Teológia

Stručný komentár a teologické posolstvo k Skutkom apoštolov. „Súčasnosť je časom misie a odvahy! Odvahy posilniť váhavé kroky, znova nabrať chuť obetovať sa pre evanjelium, znova nadobudnúť dôveru v silu, ktorú so sebou prináša misia. Je časom odvahy, i keď odvaha ešte neznamená žiadnu záruku úspechu. Žiada sa od nás odvaha bojovať, avšak nie nevyhnutne o výhru; o ohlasovanie, nie nevyhnutne o obrátenie. Žiada sa od nás odvaha byť alternatívou voči svetu, nikdy sa však nestať polemickými ani agresívnymi. Žiada sa od nás odvaha otvoriť sa všetkým, nikdy však neumenšovať absolútnosť a jedinečnosť Krista, jediného Spasiteľa všetkých. Požaduje sa od nás odvaha postaviť sa proti neviere, ale nestať sa arogantnými. Žiada sa od nás odvaha mýtnika z dnešného evanjelia, ktorý je pokorný a neodvažuje ani oči zdvihnúť k nebu. ale bije sa do pŕs a hovorí: „Bože. bud milostivý mne hriešnemu.“ Súčasnosť je časom odvahy! Dnes treba mať odvahu!“ (Pápež František)

Miroslav Szuda sa venuje historickému a teologickému vývoju axiómy extra Ecclesiam nulla salus, ktorá spája dva princípy: všeobecnú spásnu Božiu vôľu a potrebu Cirkvi pre spásu. Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení, a Cirkev je potrebná pre spásu. Úlohou knihy je preskúmať axiómu s cieľom vyvodiť a ukázať cirkevné učenie o nutnosti Cirkvi ku spáse v jeho historickej a vieroučnej kontinuite. Slová o nutnosti Cirkvi k spáse nie sú nárokom a požiadavkou, ale stále platným prísľubom pre celé ľudstvo.

Cítenie v Duchu, komunitné rozlišovanie, nové myslenie. V októbri 2022 prebehla medzinárodná konferencia s názvom Synodálna obnova života a misie Cirkvi: myslenie, spiritualita, rozlišovanie. Hlavným hosťom a rečníkom bol Piero Coda, generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie. Cieľom konferencie bolo prispieť k synodálnemu procesu na Slovensku. Útla publikácia Synodálna obnova Cirkvi obsahuje text prednášky, ktorú Piero Coda pripravil a časť z nej na konferencii predniesol.

Číta: prof. Ctirad Václav Pospíšil Celkový čas: 4 hodiny 39 minút Ctirad V. Pospíšil ve vzdělávacím cyklu nastiňuje základní periodizaci dějin teologie a osvětluje základní principy myšlení současné katolické dogmatické teologie.Dalšími tématy jsou například poměr mezi jednotou víry a pluralitou v teologii, způsob interpretace dogmat a vzájemný vztah teologů a učitelského úřadu církve.Autor zde zpřístupňuje překlady dvou významných dokumentů Mezinárodní teologické komise a Doktrinálního komentáře k Vyznání víry od kardinála Ratzingera. Autor do hloubky promýšlí vztah morální a dogmatické teologie, neboť všechny morální imperativy mají své evangelní kořeny.13 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2010.

Témou knihy je základná koncepcia – teológia praxe duchovnej služby. Nejde len o otázku, čo má Cirkev robiť v konkrétnych podmienkach súčasnosti, ale aj o to, čo je jej prvotnou úlohou, odhliadnuc od premenlivosti sitácie, vzhľadom na jej vlastné, teologicky reflektované sebachápanie.

Uvedená publikácia predstavuje niekoľko referátov zo strany prekladateľov a redaktorov jednotlivých čísel časopisu Sväté písmo pre každého, ktorí v nich podávajú svoje skúsenosti z 10-ročného projektu publikovania textov Písma a komentárov. Druhú skupinu referátov predstavujú spomienky a skúsenosti čitateľov tohto časopisu, ktorí tu vyjadrujú rozličné postrehy z práce s časopisom. Úvodný referát napísal vojenský ordinár Mons. František Rábek, ktorý bol iniciátorom a garantom celého projektu.

Teologická, církevně - politická studie neposkvrněného početí Panny Marie.

Cirkev žije v neustálom napätí medzi vlastnou absolutizáciou a relativizáciou. Ak poprie svoju provizórnosť a zabsolutizuje sa, stratí akúkoľvek budúcnosť. Ak však samu seba chápe ako provizórium a všetku nádej vkladá nie do svojho, ale do Božieho konania, len vtedy sa otvára skutočnému naplneniu.Vladimír Juhás (1974) absolvoval štúdium filozofie a teológie na Univerzite Komenského (Mgr., 1998). Svoju dizertačnú prácu obhájil na Pontificia Universitas Gregoriana v Ríme (PhD., 2008). Od roku 2008 prednáša dogmatiku na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity a je redaktorom recenzovaného časopisu Verba Theologica.

