícia sem tam aj iní Ľudia“ (Matthew, že je blázon!)„…miluj básnikovalebo radšej ich básneďalekonosné rakety vodopádu“ (Miluj básnikov) „…povedz mi tyktorú miluje moja dušaprečo vtáci nesú malý zázrak“ (Otázky do ticha) „…Iba ty si moja,teba iba vyhľadali naše vnemy, oči naše…“ (Jack a Rose)Zbierka básní O tom a o inom obsahuje 80 básní s názvom, 128 bez názvu.

Pre mnohých je srdce iba medicínskym pojmom, záležitosťou kardiológov. Kto vníma svoje srdce iba cez kardiogram, ochudobňuje sám seba. Zraňuje svoje srdce a speje k duševnému infarktu. Poézia je takou rečou srdca, ktorá otvára aj srdcia iných. Napísané slová vedia rozrývať ľudské srdcia oveľa spoľahlivejšie než televízne obrazovky, monitory počítača a surfovanie v sociálnych sieťach. Stačí si prečítať jednu jedinú báseň, nechať jej slová znieť v duchu a zrazu pocítime, že so svojou radosťou či bôľom nie sme sami. Čítať verše môže každý. Písať verše tiež. Poézia nie je výsadou, skôr radosťou. Ibaže autor musí byť citlivý, jemný, sčítaný, vzdelaný. Ak taký nie je, jeho písanie ho čoskoro odhalí ako pozéra, babráka, hrubca, povrchného človeka. Máte v rukách útlučkú zbierku básní dvoch autorov, muža a ženy, ľudí veľmi rozdielnych. Spája ich nielen meno, ale najmä reč srdca. Poézia Renáty Rybanskej je reč ženy očarenej láskou. Renáta vyzýva „chvíľu sa hrajme na telá“. Cez telo sa dostáva k duši a nehanbí sa odkryť tajomstvá svojho srdca. Vedome sa vzdáva „vlastného príležitostného ticha“. To je, napokon, základ dobrej literatúry. Verše Jozefa Rybanského prezrádzajú skúseného muža s neľahkým životom. Rybanský v básňach usilovne „hnetie svoj chlieb života“. Nie je to ľahké hnietenie. Blíži sa kratšia časť života. Sme zodpovední sami za seba, ale aj za svoje okolie, za blízkych, spoločenstvo, národ. Vyjadril to v múdrych veršoch. Som rád, že v týchto divokých časoch sú medzi nami ľudia, ktorí hovoria rečou srdca a vydali sa na neľahkú cestu poézie. Neboja sa zdôveriť, zasvietiť do ľudského vnútra. „Kto svieti, aj si zháša,“ napísal krásne Jozef Rybanský. Teším sa, že čitatelia tejto útlej básnickej zbierky čítaním týchto veršov v sebe na chvíľu zasvietia, potom zhasnú svetlo a v temnom tichu začujú tichú reč lásky k ľuďom.

Hra na seba je jej prvou básnickou zbierkou zo študentských čias na Slovensku. Už v tomto období ziskali jej básne viaceré ocenenia: prvé a druhé ceny za najlepšie študentské práce.

Láska i nenávisť, vášeň i chlad, zamilovanie i bolesť, vyznania i mlčania, kríza i rozkvet, vernosť i nevera, stretnutie i rozchod, hľadanie seba cez partnera... Siedma poetická zbierka od Hiraxa, kde sa ilustrácií opäť zhostila Sofia.

Marton nemusel dlho premýšľať nad názvom svojej siedmej zbierky básní. Vesmírna. Aj tak sa dá v skratke nazvať. Hlbočina pocitová, sloboda a odvaha plná zvláštneho strachu zo svojich snov sa v nej strieda s oslobodením vlastnej mysle. Keby Marton nepísal, neprežil by. V spomínanej zbierke nájde čitateľ vo veršoch veľmi silné odkazy na jemnú lyriku. Zbierka je písaná so slobodou v duši a čistotou myšlienok tam dnu. Básne v nej plávajú voľným veršom, občas rýmom, ale kladú hlavne dôraz na vzťahovú rezonanciu prežitého. Autor sa v básňach vyzlieka donaha a ponúka silný motív, ktorým je slobodné vyjadrenie o jeho vlastnom duchovne. O jeho vlastných pocitoch. O jeho vlastných hodnotách. A tá najvyššia hodnota je určite vzťah dvoch ľudí. Tá najčistejšia láska, aká len existuje. Marton o sebe hovorí, že je básnik s dušou pankáča. Miluje hudbu. Má dva paralelné svety, v ktorých žije súčasne. Zatiaľ to nie je diagnóza, iba pocit. Do hlavy sa mu však určite nedostanete, no do jeho básní môžete skúsiť. Možno sa na poéziu budete pozerať z trochu iného uhla, z inej strany a z iného pohľadu. Akoby ste nazerali na vesmír. Je predsa nekonečne pestrý. Ako každý pohľad na báseň, ktorá každým prečítaním zahreje.

