Teológia

O jednote činného a kontemplatívneho života. Kniha Duša každého apoštolátu od Dom Jean-Baptistu Chautarda, opáta v Sept-Fons, sa radí medzi klasické diela spirituality. V prvej časti autor teologicky vysvetľuje spojitosť a dopĺňanie činného a kontemplatívneho života apoštola súčasnej doby. Vychádzajúc z náuky o živote a činnosti Najsvätejšej Trojice a o vtelení Božieho Syna stavia svoje myšlienky na pevných základoch. Svoje učenie ďalej opiera o myšlienky cirkevných otcov, najmä sv. Gregora Veľkého a sv. Benedikta, a učiteľov Cirkvi, sv. Bernarda či sv. Tomáša Akvinského a mnohých ďalších. Kniha je preniknutá Božím slovom, ktoré samo duchovne živilo i samotného autora počas jeho života.Autor tiež ponúka praktické rady a návod, ako ostať verný životu modlitby a pritom nezabúdať na povinnosť hlásať Božie slovo.Kniha je určená najmä kňazom, aby im ich pastoračná činnosť a túžba rozdávať sa pre druhých prispela ku spáse. Taktiež je vhodná pre zasvätené osoby, ba i pre laikov, ktorí vykonávajú akýkoľvek apoštolát na Božiu oslavu. Knihu si veľmi obľúbil pápež sv. Pius X. a vrelo ju odporúčal i Benedikt XV. pre každého veriaceho činného v apoštoláte.Kniha vychádza prvýkrát i v slovenskom preklade.Myšlienky:Naše šťastie v tomto živote závisí od nášho zjednotenia s Ježišom Kristom v Najsvätejšej sviatosti.Činnosť musí byť presahom vnútorného života.Náš Pán vyžaduje predovšetkým uctievanie v duchu a v pravde. Na druhej strane amerikanizmus verí, že prináša veľkú slávu Bohu tým, keď sa zameriava predovšetkým na vonkajšie výsledky.Blud apoštolskej činnosti! Horúčkovitá aktivita, ktorá nahrádza Božie pôsobenie, nepochopenie milosti, ľudská pýcha, ktorá chce zosadiť Ježiša z trónu. Nadprirodzený život, sila modlitby, ekonómia vykúpenia je odsunutá, aspoň v praxi, na úroveň abstrakcií.Zdá sa, že náš Pán chcel obdivuhodnou jemnosťou vyhradiť najťažšie úlohy apoštolátu svojej Matke a udeliť ich len tým, ktorí s ňou žijú v dôvernom priateľstve.

Kompletné vydanie v jednom zväzku, ktoré vyšlo pri príležitosti 95. narodenín Josepha Ratzingera – Benedikta XVI.V tejto knihe chcem predstaviť Ježiša evanjelií ako skutočného Ježiša, ako „historického Ježiša“ v pravom zmysle slova. Som presvedčený a pevne dúfam, že aj čitateľ uvidí, že takáto postava je oveľa logickejšia a aj z historického hľadiska zrozumiteľnejšia než rekonštrukcie, s ktorými sme mali do činenia v posledných desaťročiach. Domnievam sa, že práve tento Ježiš – Ježis evanjelií – je historicky zmysluplnou a hodnovernou postavou.Iba ak sa stalo niečo neobyčajné, ak Ježišova postava a jeho slová radikálne prekročili všetky dobové nádeje a očakávania, iba tak sa dá vysvetliť jeho ukrižovanie a iba tak sa dá vysvetliť jeho účinkovanie. Sotva dvadsať rokov po Ježišovej smrti už nachádzame vo veľkom kristologickom hymne v Liste Filipanom (2,6-8) dokonale rozvinutú kristológiu, v ktorej sa o Ježišovi hovorí, že bol rovný Bohu, no zriekol sa seba samého, stal sa človekom, ponížil sa až na smrť na kríži a teraz mu prináleží úcta celého stvorenia a klaňanie, o ktorom podľa proroka Izaiáša (porov. Iz 45,23) Boh vyhlásil, že prislúcha iba jemu samému.Kritické bádanie si právom kladie otázku: Čo sa stalo počas týchto dvadsiatich rokov po Ježišovom ukrižovaní? Ako sa dospelo k takejto kristológii? Pôsobenie anonymných formácií v spoločenstvách, ktorých predstaviteľov sa odborníci usilujú vypátrať, v skutočnosti nič neobjasňuje. Ako mohli byť neznáme zoskupenia také tvorivé? Ako mohli byť také presvedčivé a ako sa mohli presadiť? Nie je aj po historickej stránke oveľa logickejšie, že ono veľké stojí na samom začiatku a že Ježišova postava naozaj vyhodila do povetria všetky kategórie, ktoré boli poruke, a dala sa pochopiť iba z hľadiska Božieho tajomstva?

Prednášky o Apoštolskom vyznaní viery. Keď mladý profesor Ratzinger predstupoval pred študentov na univerzite v Tübingene s prednáškami o kresťanstve, mal jeden základný úmysel. Chcel, aby mu rozumeli aj ľudia, ktorí nie sú zvyknutí na jazyk Cirkvi, ktorým tento jazyk prekáža a ktorým je takto zabalené kresťanstvo neprístupné. Za schému, ktorej sa mal pridržiavať, si zvolil Apoštolské vyznanie viery známe aj ako modlitba Verím v Boha. Knižné vydanie týchto prednášok sa v origináli aj preložené do mnohých jazykov stalo bestsellerom. Neuveriteľná dôkladnosť a hĺbka, s akou sa tento múdry muž dotýka základných otázok kresťanstva, priam vyráža dych. Obdivuhodným spôsobom ukazuje, ako sú kresťanské pravdy veľmi úzko prepojené s ľudským životom. S ľudským životom v jeho hĺbke, ktorou sa, žiaľ, tak málo zaoberáme. Či sa človek vďaka čítaniu tejto knihy stane kresťanom, alebo či sa stane lepším kresťanom, to ťažko povedať. No určite sa vďaka vynikajúcemu sprievodcovi, ktorým je jej autor, dostane vo svojom uvažovaní na veľmi zaujímavé miesta, na ktorých málokto z nás už bol.

Kniha Modlitba, veľký prostriedok spásy, nám môže pomôcť, aby sme dosiahli večnú spásu a všetky milosti, po ktorých túžime od Boha. Je to teologicko – asketické dielo, veľmi osožné pre každého človeka, ktorý túži ísť vo svojom modlitebnom živote ďalej a spoznávať všetky bohatstvá, ktoré môže skrze čas strávený v modlitbe udeľovať Boh. Kniha je rozdelená na dve časti. V prvej sa píše o potrebe, hodnote a podmienkach modlitby. V druhej časti sa rozoberá milosť modliť sa, ktorá je daná všetkým, pretože slovami sv. Augustína: "Stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože." Osobitne sa píše o bežnom spôsobe, akým milosť pôsobí.Recenzia Modlitba, veľký prostriedok spásy na stránke blog.zachej.sk.

