Voľnočasová literatúra

Ľudová pieseň je náš verný sprievodca životom a hoci sa jej v súčasnosti možno nevenuje toľko pozornosti, akú by si zaslúžila, ľudová pieseň žije s nami od narodenia a sprevádza nás až po hrob. Nezaobíde sa bez nej takmer žiadna svadba, rodinné stretnutia, priateľské posedenia či oslavy. Nájdeme ju všade tam, kde môže potešiť dušu, pohladiť ju, ak smúti, vliať novú energiu, vniesť dobrú náladu.Po veľkom úspechu prevého spevníka ľudových piesní, ktoré ponúklo vydavateľstvo Perfekt širokej verejnosti, vychádza ďalší výber najkrajších ľudových piesní z bohatého dedičstva našich predkov. Vybrať bolo veľmi ťažké, lebo čo pieseň, to zhudobnená krása a objektívnych kritérií niet.Aj túto zbierku ľudových piesní hudobne pripravil známy slovenský skladateľ, interpret, multiinštrumentalista, organizátor hudobného života a milovník hudby Bernard Herstek. Jeho, takpovediac, životným dielom bolo založenie a dlhoročné vedenie detského speváckeho súboru Prešovčatá, ktorý dlhé roky obohacoval domácu hudobnú scénu a propagoval našu hudbu aj v zahraničí.

Nájdete v ňom najkrajšie a najznámejšie slovenské ľudové piesne, medzi nimi aj detské a hymnické, ale aj piesne našich susedov – moravské, ukrajinské, poľské, maďarské i rakúske. Je to výber tých najlepších a najspievanejších piesní, ktoré nám prinášajú potešenie, radujú sa i smútia s nami, posilňujú v nás hrdosť na našich predkov, lebo stále žijú v našom národe, dedia sa v rodinách z generácie na generáciu, sú trvalou oslavou našej domoviny a nechýbajú pri žiadnej skutočnej slávnosti. Spevník je výnimočný tým, že prináša okrem notového materiálu pre klávesové nástroje aj gitarové akordy, aby ste si piesne mohli spievať pri stretnutiach v prírode, na dovolenkách či v táboroch a šírili ich krásu aj vo svojom okolí.

Ponúkam úpravy slovenských ľudových piesní a kolied pre klavír. Sú určené hlavne pre žiakov ZUŠ. Verím však, že potešia a duševne obohatia všetkých milovníkov klavírnej hry.

Dvadsaťdvaročný Ladislav Zibura v lete zbalil svoj život do 12 kilogramov, hodil si batoh na chrbát a vydal sa na púť do Jeruzalema. Bez mapy a orientačného zmyslu prešiel pešo 1 400 kilometrov naprieč rozpálenou krajinou Turecka a Izraela, stál pod Múrom nárekov a prežil najväčšie dobrodružstvo svojho života. Jeho cesta je príbehom plným omylov, pozoruhodných stretnutí, pľuzgierov a sparenín. Princ Ládik vám svojím nekorektným láskavým humorom dokáže, že pútnik rozhodne nemusí byť katolík, asketik ani nudný človek.

Milovaná i zatracovaná. Krásavica na Dunaji i doráňaná metropola, ktorá prišla o poriadny kus svojej histórie. Taká je naša Bratislava. Vidieť na nej chyby a nedostatky, to je ľahké, a vidíme ich aj my, rodení Bratislavčania. Napriek tomu ju milujeme a nedáme na ňu dopustiť. Táto knižka je plná príbehov, zážitkov, zaujímavostí a fotografií, ktoré v uliciach Bratislavy postretli novinára a fotografa Andreja Ďuríčka za uplynulé tri desaťročia. Jednotlivé kapitoly v knihe vychádzajú z článkov, ktoré boli v uplynulých rokoch zverejnené na internete na stránke Bratislava, My Love. „Založil som ju s cieľom deliť sa o svoj pohľad na mesto a vzbudzovať v ľuďoch náklonnosť k nemu. S radosťou zisťujem, že v tom nie som sám. Sú nás tisíce. A medzi nimi aj známe osobnosti, ktoré špeciálne pre tento projekt poskytli rozhovory.“ Andrej Ďuríček.

Číta: Marie Štípková Celkový čas: 5 hodín 20 minút Lýdia Suková je veterinářkou v severních Čechách. Specializuje se na koně a velká hospodářská zvířata, spolupracuje i s děčínskou zoo. Ve více než třiceti příbězích líčí, jak se koním trhají stoličky a léčí chronické rány, jak se uspává daněk, který se omylem dostal do továrního areálu, jak se odchytává papoušek ara v supermarketu nebo jak pomoci outloňovi se zkaženými zuby. Ale zdaleka nejde jen o dojemné nebo vtipné příběhy o zvířecích kamarádech. U příběhů, v nichž lékařka navrhuje postroje pro zvedání nemocných koní nebo organizuje evakuaci zvířat z hořícího Českého Švýcarska, smeknete před její láskou ke zvířatům i nápaditostí, s níž jim pomáhá.Vyprávění Lýdie Sukové zaznamenala Lenka Vrátná.Poznámka: některé příběhy jsou jako život sám. Audiokniha není vhodná pro malé děti.Nahrávka vznikla podle knihy Lýdie Sukové a Lenky Vrátné Veterinářka vypráví vydané nakladatelstvím Parliamo v roce 2023. Copyright © MVDr. Lýdia Suková, Lenka Vrátná, 2023. Režie a zvuk Nikolaj Ivaskiv. Technická redakce Jaroslav Janda. Vyrobilo studio Soundguru. Illustrations © MVDr. Lýdia Suková, 2023. Úprava pro CD Natalie Oweyssi. Odpovědný redaktor Vojtěch Machálek.

Mojou prvoradou snahou je preto poskytnúť trénerom, ale i hráčom, vlastný jednoduchý pohľad overeného - klasického, ale i moderného poňatia fyzickej prípravy, jej princípov, metód a prostriedkov na základe nových poznatkov, vlastných skúseností a vybraných vedeckých štúdií futbalových odborníkov. Publikácia sa opiera o klasické i najnovšie poznatky z oblasti futbalového tréningu, fyziológie, anatómie, zdravovedy a životosprávy. Hlavná idea tkvie v tom, že ak chceme aby bol tréning efektívny či už na vrcholovej , alebo amatérskej úrovni, treba aby bol racionálny a opieral sa čo najviac o vedecky podložené poznatky.

Trnava – mesto, ktoré oddávna symbolizuje dejiny stredoeurópskeho regiónu. Na mape strednej Európy nájdeme totiž len niekoľko miest s takou pestrou a bohatou históriou či tradíciami, aké má Trnava.Trnava má bohatú históriu, úspešnú súčasnosť a oplýva pamiatkami či zaujímavosťami, ktoré sú jedinečné nielen z pohľadu Slovenska, ale i v rámci Európy a nájdu sa i mnohé svetové unikáty. V knihe Rekordy Trnavy sa zoznámite so všetkými z nich. Kniha o Trnave a jej slovenských, európskych a svetových rekordoch predstavuje mesto netradičným spôsobom a poukazuje na jeho výnimočnosť v medzinárodnom kontexte.

Kniha je súčasťou trilógie Stratené Slovensko (Zabudnuté hrady, Kostoly a ich pohnuté osudy a Zaniknuté kúpele) Na území Slovenska sa v minulosti nachádzalo vyše 120 kúpeľných miest. Boli samozrejme rôzneho významu, veľkosti a zamerania, ale takmer všetky disponovali vhodným prírodným liečivým zdrojom a plnili svoj liečebný účel. Mnohé z nich mali iba lokálny význam a ich klientelu tvorili najmä obyvatelia blízkeho okolia. Líšili sa tiež vybavenosťou kúpeľných zariadení, kvalitou poskytovaných služieb a možnosťami rozptýlenia hostí po absolvovaní príslušných procedúr.

