Žofia Bošňáková

Žofia vošla do povedomia slovenského národa ako čnostná a svätá žena. Svojou vierou, dôverou v Boha, manželskou vernosťou, láskou k núdznym je vzorom pre naše ženy. V roku 1997 sa začal na diecéznej úrovni proces jej blahorečenia. Žilinský biskup Tomáš Galis v júni tohto roku vyhlásil Rok Žofie Bošňákovej. Prispieť k poznaniu života a šíreniu úcty Žofie Bošňákovej môže aj táto knižka. Dožičme si na jej stránkach stretnutie s hrdinskou a obdivuhodnou ženou. Dajme sa ňou inšpirovať a povzbudiť.

„Osobnosť Žofie Bošňákovej, jej zachované telo, ako aj úcta k nej vzbudzovali pozornosť návštevníkov Tepličky i rozličných odborníkov. Zachovalo sa o tom viacero svedectiev. Gróf Alexander Károlyi vo svojom denníku z 2. apríla 1727 zanechal zmienku, že sa v Modre od Petra Gellényiho dozvedel o neporušenom tele Žofie Bošňákovej v Tepličke a že údaje o jej svätom živote sú v archíve Strečnianskeho hradu. Taktiež spomína jej obraz, ktorý o dva roky neskôr dal zavesiť nad jej hrobku Ján Jakub Lôwenburg.

Historik a spisovateľ Alojz Medňanský roku 1826 v cestopise Malebná cesta dolu Váhom píše o hrade Strečno, že bol dejiskom lásky, lebo v ňom prebývalo ušľachtilé stvorenie, ktoré uctievajú ako sväticu. Zastavuje sa aj v starodávnom teplickom kostole pri neporušenom tele Vešeléniho manželky, aby si uctil pamiatku tejto čnostnej ženy. Kostolník na požiadanie otvorí rakvu s celkom zachovaným, zoschnutým telom zbožnej a ako svätice uctievanej ženy v čiernych taftových…"