Vo svetle večnosti je výnimočná kniha. Témou i autorom. Veď kníh o smrti a všetkom, čo s ňou súvisí, nie je veľa. A nie je mnoho ani autorov, ktorí majú odvahu vyjadrovať sa k téme, ktorá je aj pre mnohých kresťanov tabu. No svätý Alfonz, veľký milovník duší a človek veľkého srdca, ktorému nesmierne záležalo na záchrane každého človeka pre večnosť, túto odvahu mal. Pri čítaní jeho myšlienok môžu v nás vyvstávať rôzne myšlienky i pocity.Na jednej strane strach a takmer až beznádej, či vôbec môžeme dúfať v nebo. Veď cesta sa zdá taká ťažká... Na druhej strane svätý Alfonz jasne hovorí, že večnosť je nám sľúbená, a preto ju môžeme dosiahnuť. Je však potrebné používať prostriedky, ktoré nám Boh na ceste do neba dal - modlitbu, sviatosti... A vytrvať. Lebo podľa slov svätého Augustína "nemôže zle umrieť, kto dobre žil“. A aj keď autor priamo nepíše o Svätom písme ako prostriedku spásy, nepriamo nám ho odporúča svojím príkladom. Celý text je totiž naplnený množstvom biblických citátov, ktorými svätý Alfonz podopiera svoje myšlienky a tvrdenia. Príprava na smrť trvá celý život. Nech je táto kniha pomôckou pre všetkých, ktorí berú svoj život tu i vo večnosti vážne a chcú uvidieť Boha z tváre do tváre.

Zkušený italský exorcista představuje na pozadí biblických textů a učení katolické církve skutečnost existence pekla. Oporu pro své úvahy nachází v pravdivých příbězích, které se v historii lidstva staly a které jsou nezvratným důkazem, že peklo opravdu existuje.

Apologetika, čiže obrana viery, sa týka každého kresťana. Svoju vieru potrebuje obhájiť nielen v rozhovoroch s druhými, ale predovšetkým sám pred sebou.Peter Kreeft je profesorom filozofie a zároveň autorom mnohých kníh a bestsellerov. Náročné a aktuálne témy vie jednoducho a zrozumiteľne priblížiť bežnému čitateľovi. Vieru obhajuje nie pomocou biblických textov, ale na základe rozumu a logiky. Tak je to aj v tejto knihe, a preto je vhodná aj pre neveriaceho čitateľa. Kniha prináša argumenty na najkľúčovejšie otázky života, ako sú: viera a rozumexistencia Bohastvorenie a evolúciazázrakyproblém zlaKristus a zmŕtvychvstanienebo a peklospása a iné náboženstváobjektívna pravdaBuďte „pripravení... zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás“ (1 Pt 3, 15).

Kniha O zasvätenom panenstve je prekladom vzácneho originálneho spisu sv. Augustína, ktorého vznik sa datuje okolo roku 401.Zasvätený život dnes zápasí s mnohými výzvami. V 4. storočí, keď žil a pôsobil svätý Augustín, sa jeho rozkvet ešte len začínal, no už vtedy bolo potrebné zápasiť s myšlienkami a prúdmi spochybňujúcimi ciele takéhoto života.192-stranová publikácia O zasvätenom panenstve spája čitateľa staroveku s moderným čitateľom cez otázky aktuálne v každom čase. Výstižný a inšpiratívny Úvod k teológii panenstva od sv. Augustína, ktorý tvorí takmer polovicu publikácie, napísal P. Agostino Trapé.Kniha Karmelitánskeho nakladateľstva vychádza v spolupráci s Rehoľou sv. Augustína pri príležitosti Roka zasväteného života. Je však určená nielen tým, ktorí zasvätené panenstvo žijú v praxi v rámci svojho povolania. Inšpiráciu v nej nájde každý, koho zaujíma spiritualita a dielo sv. Augustína, pretože mnohé myšlienky je možné aplikovať na každodenné situácie v živote kresťana.Strážkyňou panenstva je láska a miestom, kde ho láska stráži, je pokora. (sv. Augustín)

Svätá Katarína Janovská svojím krátkym Traktátom o očistci priniesla Cirkvi závan novej radosti a nádeje. Napriek tomu, že svoju teológiu neopiera o mystické zjavenia, ale o vlastnú skúsenosť so svojím osobným pozemským očistcom, vyznievajú jej slová autenticky a majú veľký vplyv na mnoho generácií teológov i veriacich z celého sveta.Očistec, ako ho vidí Katarína, nie je geografickým miestom kdesi v útrobách zeme. Je to obrovský oheň túžby po Božej prítomnosti, planúci v dušiach zranených hriechom, bolesťou a vedomím, že Boh je taký svätý a čistý, že duša so škvrnami hriechu by pred ním neobstála. Bezpodmienečná a nekonečná láska sa tak stáva balzamom na ubolenú trpiacu dušu i plameňom usvedčujúcim z vlažných rozhodnutí, ktoré počas života robila.„Boh očistil človeka, pripútal si ho jemnučkou zlatou niťou, ktorou je jeho láska, a priťahuje ho k sebe takým silným citom, že človek zostane ,premožený a porazený a úplne mimo sebaʻ,“ pripomína Katarína Janovská slová Dionýza Aeropagitu, ktorými zhŕňa celú svoju teológiu očistca. Kniha je cirkevne schválená.

Teologické vovedenie. Táto kniha predstavuje biblické, teologické a duchovné pohľady, o ktorých autor veľa rozjímal.

František Trstenský (1973) pochádza z Tvrdošína na Orave. Je kňazom Spišskej diecézy. V Jeruzaleme absolvoval biblické štúdia (2000-2004). Doktorát z teológie získal v Krakove. V súčasnosti je profesorom na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí, ktorý je súčasťou Katolíckej univerzity v Ružomberku. Prednáša Nový zákon a biblickú gréčtinu. Odbornej i laickej verejnosti je známy početnými publikáciami napr. Ježišove blahoslavenstvá, Vianoce podľa Svätého písma, Otčenáš - súhrn celého evanjelia. Spolupracuje s rádiom Lumen a televíziou Lux pri príprave relácií s biblickou tematikou.Posledná kniha Nového zákona obraznou a symbolickou rečou chce: varovať veriacich pred vlažnosťou vo viere, povzbudiť ich, aby sa vzopreli zlu v jeho rôznych podobách, dať verným útechu a nádej, že Boh napokon zvíťazí.Táto vízia Jánovej apokalypsy prorocky zaznieva aj pre nás.Aj my sa musíme pripraviť na to, že prichádza doba, keď na kresťanov, ktorí chcú byť verní Kristovmu posolstvu, Jánova apokalypsa kladie rovnaké požiadavky.

Princ paradoxu, kolosálny génius, rytier katolicizmu - to všetko sú výstižné mená legendárneho Gilberta Keitha Chestertona, anglického novinára, spisovateľa, filozofa a laického teológa, ktorý nikdy neprestal detsky žasnúť nad zázračným ihriskom zvaným svet.Večný človek je kniha o umení slobodne myslieť. Pomôže vám vymotať sa zo slepých myšlienkových uličiek dnešnej doby napriek tomu, že originál bude čoskoro sláviť storočnicu. Okrem toho je to kniha o nádeji. Na krídlach zdravého rozumu vás zdvihne nad časovú os dejín a dopraje vám výhľad na minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Ale najmä je to kniha o radosti. To, čo uvidíte, je krásne ako rozprávka - plná dobrodružstva, zápasu, sĺz a smiechu, ale hlavne dobra, ktoré víťazí.