Básnická zbierka slovenského autora plná jemných a nežných, ľúbostných a milostných básní ospevujúce krásu života, lásku k žene, ktorú básnik prirovnáva k Bohyni, lásku k životu a nakoniec aj lásku k domovine, milovanému Slovensku. Zbierka obsahuje 55 básní, ktoré človeka chytia za srdce, potešia, poláskajú, dotknú sa duše človeka, pocítite dotyk nehy. Zbierka básní obsahuje básne ako Vysnená, Milovanie, Vyznanie, Túžba, Tajomný rytier, Magická melódia lásky, Rytier čo ruže chráni, Posol Boží, Všetkým dobrým ľuďom, Brieždenie, Kríž pred domom, Vôňa ženy....a iné.Tajomný básnik (ukážka)Som len tajomný básnik čo nič nežiada, kráčam osamote pustým lesom temnoty, moje kroky končia tam, kde začína nebo, ale to mi nevadí, ja kráčam ďalej, hľadám krásu bežným očiam ukrytú.Som len tajomný básnik, s nekonečnou láskou v srdci, túlam sa prázdnou krajinou, a staviam ľuďom mosty, s každou novou básňou sa nové srdce otvorí, s každým novým srdcom sa priateľstvo obnoví.Upletiem ti (ukážka)Upletiem ti lásku z tvojho úsmevu, prehrejem ti srdce vášňou, nechcem nič iné od života, mám len jeden sen, urobiť ťa šťastnou.Upletiem ti zázračný koberec, ktorý nás odnesie do bájnych diaľav, budeme sa preháňať letnou oblohou, ako bájny Ikaros s večnou nádejou, vyhýbať sa slnca páľav.Milovanie (ukážka)Túžba je silnejšia ako moja myseľ, brániť sa tomu, by nemalo už zmysel, túžim ťa stretnúť, túžim ťa pobozkať, túžim s tebou splynúť, láske sa oddávať.Ruža v srdci navždy vyrytá (ukážka)Si ako ruža, rozvíjajúca v náručí, si ako anjel, čo ma láske zaučí, ak sa o ňu budeš starať, svojím teplom zalievať, ona ti to všetko vráti, dovolí Ti vidieť veci, po ktorých si vždy túžila.

Čo zbierka od Hiraxa, to menej (ne)básni a viac ilustrácií od Sofie, Hiraxovej "sestričky", ktorá si opäť našla čas a čarovala s pastelkami. A básne? Šťastie, smútok, radosť, pokora aj bolesť vytekajúca zo vzťahov medzi mužmi a ženami, človeka s človekom, človeka a prírody, človeka a Boha...

Hlohovecká Leopoldovčanka, Maya Bednárik Tarabová, prichádza po veľmi kladne prijatom debute Nemé vázy so svojou druhou zbierkou Hriešne tóny dlaní. Uchopte, nasajte a rozplyňte sa v jej jemnom ponímaní veršu lásky.Autorka o knihe: "Odozva od mojich čitateľov je skvelá, pretože veľa z nich sa v mojich veršoch spozná a nájde. Večná a nevyčerpateľná téma lásky v jej rôznych podobách je vlastne obsiahnutá vo všetkých mojich básniach. Ale takisto s láskou a srdcom píšem o medziľudských vzťahoch, prírode a deťoch, aj tých svojich. Jednoducho som lásku pretavila do veršov."Básne vybral Ján Tazberík, člen a tajomník Zväzu spisovateľov, a zoradil skvelý aforista a básnik Ondrej Kalamár. Úžasných ilustrácií sa zhostil Mgr. Milan Mesároš, maliar, grafik a kaligraf, dnes vyhľadávaný a oceňovaný autor u zberateľov výtvarného umenia doma i v zahraničí.