Prestaň upratovať a začni žiť. Číta: Michaela Kapráliková Celkový čas: 5 hodín 8 minút Máte už po krk večného upratovania? Sústavne niečo hľadáte? Deti sa nudia, aj keď majú plnú izbu hračiek? Stále sa potkýnate o veci? Trávite každú drahocennú chvíľu doháňaním upratovania?Riešenie je tu. Premeňte svoj domov na minimalistický domov. Zjednodušte si údržbu domácnosti raz a navždy v praktických a realistických krokoch zameraných najmä na zaneprázdnené mamy s malými deťmi.V prvej časti knihy sa dozviete, ako pripraviť na vytrieďovanie seba aj rodinu, v druhej časti zaútočíte na prebytočné haraburdy a v tretej si prečítate, ako tento stav udržať a zastaviť nefungujúce konzumné zlozvyky.Dajte zbohom chaosu a vytvorte si v živote viac času a priestoru pre vaše deti či koníčky. Je to jednoduchšie, ako si myslíte. Menej je viac.

Som lekárka, teraz už na dôchodku. Takmer štyridsať rokov som pracovala na pôrodnej i operačnej sále. Už táto moja práca vyžadovala takmer permanentne zvýšenú hladinu adrenalínu v krvi. Nemám dobrú fantáziu, ale mám dobrú pamäť. Ponúkam Vám svoje zážitky v úplne autentickej forme. Chvíľami sú už takmer na hranici horroru. Sú však skutočné, tak ich priniesol život. Najväčší čitateľský ohlas mali v Európe, v nemecky hovoriacich krajinách články z časti "Cesta za železnú oponu", ktoré tam vychádzali na pokračovanie v Pressburger Zeitung. Problémy s vycestovaním ešte počas zúriaceho socializmu, sami dvaja, na starom aute, takmer bez peňazí... Tri týždne cestovania po západnej Európe, viac ako 5000 km, bez dobrých máp, bez navigácie, bez bedekrov… Posledná časť - cestovanie slobodných tiež nie je pokojná! 11.septembra 2001 sme stáli v arabskej púšti a okolo nás tancovali vzrušení Arabi - porazili Ameriku?! 26.decembra 2004 sme stáli na brehu Indického oceána na ostrove Maurícius a s obavami hľadeli na východ odkiaľ sa blížila veľkou rýchlosťou ničiaca tsunami...Myslím, že každý si nájde v knihe svoje. Starší aj spomienky na socializmus, mladší sa poučia o dejinách a pre všetkých môžu opisy dramatických situácií priniesť fajn vzrušenie.

4. diel série. Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórií, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók.Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo.Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí pripravili aj záverečný štvrtý zväzok vychádzajúci v roku 2022 v prvom vydaní. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, štvrtý zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní, registre, zoznamy, sprievodné texty a ďalšie doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.editori: Alica Elscheková, Oskár Elschek

V roku 1913 M. R. Štefánik odcestoval do Ekvádora. Svoje vedecké i diplomatické poslanie, ale i svoj spoločenský život a svoje starosti, intímne záležitosti i zdravotné problémy podrobne opisuje vo svojom denníku. Aj v ďalekej cudzine bol verný Slovensku, myslel naň a usiloval sa byť mu užitočným.

„V dnešnej dobe je nemysliteľné byť múdrym a sedieť za pecou,“ píše Ladislav Ťažký, nepochybne jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských spisovateľov, ktorý sa po svojej románovo známej vojnovej anabáze predstavuje čitateľom ako pútnik. Ako všímavý, citlivý pozorovateľ i pokorný kresťan putuje po Svätej zemi, navštevuje starozákonné pamiatky a všetky tie večne živé žriedla kresťanskej viery od Betlehema po Golgotu. Jeho skúsenosťami vycibrený zrak odhalí aj ďalšie pútnické miesta nielen na Blízkom východe, ale aj na bližšom európskom teritóriu, kde ho upútali nádherné katedrály v Ríme, Barcelone, Turíne, Paríži, ako aj slovenská kalvária v portugalskej Fatime či barcelonské kvetinárky alebo robotníčky mora – rybárky z Nazaré. Predmetom spisovateľových úvah sú majestátne pamätihodnosti i prostí ľudia, ktorých stretáva na svojej púti. Slovo púť vystihuje tieto cesty presnejšie, pretože jeho kniha Očami pútnika nie je iba cestopisom, je zbierkou esejí a duchovných zážitkov z putovania spisovateľa, ktorého náboženský, ale i vlastenecký cit dýcha na čitateľa z každej stránky.

Zamarovského Vzkriesenie Olympie je prvou knihou, ktorá v úplnosti podáva vyše tisícročnú históriu antických olympijských hier a navyše sa zamýšľa aj nad ich odkazom dnešku. Je to hold Olympii a olympijským hrám, ale nie ich idealizovanie. Ako konštatuje v diele autor, na olympijskej pôde sa ukázalo, že šport a umenie sú dva mosty na ceste, aj keď nie jedinej, ktorá vedie k dorozumeniu. Kniha je rozdelená na tri časti: prvá sa zaoberá dnešnou Olympiou a históriou jej objavenia, druhá antickými olympijskými hrami vo svetle poznatkov modernej vedy a tretia obnovením olympijských hier a niektorými ich otázkami.

V tejto knihe nájdete 83 výletov, ktoré vás zavedú na známe aj menej známe miesta stredného Slovenska. Túry pre milovníkov hôr, sakrálne pamiatky pre pokoj v duši, múzeá plné príbehov aj výlety, ktoré nadchnú deti i dospelých. Každý tip osobne prežili redaktori mesačníka Čarovné Slovensko – a práve tie zážitky dávajú odporúčaniam dušu. Pozývame vás objavovať krásy, poklady a príbehy srdca Slovenska spolu s nami.

Vedeli ste, že na Slovensku žije viac ako 28 000 druhov živočíchov? Naša „malá veľká krajina“ je prírodným klenotom Európy a kniha Divoké Slovensko vás vezme priamo do srdca divočiny. Spolu so skúsenými zoológmi sme nazreli do brlohov, hniezd aj nôr a objavili fascinujúce príbehy zo súkromia našich zvierat – kto je verný partner, kto opúšťa samicu hneď po oplodnení, čo robia mláďatá v prvých dňoch života alebo ako prežívajú zimu. Okrem toho spoznáte, kde naši zvierací susedia žijú, s akými hrozbami sa stretávajú a ako ich môžeme chrániť. Objavte slovenskú divočinu v celej jej kráse a spoznajte prírodné bohatstvo, ktoré máme doslova za rohom!Autori: Na tvorbe knihy Divoké Slovensko sa s autormi mesačníku Čarovné Slovensko podieľali poprední slovenskí odborníci na prírodu a zvieratá – zoológovia, entomológovia, ekológovia, herpetológovia či ornitológovia. Medzi nimi nájdete mená ako Juraj Čačaný, zoológ z Slovenského národného múzea, ktorý sa venuje aj popularizácii vedy medzi deťmi, Jozef Halgoš, ktorý počas svojej bohatej kariéry opísal niekoľko nových druhov hmyzu a pôsobil na vedeckých expedíciách od Mongolska po Afriku, či Daniel Jablonski, herpetológ, ktorý skúma plazy a obojživelníky v Ázii a na Blízkom východe. K zvieracej ríši vás zavedú aj Blanka Lehotská, expertka na netopiere, Marek Horčička, špecialista na ryby a ich biotopy, Jozef Hybler, hlavný zoológ TANAP-u, alebo Lucia Rubáčová, ktorá skúma vtáky a ich komunikáciu. Nechýbajú ani odborníci na hmyz, ako Adrián Purkart, venujúci sa mravcom a osám, Marek Semelbauer, entomológ z Ústavu zoológie SAV, či Matej Žiak, nadšený entomológ a fotograf, ktorého snímky prírody získali aj medzinárodné ocenenia.Spolu s ďalšími špičkovými vedcami, medzi ktorými sú aj odborníci na pavúky, kôrovce, šelmy či ekológiu krajiny, vás prevedú fascinujúcim svetom divokej slovenskej prírody – od brlohov medveďov až po tajomstvá netopierích kolónií.