Apologetické eseje. Kniha "Na ostrie argumentu" je výberom najlepších apologetických textov geniálneho spisovateľa menom Gilbert Keith Chesterton. Chesterton, ktorý je označovaný ako "princ paradoxu" tu výnimočným spôsobom reaguje na hnutia, ktoré sa rodili v jeho dobe, ale ich dosah v plnej sile cítime dodnes - kult pokroku, protikresťanské argumenty zo strany sekulárneho aj "duchovného" sveta. Čitateľ je preto prekvapený nad aktuálnosťou myšlienok a hĺbkou, ktorú Chesterton ponúka.

Prečo kniha o anjeloch?Moja žena, ktorá sa narodila a vyrástla v Číne, si zo svojho detstva spomína na návštevu tigrov z hôr. Jedného dňa sa istá chudobná sedliacka vybrala vyžínať trávu na úpätie jedného vŕšku. Bábätko niesla na chrbte a druhé dieťa cupkalo vedľa nej. V ruke držala kosák. Vo chvíli, keď prišla na vrchol, počula hrozný rev. Zmeravená od hrôzy sa obrátila a videla tigricu, za ktorou išli dve mláďatá. Divé zviera sa na ňu vrhlo.Tato negramotná Číňanka nikdy nebola v škole alebo v kostole. Ani nikdy nevidela Bibliu. Predsa však jej krátko predtým jeden misionár rozprával o Ježišovi a povedal jej: „On môže ochrániť tých, ktorí sú v nebezpečenstve…"Vo chvíli, keď sa jej do pleca a ramena zaryli pazúry tigrice, žena vo svojom utrpení skríkla: „Ježišu! Pomoc!" Nato divé zviera namiesto toho, aby ju aj s deťmi roztrhalo, náhle ju pustilo a dalo sa na útek. Biblia hovorí: „Lebo prikázal svojim anjelom o tebe, aby ťa chránili na všetkých tvojich cestách" (Ž 91,11).Či Boh poslal anjela, aby ochránil túto nevedomú Číňanku? Existujú dnes nadprirodzené bytosti schopné zmeniť beh udalostí, ktoré sa týkajú ľudí a národov?

Smrť a čo potom?. Dnes sa stretávame s akousi neistotou o živote po smrti, ktorá sa zdá taká strašná. Počúvame hlásateľov samovykúpenia cez opätovné narodenie, cez prevteľovanie. Otázky neba, pekla, očistca sú od kresťanov ponechané na teológov.Autor v tejto knihe predkladá výroky Svätého písma a učenia Katolíckej cirkvi o posledných veciach: súd, nebo, peklo a očistec. Pre zmysel života je dôležité poznať, o čo tu ide. Iba toto Božie slovo a učenie Cirkvi dáva istotu.

Z pohľadu tradície, Svätého písma a súkromných zjavení. Nejde o triler. Napriek tomu, že ho stránky tejto knihy miestami pripomínajú. Dokonca nejde ani o vymyslený príbeh, hoci je presýtený neuveriteľnými posolstvami! Na základe biblických proroctiev a mystických zjavení prináša uznávaný katolícky teológ Franz Spirago podrobný pohľad na osobu Antikrista a na udalosti spojené s koncom sveta.Autor v knihe Antikrist poukazuje na základné črty, podľa ktorých ho môžeme rozpoznať, i na spoločenskú situáciu, do ktorej sa má podľa proroctiev najväčší súper Ježiša Krista narodiť. Navzdory hrozným skutočnostiam však autor pripomína, že na konci všetkého zažiari Kristov víťazstvo. Pýcha, ktorá zabezpečí vzostup Antikrista, bude nakoniec aj jeho záhubou, v ktorej sa opäť zjaví Božia sláva.Franz Spirago (1862 – 1942) bol rakúskym katolíckym teológom, pedagógom a spisovateľom, pôsobiacim v Čechách. Na Slovensku je známy vďaka knihám Utrpenie a radosti očistca a Diabol a jeho pôsobenie. Kniha je cirkevne schválená.

Základná učebnica katolíckej mravovedy pre študentov bohoslovia.

Manželstvo a sväté prijímanie v Katolíckej cirkvi. Príspevky v tejto knihe predstavujú odpovede piatich kardinálov Katolíckej cirkvi a ďalších štyroch odborníkov na knihu Evanjelium rodiny, vydanú v minulom roku kardinálom Walterom Kasperom.Ide o jeho prednášku na mimoriadnom konzistóriu kardinálov, ktorého centrálnym bodom bola príprava dvoch zhromaždení Biskupskej synody zvolaných pápežom Františkom na rok 2014 a 2015 na tému „Pastoračné výzvy týkajúce sa rodiny v kontexte evanjelizácie."Kardinál Kasper vo svojej prednáške navrhol zmenu v doktríne a sviatostnej disciplíne Cirkvi, ktorá by v obmedzených prípadoch umožňovala rozvedeným a civilne znovuzosobášeným katolíkom po uplynutí obdobia pokánia prijímať Eucharistiu. Kardinál sa pritom odvoláva na prax prvotnej Cirkvi a na zaužívanú východnú tradíciu pravoslávnych aplikovať v prípade rozvedených osôb milosrdný prístup, na základe formuly, nazývanej u pravoslávnych oikonomia, vďaka ktorej sú druhé sobáše „tolerované“.Podľa W. Kaspera má kniha poskytnúť „teologický základ“ pre následnú diskusiu. Cieľom tejto publikácie je odpovedať na jeho pozvanie do ďalšej diskusie.

K otázkám spirituálnej teológie. Kniha sa stala bestsellerom v oblasti kresťanskej duchovnosti. Zaoberá sa tématikou vnútorného života.Svedomitým prístupom k teológii vnútorného života je kniha nekonvenčným pohľadom na vieru. Myšlienky, ktoré obsahuje, sa rodili počas mnohých rokov, zvyčajne v spojitosti s vyše tridsaťročnou praxou duchovného vedenie veľmi veľkého počtu osôb. Kniha je akoby predĺžením otcovského sprevádzania mnohých, ktorí chcú žiť hĺbkou skúsenosti Boha v každodennom živote. Autor píše jednoduchým a jasným jazykom. Povzbudzuje a angažuje čitateľovu pozornosť, prebúdza v ňom túžbu po skúsenosti Boha a pozýva ho na cestu k svätosti.

Stručný úvod do sexuální revoluce Jana Pavla II.. Teologie těla pro začátečníky svěžím způsobem překládá ohromující poselství Jana Pavla II. do jazyka běžného čtenáře. Stránku za stránkou, odstavec za odstavcem odkrývá hluboké vzájemné souvislosti mezi sexualitou a nejdůležitějšími otázkami lidské existence.

