Pravoslávna ikona - Kánon a Štýl II.

Uctievanie ikon v cirkvi je ako zažatý svietnik, ktorého svetlo nikdy nezhasne. Jeho jas sa nikdy nevyčerpal, nakoľko nevzplanul ľudskou rukou. On horel, horí a neprestane horieť. Jeho plamene sa stále mihotajú. Jeho plamienok sa často už akoby len neviditeľne vznáša, opäť sa však dokáže rozhorieť a premeniť v neznesiteľnú žiaru.

Aj keď sa všetko to, čo je ikone nepriateľské, usiluje uhasiť v nej toto svetlo, zahaľujúc ju plášťom temnoty, svetlo v nej sa aj tak nevyčerpáva a nehasne. Aj keď sa dnes stráca zbožnosť a žriedla sakrálneho umenia vysychajú, i samotné ikony akoby strácali aureolu svojej nebeskej dôstojnosti, predsa ani vtedy jej plameň nesiahne, ale horí mocnejšie v skrytosti, pripravený znova vzplanúť opäť v celej svojej sile, v triumfálnej sláve Pánovho Premenenia.