Slovensko je krajinou, ktorá z prírodného či kultúrno-historického hľadiska ponúka filmárom takmer všetko. Zelené hory, pralesy, holiny, pastviny, rozsiahle polia bez jediného kopca, dravé rieky aj pokojné toky, zasneženú krajinu i krajinu poznačenú výstavbou. Na kopcoch aj mimo nich má mohutné pevnosti, hrady, zámky či miesta s krásnymi prírodnými scenériami.Kniha Filmové miesta je prechádzkou po mestách, dedinách, horách i dolinách, kde sa nakrúcali viaceré slovenské a zahraničné filmy. Obsahuje vybrané filmové diela a osobnosti filmu vo vzťahu k miestam ich nakrúcania. Čitateľ v nej nájde aj množstvo lokalít, ktoré sa pomocou filmu podarilo zviditeľniť a na svojom putovaní objaví veľa filmových zaujímavostí.

Živočíšstvo našej prírody je rozmanité. Niekto sa rád pozrie na pestré vtáča a druhý sa rád započúva do jeho spevu. Niekto zasa vníma krásu a hebkosť motýlích krídel a kvetov na rastlinách. To všetko môžeme zažiť a uvidieť, keď sa napríklad vyberieme na územie našich prírodných rezervácií. Čo to vlastne prírodná rezervácia je? Možno si bude niekto myslieť, že je to pevne ohraničený celok územia, v ktorom kvitnú kvety a žijú len vybrané živočíchy, ktoré túto hranicu neprekročia ani nepreletia. Prírodná rezervácia je však vybraný celok prírodného prostredia za účelom ochrany rastlín a živočíchov so zachovaním pôvodného prírodného útvaru – lesa, jazera, trstinových zárastov, skál, stepí, potoka, rieky. Jednoduchšie povedané, je to taký les ako každý iný s obmedzenými možnosťami vonkajšieho zásahu človeka. Počas potuliek našimi prírodnými rezerváciami to sami zistíme.Určité druhy živočíchov však nemusíme spozorovať až za tabuľou prírodnej rezervácie. Veď vták, zviera alebo motýľ nevie, že sa nachádza v chránenom území, to vie len človek. Živočích, ten sa pohybuje slobodne a zastaví sa obyčajne len tam, kde zistí, že tu má vhodné podmienky pre rozmnožovanie a získavanie potravy pre svoju existenciu. Tak sa teda poprechádzajme po turistických chodníkoch, cestách, stráňach a lúkach. Možno budeme mať šťastie…

Kniha Doliny a ich najkrajšie miesta predstavuje 75 slovenských dolín bez poradia na stupnici krásy. Jej autor nepodsúva čitateľovi svoj rebríček krásy, kladie dolinu vedľa doliny spájajúc ich podľa spôsobu vzniku a geologickej stavby. Najpočetnejšiu skupinu tvoria doliny, na ktorých zanechali stopy dávne ľadovce. Ďalšiu sme pospájali z dolín, ktoré možno označiť ako prielomy, t. z., že naprieč pretínajú nejakú horskú prekážku. Ďalšia skupina je poskladaná z dolín, pre ktoré je spoločným menovateľom horská krajina a dĺžka dolín. Sú v nej turisticky atraktívne doliny viacerých karpatských pohorí. Ďalší súbor dolín spája to, že prekypujú skalnou výzdobou, sú bohaté na rôzne bizarné bralá, vo väčšine prípadoch vápencové. Sem by patrili aj doliny v ďalšej kapitole, ktoré sú takisto skalnaté, avšak ťažšie priechodné. Sú to napr. úzke tiesňavy Slovenského raja, ale aj iných pohorí, ktoré sa dajú preliezť len za pomoci rebríkov, reťazí a stúpačiek a často priamo s vodopádom za golierom.Svoj rebríček najkrajších dolín Slovenska si určite každý čitateľ urobí sám. Môže využiť poznatky obsiahnuté v tejto knihe o pôvode, zvláštnosti, osobitosti či jedinečnosti tej ktorej doliny. Skôr asi však vyberie dolinu svojmu srdcu najmilšiu, osobne poznanú, prejdenú, spojenú so zážitkami, ktorá v našom výbere ani nie je. Veď krásnych dolín je na Slovensku toľko, že sa všetky do jednej knižky ani nevmestia.

Kniha o pohoriach Slovenska rozpráva príbeh o „zelených pľúcach“ našej krajiny. Okrem toho naše pohoria skrývajú v sebe toľko prírodných pozoruhodností, že problém je skôr vybrať ich ako o nich písať. Našou snahou bolo nielen opísať ich prírodu, ale aj predstaviť najvyššie vrchy všetkých pohorí Slovenska, ktorých máme na Slovensku takmer 75. Nie na všetky vedú turistické chodníky, ale na každý sa dá dostať. Ak to zvládneme (a zvládne to každý, priemerne zdatný turista), vtedy si až uvedomíme aké je naše Slovensko krásne a ešte vždy zelené. Viac ako mnohé iné európske krajiny.Kniha je určená nielen pre obdivovateľov prírodných krás Slovenska, ale doslova pre peších turistov a priam ich nabáda na zdolávanie najvyšších vrchov Slovenska. Autor dúfa, že pri jej čítaní aj vy dostanete chuť urobiť si túru na niektorý z našich velikánov.

Zasnežená zimná krajina má osobité čaro a lyže sú nielen ideálnym prostriedkom na putovanie, ale i na relax a aktívny oddych v zimnej slovenskej prírode. Publikácia obsahuje 25 lyžiarskych trás, ktoré sú ideálne pre lyžiarsku turistiku a nevyžadujú si mimoriadne lyžiarske vybavenie či schopnosti. Trasy sú doplnené farebnými fotografiami, itinerárom, profilom, odkazom na mapový server a prehľadnou mapou trasy. Všetky trasy sú situované v horskom teréne a prebiehajú zväčša vo vyšších nadmorských výškach (okolo 1 000 metrov). Prechádzajú cez 22 pohorí a sú rôznej dĺžky a náročnosti.Ambíciou autorov bolo ponúknuť čitateľovi tie najkrajšie lyžiarske túry a inšpirovať ho k poznávaniu zimných krás Slovenska aktívnym spôsobom.

Nová publikácia o Vysokých Tatrách je textovo-obrazovou prechádzkou po najkrajšom horstve Slovenska. Ponúka obrazové panorámy jednotlivých dolín a štítov s presným popisom a charakteristikou. Čitateľ v nej nájde okrem základných charakteristík tatranských lokalít aj pôvod názvov viacerých vrchov či prvé výstupy na vybrané štíty. Nechýba ani zoznam lokalít, z ktorých pochádzajú jednotlivé pohľady či register najzaujímavejších tatranských vrchov.

Kniha Príbehy vrchov je putovaním na 25 vrchov Slovenska podľa literatúry. Autor Marián Grebáč predstavuje na vysokorských túrach miesta, ktoré majú odraz v literatúre a pripomína zmysel a význam týchto lokalít v minulosti a súčasnosti. Pritom objavuje genius loci vrchov a dolín ležiacich pod nimi.

Turistický sprievodca severom Malých Karpát, s priloženou veľkou turistickou mapou 1 : 50 000.Ak sa radi túlate Malými Karpatmi, určite by vám nemal chýbať tento sprievodca. Nájdete v ňom 20 najkrajších túr v severných Malých Karpatoch (v okolí Trnavy) spolu s výrezmi máp, profilom trás a tipmi a zaujímavosťami na trasách. Turistické trasy smerujú do oblasti strednej a severnej časti Malých Karpát, ktorá sa tiahne severozápadne od Trnavy v smere juhozápad – severovýchod. Bonusom je pribalená veľká turistická mapa, takže už len zbaliť batoh a vydať sa spoznávať naše Karpaty.20 najkrajších peších turistických trás v Malých Karpatoch – sever profily trásčasové rozvrhy a prevýšeniamapové výrezy so zakreslenými trasamitipy a zaujímavosti na trasáchplus veľká turistická mapa

Turistický sprievodca juhom Malých Karpát a okolím Bratislavy, s priloženou veľkou turistickou mapou 1 : 50 000.Ak sa radi túlate Malými Karpatmi, určite by vám nemal chýbať tento sprievodca. Nájdete v ňom 20 najkrajších túr v okolí Bratislavy, na juhu Malých Karpát, spolu s výrezmi máp, profilom trás a tipmi a zaujímavosťami na trasách. Bonusom je pribalená veľká turistická mapa, takže už len zbaliť batoh a vydať sa spoznávať okolie nášho hlavného mesta.20 najkrajších peších turistických trás v Malých Karpatoch – juh profily trásčasové rozvrhy a prevýšeniamapové výrezy so zakreslenými trasamitipy a zaujímavosti na trasáchplus veľká turistická mapa

Po prvý krát vychádza text Juraja Pospíšila Formovanie hudobnej skladby, zaoberajúci sa otázkou výstavby hudobného diela a substanciálnych zložiek hudobnej syntaxe. Pospíšil všetky svoje tézy, artikulované v jeho texte, verifikoval dlhoročnou praxou nielen pedagogickou, ale aj skladateľskou. Text predstavuje bohaté dedičstvo slovenskej hudobno-teoretickej spisby a je inšpiratívnym čítaním pre skladateľov, teoretikov či interpretov.