Historický vývoj, súčasné chápanie a synodalita. Sensus fidei je teologický koncept, ktorý označuje nadprirodzený zmysel pre vieru a vzťahuje sa na Cirkev i na každého veriaceho. Oficiálne učenie o ňom možno nájsť v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu. Mnohí teológovia a pápež František našli v tomto učení významný prínos pre život Cirkvi. Preto je dôležité viac ho priblížiť, objasniť a zapojiť jeho dôsledky do praktického fungovania Cirkvi. Ján Kotlarčík vo svojej publikácii Sensus fidei vysvetľuje tento pojem a prináša odpovede na viaceré otázky, ako napríklad - aký má sensus fidei význam pre Cirkev a život veriacich a či ide o moderný výmysel alebo vychádza z Písma a Tradície. Okrem toho stručne prezentuje základy, historický vývoj a súčasné chápanie sensus fidei a približuje jeho miesto v synodálnej Cirkvi. Kotlarčík v knihe čerpá najmä z dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie, ktorý nesie názov Sensus fidei v živote Cirkvi, ale tiež z učenia Druhého vatikánskeho koncilu a niektorých významných teológov 19. a 20. storočia, a z najnovšieho teologického výskumu.

Teória, kritika, metódy. Postoj moderného človeka k výkladu Biblie dobre vystihuje kreslený vtip, na ktorom sa predajca kníh neúspešne snaží nájsť Bibliu pre kupujúceho, lebo ju hľadá medzi knihami v kategórii „svojpomoc“. Biblia je tu považovaná za jednu z mnohých alternatívnych terapií pre postmoderného človeka, ktorý si ju sám „vyskúša“ a “vyloží“, ako sa mu bude hodiť.Ukážka: V takejto situácii je dôležité poznať spoľahlivé prístupy k výkladu Biblie. "Výklad býval ľahký, ale potom to niekto nazval exegézou," povedal niekto položartom. Problém je obyčajne v tom, že tu ide o prechod od subjektívnej otázky „Čo tento text znamená pre mňa?“ k objektívnym otázkam: „Čo tento text znamenal pre pôvodných čitateľov?“, „Čo tento text znamená pre cirkev?“ alebo „Čo tento text znamená pre dnešného človeka?“ Úlohou odborného výkladu Biblie je preklenúť priepasť medzi svetom Biblie a našou súčasnosťou tak, aby boli jasne rozlíšené neaplikovateľné, historicky podmienené javy a nadčasové, večne platné pravdy. Exegéza v tomto procese zabezpečuje poznanie sveta Biblie a čo najlepšie pochopenie textu v jeho pôvodnom kontexte. Ako však postupovať zoči-voči protichodným teóriám interpretácie textu? A ako do výkladu zahrnúť skutočnosť, že dôležitejšie ako exegetická metóda je celkový postoj interpréta k Písmu?Autor Prof. ThDr. Pavol Hanes, PhD. je profesorom teológie so zameraním na Starú zmluvu, pôvodné jazyky, filozofiu a presahy teológie do sociálnych vied. Pracoval ako baptistický kazateľ, uplynulých takmer 30 rokov vyučuje evanjelikálnu teológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Předložený text Specifické otázky z eschatologie odpovídá klasickým tématům z eschatologie jako: kultura umírání, teologie naděje, spiritua­lita modlitby a oběti, nezdravá vychýlení ve zbožnosti, očistec, odpustky, kaplani na hradech a zámcích, fenomén tzv. strašidel a jiná. Jde o propojení souvislejší traktátové teologie s praktickou aplikací v duchovním životě, a to s dopadem na život církve. Vyhodnocuje též nejnovější literaturu, která se dnes v tomto teologickém oboru uplatňuje.

Tato Špidlíkova publikace procestovala celý svět: je přeložena do mnoha jazyků a patří k základním textům pro pochopení kardinálova teologického východiska. Církevní otec Bazil, nejvzdělanější osobnost křesťanského Východu, rozprostírá dramaturgii stvoření uvnitř Boží Moudrosti. Odtud se v církevní tradici ujal výraz sofiologie. Usilujeme-li upřímně o duchovní život, tato Moudrost v nás může vykonat podivuhodné věci.

Putovanie Prvým listom Jánovým. Bengt Pleijel patrí k popredným švédskym esejistom, prozaikom a publicistom. Ako evanjelický kňaz pôsobil niekoľko desaťročí v pastoračnej službe a nadobudol bohatý fundus skúseností. Napísal 15 kníh a 75 tzv. „putovaní kresťanskou vierou“.Publikácia ... Aby ste vedeli... Putovanie Prvým listom Jánovým vyšla vo Švédsku doteraz v troch vydaniach v celkovom náklade 10000 exemplárov. Pod jej úspech sa podpísalo netradičné kladenie otázok, dôkladné čítanie biblického textu a nadväzovanie na viaceré popredné práce teológov o Prvom liste Jánovom. Autorský štýl sa vyznačuje zameraním na Bibliu, podrobnou analýzou biblického textu, ako aj didakticky citlivým prístupom.V centre autorovej pozornosti je pohľad na jednotlivé časti a súčasti Prvého listu Jánovho, na spoločenstvo veriacich s Bohom a s bratmi, na život kresťana ako dôsledok jeho spoločenstva s Bohom, ale aj na dôsledky opravdivého spoločenstva s Bohom a s bratmi, keď kresťan víťazí nad hriechom a svetom. Pleijel upozorňuje, že Ján vyzdvihuje základné princípy kresťanského života, najmä vnútorný vzťah medzi láskou k Bohu a láskou k blížnemu, plnenie Božích príkazov opravdivým životom viery a lásky, pričom pripomína, že je potrebná vnútorná súvislosť medzi hlbokými náboženskými pravdami a ich praktickým uplatňovaním v živote.