Zbierka básní pre dospelých z pohľadu pocitov, lásky, zrady, tieňa, bolesti, radosti, potešenia, snov, denných postrehov, ilúzií, dobra, doby...

Kniha - Ach tá láska! je plná láskyplných veršov, túžob, vášní, sklamaní. Námety čerpám so svojho života, ale hlavne zdieľam mne zverené osudové príbehy. Básne sú vnútorným pohľadom do duše ženy zmietanej citmi, plné otázok a zamyslení. Je v nich vyjadrená moja viera v dobro a všadeprítomnú lásku.

„Nikdy som nenapísal krajšie básne venované láske, ako tie, ktoré sú uverejnené v tejto zbierke,“ vyslovil sa autor. Knihu opäť ilustrovala Sofia, Hiraxova sestrička, ktorej obrázky len tak žiaria ľúbosťou.

Ilustrovaná zbierka básní „Každý sa trápi, ľudstvo plače, prežíva čudný zlom. Ešte včera bolo všetkým dobre, dnes nielen moje srdce žobre. Nesmúť človek nad zlou nocou, láska zdrapila ťa veľkou mocou...“ lustrácie pripravil Jozef Žigraj.

Básnická zbierka o smútku, nádeji, sklamaní a samote na spríjemnenie nočných chvíľ či zaplakanie.„Stretli sme sa náhodou, náhoda rozlúčila nás, možno príde ešte náhoda a stretneme sa zas.“

Básnická zbierka je rozdelená na 2 časti: Vyznanie: Autorka vkladá spoje pocity o láske, smútku, sklamaní a nekonečnej túžbe Spomienky: Spomienky na psíka Bobiho z detstva, ktorý už nie je medzi namiĽúbiť, len teba chcem, ľúbiť, len Teba viem. Ľúbiť, len Teba nikdy neprestanem, ľúbiť, len Teba navždy budem.

„Nie v tom, že sme milovaný, ale v tom, že milujeme je naše šťastie“Láska je krásna ako ranný východ slnka, láska je slobodná ako škovránok na oblohe, láska je úprimná ako detský úsmev, láska je nežná ako pohladenie mamy, láska je náročná cesta za šťastím.

Šťastie v srdci, ale aj slzy v očiach. To vyjadruje autorka v tejto zbierke plnej zamilovaných básní. Snívanie o šťastí a láske je to najkrajšie. Je to prekrásny sen, ktorý sa ale nie každému splní.Keď sa chceš v živote šťastným stať, Miluj toho, kto ťa má rád. Pretože srdce za srdce dať, Je najkrajšie, čo sa ti môže v láske stať.

Táto zbierka vlastní zopár básni, čo sa držia za ruku. Možno sa pousmeješ a možno ostane slza, pre jedného voda a druhý ňou zaplatí...

Zbierka básní je určená na chvíle oddychu. Je v nich ukrytá láska, nádej a trocha detskej duše, ale aj tienisté stránky, tak ako ich neraz prináša život.

Zbierka básní je určená na chvíle oddychu. Je v nich ukrytá láska, nádej a trocha detskej duše, ale aj tienisté stránky, tak ako ich neraz prináša život.

Je to zbierka básní mladej autorky, ktorá píše o svojich pocitoch, láske, životných skúsenostiach, vhodné čítanie na spríjemnenie voľných chvíľ, a možno vás naladí na iné myšlienky a bude motivovať.

Keď som sa rozhodla zozbierať svoje básne a úvahy, myslela som si, že vytvorím kyticu z farebných kvetov celého sveta v podobe knižky, ale nebolo to celkom tak a nebolo to všetko, čo sa zrodilo. Kytica nadobudla tvar slnečnice, jednej jedinej a svojimi lúčmi sa dotkla každej básne či úvahy, zanechala stopu a hlbší odkaz svetu. Už to nebola iba misia tvorby. Bola to misia samotnej slnečnice, ktorá stála v dave ostatných kvetov, ale vynikala nadovšetko. Jej žlté lupienky zaplavovali okolie žiarou, ktorej sa hovorí láska a ňou ukazovala smer. Smer k slnku, ktoré ju vyživovalo, aby sme cítili jeho lúče v sebe. Smer k oblohe, ktorá nám dáva voľnosť letu. Tie pomyslené krídla našej osobnosti, duše. A keď prišla noc, sama nám ukázala ako sa ukloniť nad večnosťou nekonečna pri horizonte zeme a hviezd. To všetko bol smer k čistej pravde lásky...