Pútnické sviatky Izraela a ich zavŕšenie v kresťanstve. V súčasnosti je zrejmý veľký záujem o korene našej kresťanskej viery a celkovo kresťanskej kultúry. Tieto korene sú v judaizme. Kniha reaguje na tento zvýšený záujem. Keď v živote človeka má veľký význam oslava ľudského sviatku (napr. narodenín), o to väčší má slávenie Božích sviatkov. Ustanovil ich sám Pán a chce, aby ich ľudia oslavovali.Autor pozýva čitateľa na púť, aby sa nachvíľu pripojil k prúdu ľudí Starej zmluvy smerujúcim do Jeruzalema a slávil sviatok Paschy, Šavuotu a Sukotu a potom s Ježišom Kristom prežil zavŕšenie Paschy na Veľkú noc jeho Obety a nechal sa naplniť Duchom Svätým na Šavuot, aby mohol sláviť svoje Turíce. Tieto dva pútnické sviatky Izraela už boli zvŕšené, tretí, sviatok Boha Otca, ešte čaká na posledný čas, pretože je to sviatok bilancie a vyhodnotenia. V knihe sa popisujú podrobnosti jednotlivých sviatkov a ich zavŕšenie v kresťanstve. Kniha pomáha lepšie vniknúť do kresťanských sviatkov Veľkej noci i Turíc a napomáha aj lepšie pochopiť a prežiť Pánovu Večeru, liturgiu, Eucharistiu, svätú omšu. Pán Ježiš z Paschálnej večere urobil nový Obrad, ktorý sa odvtedy opakuje na každej Eucharistii. Môžeme na nej zažiť nebo na zemi.

Reedícia obľúbeného diela. Účelom biblickej konkordancie je pomôcť čitateľovi Biblie pri vyhľadávaní jednotlivých výrazov. Umožňuje ľahko nájsť verše, v ktorých sa hľadaný výraz vyskytuje a tak hlbšie pochopiť viaceré odtiene jeho významu na základe jeho použitia v rôznych kontextoch.

Kresťanský pohľad na smrť a vzkriesenie nášho tela. Táto kniha nie je o smrti. Je o nádeji, ktorú telesná smrť v sebe ukrýva. Scott Hahn z mnohých strán skúma biblický pojem života, pričom rozlišuje bios a zoe. V slovenčine obe slová znamenajú život, no bios označuje život tela, zoe označuje život celého človeka. Zoe je život, o ktorom Ježiš v evanjeliách hovorí, že nám ho prišiel dať. Život, ktorý sa nekončí. Začína sa prijatím spásy a smrť tela sa ho netýka. Dokonca telo raz – po vzkriesení – bude mať účasť na zoe.Akýmsi „vedľajším“ produktom autorovho uvažovania je riešenie otázky kremácie a postoja Katolíckej cirkvi k nej. Možno spáliť telo, ktoré sa prijímaním Eucharistie premieňalo na Krista? A od kremácie sa dostáva k inému problému dneška – k postoju voči telu. Na jednej strane jeho zbožňovanie, na druhej opovrhovanie ním… Kniha pomáha vnímať telo v jeho realite zdravia či choroby, života i smrti, pričom zdôrazňuje, že telo, ktoré teraz s našou dušou vytvára našu osobu, bude raz vzkriesené a večne živé…

Průvodce Teologií těla Jana Pavla II.. Touha milovat a být milován v důvěrném, trvalém vztahu, je vepsaná hluboko do lidského srdce. Jan Pavel II. nás zve k objevení skutečného významu muže a ženy a důvodů, proč se k sobě chováme tak, jak se chováme. Tajemství muže a ženy nehledejme na jiných planetách, ale tam, odkud oba pocházejí – v ráji.Lze použít ve farnostech, společenstvích, skupinkách i k samostatnému studiu. Všechno, co potřebujete kromě této knížky, je Bible a sešit.

Krása gréckokatolíckych chrámov, vznešenosť a hĺbka liturgie aj originálne symboly ukrývajú nesmierne bohatstvo.Ukážka z knihy:Pri zoznamovaní sa s ľuďmi občas zažívam zaujímavú situáciu. Keď príde reč na náboženskú príslušnosť a vyjde najavo, že som gréckokatolík, obyčajne nasleduje reakcia druhej strany: „Aha. A ja som katolík.“ Ako horlivý začiatočník som sa kedysi hneď pustil do vysvetľovania, že gréckokatolík je „tiežkatolík“ a sme vlastne jedna veľká pestrá rodina. Máme toho veľa spoločného, a pritom máme aj svoje odlišnosti. Takmer nikdy mi však nestačil priestor, aby som tému vyčerpal. Skôr išlo o fragmenty, z ktorých možno vynikol najmä rímsky pápež ako spoločná viditeľná hlava Cirkvi či ženatí kňazi ako často skloňovaný „benefit vý(c)hodného obradu“. V nasledujúcich riadkoch sa preto pokúsim o širšie predstavenie Gréckokatolíckej cirkvi.

Ja som Svetlo sveta. Druhý diel populárnej knihy Sviatky Boha 1 je tentoraz o nepútnických židovských sviatkoch, v ktorých autor hľadá prvky odkazujúce na Mesiáša a jeho Matku. Ide o sviatky Roš ha-Šana (sviatok Nového roku), Jom Kipur (Deň zmierenia, autor sleduje činnosť Veľkňaza na tento deň, ktorá bola dokonale zavŕšená Kristom Ježišom), Purim (predobraz Ester ako Príhovorkyne za Boží ľud v Márii, vždy Panne) a najmä Chanuku. Tomuto decembrovému sviatku venuje spisovateľ najviac pozornosti. Totiž Ježiš ako Svetlo sveta prišiel na svet práve na Chanuku, Sviatok svetiel. Autor uvádza podporné dôvody tohto tvrdenia. Je pozoruhodné, že sviatky Chanuky a Vianoc 25. decembra sa už veľakrát v histórii slávili spoločne. Kniha je určená záujemcom o hlbšie vniknutie do tajomstiev Starého zákona, tajomstiev Vianoc i nepútnických sviatkov Izraela. V súčasnosti je zrejmý veľký záujem o korene našej kresťanskej viery a celkovo kresťanskej kultúry. Tieto korene sú v judaizme. Kniha reaguje na tento zvýšený záujem. Keď v živote človeka má veľký význam oslava ľudského sviatku (napr. narodenín), o to väčší má slávenie Božích sviatkov. Ustanovil ich sám Pán a chce, aby ich ľudia oslavovali. Autor pozýva čitateľa na púť, aby sa nachvíľu pripojil k prúdu ľudí Starej zmluvy smerujúcim do Jeruzalema, či navštívil príbytky našich starších bratov vo viere počas slávenia ich sviatkov. Odporúčame aj prvý diel Sviatky Boha 1, v ktorom sa rozoberá zavŕšenie židovských sviatkov Paschy vo Veľkej noci, Šavuotu (Sviatku týždňov) v Turícach i Sukotu (Sviatkov stánkov) na konci vekov.

Itinerarium mentis in Deum. Spis Itinerarium je výsledkom Bonaventúrovho konteplatívneho a intelektuálneho úsilia a je jedinečným filozoficko – reflexívnym zjavom vo františkánskej spiritualite danej doby. Spis mal jediný cieľ, slúžiť ako pomôcka pri putovaní k Bohu a to v čase keď františkáni trpia na vnútornú schizmu joachimovských kruhov v Ráde. Kľúčom pre Bonaventúru bol stizmatizovaný František, označený na tele znakmi umučenia na hore La Verna. Zo stigmatizácie urobil ústredný bod svojho výkladu Sv. Františka a zároveň oporný bod pre výklad františkánskej spirituality.