Publikace jako celek analyzuje i zkoumá ve filozoficke kontextu: porozumění, význam a interpretaci textu. Obsah publikace je rozdělen do 5 kapitol: 1. Lingvistika a hermeneutika - porozumění, význam a interpretace2. Některé z moderních hermeneutických teorií - význam, porozumění a interpretace3. Moderní hermeneutické teorie - význam, porozumění a interpretace4. Pokračovaní diskuse v přítomné hermeneutice 5. Hermeneutika a teologie

Úvod a komentár k otázkam prvej knihy 14 - 26. Teologickú sumu napísal Tomáš Akvinský ako učebnicu pre začínajúcich študentov teológie. Po svojom mystickom zážitku ju už nedopísal. Zanechal nám poklad premýšľania viery.Čitateľ nájde po úvode preklad textu ďalších trinástich kapitol prvej knihy spolu s komentárom. Tomáš Akvinský skúma vlastnosti Boha, ktoré prijímajú monoteistické náboženstvá. Otázky tvoria menšie celky, ktoré navzájom spolu úzko súvisia. Prvým celkom je Božie poznanie. Ďalším celkom je Boží život, potom celok Božia vôľa, s ktorou súvisí Božia láska, spravodlivosť a milosrdenstvo, prozreteľnosť, predurčenie. Tieto otázky sa týkajú vnútorného života Boha, prináležia jeho poznaniu a vôli, s čím súvisí aj Boží život. Pri skúmaní Božej vôle najprv skúma samotnú Božiu vôľu, potom to, čo k nej pripadá absolútne, čiže Božia láska, Božia spravodlivosť a milosrdenstvo, a potom to, čo zahŕňa spoločnú aktivitu Božieho poznania a vôle, čiže prozreteľnosť, predurčenie a knihu života. Otázka Božej moci sa už týka všetkého, čo môže vytvoriť alebo vytvorí. Takéto členenie naznačujú slová samotného Tomáša Akvinského z jeho uvažovania o 14. otázke hneď na jej začiatku, ešte pred jej členením. Osobitným celkom je posledná otázka, Božia blaženosť, lebo sa týka Božieho vnútorného života. Je typická pre vedecký proces v teológii. Nestačí povedať, že Boh je prvý a najvyšší vlastník blaženosti, ale treba vedieť aj prečo je to tak: Boh pozná seba samého ako najvyššiu pravdu a miluje seba samého ako najväčšiu lásku.

Paradoxné myslenie v Novej zmluve. Cirkev v dnešných dňoch „sedí“ na evanjeliu, ktoré ochraňuje a neraz aj stráži. Sedí na ňom ako na sude pušného prachu, neustále v nebezpečenstve, že svojou zvesťou samu seba vyhodí do vzduchu. To sa v dejinách cirkvi stalo vždy vtedy, keď sa cirkev z Božej milosti odvážila priznať k mysleniu Krista a ku bláznovstvu kríža. Vtedy nastal pohyb, ktorý síce cirkev „vyhodil“ do vzduchu, no nerozbil ju. Paradoxne ju obnovil, očistil, zmocnil a posunul dopredu smerom k víťazstvu života, na Božiu slávu a na požehnanie národom. To sú Božie cesty, v ktorých je Božia pravda skutočne skrytá pod svojim opakom, v paradoxe. Ale Boh nemá väčšej radosti ako to, keď vidí, že sa jeho deti priznávajú k tejto pravde, k múdrosti a mysleniu Ježiša Krista so všetkými dôsledkami (2J 1,4).Autor ThDr. Darko Kraljik je od roku 1999 kazateľom Bratskej jednoty baptistov v SR. Teologické vzdelanie (Mgr. v roku 1999; ThDr. v roku 2007) získal na katedre evanjelikálnej teológie PF UMB v Banskej Bystrici. Okrem toho absolvoval štúdium na Biblickom inštitúte Precept Ministries International a je národným koordinátorom služby induktívneho štúdia Biblie v SR. Ako učiteľ Biblie vyučuje biblické kurzy na niektorých biblických seminároch v SR i v zahraničí.

Kniha Oživujúce vanutie Ducha Svätého je apelom k otvoreniu sa pre mocné, oživujúce pôsobenie Ducha Svätého v dnešných časoch. Autor v troch kapitolách podáva stručnú syntézu pôsobenia Ducha Svätého v Cirkvi počas storočí a osobitne prostredníctvom Obnovy v Duchu Svätom v priebehu 20. storočia. Pozornosť prvej kapitoly je venovaná všeobecnému pôsobeniu Ducha Svätého od prvého vyliatia na Turíce, tak, ako ho opisuje Sväté Písmo a ako sa prejavoval v živote jednotlivých kresťanov počas storočí. Druhá kapitola sa sústreďuje na pôsobenie Ducha Svätého v rámci Obnovy v Duchu Svätom, či charizmatického hnutia jednak v historickom kontexte vo svete, v Čechách a na Slovensku, a tiež poskytuje tématický prierez fenoménu Obnovy v Duchu Svätom z hľadiska jej špecifického prínosu pre život jednotlivého kresťana a Cirkvi. Poukazuje zároveň aj na možné nebezpečenstvá. V tretej kapitole autor ponúka konfrontáciu Charizmatickej obnovy z pohľadu jezuitskej spirituality.