2. diel série. Umierajúca v bolesti a utápajúca sa v láske, prosiaca Boha o pomoc, zrazená na kolená, potiaca krvavé slzy bolesti v prapôvodnom náreku, plávajúca na obláčiku šťastia, dúfajúca a neustále veriaca vo snoch... V každej unikajúcej sekunde je čosi výnimočné, niečo, čo sa už nikdy nezopakuje, nikdy to nebude rovnaký pocit, intenzita. Je to zákon nekonečna, zákon čistej lásky. Leží v nej každý okamih vesmíru, sveta stvoreného z lásky a pre lásku. Konečná pravda obsiahnutá v pocite nikdy neutíchajúcej lásky.

1. diel série. Najväčšou ľudskou túžbou je milovať a byť milovaný. Sny môžu pomôcť, lebo nie sú nebezpečné pokiaľ ich snívame a dokážeme sa z nich prebudiť. Avšak niekedy zdajú sa byť skutočné, snívať však skutočnosť, je mnohokrát nebezpečné...

Básnická zbierka Dotyky v rýmoch, oslovuje srdcia čitateľov. Obsahuje básne do ktorých autorka vložila vlastné pocity, a svoj pohľad na svet, či už píše o živote, prírode, šťastí, smútku, a či o láske. Ponúka čitateľom príjemné chvíle strávených pri čítaní.

Je to súbor krátkych príbehov, úvah a básní o živote, láske, sklamaniach, pocitoch a o skúsenostiach čo prináša život. Vhodné aj do pamätníkov

V zbierke Atentát na tmu autor odráža svoje vnútorné pnutie zhmotnených pocitov. Chce vypĺňať a občas aj bezbolestne žiť, keďže je jedným z vás. Stretnúť ho môžete medzi Svitom a Popradom. No radšej ako o poézii sa s ním ale bavte o futbale. Tomu rozumie ďaleko viac.

Ani vo svojej tretej zbierke neuhýbam pred súčasnými spoločenskými, ako aj človečensko-vzťahovými problémami. Stále však ide o pohľad z evidentne nažitého a v snahe zachytiť ich a podať bez zbytočne metaforických príkras, pretože ani niet čo prikrášľovať!

Ján Marton žije a pôsobí vo Svite. Debutoval zbierkou Život nie je pes, je to suka (2009). Veršami vo svojej druhej zbierke Eskimák na korze (2010) potvrdil, že je obdivovateľom celoživotného diela Charlesa Bukowskeho. Vo svojej tretej zbierke Blues pre masy kladie dôraz na „momentálny pocit“ a „silu podvedomia“. Nadovšetko miluje svoju rodinu, zbožňuje futbal a keď ho stretnete pri malom pive, určite ste si ho s niekým pomýlili. Zo zásady pije iba veľké.

Štvrtú zbierku (ne)poézie Hirax rozdelil na dve časti: z jednej strany môžete v časti Bytie čítať autorove vyznania lásky k žene, prírode či svetu napísané v štýle, na aký ste od neho zvyknutí. No keď si knihu otočíte naruby, objavíte nový Baričákov svet (ne)veršov písaný v tretej osobe. Celky umiestnené v časti Stony sú temnejšie a navodzujú úplné iné pocity než Bytie...

Výber z básní piatich slovenských poetiek je knižnou podobou Pocty Lýdii Vadkerti-Gavorníkovej, ktorá odznela na siedmom ročníku frankofónneho festivalu Cap à l’Est v Banskej Štiavnici v auguste 2009. Štyri slovenské poetky Mila Haugová, Dana Podracká, Elena Hidvéghyová-Yung a Mária Ferenčuhová vzdali poctu zakladateľke modernej slovenskej poézie svojimi vyznaniami a básnickou tvorbou pri príležitosti 10. výročia úmrtia Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej. 80-stranová publikácia reprezentuje generačnú kontinuitu slovenskej lyriky a je ilustrovaná oltárnymi tabuľovými obrazmi Majstra MS, ktorý vznikol roku 1506 a bol umiestnený v banskoštiavnickom kostole sv. Kataríny. Hommage à Lýdia Vadkerti-Gavorníková je literárnym aj obrazovým skvostom, vhodným aj ako reprezentatívny knižný dar pre milovníkov poézie všetkých generácií.