Cítiš sa už doma ako prikovaný? Zahoď všetko za hlavu a poď s nami na bláznivé slnečné potulky do krajiny farieb, vôní a krásy, ktorá očarila svetových impresionistov. A kde slová nestačia, tam si atmosféru horúceho a farebného Provensálska vychutnaj vďaka množstvu autentických fotografií, ktoré ťa tam v okamihu prenesú.

Pútavé rozprávanie o tom, ako maličký ostrov uprostred Atlantiku po stáročia ovplyvňoval svet.Dejiny Islandu sa začali pred 1 200 rokmi, keď istý frustrovaný vikinský kapitán a jeho neschopný navigátor narazili na súš uprostred severného Atlantiku. Odrazu ostrov nebol už len hniezdiskom rybárov dlhochvostých. Vyrástol na ňom národ, ktorého diplomati a hudobníci, námorníci a vojaci, sopky a rastliny nenápadne a nezvratne menili svet. Táto kniha vezme čitateľov na kuriózne putovanie históriou, aby im ukázala úlohu Islandu v pestrej škále udalostí, ktoré hýbali dejinami - od Francúzskej revolúcie cez vznik štátu Izrael až po pristátie na Mesiaci. Malý národ malého ostrova sa znovu a znovu ocital v úzkom vzťahu s dejinnými zvratmi, ktoré formovali svet do podoby, v akej ho poznáme dnes. Dozviete sa, ako to všetko prebiehalo, a navyše sa pri tom výborne zabavíte!

Milí čitatelia, vždy, keď si sadám k úvodníku aktuálneho čísla, dlho, naozaj dlho rozmýšľam, akým smerom zamerať myšlienky, čo povedať, čo komentovať – má to byť aktuálne, sumarizujúce, provokatívne, apelatívne či len konštatujúce?Aj nad týmto úvodníkom som už dlhšie rozmýšľala, keď tu – celkom náhodou – som v maličkom (ale vždy veľmi inšpiratívnom) kníhkupectve zbadala na obálke knihy verše Hany Lasicovej. Od toho okamihu mi bolo jasné, že dnešný úvodník bude na jednej strane sumarizujúci, na druhej strane spomienkový. Už to naozaj nepotrvá dlho a opäť sa starý rok stretne s novým rokom, a tak sa už môžeme obzrieť späť – čo rok 2024 v hudobnej kultúre priniesol, či odniesol. Hoci v týchto dňoch celou kultúrnou obcou hýbu emócie v súvislosti s úpravou štátnej hymny Slovenskej republiky spod rúk Oskara Rózsu, rozhodla som sa túto skutočnosť nereflektovať, aj keď ma „svrbelo“ pero. Napokon, ako na sociálnych sieťach skonštatoval Jozef Lupták, „... nádej zomiera posledná...“. Počkajme si na výsledok. Onedlho budeme mať možnosť odborne posúdiť kvality novej úpravy, a teda aj možnosť komparácie s jej staršou, ešte stále platnou verziou.Slovenská hudba je odborným, vedeckým časopisom, ktorý vychádza každé tri mesiace. Nie je preto možné postihnúť všetky aktuality a venovať pozornosť všetkým udalostiam. Nedá mi však, aby som si dnes nepripomenula veľké mená hudobnej kultúry, ktoré nás v tomto roku opustili. Hneď v úvode tohto roka – 19. januára – potichu odišla klaviristka a korepetítorka Milada Synková (1933 – 2024), ktorá v Slovenskom národnom divadle aktívne strávila obdivuhodných 60 rokov. Tu v spolupráci s celým radom dirigentov pripravila desiatky operných inscenácií, a súčasne ako koncertná komorná klaviristka sprevádzala vokálnych sólistov na početných koncertoch.Vo februári (11. 2. 2024) svoju životnú púť ukončil slovenský skladateľ, pedagóg a muzikológ Ladislav Burlas (1927 – 2024), autor početných hudobných diel a vyše 150 muzikologických prác, vedeckých monografií, štúdií, vysokoškolských textov, článkov a esejí a v neposlednom rade i autor aranžmánu stále platnej štátnej hymny Slovenskej republiky. O tri mesiace neskôr (14. mája 2024) skonala Ľubica Rybárska (1958 – 2024), dlhoročná sólistka Opery SND a významná osobnosť slovenskej vokálnej interpretácie. Ľubica Rybárska slovenskú spevácku školu reprezentovala na početných svetových operných scénach.Dňa 2. júla 2024 navždy odišiel hudobný skladateľ a pedagóg Vladimír Bokes (1946 – 2024), ktorý podnecoval študentov k tvorivému hľadaniu a nachádzaniu vlastnej umeleckej cesty. Napriek tomu, že ho odmietali reprezentanti predchádzajúceho režimu, zanechal po sebe rozsiahle skladateľské dielo i početné odborné texty o hudbe, ktoré majú v našej hudobnej kultúre svoje nezastupiteľné miesto.Len o šesť dní neskôr – 8. júla – zomrel skladateľ, aranžér, dramaturg, hudobný redaktor, dokumentarista a publicista Pavol Zelenay (1928 – 2024), ktorý bol autorom inštrumentálnych a vokálnych skladieb populárnej hudby, swingu a vyššieho populáru, scénických a filmových hudieb, skladieb pre dychovú hudbu a viacerých hitov v oblasti populárnej hudby. Jeho teoretická a publikačná činnosť zameraná na dokumentáciu a prieskum slovenskej populárnej hudby má v slovenskej muzikológii zakladateľský význam.V auguste odišli dve významné osobnosti – 19. augusta to bol muzikológ, hudobný historik, pedagóg Ladislav Kačic (1951 – 2024) a 29. augusta hudobný skladateľ, klavirista a matematik Miro Bázlik (1931 – 2024), o ktorom Vladimír Godár napísal: „Ak chceme stručne charakterizovať Bázlikov zástoj v slovenskej hudobnej kultúre, musíme vyzdvihnúť syntetický aspekt jeho tvorivých snažení... Bázlikova inšpirácia bola po celý život korigovaná vrcholnými výdobytkami európskej hudobnej minulosti i vrcholnými myšlienkovými výdobytkami, prameniacimi v objavoch prírodných vied. To sú dôvody, prečo má Bázlikovo hudobné dielo v slovenskej hudbe svoje nezastupiteľné miesto i prečo môže slúžiť ako hodnotové kritérium do akokoľvek vzdialenej budúcnosti.“Všetky spomínané osobnosti zanechali v slovenskej hudobnej kultúre nezmazateľné stopy. Pri spomienkach na ne mi nedá, aby som sa v tejto súvislosti ešte raz nevrátila k veršom Hany Lasicovej: „Spomienka ťa občas vzkriesi, občas trochu stíši bôľ. Nenariekaj, že už nie si, radšej buď rád, že si bol.“A čo prináša záverečné číslo 50. ročníka Slovenskej hudby? V úvode to budú dve spomienky: na Ladislava Kačica z pera Andreja Štafuru a na Vladimíra Bokesa od Zuzany Martinákovej. Po nich nasledujú štúdie. Český muzikológ Josef Fulka v štúdii Deleuze v české filosofii hudby: dvě kasuistiky sleduje vplyv Deleuzovho myslenia v dvoch českých hudobných monografiách (Tělo hudby od O. Galušku, 2015 a Hudba prorůstající časem. Pozdní skladby Mortona Feldmana od P. Zvěřinu, 2018). Natália Prostredná sa v štúdii Problematika gestickej autenticity v hudobnom prednese – Jerrold Levinson a Nelson Goodman zaoberá analýzou a komparáciou vybraných myšlienok oboch autorov v súvislosti s gestickou interpretáciou hudby. Gitarista Martin Krajčo sa dlhodobo venuje dielu a tvorbe bratislavského hudobníka, gitaristu a skladateľa Josepha Kaspara Mertza. V aktuálnej štúdii sa zaoberá gitarovým opusom Bardenklänge (Zvuky barda) op. 13, inšpirovaným ossianovskou tradíciou. Vladimír Godár vo svojej štúdii Wiliam Bukový – pozoruhodná osobnosť československej filmovej hudby predostrel porovnávaciu bázu pre tvorbu dvoch slovenských skladateľov – Ilju Zeljenku a Wiliama Bukového. V štúdii Alžbety Lapšanskej Husľová hudba v rocku, poprocku a crossovermusic sa presunieme do oblasti populárnej hudby a pozrieme sa na úlohu huslí v aranžmánoch skladieb vybraných svetových kapiel.Na záver čísla uvádzame ešte dve recenzie – Zuzana Vigodová priniesla pohľad na 13. ročník cyklu konferencií Pramene slovenskej hudby a Jana Zelenková si v retrospektíve „posvietila“ na koncertné podujatia späté s tvorbou Jozefa Podprockého, ktorý by sa v tomto roku dožil okrúhlych osemdesiatich rokov.Milí čitatelia, dúfam, že vás záverečné číslo 50. ročníka Slovenskej hudby zaujme a v čase vianočnom Vám prinesie príjemné chvíle aj mnoho inšpirujúcich myšlienok.Alena Čierna

