Reportáže, rozhovory

Malí uprchlíci, malí vojáci, malí vězni lágrů. Děti v místech, kam nepatří. Ze všech zvěrstev války jsou tato nejhorší. Ochránit nejslabší, nenechat jim ublížit. To je pohled dospělých. Jak ale válku vnímají děti? Magdalena Grzebałkowska se rozhodla vypátrat pamětníky, kteří by jí dokázali vyprávět o tom, co zažili v době druhé světové války, když jim bylo pár let. V době, kdy by si měli hrát a chodit do školy. Místo toho se z nich stali sirotci, museli nahradit rodiče v péči o mladší sourozence, opustit svůj bezpečný domov, stanout po boku vojáků. Nebo zjistit, že jejich milující otec je zločinec a vrah, jako to pochopil Niklas Frank. Každé z dětí se muselo vyrovnat s nespravedlností a traumaty, překonat překážky, které by byly náročné i pro dospělého.Zkušená reportérka si zároveň dobře uvědomuje, že vzpomínka není historická pravda, a ukazuje na různých osudech, jak se osobní příběhy mohou lišit od skutečnosti. Někteří hrdinové jí sami vyprávějí několik verzí své „vojenky“. A možná že právě to je na knize nejzajímavější – citlivá, reportérská zpráva o tom, jak funguje lidská paměť v okamžiku, kdy se vám před očima zhroutil celý váš svět.

Z monumentálního kostela zbylo jen torzo a v Neratově žilo pár posledních obyvatel. Dnes na toto místo smíření a naděje přijíždějí tisíce lidí a Sdružení Neratov dává práci stovkám lidí s hendikepem. Neuvěřitelnou proměnu, kterou lze bez nadsázky označit za zázrak, způsobil Josef Suchár. Kněz, který až do roku 1989 nemohl veřejně působit, dokázal pro své smělé plány nadchnout i ostatní. V rozhovoru vypráví o tom, jak se mu Neratov podařilo vzkřísit. Otevřeně a bez frází mluví i o dalších věcech, které se týkají jeho i celé společnosti. 2. opravené a doplněné vydání.

Neratov je místem mnoha příběhů, s krásnou přírodou a bohatou historií. Hlavně je to ale místo nesmírně živé a pulzující. Z vyhledávaného poutního místa se v době komunistické totality stal opuštěný prostor s kostelem určeným k demolici. Postupná obnova Neratova začíná v devadesátých letech díky knězi Josefu Suchárovi, jeho spolupracovníkům a přátelům. Dnes v Neratově žijí plnohodnotný život lidé s postižením a z různých důvodů sem přijíždějí houfně lidé ze všech koutů Česka i ze zahraničí. Prožívají tu zklidnění i zhojení starých ran, nacházejí zde novou inspiraci a sílu. Nechte se pozvat i vy. Třeba zde najdete něco, co vám dlouho chybělo.

Barbara Nesvadbová a Jakub Knězů, autoři úspěšné knihy Hovory s doktory, oslovili dalších dvanáct předních českých lékařů, se kterými mluví nejen o jejich práci, ale i o víře, životě, odpovědnosti. Na jejich otázky odpovídají: profesor Vladimír Beneš, neurochirurg, profesor Michal Miovský, adiktolog, či chirurg Jiří Froněk. Kardiolog, profesor Petr Widimský, je specialista na akutní infarkt, vytvořil originální život zachraňující postup a patří ke čtyřem nejcitovanějším českým lékařům. Svoje názory objasňuje i mikrobioložka a diagnostička Václava Adámková, profesor Pavel Kolář, rehabilitační lékař, který už nejednomu sportovci zachránil zdraví či kariéru, profesor Jan Štulík, spondylochirurg, profesor Jiří Raboch, psychiatr, chirurg Tomáš Šebek, profesorka Iva Holmerová, gerontoložka, profesor Petr Arenberger, dermatolog, a profesor Jiří Šnajdauf, dětský chirurg.

Barbara Nesvadbová vyzpovídala dvanáct předních českých lékařů z nejrůznějších oborů – Hanu Papežovou, Andreje Sukopa, Jana Marka, Jiřího Kříže, Roberta Lischkeho, Pavla Pafka, Radkina Honzáka, Jana Daneše, Cyrila Höschla, Jana Pirka, Petru Tesařovou a Antonína Pařízka. Mluvila s nimi o jejich práci, o zdraví, o vztahu k pacientům, o jejich láskách, víře, která je provází, o životě.

K výročí 30 let od sametové revoluce opětovně vychází úspěšná kniha Karla Hvížďaly Výslech revolucionářů. Připomeňte si události listopadu 1989 očima přímých aktérů. Publikace může být velmi poučná i pro mladou generaci.