Reflexe o ekologii. Anglický jezuita Robert Murray (1925), proslulý biblista, profesor patrologie a znalec syrských otců na Heythrop College v Londýně, také osobní přítel J. R. R. Tolkiena, promýšlí dílo stvoření v souvislosti s dobře „uspořádaným domem“ lidských vztahů: s ekologií živého srdce. Životní prostředí, jak je teolog pojímá, poukazuje na zakotvenost ve vztazích Stvořitele ke svému stvoření. Vše ostatní se od toho odvíjí. Autor nachází jejich stopy v kosmickém řádu, který souzní s povinnostmi člověka o tento řád pečovat. Takto biblicky zakotvené dědictví křesťanské civilizace tlumočí lidem dnešní doby.

Nová interpretácia. Viera patrí k tým nespočetným výsadám v živote, v prospech ktorých možno síce uviesť celý rad dôvodov, ale ktoré nakoniec – rovnako ako dar zázračnej záchrany, priateľstva, intuície či života – nemožno vysvetliť. Tento zázrak vyráža človeku dych. Nenachádza naň slová; od údivu stráca reč. V plnom rozsahu sa to týka toho, čo sa v tomto svete podliehajúcom smrti nikdy predtým neudialo, totiž Ježišovho zmŕtvychvstania.V biblických svedectvách ešte doznieva chvenie úsilia nájsť slová pre túto skutočnosť. Ako prvé u Pavla stojí slovo „zjavenie", po ktorom nasledoval pojem „povýšenie". Až pri treťom pokuse sa objavuje slovo „zmŕtvychvstanie", ktoré sa nakoniec všeobecne presadilo. Odvtedy bol ľudský jazyk obohatený o výraz, ktorý ako nijaký iný nesie so sebou stigmu toho, v čo nemožno dúfať a čo ani nemožno vymyslieť a pochopiť, a ktorý sa jedinečným spôsobom stal nositeľom našich najvznešenejších túžob a nádejí.

Pavlova reč v Miléte (Sk 20,18-36). Najznámejší slovenský biblista, autor mnohých publikácií tu podáva rozbor Pavlovej reči k starším z Efezu, ktorým odovzdáva svoj pastoračný odkaz: o modlitbe, o službe ohlasovania evanjelia, o svätosti, o moci Slova, o službe slabým..

Skutečnost, že se Církev nachází v hluboké krizi, která otřásá samotnými základy víry, je dnes již zřejmá značnému počtu věřících nejen z řad tradičních katolíků. To, v čem mnozí nemají úplně jasno, jsou příčiny a důsledky krize, které se v současnosti začínají naplno projevovat. Mezi nimi lze uvést nízký počet kněžských povolání, postupný zánik řeholních řádů, výrazný úbytek praktikujících věřících, neznalost základních pravd víry, náboženský indiferentismus, vnitrocírkevní skandály, postupující sekularizaci, ztrátu katolické identity a mnoho dalších.Tato kniha je doposud nejrozsáhlejší dokumentací krize Církve a jejího rozsahu. Hned v úvodu konstatuje, že stěžejní příčinou je Druhý vatikánský koncil a na podporu tohoto tvrzení mimo jiné uvádí i vybraná statistická data. Autor následně systematickým způsobem zkoumá povahu krize i to, jak ovlivňuje neměnnou nauku víry. Jako hlavní příčiny krize vidí omyly týkající se náboženské svobody, ekumenismu a biskupské kolegiality, které věrně odrážejí heslo zednářské Francouzské revoluce volnost, rovnost, bratrství.Autor dále podrobně zkoumá neblahý pokoncilní vývoj, zabývá se novou mší a novými svátostnými obřady i útoky na katolické kněžství v jeho samé podstatě. Forma, kterou si autor pro zpracování zvolil, je osvědčený katechetický model „otázka–odpověď“. Díky tomu může stručně, ale výstižně osvětlit rozpor mezi koncilními novotami a neměnnou katolickou naukou, aniž by zacházel do složitých popisů. Čtenáři tak ponechává volné pole působnosti pro další studium problematiky, ale zároveň naznačuje, kterým směrem se v případě studijního zájmu ubírat. Přehlednosti knihy napomáhá členění do tematických celků jako jsou krize v Církvi, Druhý vatikánský koncil, učitelský úřad Církve, ekumenismus, náboženská svoboda, nová mše aj.Kniha je skutečně vynikajícím kompendiem krize, která má svůj přirozený i nadpřirozený rozměr. České vydání přináší také doslov nakladatele se stručným výčtem stěžejních událostí, které se udály v poslední době.

Boží príbeh s ľuďmi. Zrozumiteľne, pútavo a kvalifikovane písaná „teológia pre neteológov“. V kapitolách: Človek – Boží tvor, Človek – Boží rebel, Muž na kríži, Skutočne vstal z mŕtvych, Budúcnosť – čo nastane alebo čo príde?,ktoré tvoria postupnosť od stvorenia sveta až k jeho novému sformovaniu, autor predstavuje biblické dejiny spásy.