lovenská hudba 3 ročník L rok 2024 Obsah:193 ÚvodomNekrológ:195 Peter Tollarovič: Za Pavlom Zelenayom...Štúdie:Yvetta Kajanová: Axiológia pop music na festivale Bratislavská lýra. Politická interpretácia Bratislavskej lýre nesvedčí Bianca Macková: Brian Eno, ambientná hudba a slovenská scénaKuzma Mikhailov: Rock, hip-hop, rap a politika v Poľsku a Rusku od 90. rokov 20. storočia až dodnesIlia Vaseko: Afrofuturizmus, hip-hop a rap na príklade Wu-Tang ClanSpráva: Alena Čierna: Slávnostné odovzdávanie Cien Hudobného fondu 2024Register autorov"Ak chcete skutočne pochopiť nový druh populárnej hudby, otočte sa chrbtom k pódiu a pozrite sa na publikum.“ Ted Gioia (*1957)Milí čitatelia,zväčša sa na stránkach muzikologickej revue Slovenská hudba stretávate s príspevkami a štúdiami, ktoré postihujú „úctyhodné“ dejiny hudby svetovej i slovenskej z doby dávnej i nedávnej. Celkom v duchu pestovania tradície uchovávania kultúrnych hodnôt a skúmania diel hudobných velikánov i „kleinmeistrov“ z oblasti prevažne klasickej (rozumej – vážnej) hudby. Dejiny hudby však v skutočnosti vôbec nie sú úctyhodné. Revolučné zmeny bývajú takmer vždy dielom provokatérov a rebelov, ktorých piesne majú dopad nielen na hudobný vývoj, ale otriasajú samými základmi spoločnosti. Poznáme to už z histórie, že pokiaľ sa na hudobnej scéne objavilo niečo výrazne nové a odlišné od zaužívaných tradícií, ľudia v mocenských pozíciách sa to z obavy a strachu snažili potlačiť. A keď sa to nedarilo, nezostávalo nič iné, než tieto záškodnícke prejavy prijať a včleniť do mainstreamu. Tento mechanizmus je poznateľný naprieč celým historickým vývojom hudby, treba ho len odkryť a pochopiť. A myslím si, že tu niekde je aj problém pochopenia a uchopenia vývoja populárnej hudby 20. a 21. storočia.Dlhší čas sme na stránkach Slovenskej hudby nevenovali, alebo len okrajovo venovali problematike hudby jazzovej, rockovej či populárnej. Jedným z dôvodov je málo prispievateľov, ktorí by sa podujali písať o hudbe, donedávna považovanej za „menejcennú“ a nehodnú vedeckého skúmania s odôvodnením, že to je len „zábavná“, „nevážna“ hudba... A predsa tá hudba tu stále je, a nielenže prežíva, ale dá sa povedať, že hýbe hudobným priemyslom, aj celým kultúrno-ekonomickým i politickým spoločenstvom. Pôvodne zavrhovaní a provokujúci hudobní outsideri a rebeli sa postupne stávajú ctihodnými umelcami, ktorých oceňujú významné hudobné, aj štátne inštitúcie. Kde a kedy nastáva prerod rebela vo váženú osobnosť? Ako fungujú zákonitosti vývoja nových štýlov a žánrov v oblasti tzv. ľahkej múzy? Vývoj hudobných štýlov v oblasti populárnej hudby sa v 20. storočí nezvyčajne zrýchlil – v krátkom časovom rozpätí štýl striedal štýl, nastupujúci štýl sa chcel vymedziť voči predchádzajúcemu, aby zaujal, ale čoskoro ho nahradil iný, agresívnejší, hlučnejší, pútajúci pozornosť publika. Prečo? Na akom základe? Ako na to reaguje spoločnosť? Ako chápať tieto prejavy? Možno je načase si uvedomiť, že „... hudba nie je len soundtrack na pozadí života; opakovane vystupuje do popredia a mení spoločenské a kultúrne prúdy, o ktorých by sme si mysleli, že tlak niečoho takého prchavého a nehmatateľného, ako je pieseň, bez ťažkostí ustojí“ (Ted Gioia). Sledovať turbulentný vývoj populárnej hudby, snažiť sa pochopiť jej inšpirácie, vzájomné vzťahy a určujúce znaky aj v spojitosti s formovaním hudobného priemyslu závislého od nových technológií, spoločensko-politického vývoja aj ekonomiky, určite nie je vec ľahká a jednoduchá. Navyše ide z pohľadu historika o nedávnu minulosť a chýbajúci historický odstup. A preto sa tešíme, že aj na Slovensku sú muzikológovia, ktorým táto oblasť hudobného výskumu nie je cudzia a ktorí sa so svojimi názormi a výskumami chcú podeliť so širšou odbornou i laickou verejnosťou. Milí čitatelia, v úvode tretieho čísla 50. ročníka Slovenskej hudby, zameraného na oblasť populárnej hudby, prinášame z pera Petra Tollaroviča spomienku na nestora slovenskej populárnej hudby Pavla Zelenaya, ktorý nás opustil 8. júla t. r. v úctyhodných 96 rokoch, zanechajúc nám bohatý hudobný i publicistický odkaz. Následne sa už môžete začítať do štúdie renomovanej muzikologičky špecializujúcej sa na oblasť jazzovej, rockovej a populárnej hudby na domácej i svetovej scéne Yvetty Kajanovej, ktorá na základe analýzy kritiky v dobových časopisoch podáva esteticko- -kritickú a štylistickú interpretáciu populárnej hudby na Bratislavskej lýre v rokoch 1966 až 1998 (Axiológia pop music na festivale Bratislavská lýra. Politická interpretácia Bratislavskej lýre nesvedčí). Bianca Macková sa vo svojej štúdii Brian Eno, ambientná hudba a slovenská scéna zase zameriava na vplyv ambientnej hudby Briana Ena na slovenskú hudobnú scénu, pričom sa na základe interview so slovenskými a českými umelcami snaží odkryť znaky ambientnej hudby na domácej scéne. Problematika rocku, hip-hopu a rapu vo vzťahu k politike 90. rokov 20. storočia v Rusku a Poľsku je ústrednou myšlienkou štúdie Kuzmu Mikhailova (Rock, hip-hop, rap a politika v Poľsku a Rusku od 90. rokov 20. storočia až dodnes), v ktorej prináša analýzu tvorby niektorých ruských a poľských piesní vybraných umeleckých skupín (Kino, Lumen, Ezechiel 25:17, Big Cyc).Na záver sa Ilja Vaseko vo svojej štúdii Afrofuturizmus, hip-hop a rap na príklade Wu-Tang Clan na základe analýzy albumu Enter the Wu-Tang (36 Chambers) od americkej kapely Wu-Tang Clan zamýšľa nad významom afrofuturizmu v súčasnej hudbe.Milí čitatelia, dúfam, že vás nové číslo 50. ročníka Slovenskej hudby zaujme nielen svojím zameraním, ale tiež novými, inšpirujúcimi myšlienkami. Súčasne vám chcem v nadchádzajúcej koncertnej a divadelnej sezóne popriať veľa plnohodnotných a opojných umeleckých zážitkov.Alena Čierna