Podnetom na napísanie Listu vojvodovi z Norfolku bola knižka publikovaná v roku 1874, v ktorej Gladstone kritizuje dogmu o pápežskej neomylnosti a vyzýva katolíkov, aby ju odmietli.A Newman odpovedá ‒ elegantne, inteligentne a presvedčivo ‒ podobne ako jeho Majster, ktorému takisto položili otázku o vzťahu cisára a Boha.

Keď sa mi pred viacerými rokmi dostala do rúk kniha Petra Eggera o kresťanskom pohľade na svetové náboženstvá, netušila som, že onedlho bude táto téma mimoriadne aktuálna. Rok 2015 však priviedol do nášho životného priestoru nie len vlnu utečencov z islamských krajín ale aj záujem o náboženstvo, s ktorým sme pred tým neboli nikdy tak bytostne konfrontovaní. Teroristické útoky motivované islamom nás postavili pred problém samej podstaty náboženstva ako takého.Po prečítaní jednotlivých kapitol venovaných svetovým náboženstvám som nadobudla presvedčenie, že práve skúmanie pôvodu a rozšírenia svetových náboženstiev pomáha Utvrdiť našu vlastnú kresťanskú identitu v dobe, keď kresťanstvo v Európe je vytláčané inými náboženskými a kultúrnymi praktikami a stále viac stráca svoj vplyv. Mnohí mladí ľudia prejavujú záujem o východné náboženstva hľadajúc tam šťastie a pritom si neuvedomujú, že je to práve kresťanstvo, ktoré európsky priestor povznieslo po všetkých stránkach a odovzdávalo z generácie na generácie najhumánnejšiu náboženskú formáciu akú svet poznal. V komparatívnom spôsobe poznávania samej podstaty každého náboženstva je návrat k jedinej pravej viere už len prirodzeným dôsledkom.Kniha ma zaujala jednoduchou formou spracovania a prehľadným rozvrstvením jednotlivých kapitol, čo môže dobre poslúžiť katechétom prípadne stredoškolským profesorom nie len na hodinách náboženstva ale aj na hodinách etiky, ak sa postavia k náboženskej problematike nezaujato a pravdivo. Napokon aj autor začínal ako stredoškolský profesor a jeho štýl je blízky študentskému prostrediu.Vnímajúc, že mnohokrát nepoznáme význam náboženstiev v dejinách ľudstva a už vôbec si neuvedomujeme jedinečné priority kresťanskej viery, rozhodla som sa knihu z nemeckého originálu preložiť a požiadať nášho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka o pomoc pri jej prípadnom publikovaní.Chcem vysloviť úprimnú vďaku za to, že kniha uzrela svetlo sveta, ako aj všetkým, ktorí sa na publikácii knihy akýmkoľvek spôsobom podieľali. Dagmar Babčanová

Svätý Otec František začal svoj pontifikát na sviatok sv. Jozefa, patróna Cirkvi 19.03.2013, ktorému sa zveril vo svojej službe tak ako aj cez celý svoj predchádzajúci život. Sv. pápež Ján Pavol II. napísal na začiatku svojej služby v Cirkvi apoštolskú exhortáciu „Redemptoris custos - Ochranca Vykupiteľa“ a jeho nástupca Benedikt XVI. prijal pri svätom krste meno Jozef a vsunul jeho meno aj do všetkých kanónov - omšových modlitieb podľa starobylých liturgických kníh, tak ako to vložil sv. Ján XXIII. do rímskeho kanóna - tak je aj pre tento čas dané, kde sa modlíme: so sv. Jozefom, jej ženíchom... Pred niekoľkými rokmi bol 19. marec v bežnom roku nazývaný aj dňom mužov, lebo mnohí muži boli nositeľmi tohto mena. Už menej býva spomienka sv. Jozefa robotníka na začiatku mesiaca mája. Meno Jozef je v súčasnosti málo dávané deťom. Môj otec mal meno Jozef, ktorému aj chcem venovať túto teologickú štúdiu ako poďakovanie za živé svedectvo kresťanského života a v poslednom zámere aj povďačnosti môjmu nebeskému patrónovi, ktorý dostal výsadu spravovať najväčšie poklady Cirkvi, Pána Ježiša a Pannu Máriu. Z týchto dôvodov, ale aj so skromných publikácií, ktoré boli venované na Slovensku sv. Jozefovi, som našiel motív ku spracovaniu tejto teologickej štúdie.Cieľom tejto teologickej práce je z príhovorov a dokumentov pápeža Jána Pavla II. a tiež jeho nástupcov predstaviť ochrancu Vykupiteľa, ale aj celej Cirkvi ako vzor človeka, ktorý verne plnil a plní svoje poslanie bez nejakých avantúr a bulvárnych excesov, ale ostal v tichosti verný svojmu poslaniu a úlohe aj vo veľmi hraničných situáciách života. Prototyp muža pre súčasnosť. Aj súčasná spoločnosť potrebuje vzory jednoduchosti, vernosti a spravodlivého života. Nie každý môže byť lídrom, ani stále na popredných priečkach spoločenského záujmu, popularity a úspechu, ale každý môže byť dobrým človekom, ktorý urobí to, čo je pre spoločnosť potrebné so zameraním zodpovedne obstať aj pred svojím Bohom.

Starokresťanská knižnica, zväzok 6. V starovekom východnom Stredomorí existovala dlhá kultúrna tradícia, ktorá vnímala transcendentný význam erotiky. Do tohto prúdu náboženských výpovedí sa zaradila aj Veľpieseň, keď bola zahrnutá do biblického kánonu. Židovskí aj kresťanskí exegéti v tomto ľúbostnom lyrickom príbehu videli rozprávanie o vzťahu Boha a jeho ľudu. Svätý Gregor z Nyssy (335 – 394) vo svojom komentári nadväzoval na svojich predchodcov, no ich dedičstvo aj ďalej rozvíjal.Pozoruhodným prvkom jeho exegézy je široké chápanie Božieho ľudu – je ním celé ľudstvo, celá ľudská prirodzenosť. Prvým pádom bol Boží obraz v človeku porušený a ľudstvo následne trpí odlúčenosťou od Boha. No Boh sa usiluje o znovuobnovenie nášho dôverného vzťahu a jeho láska k ľudstvu kulminuje v okamihu Vtelenia, keď sa Boh stal človekom. V Gregorovom výklade sa plynule prelína obraz záhrady Veľpiesne a jej dvoch zaľúbencov so záhradou, ktorou je celá zem, a v nej Boh milujúci ľudstvo.Rajskú záhradu sme síce stratili, ale vďaka Božej láske ju môžeme znova obnoviť.

