Já jsem vzkříšení a život

Recenzia z blogu

Smrť. Slovo a skutočnosť, ktorá nikoho nenecháva chladným. V niektorých vyvoláva obavy či pocit neistoty, v iných zas pocit beznádeje, že smrťou sa celá ich existencia končí. Smrť je faktom, ktorý nemožno spochybniť; bránou, ktorou raz prejde každý žijúci človek.

Avšak má byť smrť príčinou strachu a beznádeje?

Pre veriaceho človeka má byť smrť slávnostným stretnutím s jeho Stvoriteľom a Spasiteľom. Toto je častou útechou tých, ktorí práve stratili milovaného človeka. A rád by som povedal, že tá útecha je pravdivá a správna. Božie slovo nám dáva mnoho podnetov uvažovať nad prechodom do večnosti. Viaceré z nich sú zaradené do malej brožúrky s výstižným názvom Modliby za zosnulých, ktorej autorkou je Anna Mátiková. Jej centrom je osemdňová pobožnosť za zosnulých (z dôvodu oktávy modlitieb za zosnulých po Sviatku všetkých svätých). Každý deň tvorí úvodný hymnus, čítanie z Božieho slova, prosby a záverečná modlitba. Vybrané čítania a hymny sú plné nádeje na vzkriesenie a večný život.

Mňa osobne veľmi oslovil už úvodný hymnus od svätého Augustína, kde sa duša zosnulého prihovára smútiacemu príbuznému. Opisuje pritom Božiu nádheru, ktorá dušu obkopuje po vzkriesení. Krásnym je aj známy Žalm 130 – Z hlbín volám k tebe, Pane.

Modlitby za zosnulých sú naozaj útlou publikáciou (vedel by som si predstaviť aj komplexnejšie dielo, ale to nebolo cieľom), ktorá však môže čitateľom pomôcť uvedomiť si, aký vzácny dar sme dostali. Všetci sme povolaní k svätosti a životu vo večnosti s Bohom. Smrť preto nie je dôvodom na smútok, ale na nádej, ktorá nás sprevádza aj v ťažkých chvíľach straty blízkeho človeka.

Na záver by som rád zdôraznil veľkú potrebu modlitieb za našich zosnulých, keďže je to nesmierne dobro, ktoré im môžeme preukázať. Nezabúdajme, že duše v očistci čaká nekonečná odmena v nebi.

Autor recenzie: Marek Piváček