Výber dvanástich najlepších rozhovorov Štefana Hríba z .týždňa. Nová kniha Štefana Hríba je ideálnym dovolenkovým čítaním. Prečítajte si výber jeho dvanástich najlepších rozhovorov z .týždňa. Kedy slovenský prezident plakal?Kto uniesol túto krajinu?Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije?Čo spôsobilo referendum o rodine?Prečo Putin nakoniec prehrá?Ako sa biskup bráni prázdnote?Prečo herečke nestačí sláva?V čom je Západ kresťanskejší ako Východ?Čo urobilo z bezná­dej­ného hokejistu hviezdu NHL?Prečo rakúsky kardinál nechápe náš chlad?Je Pišťankov Rác minulosťou a ako sa mafián hral?Môže sa tehotnej žene podariť scit­livenie Sulíka?

Rozhovory s Martinom Hanusom a Jozefom Majchrákom. Čo to znamenalo byť disidentom tínedžerom?Ako sa pašovali Biblie do Ruska?Prečo strýko Silvo kritizoval Tisa?Čo sa Juklovi a Krčmérymu nepodarilo?Ako sa dá dostať k synovi diktátora?Prečo som riskoval trest smrti?Dá sa v Afrike pomáhať bez korupcie?Prečo pokladám za správne, že USA bombardovali Irak?Prečo sa mal Fico stať prezidentom?Zaslúžil si Figeľ doktorát?Prečo ľudia hrešia najviac pred voľbami?Za čo má katolík zápasiť v 21. storočí?Odpovede na tieto aj iné otázky ponúka kniha rozhovorov Ženie ma zlé svedomie.

Nájdite si čas na priateľský rozhovor a objavte vnútorný život fascinujúceho vedca. Ako rešpektovaný odborník mal Carlos Calle jedinečnú pozíciu pri skúmaní Alberta Einsteina a jeho odborného, ale aj ľudského odkazu. V stručnom životopise sa zameriava na kľúčové udalosti zo života geniálneho fyzika. Potom už prichádzajú na rad samotné fiktívne rozhovory, ktoré sú založené na skutočných faktoch a na výrokoch Alberta Einsteina. Žiaľ, obmedzený priestor neumožnil detailne rozobrať jednotlivé fázy Einsteinovho uvažovania a vedeckej práce, no slávny fyzik kedysi povedal, že aj tie najkomplikovanejšie fyzikálne problémy treba vysvetliť tak, aby ich pochopilo aj dieťa. Keďže autor je v tejto oblasti odborník, zjednodušenie nie je na úkor presnosti. Je to skôr poučné zjednodušenie, ktoré k teórii relativity a k jej porozumeniu pritiahne viac ľudí.Calle upriami pozornosť aj na slávnu rovnicu E = mc2 a dotkne sa aj vzťahu medzi touto rovnicou a atómovou bombou. Bomba samotná je oprávnene námetom samostatnej kapitoly, lebo hoci sa Einstein na výrobe bomby priamo nepodieľal, napísal prezidentovi Rooseveltovi list, v ktorom ho žiadal o jej vývoj. Dozviete sa aj o Einsteinovom vzťahu k náboženstvu, o jeho rodine, o ženách, s ktorými mal vzťahy, aj o jeho záľubách. Toto príjemné čítanie je vhodné pre každého, kto si chce rozšíriť všeobecný rozhľad a koho, napriek tomu, že nie je matematik či fyzik, tieto odbory fascinujú a bavia. Predslov ku knihe napísal matematik a matematický fyzik sir Roger Penrose. Z anglického originálu preložila Nikola Betková.

Po tom, čo stratili jeden život, zachránili tisícky ďalších. Jeden veľký sen je príbeh Stevena Peifera a jeho manželky, ktorí po traumatickej rodinnej udalosti zasvätia svoj život pomoci druhým. Aby neostali v prostredí, v ktorom utrpeli bolestnú stratu, rozhodli sa odísť na dvanásť mesiacov do Kene. Videli, ako choroby, sucho, hlad, korupcia ovplyvňujú každodenný život Afričanov. Napokon sa pôvodne rok trvajúci pobyt v Afrike stal pre manželov Peiferovcov celoživotnou misiou. Zo Steva, manažéra jednej z najväčších amerických firiem v oblasti výpočtovej techniky, ktorý predtým riadil prácu tisícov ľudí, sa stal v Keni učiteľ, ktorý pomáha deťom osvojiť si základy práce s počítačom a pomocou sponzorov zabezpečuje pravidelnú stravu pre žiakov kenských štátnych škôl. Postavil prvé počítačové centrum v Keni a ďalších 20, ktoré sú umiestnené v bezprostrednej blízkosti kenských vidieckych škôl.