Zjavené učenie o anjeloch. „Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je «Stvoriteľ neba i zeme», a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: «... sveta viditeľného i neviditeľného» (KKC 325). Pod neviditeľným svetom sa myslia duchovné bytosti, ktoré obklopujú Boha (porov.: KKC 326).Sväté písmo a Tradícia ich nazýva anjelmi. Sú takpovediac neviditeľnými sprievodcami a strážcami ľudských túžob a nádejí.Sväté písmo sa zmieňuje o anjeloch v spojení s dejinami človeka a jeho spásy. Hovorí skôr o pôsobení týchto duchov ako o ich prirodzenosti.Okrem svedectva Svätého písma je dôležité svedectvo liturgie. Anjeli sa tu neobjavujú iba akoby na okraji, majú svoje miesto v jadre eucharistickej slávnosti. Na základe svedectiev Svätého písma, tradície a liturgie učiteľský úrad Cirkvi niekoľkokrát úradne potvrdil jestvovanie anjelov (porov.: DS 455; 457; 800; 3002).Vzťah teológov k problému existencie anjelov, ich prirodzenosti a úlohy v oblasti dobra alebo zla, podliehal v dejinách zmenám. V kresťanskom staroveku sa verilo v existenciu dobrých a zlých anjelov. Hovorilo sa o ich hierarchiách. Až stredovekí teológovia tvorili systematické a prenikavé traktáty, v ktorých sa hovorilo o činnosti rozumu a vôle anjelov.Zmienky o anjeloch vyvolávajú dnes mnohé námietky. Je nesporné, že Sväté písmo často používa mytologické rečové prostriedky a predstavy tej-ktorej epochy, kedykoľvek o nich hovorí. A nesporné je aj to, že predstavy o anjeloch sa v priebehu storočí vyvíjali.Kresťanská ľudová zbožnosť a často i umelecká tvorba urobila z nich figúrky pre deti.Romano Guardini vo svojom diele Anjeli v Danteho Božskej komédii výrazne poukazuje na to, že v chápaní a predstave anjelov sa novodobé ľudstvo ďaleko odchýlilo od správnej cesty. Podoba anjela prešla od čias stredoveku istým „sentimentálnym“ degradovaním. Kto chce chápať, akí vlastne anjeli sú a aké je ich postavenie v kresťanskej existencii, ten musí zabudnúť temer všetko, čo umenie posledných piatich až desiatich storočí vyprodukovalo – o výrobkoch takzvanej zbožnosti už ani nehovoriac – a musí sa najprv poučiť zo Starého zákona.V biblickom zjavení anjel nie je dojímavou obrázkovou postavou, ktorá chráni dieťa pred pádom z mosta alebo pred uhryznutím hada. Anjel je prvé Božie stvorenie. Jediným obsahom jeho života je Boh. Jeho bytie spolupôsobí na vytváraní božského života láskou, pohľadom na Boha, chválou Boha a službou Bohu. Žije ako bytosť plne oddaná Bohu a plná Boha. Rozhodnutie na túto úlohu urobil anjel už pri svojom vzniku.Zaoberať sa anjelmi vážne je i preto ťažké, lebo sa dostávame na hranice výrazových možností. Uvedomovali si to už veľkí cirkevní učitelia. Preto treba byť opatrní so špekuláciami o počte, druhu, rozdieloch a usporiadaní (chórov) anjelov. Dnes prevláda sklon opierať sa viacej o Sväté písmo a vyhýbať sa čisto špekulatívnym riešeniam. Zjavené učenie o anjeloch takto slúži k objasneniu pravdy, že „anjeli sú duchovné stvorenia neprestajne oslavujúce Boha a slúžiace jeho spasiteľným plánom, ktoré má s inými stvoreniami: «Anjeli spolupracujú na všetkom, čo je pre nás dobr黓 (KKC 350).Sväté písmo nehovorí všetko, čo by sme radi vedeli o anjeloch. Pôvod a funkcia duchovného sveta bude vždy zahalená tajomstvom. Napriek tomu nám hovorí to, čo o nich potrebujeme vedieť. Anjeli – tak dobrí ako aj zlí (démoni) existujú – a to je dôvod, aby sme sa touto témou zaoberali.

Reflexie nad vybranými časťami učenia svätého Ignáca Brjančaninova o duchovnom živote v diele „Pole“. Svätý Ignác Brjančaninov majstrovsky sprostredkoval čitateľovi svojej doby duchovné bohatstvo, ktoré nachádzame v spisoch svätých asketikov, predovšetkým svätého Izáka Sýrskeho a svätého Jána Klimaka. Dielo „Pole“ je jedinečnou učebnicou duchovného života, ktorá sa zrodila z duchovnej skúsenosti svätých otcov.Predslov:Vidíme, že Európa dnes chce byť všetkým možným i nemožným, len nechce byť kresťanská. A pritom prvá prijala svetlo evanjelia. Prečo sa kresťanstvo unavuje? Prichádza mi na um nedávny prípad príkladnej kresťanskej rodiny s piatimi dospelými deťmi, v ktorej sa rodičia i deti veľmi angažovali a zapájali sa do života farského spoločenstva, viedli sviatostný život, no v minulom roku všetkých 5 dospelých detí z rodiny odišlo – vraj za „iným životom“, ktorý sa im „doma neponúkal či zakazoval“, ako sa svorne vyjadrili. Všetci dnes žijú v neviazaných vzťahoch ďaleko od domova, od rodičov. Aby kresťanstvo strácalo chuť, ponúka sa mládeži i dospelým niečo podobné, ako sa v reštaurácii predkladá jedálny lístok hosťovi, ktorý sa práve najedol?... Alebo sa už najedol čohosi iného v duchovnom slova zmysle. Čosi tu nefunguje, čosi tu chýba.Generálny guvernér vojnového Nemecka v Poľsku, Hans Frank, si počas druhej svetovej vojny 2. marca 1940 napísal do denníka: „Keď v Poľsku zhasli všetky svetlá, predsa ešte dve ostali – Panna Mária z Čenstochovej a Cirkev.“ Lepšiu charakteristiku tejto krajiny v jednom z najtemnejších období jej dejín by nebol vtedy vyslovil nikto, ani politik a snáď ani spisovateľ. Ktovie, či to neboli práve tieto dve svetlá, ktoré mu zasvietili vo chvíľach, keď už mal niesť aj následky za svoje vojnové zločiny v Poľsku. Lebo podľa hodnoverných správ sa pred smrťou v norimberskom väzení obrátil, žiadal o prijatie sviatosti zmierenia a zomrel ako kajúci lotor po pravici ukrižovaného Spasiteľa.Možno raz objektívny historik alebo teológ napíše po rokoch, možno i po desaťročiach niečo podobné aj o Slovensku: „Keď nastala doba najväčšieho temna v tisícstoročných duchovných dejinách tejto krajiny a zhasli všetky svetlá, predsa tu ešte nejaké zostali: Panna Mária na milostivých pútnických miestach na Slovensku a Cirkev so svojimi svetlami otcov. Aj istý tropár začína slovami: „Preslávil si sa, Kriste, Bože náš, keď si zemi daroval otcov ako svetlá....“ K takýmto otcom, ktorý ako svetlo osvecuje aj noc našej doby, hoci pomaly akosi sadá aj na Slovensko, patrí aj sv. Ignác Brjančaninov.Žijeme vo zvláštnej dobe, keď napríklad človek napadnutý medveďom v Tatrách bude pomaly potrestaný za to, že narušil „výsostné“ teritórium šelmy kdesi v prírode. Asi k tomu pomaly aj spejeme, veď aj v médiách už niekedy z podobných správ cítiť tento tón. Lebo živočíšny človek, ktorý žije len inštinktmi, bez Krista, bez sviatostí, pre ktorého je dobré len to, čo je viditeľné a hmatateľné, časom si postaví aj inštinkt ako modlu, ako zlaté teľa, a teda aj inštinktívne zviera nad človeka. A postupne začne vytvárať a schvaľovať náležité zákony.... Ktovie, či práve svetlo sv. Ignáca Brjančaninova nesvietilo pre ruských kresťanov počas dlhého proticirkevného útlaku v Sovietskom zväze. Tesne pred Októbrovou revolúciou kresťanský filozof Berďajev napísal, že „už to viselo vo vzduchu, už bolo cítiť všade, že ľud chce odísť od kresťanstva.“ A teraz v Rusku po dlhých rokoch vidíme, že sa ku Kristovi ľud hromadne navracia. Vidíme, akú silu majú svetlá otcov? Prepúšťajú svojím životom a modlitbami Kristovo svetlo, prepúšťajú svetlo Božieho kráľovstva. Veru, človek na riešenie svojich problémov často potrebuje svetlo, ktoré nie je z tohto sveta. A toto svetlo Kristovo prináša do dnešných dní aj kniha o. Mirona o náuke biskupa Brjančaninova. Je to svedectvo o živote jednej omilostenej duše s Kristom. Preto veľmi odporúčam knihu aj mládeži, ako i bohoslovcom a rehoľníkom, lebo má dar formovať srdcia ľudí. Je ikonou duchovného života, života Kristovho Ducha v človeku. Lebo „duchovný život nie je o tom, že ja niečo viem, niečo mám naštudované a robím, organizujem neviem aké veľké diela. Nie. Duchovný život je to, že iní v nás vidia svetlo, vidia v nás život Ducha, ktorého nám dal Boh. A ako to uvidia? No tak, že ma to svetlo preniká a že moje človečenstvo, moja ľudskosť sa stáva teofanickou, bogojavlenskou, zjavujúcou Kristovu tvár.“ (Marko Rupnik SJ, Incontro Oriente ed Occidente nell iconografia russa). Podobne nás vedie aj o. Miron Keruľ-Kmec svojimi duchovnými katechézami i knihou, ktorá sa práve dostala do Vašich rúk a ktorá nám dáva aj odvahu do budúcnosti, že hoci by sa naša doba ponorila do akejkoľvek tmy, o to silnejšie budú žiariť svetlá otcov Cirkvi a Kristova tvár.Sláva Isusu Christu.o. Ľuboslav Petričko, Prešov 16. december 2020