Hudba je vyššie zjavenie ako všetka múdrosť a filozofia.“[Musik höhere Offenbarung ist als alle Weisheit und Philosophie.] Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)Milí čitatelia,zo všetkých známych i neznámych definícií hudby som si ako motto dnešného úvodníka druhého čísla jubilejného 50. ročníka muzikologickej revue Slovenská hudba zvolila výrok Ludwiga van Beethovena, pretože sa dotýka hneď niekoľkých záujmových sfér jedného z príspevkov tohto čísla – hudby, vedenia a filozofie. Po dlhom čase sa totiž na stránkach Slovenskej hudby môžeme stretnúť so štúdiou venovanou hudobnej filozofii.Ak sa obzrieme späť, naprieč historickým vývojom systematík hudobnovedných disciplín, zistíme, že hudobná filozofia predstavuje pomyselnú „Popolušku“ systematiky hudobnej vedy. V novodobých hudobnovedných systematikách sa hudobná filozofia či filozofia hudby ocitá hneď v trojakej pozícii: rad autorov (G. Adler, 1919, H. J. Moser, 1937; C. Dahlhaus, 1971 a i.) si ju vôbec nevšíma a nechápe ju ako samostatnú vednú disciplínu (k nim sa vo svojom Úvode do systematiky hudobnej vedy zaradil aj nestor slovenskej novodobej muzikológie J. Kresánek, 1980); druhá skupina spája hudobnú filozofiu s hudobnou estetikou alebo semiotikou (napríklad A. Wellek, 1948, 1963; W. Wiora, 1961 a ď.) a až tá tretia skupina autorov ju v systematikách uvádza ako samostatnú hudobnovednú disciplínu (napríklad H.-H. Dräger, 1955; či slovenský muzikológ O. Elschek, 1973, 1984). Z definícií hudobnej filozofie z druhej polovice 20. storočia (W. Wiora, H. H. Eggebrecht a ď.) vyplýva, že v tomto období ju už síce viacerí muzikológovia uznávajú ako samostatnú disciplínu, ale ich charakteristiky sa v mnohom prekrývajú s inými disciplínami – a to s určitými okruhmi hudobnej estetiky, sociológie či filozofie umenia. Čo teda hudobná filozofia/filozofia hudby je a je vôbec potrebná? Ako vo svojej publikácii Hudobná veda súčasnosti (1984) Oskár Elschek zdôvodňuje: „V disciplinárnej následnosti za hudobnou estetikou a hudobnou sociológiou je hudobná filozofia syntézou individuálnych (z pohľadu psychologického a estetického) a spoločenských (z pohľadu sociológie) faktorov existencie hudby. Zaoberá sa základným zmyslom hudby pre človeka a spoločnosť.“ Skrátka, hudobná filozofia sa snaží odpovedať na otázky o základných zákonitostiach existencie a vývoja hudby, neopomínajúc pritom jej konkrétne historické, kultúrno-spoločenské a kultúrno-geografické prejavy. Teší nás, že talianska muzikologička Lisa Giombini z Univerzity Roma Tre v Ríme prijala výzvu Slávky Kopčákovej a redakcie Slovenskej hudby a pre druhé číslo Slovenskej hudby pripravila štúdiu Hudobná ontológia: otázky, diskusie a metodologické prístupy, v ktorej sa dotýka základných otázok hudobnej ontológie s cieľom pomenovať hlavné problémové okruhy, identifikovať hlavné zdroje sporov a vysvetliť, prečo má zmysel o tom hovoriť. Myslím si, že jej zamyslenie sa nad tým, čo je to „to“, čo umožní v rôznych variantoch a cover verziách vždy jasne identifikovať Beethovenovu „Für Elise“, vás, milí čitatelia, zaujme a možno do budúcnosti podnieti i ďalšie príspevky či diskusiu o problematike hudobnej filozofie.O tom, že otázky hudobnej filozofie v súčasnosti zaujímajú viacerých hudobných vedcov, estetikov a filozofov, svedčí aj recenzia Slávky Kopčákovej z 1. ročníka medzinárodnej konferencie Európskej platformy pre filozofiu hudby (ENPM), ktorá sa uskutočnila v tomto roku v portugalskom Porte pod názvom Sloboda v hudbe – súčasné výzvy (Freedom in Music – Contemporary Challenges). Na konferencii sa v družnej diskusii zišlo 30 bádateľov nielen z európskych krajín, ale aj zo Spojeného kráľovstva, Izraela a Spojených štátov amerických. Platforma výskumníkov si na konferencii vytýčila smelé ciele – usporadúvať vedecké konferencie (minimálne raz za dva roky), semináre a workshopy v rôznych častiach Európy, realizovať spoločné výskumné projekty a rozšíriť sieť participujúcich a aktívnych členov so záujmom o problematiku hudobnej filozofie. Možno dúfať, že sa niečo z toho zrealizuje aj na Slovensku? Budeme mať na Slovensku viacerých záujemcov o tak málo pertraktovanú muzikologickú problematiku? Zostáva dúfať, že áno a že vám, milí čitatelia, na stránkach Slovenskej hudby prinesieme viaceré príspevky z oblasti hudobnej filozofie. V druhom čísle jubilejného 50. ročníka Slovenskej hudby prinášame aj dve ťažiskové štúdie. Prvou z nich je rozsiahla štúdia Eduard Reményi: Slovenské a české pohľady na uhorského husľového virtuóza z pera Vladimíra Godára, ktorá sa zamerala na tvorbu, aktivity a vplyv maďarského virtuóza Eduarda (Ede) Reményiho v strednej Európe (v Čechách, na Morave a na Slovensku) za vlády Františka Jozefa I. Jeho umelecký vplyv i osobnostný charakter sú v tejto štúdii rekonštruované na základe dobových textov z tlače a osobných spomienok. Druhá štúdia od Juraja Ruttkaya – Bol Anton Hok (1890 – 1974) prvým slovenským tenoristom v Spojených štátoch amerických? – predstavuje portrét umeleckej osobnosti, ktorá je v slovenskej muzikologickej spisbe takmer neznáma. Slovenský tenorista Anton Hok bol aktívny v oblasti hudby aj duchovných služieb. Ako interpret ľudových, umelých a sakrálnych piesní nahral vyše 40 slovenských piesní na gramofónové platne pre vydavateľstvá Victor a Columbia Records. Popri misijnej práci a povolaní baptistického kňaza prednášal, publikoval články a eseje. Anton Hok zastával názor, že kresťanské zhromaždenia majú chváliť Boha zborovým spevom, a tak svoje kázne neprednášal, ale spieval, za čo si vyslúžil prezývku „spievajúci evanjelista“.Milí čitatelia, dúfam, že sme Vám aj v tomto čísle priniesli zaujímavé témy a pútavé čítanie. Prajem Vám príjemné letné chvíle strávené so Slovenskou hudbou.Alena Čierna