Smrť nás učí dobre žiť. Mária Jasenková je riaditeľka a primárka lekárka detského domáceho hospicu Plamienok. V otvorenom rozhovore prezrádza nielen to, kam ju nasmerovala jej životná cesta a ako vyzerali prvé dni či roky jej hospicu, ale dovoľuje blízko a intímne nahliadnuť aj do jej duše a uchopiť dInšpirujúcio slov náročné témy: smrť, zomieranie, zraniteľnosť či pomoc tým, ktorí si nevedia pomôcť sami. A ku každej téme vždy pridáva: Ak hovoríme o smrti, nezabúdajme predovšetkým hovoriť o živote.

Rozhovory o dobe a ľuďoch. František Mikloško v rozhovore s Jánom Štrasserom citlivo rozpráva o osobných témach ako rodina, priateľstvá, či náboženstvo. Už od vysokoškolských štúdií sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď dvadsať rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska.Hovorí o: Charte 77,slovenskom samizdate,sviečkovej manifestácii,delení Československa,aj mečiarizme.Spomína mnohých svojich politických partnerov i oponentov. Priamo odpovedá tiež na otázky smerujúce k cirkvi a náboženstvu.

Zoologická záhrada je zvláštny model sveta. Pozeráme sa v nej na živé zvieratá a tvárime sa, že všetko je tak ako v divokej prírode. Taká príroda, ktorej sa môžeme pokojne prizerať a bezpečne sa jej dotknúť, sa nám páči. Lenže čo ak sa zrazu niečo stane?Švédsky novinár Lars Berge spracoval príbeh, ktorý otriasol celým Švédskom. V krajine, kde nadovšetko milujú prírodu a ona ich vrúcne city opätuje, sa zrazu v najväčšej švédskej zoo odohrala tragédia. Vlk zapojený do projektu „Intímny kontakt s vlkmi“, ktorý mal návštevníkom umožniť dôvernú blízkosť s veľkým dravcom, nečakane napadol svoju ošetrovateľku a zabil ju. Celá krajina bola v šoku. Bol to vlk, v ktorého blízkosti sa odfotografovali mnohé osobnosti kultúry, športu, či politiky, ale aj stovky turistov denne. Zrazu si každý z nich uvedomil, že mohol byť na mieste ošetrovateľky. Lars Berge preskúmal všetky detaily tohto tragického prípadu, no čím viac zistil, tým ťažšie mu bolo odpovedať na otázku: Kde sa stala chyba? Išlo len o nekompetentnosť pracovníkov? Alebo o chamtivosť zamestnávateľov? A nie je problém niekde celkom inde? Napríklad v tom, že doprostred celej živej prírody neustále tvrdohlavo umiestňujeme sami seba?Reportážna knižka švédskeho novinára Larsa Bergeho Projekt vlk nie je len záznamom jednej tragickej udalosti, ale aj úvahou o živej prírode, o skutočnej divočine a o mieste človeka medzi živými tvormi.

Žijeme na nepokojnej zemi. A tak nás prirodzene zaujíma, aký bude svet po nás? Aké tvory ho budú obývať? A kam sa pohnú zdanlivo nehybné horstvá? Odpoveď nehľadajme v budúcnosti, ale práve naopak – v tom, čo tu bolo dávno pred nami. Je to kniha o neviditeľnom. O tom, čo je ľudskému zraku skryté. Jaskynné systémy hĺbené milióny rokov trpezlivou vodou, bezrozmerné banské štôlne, podzemné laboratóriá, ktoré sa snažia zachytiť kozmický vánok, lesný internet komunikujúcich stromov, obrovské podzemné mesto pod chodníkmi Paríža.Robert Macfarlane sa vo svojej výnimočnej knihe Podzemie venuje tomu, čo by sme mohli nazvať paleontológia prítomnosti. Pozerá okolo seba a snaží sa predstaviť, čo po nás nájde akýsi budúci výskumník a ako bude interpretovať naše konanie. Podzemie je hlboká cesta strojom času do našej budúcnosti, pri ktorej nám Robert Macfarlane kladie zdanlivo jednoduchú otázku: Sme dobrými predkami?Jeho cesty podzemím sa prelínajú stretnutiami s vedcami aj intenzívnymi pozorovaniami prírody. Vzniká z toho pozoruhodný žáner, v ktorom sa prirodzene prelína a dopĺňa reportáž s poéziou.„Už vyše pätnásť rokov píšem o vzťahoch medzi krajinou a ľudským srdcom,“ povedal o sebe Robert Macfarlane, ktorého oslavujú ako najvýraznejšieho súčasného autora píšuceho o prírode.