Poézia je život sám a ako taká plynie i autorovým, pričom sa nevymyká z jeho rámca podobne ako iným, snáď iba s tým rozdielom, že on sa ju nesnaží brať až tak vážne a veci k zamysleniu rieši okamžite ručne – na papieri. Je teda na posúdení čitateľa, či sa s jeho textami stotožní a či nie, určite ich však tvoria motívy autenticky prežité a aj keď to tak v mnohých prípadoch nevyzerá, vždy sa jedná o spôsob lásky, ktorý nás triafa mnohokrát i zo strán, ktoré by sme vďačne oželeli. Podobne ako vo svojej prvotine (Tŕne a lupene), jedná sa i v tomto prípade o plynulý prechod fázami poznania, čomu nasvedčuje i názov tejto zbierky. Ide v podstate o chronologicky zápis, o akýsi pokus poukázať na fakt, že všetko okolo má zmysel a vyvíja sa nie svojvoľne, ale podľa toho, aký tomu dáme rámec. Vo svojom druhom pokuse, v básnickej zbierke Iný už nebudem, dáva teda nahliadnuť do svojich východiskových pozícii, pretože nikdy nie je všetkému koniec...

Hudobník, bloger, filozof, cestovateľ a fotograf Pavel "Hirax" Baričák sa narodil 19. 8. 1971. Napriek tomu, že sa nevyhlasuje za spisovateľa ani poetu, vydal už romány Raz aj v pekle vyjde slnko, Kým nás láska nerozdelí a Sekundu pred zbláznením. Debutová básnická zbierka More srdca od Hiraxa obsahuje viac ako 90 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom... Celkovú atmosféru myšlienok dopĺňajú skvelé ilustrácie z ruky Martinčanky Janky Tomkovej.

Táto zbierka básní reprezentuje najmladšiu členku skupiny „špinavých“ básnikov. Autorka v nej otvorila čitateľom dvere do svojej mysle, duše aj spálne a mapuje jej tvorivé obdobie ostatných dvoch rokov. Debut je napísaný moderným, odvážnym jazykom a chce sa podeliť aj o to, o čom sa niekedy radšej mlčí.

Ján Marton vo svojej druhej zbierke šetrí slovami a o to majú jeho verše bez rýmu väčšiu silu. Je to koncentrát pocitu, beznádeje, úprimnosti... Je to nárek duše, ktorá sa zvíja, plazí, skučí, plače a jediné, čo sa jej podarilo dočiahnuť, je pero. Tak sa ho chytá, stíska ho spotenou dlaňou a ryje s ním do sveta svoje slzy. Nezaujíma ju, aká bude odozva. Potrebuje úľavu, žiada sa jej prežiť, aj keď to v niektorých básňach vyznieva možno opačne. Neverte tomu. Marton sa narodil pre nás všetkých... Keď prežije on, prežije aj ľudstvo.

Romantická báseň, ktorá bola podnetom vlasteneckého nadšenia vrstovníkov Sama Chalupku, ale aj neskorších generácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Kde Slovenka, tam spev.“ Vyše 200 slovenských národných piesní literárneho historika a bibliografa Michala Chrásteka. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Sami chceme byť bohovia, / boháči a géniovia, / mocní, múdri a lživí, / sami chceme byť živí. / A kto takým nemôž´ byť, večne musí otročiť…“ Poézia romantického básnika, kazateľa a folkloristu S. B. Hroboňa. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Zbierka ľúbostných básní, jednou z nich je i báseň venovaná jeho láske, neskôr manželke J. M. Hurbana, Aničke Jurkovičovej. K

Známa Chalupkova báseň s protitureckou tematikou z obdobia tureckých nájazdov.

Zbierka lyrickej poézie Gabriely Spustovaj Izakovičovej Silencium, nás zavedie do ticha, do vnútorného sveta autorky. Je to poézia existencionálna, usiluje sa uchopiť realitu svojho života i sveta a pýtať sa na základné otázky o jestvovaní, no vynára sa aj na povrch, aby vnímala svet taký, aký je, aby sa dotýkala života. Druhá časť zbierky S knihou na káve je venovaná veľkým dielam a ich hrdinom (Bronteovej Jane Eyrovej, Čechovmu Višňovému sadu, Maupassantovmu Miláčikovi, Balzacovmu Goriotovi) a veľkým autorom (Shakespearovi, Hollému), s ktorými vedie dialóg.