„Nie som to, čo sa mi stalo, som to, čím som sa rozhodol stať.“ Carl Gustav Jung (1875 – 1961)Milí čitatelia,myšlienka švajčiarskeho lekára, psychiatra a psychoterapeuta Carla Gustava Junga uvádza moju spomienku na vzácneho človeka – muzikologičku a významnú osobnosť slovenského hudobného múzejníctva PhDr. Editu Bugalovú, ktorá naše muzikologické rady navždy opustila 24. marca 2025.K hudobnému umeniu mala PhDr. Edita Bugalová (1951 – 2025) vždy blízko – obaja rodičia i jej staršie sestry hrali na hudobných nástrojoch, a navyše už v detstve navštevovala chrámové hudobné teleso, ktoré v trnavskom dóme viedol Mikuláš Schneider-Trnavský. Už tam sa učila spoznávať noty, čo bolo skôr, než začala navštevovať Hudobnú školu v Trnave. „Viac ako cvičenie klavírnych etúd a stupníc ma však lákala popmusic,“ zdôverila sa v rozhovore Edita Bugalová, „naša generácia bola očarená bítovou hudbou. Naučila som sa hrať na gitare, hrala som v dievčenských skupinách (aj na bicie), spievala som s tanečnou kapelou.“Napokon sa rozhodla študovať hudobnú vedu na Masarykovej univerzite v Brne, odkiaľ jej kroky viedli do Západoslovenského múzea v Trnave, kde prijala post hudobného historika so zameraním na správu pozostalosti M. Schneidra-Trnavského. Zhodou okolností bol jej vzťah k tejto osobnosti znásobený i tým, že sa stala manželkou jeho vnuka. Na tomto poste zotrvala celých šestnásť rokov a už tam sa rozhodla zasvätiť svoj život regionálnej hudobnej historiografii: „Odkaz našich predkov a všeobecne osobností, ktoré tvorili našu kultúrnu históriu, by sme mali systematicky spoznávať, odkrývať všetky súvislosti, deje a udalosti, pretože bez poznania vlastných koreňov zostaneme stratení,“ tvrdila.„Nedokážeme sa bezpečne orientovať, pomenovať príčiny a následky konania ... táto ,nezakorenenosť‘ sa prejavuje v názorovej roztrieštenosti, bez schopnosti a tiež ambície artikulovať argumenty.“ Tomuto krédu zostala verná aj po nástupe na post riaditeľky Slovenského národného múzea – Hudobného múzea v Bratislave, kde pracovala vyše dvadsať rokov. Venovala sa odbornej scenáristickej, publicistickej, zostavovateľskej a edičnej činnosti, okrem iného iniciovala tiež obnovenie kaštieľa v Dolnej Krupej, ktorý sa od roku 2003 stal súčasťou Hudobného múzea.V oblasti hudobno-múzejnej práce realizovala prezentačné projekty celoslovenského aj medzinárodného charakteru (výstavy, oživovanie hudby), organizovala konferencie a semináre a podieľala sa aj na hudobnohistorických výskumoch. Bola členkou Slovenskej muzikologickej asociácie, členkou Muzikologickej komisie Hudobného fondu a od roku 2014 do roku 2022 tiež členkou Rady Hudobného fondu. Na Trnavu nikdy nezabudla a od roku 2008 pracovala ako členka Kultúrnej rady Trnavského samosprávneho kraja.„Nie som to, čo sa mi stalo, som to, čím som sa rozhodol stať,“ povedal C. G. Jung. Edita Bugalová sa rozhodla stať hudobnou vedkyňou a múzejníčkou so zameraním na regionálne dejiny Slovenska a svoje nadšenie pre túto prácu odovzdávala ďalej – svojim deťom, vnukom, študentom i mladým kolegom, a tak jej odkaz tu bude naďalej sprítomnený.Milí čitatelia, spomienku na láskavú a vzácnu kolegyňu vystrieda teraz krátky vhľad do prvého čísla 51. ročníka muzikologickej revue Slovenská hudba. Tematicky pestré číslo načrie do rôznych oblastí muzikológie a prinesie nielen štúdie, ale i úvahu, esej a recenzie.V úvode to bude krátka spomienka na posledného barda slovenskej hudobnej avantgardy 60. rokov 20. storočia – Mira Bázlika z pera Vladimíra Godára (Miro Bázlik – epoché). Po ňom nasleduje analyticky orientovaný príspevok Renáty Kočišovej zameraný na violončelovú tvorbu Michala Vileca (Sonáta 1 op. 1 pre violončelo a klavír Michala Vileca – znovuzrodenie sonátového cyklu v slovenskej hudbe 20. storočia).Laura Karas Belicová sa vo svojej štúdii zamyslela nad známym operným dielom Antonína Dvořáka Rusalka. Ide o prvú časť rozsiahlejšej štúdie, ktorá hľadá vzťah medzi realitou a mystikou, libretom a dobovou atmosférou, textom a hudobno-vyjadrovacími prostriedkami (Reálne a virtuálne v opere Antonína Dvořáka Rusalka).Umelá inteligencia nám všetkým čoraz výraznejšie vstupuje do života. Sme na ňu pripravení? Je na ňu pripravené autorské právo? Tieto i ďalšie otázky si kladie Rebeka Camastrová (Aktuálne otázky autorského práva).Vždy nás poteší, keď sa k hudbe na základe osobných skúseností vyjadria aj interpreti. V tomto čísle sa so svojimi úvahami o interpretácii tvorby Ilju Zeljenku podelila Magdaléna Bajuszová (V radostnej samote Ilju Zeljenku / Hľadanie slobody v neslobode / Spomienky a reflexie interpretky).Otázky si vo svojom príspevku kládol aj operný režisér Pavol Smolík (Opera pre deti. Definícia, problémy, otázky).V závere prinášame dve recenzie: Yvetta Kajanová recenzovala novinku od Júliusa Fujaka Iné hudobné diskurzy, tvorba, rozhovory, eseje/úvahy a Janka Bednáriková si vo svojom recenzentskom príspevku všimla dielo Márie Strenáčikovej (Slovensko-anglický slovník pre hudobníkov...).Milí čitatelia, dúfam, že Vás príspevky v prvom čísle Slovenskej hudby 2025 zaujmú a inšpirujú k zamysleniu sa nad nastolenými otázkami.Alena Čierna

Sto zaujímavých faktov o najobľúbenejšom športe na svete. Položili ste si niekedy otázku, prečo majú futbalové mužstvá po jedenásť hráčov? Prečo ich nie je deväť, dvanásť alebo pätnásť? Ako došlo k tomu, že sa zápas hrá 90 minút? V ktorom zápase sa prvýkrát objavil rozhodca? Odkiaľ sa vzali pokutové kopy, žlté a červené karty? Alebo ako sa napríklad zrodila Liga majstrov? Kniha Prečo hrajú futbal jedenásti proti jedenástim ponúka odpovede na rovnú stovku takýchto otázok. Súvisia so zrodom a s vývinom najobľúbenejšieho svetového športu. Čaká vás sto hádaniek, ktoré len tak ľahko nerozlúsknete pomocou internetu. Pobavia vás aj zvláštne anekdoty, ako napríklad príbeh o hráčovi, ktorý dal gól bez toho, aby vôbec vkročil na ihrisko. Vďaka tomu je kniha od populárneho publicistu Luciana Wernickeho úžasným zdrojom zaujímavostí o nádhernej hre zvanej futbal.

Knižka, ktorú držíte v rukách, je zbierka autorových reportáží a fotografií z výstupov na výnimočné slovenské vrchy.Prírodné dominanty unikátne svojimi výhľadmi, históriou či rôznorodou okolitou krajinou. V časopise Čarovné Slovensko vychádzali v priebehu piatich rokov, ide o výber túr bez ohľadu na ročné obdobie. Vrchy uvedené v tejto publikácii majú predstavovať tú najlepšiu zmes, namixovanú pestrosťou našich hôr. Zásadným kritériom pri zbieraní vrchov bola ich minulosť. Pri príprave a písaní reportáží som často čerpal z dobových zdrojov, zo starých novinových článkov či z turistických sprievodcov a kníh, neraz vytlačených ešte v časoch, keď vznikali prvé turistické chodníky a organizácie. V konečnom dôsledku som sa snažil, aby každý čitateľ našiel ten „svoj“ vrchol, ktorý ulahodí jeho vkusu. Niektoré známe, s trochou nadhľadu priam sústavne propagované vrchy v knihe nenájdete, skôr som vyberal v tom či onom regióne menej navštevované končiare.