„Modlitba je mocná zbraň. Je víťazstvom nad samotou.“ FranciscusHovorí sa, že modlitba je ako dýchanie. Ak sa duša nemodlí, vädne a zomiera. Čo je modlitba? Za koho sa máme modliť? Prečo? A ďalej, ako sa modliť?V bohatom duchovnom breviári pápež František hovorí o svojej skúsenosti, ako sa on rozpráva so Stvoriteľom, a pozýva nás, aby sme ho volali otecko, aby sme na neho zložili všetky starosti a obavy. Táto malá knižka sa môže stať cennou spoločníčkou na ceste. Obsahuje viac ako sto modlitieb. Z nich môžeme čerpať slová na každú príležitosť: keď sa chceme zveriť Bohu a prosiť ho o ochranu, môžeme sa modliť za manžela, manželku a deti, za fyzické alebo duchovné uzdravenie, za prácu, za spásu duše, v žiali, počas veľkých liturgických slávností. Je to vademékum, ktoré nás učí byť v prítomnosti Najvyššieho, lebo, ako nás František uisťuje: „Modliť sa znamená žasnúť pred Bohom, nie iba opakovať slová ako papagáj!“

Ústrednou osou najnovšej knihy obľúbeného poľského reportéra Mariusza Szczygieła je neprítomnosť, absencia, teda to, čo nie je. Čechofil a citlivý pozorovateľ Mariusz Szczygieł má skvelý nos na výnimočné príbehy. Vo svojej najnovšej knižke sa opäť ukázal v tom najlepšom svetle – ako autor, ktorý nachádza v nepostrehnuteľných detailoch nielen univerzálne pravdy, ale aj obrovský vesmír ľudských životov v celej jeho komplikovanosti. Dojímavý príbeh pražskej Vily Müller od architekta Adolfa Loosa, či hrôzostrašné pátranie po osudoch utýraného šesťročného chlapca, ktoré zmenila Poľsko. Aj to je Nie je. Výnimočnú knihu Mariusza Szcygieła ocenila porota najväčšej poľskej literárnej ceny Nike, kde zároveň získala aj cenu čitateľov.

Hneď za Sochou slobody sa otvára brána do Ameriky. Má podobu maličkého ostrova, z ktorého do vysneného raja vedie len uzučký drevený mostík. Ako sa tam pomestia všetci tí ľudia so svojimi ťažkými batožinami a obrovskými snami?Poľská reportérka Małgorzata Szejnert nás so sebou berie na ďalekú cestu. Prejdeme s ňou celý oceán, aby sme napokon zakotvili na brehu legendárneho Ellis Islandu pri pobreží New Yorku.Od konca devätnásteho storočia až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa tu nachádzala imigračná stanica, tesná brána, za ktorou bolo možné žiť svoje sny.Do Ameriky tadiaľto prúdili davy ľudí, ktorým doma chýbal chlieb, bezpečnosť či sloboda. Na lodiach všemožných romantických mien sem prichádzajú Nemci, Škandinávci, Íri, Francúzi, Holanďania, Poliaci, Taliani, Gréci, Slováci, Česi, Rusi i Židia rôznej štátnej príslušnosti. Väčšina z nich tu strávi najviac pár hodín. Tí, ktorí nemali toľko šťastia, prežili tu častokrát aj niekoľko mesiacov, dlhú karanténu a nekonečné vyšetrenia. Nemálo však bolo aj tých, ktorí sa hneď museli vydať na cestu späť.Tam, kde sa končí Americký cisár Martina Pollacka, začína sa Ostrov kľúč Małgorzaty Szejnert. Tieto knihy sú ako dve rôzne kapitoly toho istého príbehu. Príbehu o Európe, Amerike a obrovskej túžbe žiť dobrý a slušný život.Małgorzata Szejnert sa však nezaujíma len o osudy imigrantov. Rovnako ju zaujímajú aj príbehy zamestnancov imigračnej stanice, lekárov, sestier, opatrovateliek či komisárov. Pred nami sa otvára veľkolepá freska jedného maličkého ostrova, ktorý navždy zmenil tvár Ameriky.Výnimočná kniha Ostrov kľúč vychádza v preklade Karola Chmela.