Úcta k Eucharistii v umeleckom diele Dariny Gladišovej je publikácia, ktorá sa snaží prispieť k hlbšiemu pochopeniu významu Eucharistie a úcty, ktorá jej je v Katolíckej cirkvi prejavovaná.Umelecká tvorba súčasnej slovenskej akademickej maliarky Dariny Gladišovej je charakteristická kresťanskou tematikou s dôrazom na Eucharistiu. Medzi dielami s námetom Eucharistie vyniká cyklus šiestich obrazov s názvom Corpus Christi - Telo Kristovo. Obrazy sú nainštalované vo františkánskom kláštore v Bratislave.Monografia rozoberá život a tvorbu maliarky Dariny Gladišovej, spiritualitu jej diel i vlastného života, a následne sa snaží teologicky interpretovať spomenutých šesť veľkoplošných kompozícii s názvom Corpus Christi. Interpretácia čerpá z bibliografie svätého Jána Pavla II. a z Františkánskych prameňov, ktoré maliarku značne inšpirovali. Autorom knihy je slovenský rímskokatolícky kňaz Ján Zoričák, ktorý s Darinou Gladišovou viedol osobné rozhovory.

Reflexie nad krátkymi výrokmi a poučeniami svätého Theodorosa Veľkého Asketika, ktoré nachádzam vo Filokalii pod názvom „100 duchovných textov“. Zaznamenaná duchovná skúsenosť svätého Theodorosa neponúka systematické učenie o duchovnom živote. Napriek tomu je zdrojom inšpirácie a poznania mnohých jeho zákonitostí.Jedným z dôležitých prostriedkov obnovy duchovného života v našich východných katolíckych cirkvách je návrat k štúdiu diel cirkevných otcov. Tieto diela sú bohatým prameňom poznania, prežitej teológie i katechézy a cenným zdrojom inšpirácie pre duchovný život. Zvlášť ich použitie pre obohatenie našej katechézy, ale i pre prehĺbenie praxe duchovného života, môže prispieť k radikálnej obnove celého systému oboznamovania sa s pravdami našej viery a ich vnášaniu do života.Prv než by sme začali hovoriť o katechéze cirkevných otcov z hľadiska inšpirácie, ktorú nám môže poskytnúť pre našu súčasnú katechetickú prax je hádam potrebné objasniť si, či skôr pripomenúť si samotný význam slova katechéza, a to ako po jeho etymologickej stránke, tak aj v rovine historickej, ako terminus technicus, s presným štylisticko-rétorickým, metodickým i didakticko-pedagogickým významom a ohraničením.Slovo katechéza pochádza z gréckeho slova katechésis odvodeného zo slovesa katecheo, ktoré znamená ozývam sa, vyvolávam ozvenu, zvučím, rozoznievam, nechávam zaznieť hlas zdola. V prenesenom, či obraznom zmysle sa týmto slovom označuje aj spôsob vyučovania, pri ktorom učiteľovo slovo je vlastne odpoveďou na otázky, ktoré zaznievajú v žiakovi, pričom tak ide o akýsi spôsob vzájomnej a spätnej vnútornej ozveny. Ako podotýka sv. Ján Zlatoústy na úvod svojej prvej krstnej katechézy, slovo prihovárajúceho sa musí totiž vyvolať ozvenu v srdci poslucháča:“Neprihovárame sa vám preto, aby ste iba počúvali, ale aby ste si aj pamätali počuté veci a aby ste nám prostredníctvom vašich skutkov dokázali, že sa na nich pamätáte, ba vlastne nie aby ste do dokázali nám, ale Bohu, ktorý pozná tajomstvá mysle. Preto, to čomu vás učíme sa nazýva katechézou, aby vám aj vtedy, keď my nie sme prítomní, znel náš príhovor neustále v mysli.”/1/Po formálnej stránke sa katechéza vždy odlišovala od tzv. kerygmy, teda ohlásenia Božieho kráľovstva, ako aj od tzv. didaskalie, ktorá bola skôr systematickým doktrinálnym výkladom predovšetkým formou homílií, či spisov.Už v apoštolskej dobe sa stretávame s katechézou, ktorej hlásateľmi sú v prvom rade apoštoli, čoskoro sa však k nim pridávajú tzv. evanjelisti (Sk 21, 8) proroci a učitelia (Ef 4,11), využívajúci rozličné dary Božieho Ducha: prorokovať, slúžiť, vyučovať, povzbudzovať (porov. Rim 12, 6).Obsahovo sa už v apoštolskej dobe vykryštalizovali “začiatočné prvky Božích slov” (Hebr 5, 12) a to: pokánie, viera v Boha, krst a vkladanie rúk (birmovanie), vzkriesenie z mŕtvych a eschatologické témy (porov. Hebr 6, 1-3), ktoré mali priviesť k poznania a zdieľaniu základných kristologických právd, ako ich vyjadril sv. Pavol v 1 Kor 15, 3-6. Všetky tieto témy boli ale vždy ohlasované aj v spojení s trojičnou náukou (porov. Sk 19, 3), ktorá sa aplikovala už v základnej krstnej formule “v mene Otca i Syna i Svätého Ducha”, ako ju nachádzame u Mt 28, 19.Poapoštolská doba (1.-3. stor.) nám zanechala svedectvo o katechéze, ktorá vychádzajúc z biblického základu privádza adresáta k formovaniu morálnych zásad a k jeho zaradeniu do cirkevného spoločenstva, ktoré sa stáva osobitným spôsobom viditeľným predovšetkým pri eucharistickom slávení.Nepriame svedectvá o témach ranokresťanskej katechézy nám poskytujú aj prvé apológie. Aj keď apológie sú osobitným literárnym druhom so špecifickou teologickou základňou a finalitou, predsa v nich nájdeme odozvu formálnych i obsahových katechetických postupov. Prvoradý cieľ apológií - obhajoba kresťanského učenia a spôsobu života, určuje a podmieňuje aj ich obsah. Apologéti v prvom rade obhajujú ideu jediného osobného Boha, duchovného a všemohúceho, ďalej obhajujú vhodnosť, nevinnosť a pokojamilovnosť kresťanského spôsobu života, vyvracajúc falošné obvinenia z fanatizmu a sektárskych nezriadeností. Poukazujú na Písma, ako na prameň všetkej múdrosti a dokazujú, ako sa pod vplyvom čností a viery mení duchovný život kresťanov, ktorí sa tak stávajú kvasom spoločnosti.Apológie boli v istom zmysle akousi pred-katechézou, pretože pripravovali pôdu na prijatie a prehĺbenie kresťanských právd v ich kontraste s pohanským či židovským spoločensko-kultúrnym prostredím. Vyvracajúc pohanské, či židovské náboženské, ale aj spoločenské názory a tendencie, apológie dokazovali spásny Boží zásah do ľudských dejín, osobitný plán spásy, teda tú ekonómiu milosti, ktorá sa uskutočnila vo vtelenom Božom Slove, poukazujúc tak na vykupiteľské dielo Krista. Súčasne boli povzbudením k nasledovaniu kresťanských cností a k definitívnemu stotožneniu sa s kresťanskými náboženskými pravdami a životným štýlom.Medzi patristickou literatúrou, ako jej ďalší, takpovediac záverečný vývinový stupeň, majú svoje osobitné miesto spisy asketického charakteru, ktoré sú akoby pokračovaním diel katechetických, či apologetických. Smerujú k prehĺbeniu poznaných právd a ich „vstrebaniu“ do každodenného duchovného života kresťana.Tieto spisy sú teda akoby zavŕšením procesu kresťanskej formácie, ktorá prechádza cez spoznanie právd viery, ich zdôvodnenie, či obhájenie až k ich prijatiu do osobného života.Duchovné reflexie nad asketickými spismi otcov sú v súčasnosti dôležitou formou ich aktualizácie súčasnému poslucháčovi.Preto s veľkou radosťou chcem uvítať aj toto dielo, ktoré približuje, vysvetľuje a aktualizuje slová jedného z cirkevných otcov, ktorého slová boli právom zaradené aj do Filokalie, tohto pamätníka východnej duchovnosti, ktorý aj po stáročiach poskytuje inšpiráciu kresťanskému Východu ale stáva sa stále viac známy a obľúbený aj na Západe.Nech nám všetkým slová otcov i ich interpretácia poslúžia k duchovnému rastu.