Kniha podáva vysvetlenie symboliky známeho znaku TAU od používania tohto znaku v starovekom Egypte, cez biblickú a cirkevnú tradíciu až po tradíciu františkánsku.

Náčrt eschatológie. Publikácia z oblasti teológie, dogmatiky a eschatológie.

Táto kniha pozorne skúma spisy sv. Františka s osobitným zameraním a pozornosťou na tému „Biblicko-teologické základy františkánskeho života“. Kniha je rovnako dedukčná, ako aj edukačná, lebo František sa nikdy neznepokojoval problémom dať svojmu životu biblicko-teologický základ.

Čo Ježiš hovorí ako prvé a čo ako posledné v Evanjeliu podľa Matúša, Marka, Lukáša, Jána. Ktoré slová hovorí Ježiš ako prvé a ako posledné? Je zaujímavé všimnúť si to vo všetkých štyroch verziách evanjelia. Autor sa v tejto biblickej publikácii venuje Pánovým slovám, poukazuje na ich súvis s inými časťami Biblie a obohacuje ich aplikáciou pre náš praktický život. V závere je pridaný rozbor pôvodných textov aj s doslovným prekladom.

Za nami, okolo nás, aj pod nami sa v každodennom svete, ktorý obývame, nesie anjelská pieseň. Je nádherná, nekonečná, radostná, ale aj desivá. Táto pieseň sa bude niesť, či sa k nej svojím hlasom pridáme, alebo nie. Predstavme si však pocit, keby sme vstúpili do tejto anjelskej harmónie a prenikla by nás takáto obrovská moc a vznešenosť. A to je práve to, na čo nás anjeli nabádajú a pozývajú. Túžia nás naučiť svoju pieseň, aby sme spoločne s nimi mohli spievať oslavnú pieseň chvál na veľkolepý vesmír a na jeho tvorcu. Autorka skúma činnosť anjelov vo Svätom písme a otvára pred nami vesmír, ktorý je oveľa zložitejší a fascinujúcejší, ako by si mnohí z nás predstavovali. Vysvetľuje, že anjeli sú všade okolo nás, ale sú viditeľní iba vtedy, keď majú dajaké osobitné poslanie. Kniha Anjeli rozširuje náš obzor a pomáha nám, aby sme sa vydali na cestu objavovania. Nadchne, zaujme a vzbudí záujem všetkých tých čitateľov, ktorí sú ochotní vydať sa na cestu objavovania.

Skôr, než boli stvorení ľudia, Boh stvoril krásny a rozmanitý svet, ktorý ich mal prijať. Preto pokiaľ ide o stvorenie anjelov, všetky dôvody, ktoré uvádza Sväté písmo, nasvedčujú, že ešte pred stvorením hmotného sveta tu bol rozsiahly svet duchovných bytostí. Nevieme však, kedy boli stvorené. Veríme, že existovali skôr, než bolo stvorené všetko, čo vidíme, a že existujú aj dnes. Vidieť to zo slov, ktoré Boh povedal Jóbovi: „Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu máš! Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?“ (Jób 38, 4-7). Ak vychádzame z biblickej správy o pokušení prvých ľudí, možno usudzovať, že už predtým existoval duchovný svet, svet neviditeľný, v ktorom ešte pred pádom ľudí muselo dôjsť k mravnému prevratu, ktorý skončil odpadnutím niektorých anjelov od Boha.Zo začiatku boli všetci anjeli dobrí a blažení. Milovali Boha a verne mu slúžili. Neskoršie mnohí z anjelov zhrešili. Stali sa pyšní a nechceli slúžiť Pánu Bohu. Vodcom zlých anjelov bol Lucifer. Radosť anjelov narušilo jeho volanie. „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón“ (Iz 14, 13). V nebi nastal boj medzi dobrými a zlými anjelmi (porov. Zjv 12, 7). Vodcom dobrých anjelov bol archanjel Michal. Dobrí anjeli zvíťazili nad zlými. Zlých anjelov zvrhol Boh do pekla. Zlí, hriešni anjeli sa volajú diabli, zlí duchovia. Príbeh o páde anjelov sa v Biblii priamo nerozpráva, ale časom sa vyvinul z rozličných iných textov. Dobrí anjeli, ktorí v skúške obstáli, za odmenu vstúpili do nebeskej blaženosti. Dostali tzv. „svetlo slávy,“ ktorým „ustavične hľadia na tvár“ Boha Otca (Mt 18, 10). Sú účastní na večnej blaženosti (porov. Tob 12, 15; Hebr 5, 11; 7, 11).