Život Imricha Karvaša je príbeh o smutnom osude človeka, ktorý pre Slovensko urobil viac ako mnohí pred ním a aj po ňom. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež zato, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

2. diel. Volné pokračování úspěšné knihy Breviář pozitivní anarchie, která podrobně rozebírala nejrůznější problémy současnosti. Jim se věnuje i nový titul, ale tentokrát z pohledu dvou odlišných vrstev – elity a lidu. Autor uvádí titul slovy: „Elitu chápu jako skupinu lidí, která díky svému mocenskému postavení určuje běh života lidu. Za to požívá jistou úctu a obživu. Lid, to jsou ti ostatní, jejichž běh života je určován vládci. Dostává se mu poznání z úst učenců a těší ho tvorba talentovaných umělců. Pokud však elity vnucují lidu postoje, poznání a zábavu, s níž bytostně nesouhlasí, nerozumí jí a nemíní ji přijmout za svou, reptá. V takových dobách pak vycházejí knihy podobné této.“

Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí? Odpoveď hľadá priamo v srdci Kambodže švédsky novinár a spisovateľ Peter Fröberg Idling. V roku 1975 dobyli Červení Kméri hlavné mesto Phnom Penh a ustanovili tzv. Demokratickú Kampučiu, ktorá mala znamenať novú a lepšiu budúcnosť. Komunistickou revolúciou sa začala krvavá krutovláda diktátora Pol Pota. Peter Fröberg Idling so zápalom detektíva pátra po príčinách i dôsledkoch kambodžskej genocídy. Zbiera čriepky reality a veľa sa pýta. Ako sa Červeným Kmérom podarilo v roku 1978 zakryť oči a oklamať švédsku delegáciu, ktorá navštívila Kambodžu? A ako sa vlastne stalo, že mladý Saloth Sar, ktorý študoval v Paríži, miloval futbal a romantickú poéziu, sa v dospelosti zmenil na tragicky známeho Pol Pota?

Pravdivý príbeh o zabíjaní a spomínaní v Severnom Írsku. Únosy. Výbuchy. Nevysvetliteľné zmiznutia. Streľba na uliciach. Aj taký bol celkom nedávny obraz Severného Írska zmietajúceho sa od šesťdesiatych rokov až do konca 20. storočia v krvavom občianskom konflikte. Mimoriadny dokumentárny román Nič nehovor investigatívneho novinára Patricka Raddena Keefeho sa sústreďuje na prípad tridsaťosemročnej Jane McConvillovej, matky desiatich detí, ktorú v decembri 1972 odvliekli neznámi ľudia priamo z jej belfastského bytu, zatiaľ čo na nohách jej viseli plačúce deti. Až o mnoho rokov neskôr sa ukázalo, že Jane McConvillovú odsúdila IRA na smrť za udavačstvo. Či bolo na tom niečo pravdy, to už dnes sotva zistíme.Konflikt medzi republikánmi (katolíkmi) a unionistami (protestantmi) bol politický, etnický i náboženský zároveň. Severné Írsko sužoval od konca šesťdesiatych rokov až na samý záver storočia. Tridsať rokov sa Severné Írsko kúpalo v krvi a nečakaných teroristických útokoch. Na prípade Jane McConvillovej ilustruje Patrick Radden Keefe anatómiu a podstatu celého severoírskeho konfliktu, ktorý dostal priliehavý názov „The Troubles“ (Problémy). Kniha Patricka Raddena Keefeho Nič nehovor, ktorú časopis Time vyhlásil za najlepšiu reportáž roku 2019 bola ovenčená mnohými cenami vrátane prestížnej Ceny Georgea Orwella.

Nahliadnite pod pokrievku hrnca, v ktorom sa varia svetové dejiny! V jedinečnej reportáži, ktorá je zároveň tak trochu aj kuchárskou knihou. Že je takéto spojenie nemožné? Nie pre Witolda Szabłowského!Hovorí sa, že láska ide cez žalúdok. A možno niečo podobné platí aj o dejinách. Všetci predsa jeme. Niekoľkokrát denne. Bežní ľudia. Prezidenti. Aj diktátori. Núka sa teda otázka, čo raňajkoval Fidel Castro, keď priviedol svet na pokraj jadrovej vojny? Čo si dal na obed Pol Pot, keď dva milióny Kambodžanov zomierali od hladu? A na čom si pochutnával Saddám Husajn, keď vydal rozkaz otráviť plynom desaťtisíce Kurdov? Ovplyvnili kuchári diktátorov svojim kuchárskym umením chod dejín? A mali všetci radi najmä krvavé bifteky? Ani v okamihoch, keď sa rozhoduje o osude sveta, o vojne či o mieri, nesmú byť žalúdky prázdne. Uvedomil si to aj poľský reportér Witold Szabłowski, ktorý vyhľadal kuchárov najväčších diktátorov 20. storočia, aby sa prostredníctvom ich príbehov pozrel na moderné dejiny z celkom nového uhla. Irak Saddáma Husajna, Kuba Fidela Castra, Albánsko Envera Hodžu, Uganda Idiho Amina či Pol Potova Kambodža. Čo meno, to iná diktatúra, čo krajina, to iná zaujímavá kuchyňa. Witold Szabłowski nám ponúka osudy piatich diktatúr, ale zároveň aj jedinečné osobné príbehy kuchárov, ktorí sa dostali celkom blízko tým najhrôzostrašnejším vládcom sveta – priamo do ich kuchýň. Výnimočná kniha Witolda Szabłowského Ako nakŕmiť diktátora vychádza v preklade Karola Chmela.