Cesta k spáse. Číta: Miron Keruľ-Kmec Celkový čas: 3 hodiny 23 minút V každej dobe kresťania čelia veľkému pokušeniu upustiť z radikálnosti evanjelia a prispôsobiť svoj život podľa ducha doby, v ktorej žijú. Niet tomu čo vyčítať, pokiaľ toto prispôsobenie sa svetu nedeformuje vzťah s Kristom a nelimituje ho k minimálnemu formalizmu. Uvažovanie nad učením svätého Teofana Zatvornika vedie k obnoveniu alebo skôr nadobudnutiu správneho duchovného zápalu, k odstráneniu povrchného vnímania duchovného života a k sprevádzaniu na ceste, ktorá vedie k hlbokej jednote s Bohom.

„Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je «Stvoriteľ neba i zeme», a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: «... sveta viditeľného i neviditeľného» (KKC 325). Pod neviditeľným svetom sa myslia duchovné bytosti, ktoré obklopujú Boha (porov.: KKC 326).

Číta: David Bouma Celkový čas: 4 hodiny 38 minút Nové a neotřelé pohledy na věrouku a moderní katechezi katolické církve: přesně to nabízí cyklus pořadů, ve kterém se doktor teologie David Bouma zabývá také otázkou, čemu u nás lidé věří a proč. Z čeho vychází učení církve? Co to vlastně církev je a jak tento pojem máme správně chápat? I tomu se věnuje seriál O katechezi od Adama.

Duchovní, teologický a historický výklad Janových pašijí. Autor přibližuje hloubku a krásu klíčové události dějin spásy – utrpení a oslavení Ježíše Krista.Nejprve se zabýváme specifickým způsobem janovského myšlení a vyjadřování. Poté sledujeme jednotlivá zastavení na Ježíšově cestě – jak se vydává těm, kdo ho přicházejí zatknout, jak je vyslýchán, odsouzen, ukřižován i pohřben. Konečné slovo má ale Bůh – v Ježíšově vzkříšení a setkávání s učedníky.Janovy pašije jsou prozářeny světlem povelikonoční víry. Kde je kříž, tam je i vzkříšení. Kde je vzkříšení, tam jsou ti, kdo věří v Krista, milují ho, radují se z Pánových tajemství a prožívají je v prosté každodennosti.