Reflexie nad krátkymi výrokmi a poučeniami svätého Theodorosa Veľkého Asketika, ktoré nachádzam vo Filokalii pod názvom „100 duchovných textov“. Zaznamenaná duchovná skúsenosť svätého Theodorosa neponúka systematické učenie o duchovnom živote. Napriek tomu je zdrojom inšpirácie a poznania mnohých jeho zákonitostí.Jedným z dôležitých prostriedkov obnovy duchovného života v našich východných katolíckych cirkvách je návrat k štúdiu diel cirkevných otcov. Tieto diela sú bohatým prameňom poznania, prežitej teológie i katechézy a cenným zdrojom inšpirácie pre duchovný život. Zvlášť ich použitie pre obohatenie našej katechézy, ale i pre prehĺbenie praxe duchovného života, môže prispieť k radikálnej obnove celého systému oboznamovania sa s pravdami našej viery a ich vnášaniu do života.Prv než by sme začali hovoriť o katechéze cirkevných otcov z hľadiska inšpirácie, ktorú nám môže poskytnúť pre našu súčasnú katechetickú prax je hádam potrebné objasniť si, či skôr pripomenúť si samotný význam slova katechéza, a to ako po jeho etymologickej stránke, tak aj v rovine historickej, ako terminus technicus, s presným štylisticko-rétorickým, metodickým i didakticko-pedagogickým významom a ohraničením.Slovo katechéza pochádza z gréckeho slova katechésis odvodeného zo slovesa katecheo, ktoré znamená ozývam sa, vyvolávam ozvenu, zvučím, rozoznievam, nechávam zaznieť hlas zdola. V prenesenom, či obraznom zmysle sa týmto slovom označuje aj spôsob vyučovania, pri ktorom učiteľovo slovo je vlastne odpoveďou na otázky, ktoré zaznievajú v žiakovi, pričom tak ide o akýsi spôsob vzájomnej a spätnej vnútornej ozveny. Ako podotýka sv. Ján Zlatoústy na úvod svojej prvej krstnej katechézy, slovo prihovárajúceho sa musí totiž vyvolať ozvenu v srdci poslucháča:“Neprihovárame sa vám preto, aby ste iba počúvali, ale aby ste si aj pamätali počuté veci a aby ste nám prostredníctvom vašich skutkov dokázali, že sa na nich pamätáte, ba vlastne nie aby ste do dokázali nám, ale Bohu, ktorý pozná tajomstvá mysle. Preto, to čomu vás učíme sa nazýva katechézou, aby vám aj vtedy, keď my nie sme prítomní, znel náš príhovor neustále v mysli.”/1/Po formálnej stránke sa katechéza vždy odlišovala od tzv. kerygmy, teda ohlásenia Božieho kráľovstva, ako aj od tzv. didaskalie, ktorá bola skôr systematickým doktrinálnym výkladom predovšetkým formou homílií, či spisov.Už v apoštolskej dobe sa stretávame s katechézou, ktorej hlásateľmi sú v prvom rade apoštoli, čoskoro sa však k nim pridávajú tzv. evanjelisti (Sk 21, 8) proroci a učitelia (Ef 4,11), využívajúci rozličné dary Božieho Ducha: prorokovať, slúžiť, vyučovať, povzbudzovať (porov. Rim 12, 6).Obsahovo sa už v apoštolskej dobe vykryštalizovali “začiatočné prvky Božích slov” (Hebr 5, 12) a to: pokánie, viera v Boha, krst a vkladanie rúk (birmovanie), vzkriesenie z mŕtvych a eschatologické témy (porov. Hebr 6, 1-3), ktoré mali priviesť k poznania a zdieľaniu základných kristologických právd, ako ich vyjadril sv. Pavol v 1 Kor 15, 3-6. Všetky tieto témy boli ale vždy ohlasované aj v spojení s trojičnou náukou (porov. Sk 19, 3), ktorá sa aplikovala už v základnej krstnej formule “v mene Otca i Syna i Svätého Ducha”, ako ju nachádzame u Mt 28, 19.Poapoštolská doba (1.-3. stor.) nám zanechala svedectvo o katechéze, ktorá vychádzajúc z biblického základu privádza adresáta k formovaniu morálnych zásad a k jeho zaradeniu do cirkevného spoločenstva, ktoré sa stáva osobitným spôsobom viditeľným predovšetkým pri eucharistickom slávení.Nepriame svedectvá o témach ranokresťanskej katechézy nám poskytujú aj prvé apológie. Aj keď apológie sú osobitným literárnym druhom so špecifickou teologickou základňou a finalitou, predsa v nich nájdeme odozvu formálnych i obsahových katechetických postupov. Prvoradý cieľ apológií - obhajoba kresťanského učenia a spôsobu života, určuje a podmieňuje aj ich obsah. Apologéti v prvom rade obhajujú ideu jediného osobného Boha, duchovného a všemohúceho, ďalej obhajujú vhodnosť, nevinnosť a pokojamilovnosť kresťanského spôsobu života, vyvracajúc falošné obvinenia z fanatizmu a sektárskych nezriadeností. Poukazujú na Písma, ako na prameň všetkej múdrosti a dokazujú, ako sa pod vplyvom čností a viery mení duchovný život kresťanov, ktorí sa tak stávajú kvasom spoločnosti.Apológie boli v istom zmysle akousi pred-katechézou, pretože pripravovali pôdu na prijatie a prehĺbenie kresťanských právd v ich kontraste s pohanským či židovským spoločensko-kultúrnym prostredím. Vyvracajúc pohanské, či židovské náboženské, ale aj spoločenské názory a tendencie, apológie dokazovali spásny Boží zásah do ľudských dejín, osobitný plán spásy, teda tú ekonómiu milosti, ktorá sa uskutočnila vo vtelenom Božom Slove, poukazujúc tak na vykupiteľské dielo Krista. Súčasne boli povzbudením k nasledovaniu kresťanských cností a k definitívnemu stotožneniu sa s kresťanskými náboženskými pravdami a životným štýlom. Medzi patristickou literatúrou, ako jej ďalší, takpovediac záverečný vývinový stupeň, majú svoje osobitné miesto spisy asketického charakteru, ktoré sú akoby pokračovaním diel katechetických, či apologetických. Smerujú k prehĺbeniu poznaných právd a ich „vstrebaniu“ do každodenného duchovného života kresťana.Tieto spisy sú teda akoby zavŕšením procesu kresťanskej formácie, ktorá prechádza cez spoznanie právd viery, ich zdôvodnenie, či obhájenie až k ich prijatiu do osobného života. Duchovné reflexie nad asketickými spismi otcov sú v súčasnosti dôležitou formou ich aktualizácie súčasnému poslucháčovi.Preto s veľkou radosťou chcem uvítať aj toto dielo, ktoré približuje, vysvetľuje a aktualizuje slová jedného z cirkevných otcov, ktorého slová boli právom zaradené aj do Filokalie, tohto pamätníka východnej duchovnosti, ktorý aj po stáročiach poskytuje inšpiráciu kresťanskému Východu ale stáva sa stále viac známy a obľúbený aj na Západe.Nech nám všetkým slová otcov i ich interpretácia poslúžia k duchovnému rastu.Na sviatok Zjavenia Pána 2021+Cyril Vasiľ SJ