Vlajka Sovietskeho zväzu sa tu v dvadsiatom storočí roztrhala na desiatky drobných kúskov. Čečensko, Ingušsko, Abcházsko, Osetsko a mnohé ďalšie uznané i neuznané krajiny a krajinky. Vitajte na Kaukaze – neznámej planéte na mape sveta.Územie medzi Čiernym a Kaspickým morom obývajú po stáročia desiatky rôznych národov s vlastnými jazykmi, dejinami i kultúrou. Každá krajina a každý človek, ktorý tu žije, je jednou planétou neznámej „kaukazskej galaxie“, ktorá sa stala pre poľského reportéra Wojciecha Góreckého celoživotnou vášňou. So zmyslom pre dobrodružstvo, s citlivým senzorom na zaujímavých ľudí a s hlbokými vedomosťami o tejto oblasti sa vydáva na cesty naprieč celým Kaukazom, aby ho videl, spoznal a pochopil. A toto obrovské bohatstvo teraz ponúka aj nám všetkým.

Turecko, obrovská krajina roztrhnutá na dve polovice, dva nezmieriteľné a diametrálne odlišné svety. Západ a Východ, Európa a Blízky Východ, svetská každodennosť a konzervatívny Islam. Totálna schizofrénia. Kniha Witolda Szabłowského Vrah z mesta marhúľ je súborom reportáží o súčasnom i minulom Turecku, o ľuďoch, ktorí medzi politikou a náboženstvom žijú svoje obyčajné životy. Na príbehoch konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenosti. Kto je Ali Aǧca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II.? Ako to vyzeralo v roku 2013 pri protestoch proti zrušeniu istanbulského parku Gezi, ktoré prerástli do obrovských protivládnych demonštrácií? A ako sa žije v krajine, ktorá chce vstúpiť do Európskej Únie, no aj v 21. storočí sú v nej bežné vraždy zo cti? Dozviete sa to v knihe Vrah z mesta marhúľ, za ktorú dostal Witold Szabłowski Cenu Anglického PEN klubu za rok 2013.

Pravá a drsná sibírska verzia „Na ceste“. Drsné podnebie, večne zamrznutá zem, hektolitre vodky. Taká je Kolyma na ďalekej ruskej Sibíri. A k tomu minulosť zjazvená stovkami gulagov a zem nasýtená zlatom. Cez to všetko sa ťahá viac ako dvetisíc kilometrov dlhá cesta vydláždená mŕtvolami väzňov, ktorí ju kedysi dávno stavali. Akoby sme hovorili o nejakej neznámej a nepochopiteľnej planéte. Enfant terrible poľskej reportáže Jacek Hugo-Bader sa vybral na dlhú púť stopom naprieč celou Kolymou. Ako predobraz svojej cesty si vybral autobiografické Kolymské poviedky ruského spisovateľa Varlama Šalamova, jedného z najvýraznejších predstaviteľov tzv. „lágrovej literatúry“. Navštevuje zlatokopecké osady, stretáva ľudí poznačených gulagmi a celý čas sa snaží nájsť odpoveď na jedinú otázku: „Čo je to vlastne Kolyma?“ Dobrodružný reportážny cestopis Jacka Huga-Badera je pravým sibírskym „Na ceste“. Je to silný príbeh, kde hranice medzi skutočnosťou a magickým nadreálnom prakticky neexistujú.

Spojenecké spravodajské služby vedeli ešte pred II. svetovou vojnou, že Hitler a ďalší vysokopostavení nacisti sú posadnutí okultizmom a niektorým historickým relikviám prikladajú nielen mimoriadne veľký symbolický význam, ale priam mystickú moc. Keď sa začiatkom roka 1945 tretia ríša rozpadla, spravodajská služba 3. americkej armády poverila Waltera Horna, v civilnom živote významného nemeckého historika umenia, aby vypočul zajatých nemeckých vojakov. Pri naoko rutinných výsluchoch vyšlo najavo, že jeden takýto bunker sa nachádzal aj v Norimbergu a že z neho zmizli niektoré artefakty nevyčísliteľnej hodnoty. Horn napísal o tom správu a vymenujú ho do čela tímu, ktorý ich má nájsť. Pred našimi očami sa rozvíja hotový detektívny príbeh plný nečakaných zvratov a odhalení. Pritom nejde o príbeh vycucaný z prsta; autor dlhé roky zhromažďoval a skúmal množstvo nepublikovaných výsluchov a spravodajských správ, ako aj denníkových záznamov a listov W. Horna a iných dôstojníkov v USA a Nemecku.