Monografie I řekl Bůh zaceluje velkou mezeru v díle českých teologů, protože opravdu současná, původní, kompletní teologie stvoření v našem jazyce po mnoho desetiletí nebyla k dispozici. Důsledné promýšlení všech témat klasického pojednání o stvoření a také řady otázek teologické antropologie ve světle tajemství Boha Otce, Syna a Ducha svatého dává tomuto zpracování zcela originální ráz i vzhledem k tomu, co v této věci nabízí mezinárodní scéna. Hlavním společným jmenovatelem úvah o trojičním prazákladu veškerého bytí je svoboda a důstojnost nejenom osob Trojice, ale především člověka. Dílo je adresováno v první řadě těm, kdo se věnují křesťanské teologii, ať už jako přednášející, nebo posluchači, případně mají o danou formu racionality hlubší zájem.

Róbert Sarka od roku 2003 pôsobí ako pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Zaoberá sa fundamentálnou teológiou predovšetkým z pohľadu dialógu s vedou, kultúrou a inými náboženstvami. Zameriava sa na publikácie určené pre katechétov.

Monografia nadväzuje na celoživotné dielo popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa, ba možno povedať, že ho inšpiratívne završuje. V tejto knihe sa totiž skúmaná problematika nepredstavuje ako štúdia či rozprava s relatívne uzavretými závermi a tézami, ale skôr ako bádateľský projekt, ktorým chce autor naznačiť, akými smermi sa bude - a ako by sa malo - uberať bádanie v problematike Boha. V neposlednom rade ide o dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie.Po metodologickom a cieľovom uvedení do štúdie autor načrtol v základnom obryse dejinno-vývojovú emergenciu teológie z celostného pohľadu, prameniacu z jej dejinných smerov, prúdov a typov. Centrálnu kapitolu predstavuje návrh konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení. Za rôzne exemplifikácie tohto postupu možno považovať ďalšiu, najrozsiahlejšiu kapitolu, ktorej obsahom sú základné východiská pri tvorbe konceptu teologickej filozofie v celostnom porozumení. Keďže ide len o projekt, zastávané teórie a viaceré nové vedecké poznatky v ňom majú relatívne väčší hypotetický charakter a bude ich treba v ďalšom bádaní preveriť a upevniť v dialógoch a konfrontáciách najmä s inými mysliteľmi. Až potom bude účelné pristúpiť ku koncipovaniu ucelenej vedeckej štúdie, poprípade monografie.Súčasťou projektu je slovník špeciálnych termínov, ktoré si vyžadujú osobitné vysvetlenie, a rozsiahly bibliografický súpis literatúry, ktorý ukazuje, ako intenzívne sa báda v tejto oblasti, a to najmä v anglosaských krajinách. Poznámkový aparát sa uvádza na konci diela a sú v ňom začlenené aj portréty významných osobností, ktoré vplývali na myslenie autora.

O co v křesťanství jde. Svoboda je jedním ze zásadních pojmů křesťanské víry. Je též hodnotou, ke které je současná společnost obzvlášť vnímavá. Může proto představovat důležitou platformu pro dialog mezi křesťanskou zvěstí a současnou kulturou, která se ke křesťanství záměrně nehlásí. Svoboda je však zároveň i velmi pregnantním pojmem, který je vystaven různým interpretačním rizikům podle toho, na který její aspekt je právě položen větší důraz. I v samotném křesťanském kontextu jsme svědky toho, jak zaznívá zvěst, že Kristus nás osvobodil z područí zla a nabízí nám pravou svobodu, a současně i obavy z toho, že by se svoboda mohla zvrhnout v neomezenou svévoli a nevázanost.

Text zahrnuje dílčí momenty deseti přikázání Desatera, uchopené v širších souvislostech teologie narativní (vyprávěcí). Jde totiž o událost či příběh osobního zrání a rovněž o individuální rozlišení, třebaže biblický odkaz zůstává závazný a stále týž.Duchovní život, který hledá vztahovou rovinu zakoušené svobody, pak může překonat zúžené moralizující stanovisko.

Táto klasická obrana biblického kresťanstva spísaná pred storočím ako odpoveď na liberalizmus, ktorý sa v cirkvi rozmohol začiatkom 20. storočia, etabluje dôležitosť biblického učenia a porovnáva učenie liberalizmu a biblického kresťanstva o Bohu, človeku, Biblii, Kristovi, spasení a o cirkvi. Dielo Kresťanstvo a liberalizmus od J. Greshama Machena si zachovalo svoje opodstatnenie naprieč desaťročiami od svojho pôvodného vydania v roku 1923. Časopis World ho zaradil medzi 100 najlepších kníh druhého tisícročia a časopis Christianity Today medzi 100 najlepších kníh dvadsiateho storočia.J. Gresham Machen (1881 – 1937) bol profesorom Nového zákona na Westminsterskom teologickom seminári vo Filadelfii. Je tiež autorom kníh Christian Faith in the Modern World, What is Faith? a The Origin of Paul´s Religion.

Božia tvár - najnovšia kniha od plodného anglického filozofa Rogera Scrutona, je jasná a pôsobivá filozofická kritika toho, čo Scruton opisuje ako „ateistickú kultúru, ktorá okolo nás rastie“. Na začiatku tejto krátkej (165-stranovej) práce poznamenáva, že súčasnú „ateistickú kultúru“ bude diagnostikovať ako intelektuálny i morálny fenomén. Ako jeho argumentácia pokračuje, je zrejmé, že tieto dve dimenzie problému nemôžu byť od seba v skutočnosti úplne oddelené. Je to preto, že podľa Scrutonovej analýzy sú súčasné intelektuálne myšlienky a systémy, ktoré popierajú chápanie Boha alebo „skutočnú prítomnosť“ duchovnej reality, vždy čiastočne motivované „túžbou po uniknúť pozornosti súdu“ (2).Toto je skutočne morálny problém a Scruton presne stavia do centra častých a všadeprítomných prejavov túžby odčarovať, znehodnotiť a znesvätiť všetko, čo zaváňa sviatostným a transcendentným.