Dielo na veľmi jednoduchých príkladoch ukazuje, ako sa dá tvoriť a improvizovať podľa jednoduchých a vtipných obrázkov. Pre tých zručnejších sú pripravené zložitejšie abstraktné plnofarebné obrázky.Skladačky boli vytvorené primárne pre klavír, ale dajú sa ľahko adaptovať aj pre iné nástroje i spev a najmä komornú hru. Napríklad prvá Skladačka znie pekne v zoskupení violončelo, flauta a klavír: rozhovor violončela a flauty prebieha ponad ostinato znejúce na klavíri. Alebo celkom inak a v celkom iných inštrumentálnych a vokálnych zoskupeniach. Skladačky sú univerzálne aj v súvislosti s interpretačnou úrovňou – je možné ich maximálne zjednodušenie na elementárnu úroveň, ako aj ľubovoľné obohatenie vyspelou interpretačnou technikou.Ako píše vo svojom diele samotný autor publikácie: "Ambíciou Skladačiek je presvedčiť, že skladať a improvizovať je, naopak, veľmi jednoduché. Treba sa len uvoľniť, otvoriť, vnímať, žasnúť, tešiť sa, vdýchnuť zvuk ako čerstvý morský vánok... nič viac nám netreba. Stačí iba nenápadný impulz niektorého z modelov Skladačiek, žiadne dlhé vysvetľovanie... a ďalej už iba žasnúť, sledovať, čo sa bude diať: celkom malé deti vytvárajú hĺbavé a silné hudobné výrazy, starší, skúsenejší muzikanti po rokoch uvoľnia zápästie a začnú naozaj počúvať, čo z nástroja vyviera."Čím sú SKLADAČKY tak výnimočné?Na slovenskom knižnom trhu neexistuje žiadne podobné dielo, ktoré by sa venovalo improvizácii a kompozícii v hudobnej výchove detí. Autor je priamo z praxe. Publikácia obsahuje metodický materiál pre učiteľa. Obsahuje plnofarebné ilustrácie. Súčasťou obsahu je aj 11 listov s ilustráciami pre žiaka, ktoré podporujú rozvoj improvizácie a kompozície priamo k 11 modelom Skladačiek. Upozorňuje na najčastejšie nedostatky pri vyučovaní improvizácie a kompozície.

Johann Nepomuk Hummel: Život a svet hudobníka nie je len knihou o veľkom umelcovi, na ktorého história akoby zabudla, hoci už aj to by bol dostatočný dôvod na jej napísanie. Je tiež knihou o mnohých svetoch, v ktorých žil. Hummel pôsobil v jednom z najdynamickejších období dejín hudby uprostred prechodu od klasicistických k romantickým interpretačným a kompozičným štýlom. Ako Mozartov najslávnejší žiak, Haydnov chránenec a Beethovenov priateľ a hlavný konkurent bol vrcholným klasicistom. Romantik Hummel však výrazne ovplyvnil ďalšiu generáciu skladateľov, predovšetkým Schuberta, Schumanna, Liszta a Chopina.Táto kniha je vôbec prvou modernou monografiou, ktorá sa zaoberá Hummelovou kariérou v jej celistvosti. Je to bohatý a zložitý príbeh nielen o veľkom hudobníkovi, ale i o dynamicky sa meniacom svete, príbeh, ktorý nám ponúka ucelený obraz jedného z kľúčových momentov v dejinách hudby, ako aj roly hudobníka vo vtedajšej spoločnosti.Mark Kroll pôsobí už vyše päťdesiat rokov ako úspešný interpret, vedec a pedagóg. Ku Krollovým publikáciám o Hummelovi a jeho hudbe patrí popri tejto knihe aj faksimilové vydanie Klavírnej školy, urtextové vydanie Sonáty pre violončelo a klavír op. 104 (Bärenreiter), dve odborné vydania Hummelových úprav operného a symfonického repertoáru pre komorný súbor, ako aj množstvo statí. Kroll je ďalej autorom kníh The Cambridge Companion to the Harpsichord; Ignaz Moscheles and the Changing World of Musical Europe; The Beethoven Violin Sonatas; Playing the Harpsichord Expressively; The Boston School of Harpsichord Building a Bach, Handel and Scarlatti: Reception in Britain 1750–1850.

Publikácia Antifóny a duchovné piesne slovenského organistu a skladateľa Stanislava Šurina obsahuje 65 skladieb na duchovné liturgické texty v slovenčine vo forme antifón a hymnov so sprievodom organa. Deväť z nich sa v spevníku nachádza aj v latinčine. Hudobný jazyk spevov je rozmanitý. Nachádzajú sa tu duchovné piesne v štýle klasických spevníkov, ale aj antifóny so žalmami skomponované s využitím modernej modality a polytonality alla Petr Eben. Sprievodný text je okrem slovenčiny uvedený aj v anglickom jazyku. Kompozície sú určené nielen pre liturgické zhromaždenie a chrámové zbory v rámci liturgie, ale sú vhodné aj na použitie v rámci koncertov duchovnej hudby.Už prvé vydanie diela Antifóny a duchovné piesne upriamilo pozornosť slovenského cirkevno-hudobného sveta ku kompozičným znalostiam Stanislava Šurina. Diela zostavené v prvom vydaní ponúkli našim organistom a kantorom možnosti obohatenia liturgie a to hneď vo viacerých smeroch – jednalo sa nielen o texty známych žalmov, ale aj o hymny v preklade významných slovenských básnikov a to všetko spojené s vynikajúcim, nápaditým a odvážnym kompozičným umením.Druhé vydanie tohto spevníka prichádza s odstupom času a už v dobe, kedy súčasná slovenská chrámová tvorba oplýva nevídanou plodnosťou v podobe vzniku mnohých spevníkov s desiatkami až stovkami antifón od rôznych autorov.Diela predstavené v tejto knihe však ponúkajú hudobníkom a veriacim iný pohľad na duchovnú tvorbu – pohľad kvalitnejší, odvážnejší a najmä s rozoznateľným rukopisom autora. Kompozičné schopnosti Stanislava Šurina a jeho umelecký cit sú výzvou ako pre hudobníkov a spevákov, tak pre bežných veriacich z kostolných lavíc. Po vysporiadaní sa s kompozičným jazykom autora však interpreti objavia potešenie z duchaplného, špeciálneho a nenapodobniteľného znenia jeho diel. Vhodná interpretácia týchto skladieb prinesie okrášlenie a obohatenie tým spoločenstvám, ktoré sa adekvátne venujú pestovaniu duchovnej hudby. František Beer

Ako sa z malého Argentínčana stal najlepší futbalista histórie Už keď mal Lionel Messi päť rokov, bol rýchly, sústredený a dúfal v žiarivú futbalovú budúcnosť. Vážne zranenia, tvrdá kritika médií a vlastný perfekcionizmus však často Argentínčanove ambície postavili zdanlivo tesne mimo dosahu. Prežite spolu s ním cestu – od najnižšieho chlapca v bratovom futbalovom tíme po oceňovaného útočníka –, počas ktorej sa z neho stal muž, ktorého mnohí označujú za najlepšieho futbalistu všetkých čias.

Špeciálne masážne procedúry tbiliského beznosého kúpeľníka, ako ich zakúsil osobne Puškin; pstruhy a famózny vínny strek s pomarančmi v pobaltskom mestečku; pohľad červenej komisárky na afganskú nevestu; spánok na rohoži uprostred osady novoguinejských lovcov lebiek; v tibetskom kosodreví skántrený medveď; prieskum koptských kláštorov v Egypte; gazely i pískavky, zvieratká celkom maličké v okolí horského jazera severne od tibetských plání; diplomatické rokovania s takmersamurajmi (ktorí vás kedykoľvek dorúbu na krížalky) v Nagasaki; tajomstvá chrámov mayských; Čechovove skúsenosti so sibírskymi tarantasmi; lesk pasty na parkety v penzióne N* plus iné ihravé tajnosti Paríža á la Dostojevskij – to všetko, ba ešte viac obsahuje kniha takmer cestopisná. Jedenásť výsekov z pútí a ciest (päť textov však nájdete v knihe kompletných) po piatich kontinentoch, dobrodružstvo, romantika, poznatky i poézia – nuž neváhajte, hor' sa do diaľav bez zliav!