Nezabudnuteľné reportáže o krajine po občianskej vojne! V rámci edície Prekliati reportéri prinášame knihu reportáží z Bosny W. L. Tochmana Akoby si kameň jedla. Autor bol za knihu zaradený medzi finalistov literárnej ceny Nike a taktiež na ocenenie Prix Témoin du Monde, ktoré udeľuje Radio France International. Tento prvý preklad Tochmanovho diela do slovenčiny rozširuje počet jazykov, do ktorých bol preložený na dvanásť.Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávií. Z médií presakujú znepokojujúce obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov. Každá vojna sa však jedného dňa končí. Novinári odchádzajú, experti miznú v informačnom šume, pozornosť médií sa obracia k iným vojnám, k iným nešťastiam. Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna? Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili? Čo cítia a o čom premýšľajú? Kde hľadajú svojich mŕtvych? A ako ich nachádzajú? To sú otázky, na ktoré sa pokúša priniesť odpoveď kniha poľského reportéra Wojciecha Tochmana, ktorý sa o osudy ľudí žijúcich v Bosne zaujímal nielen počas vojny, ale aj po nej. V roku 1999 sa vracia na miesto činu, pozoruje pri práci antropologičku Ewu Klonowskú, ktorá zbiera a skladá pozostatky ľudských tiel vykopaných z masovch hrobov a na základe DNA identifikuje obete. Rozpráva sa s tými, čo prežili a z rozprávania o kostiach, ktoré patria ich blízkym, rekonštruuje vojnové osudy jednotlivcov i celých rodín, živých aj mŕtvych. Prostým jazykom rozpráva o veciach tragických, neskutočných, strašných. Jeho svedectvo núti zamyslieť sa nad hrôzami vojny, dvojznačnosťou ľudskej prirodzenosti a hlbokou ľudskou potrebou pochovať a oplakať svojich mŕtvych.

Gál + Bán. Nesprostredkované texty z prvej ruky písané ako reportáž z cesty po vlastných myšlienkach. Bez pomoci iných si autor kladie otázky sám a sám si aj musí odpovedať. Niet interpretácie, niet zjemňujúcej sympatie, ktorá s pochopením prekryje slabosť. Bez znecitlivenia, bez chvíle na oddych. Ako keď prší. Tentoraz je to výpoveď priama. Bez reportérov. Taký nesie názov naša nová edícia.Tento rok jednoducho nebol dobrý pre ľudí so sklonmi báť sa najhoršieho. Vojna na Ukrajine či neznášanlivé reakcie na prílev utečencov do Európy po dlhom čase postavili Slovensko do roly krajiny, ktorá vzdialené hrozby nesleduje len v správach, ale bezprostredne ich prežíva. V mnohých z 31 textov Fedor Gál kreslí depresívny obraz, ako zle by sme mohli dopadnúť, ak nepoučiteľnosť v podobe náklonnosti k novým spasiteľom preváži. Keby zostal len pri tom, mohli by sme ho označiť za zatrpknutého frfloša, ale vytrvalo robí jednu vec, ktorá tomu bráni. Opakuje, že je jediná šanca, aby sa to nestalo – musíme sa brániť. Nestačí len sedieť a prizerať sa, ako spoločnosť opäť prichádza o rozum, ale treba jej ho dávkovať. Nechajme sa preto Fedorom Gálom vystrašiť, aby sme na to tak ľahko nezabudli. Roman Pataj

Kniha Nesvatá válka o Svatou zemi je strhujúca reportáž o izraelsko-arabskom konflikre, v ktorej autor využíva takmer dvadsaťročné skúsenosti práce novinára na Blízkom východe. Vychádza z osobných stretnutí so stovkami ľudí, od prezidentov cez teroristov, cynických manipulátorov, mierových aktivistov až po rádových obyvateľov nekľudného regiónu. Vykresluje podrobný, verný obrázok nekľudného regionu a dramatické aj dojemné osudy, s ktorými sa stretol, zasadzuje do historických a politických súvislostí.