Didaktická antológia anotovaných gréckych textov. Peter Málik je odborný asistent na Katedre teológie a katechetiky Univerzity Mateja Bela. Venuje sa textovej kritike, gréckym a koptským rukopisom Novej Zmluvy a edičnej činnosti. Je aj autorom Gréckej čítanky pre teológov, ktorá je didaktickou antológiou anotovaných gréckych textov. Hlavným cieľom čítanky je premostiť poznatky základov gréckeho jazyka a prácu s reálnymi gréckymi textami, s ktorými sa študenti teológie stretávajú počas štúdia či neskôr v cirkevnej alebo akademickej praxi. Publikácia obsahuje kratšie texty s didaktickými anotáciami. Anotácie pozostávajú z glosárov slovnej zásoby ku každému textu a gramatických analýz zložitejších tvarov. Čo sa týka samotných textov, nájdeme v nej najmä novozmluvné pasáže, pasáže zo Septuaginty a tri neskoršie ranokresťanské texty. Na spestrenie sa v antológii nachádzajú aj časti zo štyroch rukopisných verzií Evanjelia podľa Jána.

Skôr, než boli stvorení ľudia, Boh stvoril krásny a rozmanitý svet, ktorý ich mal prijať. Preto pokiaľ ide o stvorenie anjelov, všetky dôvody, ktoré uvádza Sväté písmo, nasvedčujú, že ešte pred stvorením hmotného sveta tu bol rozsiahly svet duchovných bytostí. Nevieme však, kedy boli stvorené. Veríme, že existovali skôr, než bolo stvorené všetko, čo vidíme, a že existujú aj dnes. Vidieť to zo slov, ktoré Boh povedal Jóbovi: „Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu máš! Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?“ (Jób 38, 4-7).Ak vychádzame z biblickej správy o pokušení prvých ľudí, možno usudzovať, že už predtým existoval duchovný svet, svet neviditeľný, v ktorom ešte pred pádom ľudí muselo dôjsť k mravnému prevratu, ktorý skončil odpadnutím niektorých anjelov od Boha.Zo začiatku boli všetci anjeli dobrí a blažení. Milovali Boha a verne mu slúžili. Neskoršie mnohí z anjelov zhrešili. Stali sa pyšní a nechceli slúžiť Pánu Bohu. Vodcom zlých anjelov bol Lucifer. Radosť anjelov narušilo jeho volanie. „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón“ (Iz 14, 13). V nebi nastal boj medzi dobrými a zlými anjelmi (porov. Zjv 12, 7). Vodcom dobrých anjelov bol archanjel Michal. Dobrí anjeli zvíťazili nad zlými. Zlých anjelov zvrhol Boh do pekla. Zlí, hriešni anjeli sa volajú diabli, zlí duchovia. Príbeh o páde anjelov sa v Biblii priamo nerozpráva, ale časom sa vyvinul z rozličných iných textov. Dobrí anjeli, ktorí v skúške obstáli, za odmenu vstúpili do nebeskej blaženosti. Dostali tzv. „svetlo slávy,“ ktorým „ustavične hľadia na tvár“ Boha Otca (Mt 18, 10). Sú účastní na večnej blaženosti (porov. Tob 12, 15; Hebr 5, 11; 7, 11).

Číta: Miron Keruľ-Kmec Celkový čas: 5 hodín 36 minút Zbierka duchovných textov svätého Theodorosa Veľkého nemá ambíciu byť učebnicou duchovného života, ktorá sa v rámci určitého systému dotýka každého jeho detailu. Predsa však tieto krátke texty prinášajú cennú inšpiráciu, ktorá dvíha človeka zo stavu ľahostajnosti a uspokojenia, aby tak spoznal svoju cenu a dôstojnosť

Podnetom na napísanie Listu vojvodovi z Norfolku bola knižka publikovaná v roku 1874, v ktorej Gladstone kritizuje dogmu o pápežskej neomylnosti a vyzýva katolíkov, aby ju odmietli. A Newman odpovedá elegantne, inteligentne a presvedčivo, podobne ako jeho Majster, ktorému takisto položili otázku o vzťahu cisára a Boha.

Publikace přináší překlad dvou věroučných konstitucí IV. lateránského koncilu (1215), dekretálů Firmiter a Damnamus, jež obsahují nově formulované vyznání víry katolické církve a zpřesněné učení o Boží Trojici, a komentář, který k těmto textům sepsal svatý Tomáš. Jde o jediná Tomášova opuscula, jež se týkají takto významného, jemu takřka soudobého stanoviska učitelského úřadu církve. Jednota obou dekretálů spočívá podle Tomáše v tom, že oba rozvíjejí vlastní a jedinečné dogma křesťanů: učení o svrchované Trojici. Úvodní studie vysvětluje problematiku názvu Tomášova pojednání a jeho tématu, rozebírá okolnosti a čas jeho vzniku, prameny a způsob, jímž Tomáš své předlohy vykládal, a zasazuje jeho přístup do kontextu jiných soudobých komentářů k dekretálům.