Autor, hovoriaci persky, podnikol radu reportážnych ciet do oblasti Blízkeho východu. Kresťanský a islamský svet sa navzájom ovplyvňujú - v tom dobrom aj v tom zlom zmysle. Často sa zdá, že stoja proti sebe. Ako sa v tej nadmiere protichodných informácií orientovať? Břetislav Tureček, dobrý znalec tamojších pomerov, napísal strhujúcu knihu o jednom z najzaujímavejších regiónov našej planéty.

50 novinárskych historiek a 150 fotografií z podivuhodných miest od reportéra MF DNES Jana Rybáře. Autor vtipnou formou zhŕňa príhody, ktoré nazbieral za pätnásť rokov na svojich cestách po Afganistane, na Sibíri, v Anglicku, v Amerike a v Iraku. Nezanedbateľnou súčasťou knihy sú vynikajúce fotografie (Jan Rybář získal hlavnú cenu v súťaži Czech Press Photo za fotografie z Beslane), ktoré mnohokrát o neznámom regióne alebo dramatickej situácii vypovedajú lepšie než slová.

Číta: Tomáš Černý, Martin Myšička, Libor Vacek Celkový čas: 1 hodina 2 minúty Rozhovor s Romanem ChlupatýmSoumrak homo economicus navazuje na úspěšnou Sedláčkovu prvotinu Ekonomie dobra a zla. I v tomto textu nalezneme snahu vrátit ekonomii lidský rozměr a lidem víru v ekonomii.Tomáš Sedláček, člen Národní ekonomické rady vlády a bývalý poradce Václava Havla, se pokouší přijít na kloub současné finanční, politické a společenské krizi. Za svého společníka si k této diskuzi vybral kanadského matematika a ekonoma Davida Orrella.Rozhovor Romana Chlupatého je výsledkem svěžího a srozumitelného zamyšlení nad těžce stravitelnými věcmi. S pomocí inspirativních paralel a metafor ze světa fyziky, biologie či literatury pitvají Sedláček a Orrell základy systému, nutí k zamyšlení a nabízejí – ale nevnucují – řešení. Při tom navíc dokážou čtenáře i pobavit.Audiokniha vznikla podle knihy Tomáše Sedláčka a Davida Orrella Soumrak homo economicus, vydané nakladatelstvím 65. pole v Praze v roce 2012.

Veľa profesorov má prejavy nazvané "Posledná prednáška". Profesorov požiadajú, aby zvážili svoje odstúpenie, a potom predniesli svoje úvahy o tom, na čom im najviac záleží. A kým rečnia, publikum sa v duchu neubráni tej istej otázke: Akú múdrosť by sme odovzdali svetu, keby sme vedeli, že je to naša posledná šanca? Keby sme sa mali zajtra pominúť, aké posolstvo by sme chceli zanechať? Keď Randyho Pauscha, profesora počítačovej vedy na Carnegie Mellon University, požiadali o takúto prednášku, nemusel si predstavovať, že je posledná, pretože mu prednedávnom diagnostikovali rakovinu v terminálnom štádiu. No jeho prednáška – „Ako skutočne splniť svoje detské sny“ – nebola o zomieraní. Bola o tom, aké je dôležité prekonávať prekážky, umožniť aj iným ľuďom splnenie ich snov, ako sa treba chopiť každej chvíle (pretože: „Čas je všetko, čo máte. A možno jedného dňa zistíte, že ho máte menej, ako ste si mysleli.“) Bolo to zhrnutie všetkého, čomu Randy veril. Hovoril o žití.18. septembra 2007 predstúpil pred 400-členné publikum v aule Carnegie Mellon University, aby predniesol svoju poslednú prednášku. Na plátno premietol diapozitívy svojich CT snímok a povedal prítomným o rakovine, ktorá požiera jeho pankreas a v priebehu niekoľkých mesiacov si vyžiada jeho život. V ten deň na pódiu pôsobil Randy mladistvým dojmom, vyžarovala z neho energia, krása, veselosť, ktorá sa občas prelínala s temným humorom. Pôsobil neporaziteľným dojmom. No bola to, ako sám priznal, len krátka chvíľa. Randyho prednáška sa stala fenoménom, rovnako ako kniha, ktorú vytvoril na tom istom princípe, oslave snov, o ktorých uskutočnenie sa všetci usilujeme. Žiaľ, Randy svoj boj s rakovinou pankreasu 25. júla 2008 prehral. Jeho posolstvo však bude naďalej inšpirovať nás všetkých i nasledujúce generácie.V tejto knihe Randy Pausch spojil humor, inšpiráciu a inteligenciu, čo vytvorilo z jeho prednášky fenomén a dodalo jej neopakovateľnú podobu. Je to kniha, po ktorej rady siahnu aj nasledujúce generácie.Karty, ktoré sme dostali, nezmeníme, no je na nás, ako s nimi budeme hrať. Randy Pausch