Teológia

Štúdie k praktickej fundamentálnej teológii. Azda najznámejších žiak Karla Rahnera, emeritný profesor univerzít v Münsteri a Viedni a predstaviteľ praktickej fundamentálnej teológie Johann Baptist Metz (1928), ponúka v tejto knihe výber zo svojich najdôležitejších spisov.

Reflexie nad krátkymi výrokmi a poučeniami svätého Theodorosa Veľkého Asketika, ktoré nachádzam vo Filokalii pod názvom „100 duchovných textov“. Zaznamenaná duchovná skúsenosť svätého Theodorosa neponúka systematické učenie o duchovnom živote. Napriek tomu je zdrojom inšpirácie a poznania mnohých jeho zákonitostí.Jedným z dôležitých prostriedkov obnovy duchovného života v našich východných katolíckych cirkvách je návrat k štúdiu diel cirkevných otcov. Tieto diela sú bohatým prameňom poznania, prežitej teológie i katechézy a cenným zdrojom inšpirácie pre duchovný život. Zvlášť ich použitie pre obohatenie našej katechézy, ale i pre prehĺbenie praxe duchovného života, môže prispieť k radikálnej obnove celého systému oboznamovania sa s pravdami našej viery a ich vnášaniu do života.Prv než by sme začali hovoriť o katechéze cirkevných otcov z hľadiska inšpirácie, ktorú nám môže poskytnúť pre našu súčasnú katechetickú prax je hádam potrebné objasniť si, či skôr pripomenúť si samotný význam slova katechéza, a to ako po jeho etymologickej stránke, tak aj v rovine historickej, ako terminus technicus, s presným štylisticko-rétorickým, metodickým i didakticko-pedagogickým významom a ohraničením.Slovo katechéza pochádza z gréckeho slova katechésis odvodeného zo slovesa katecheo, ktoré znamená ozývam sa, vyvolávam ozvenu, zvučím, rozoznievam, nechávam zaznieť hlas zdola. V prenesenom, či obraznom zmysle sa týmto slovom označuje aj spôsob vyučovania, pri ktorom učiteľovo slovo je vlastne odpoveďou na otázky, ktoré zaznievajú v žiakovi, pričom tak ide o akýsi spôsob vzájomnej a spätnej vnútornej ozveny. Ako podotýka sv. Ján Zlatoústy na úvod svojej prvej krstnej katechézy, slovo prihovárajúceho sa musí totiž vyvolať ozvenu v srdci poslucháča:“Neprihovárame sa vám preto, aby ste iba počúvali, ale aby ste si aj pamätali počuté veci a aby ste nám prostredníctvom vašich skutkov dokázali, že sa na nich pamätáte, ba vlastne nie aby ste do dokázali nám, ale Bohu, ktorý pozná tajomstvá mysle. Preto, to čomu vás učíme sa nazýva katechézou, aby vám aj vtedy, keď my nie sme prítomní, znel náš príhovor neustále v mysli.”/1/Po formálnej stránke sa katechéza vždy odlišovala od tzv. kerygmy, teda ohlásenia Božieho kráľovstva, ako aj od tzv. didaskalie, ktorá bola skôr systematickým doktrinálnym výkladom predovšetkým formou homílií, či spisov.Už v apoštolskej dobe sa stretávame s katechézou, ktorej hlásateľmi sú v prvom rade apoštoli, čoskoro sa však k nim pridávajú tzv. evanjelisti (Sk 21, 8) proroci a učitelia (Ef 4,11), využívajúci rozličné dary Božieho Ducha: prorokovať, slúžiť, vyučovať, povzbudzovať (porov. Rim 12, 6).Obsahovo sa už v apoštolskej dobe vykryštalizovali “začiatočné prvky Božích slov” (Hebr 5, 12) a to: pokánie, viera v Boha, krst a vkladanie rúk (birmovanie), vzkriesenie z mŕtvych a eschatologické témy (porov. Hebr 6, 1-3), ktoré mali priviesť k poznania a zdieľaniu základných kristologických právd, ako ich vyjadril sv. Pavol v 1 Kor 15, 3-6. Všetky tieto témy boli ale vždy ohlasované aj v spojení s trojičnou náukou (porov. Sk 19, 3), ktorá sa aplikovala už v základnej krstnej formule “v mene Otca i Syna i Svätého Ducha”, ako ju nachádzame u Mt 28, 19.Poapoštolská doba (1.-3. stor.) nám zanechala svedectvo o katechéze, ktorá vychádzajúc z biblického základu privádza adresáta k formovaniu morálnych zásad a k jeho zaradeniu do cirkevného spoločenstva, ktoré sa stáva osobitným spôsobom viditeľným predovšetkým pri eucharistickom slávení.Nepriame svedectvá o témach ranokresťanskej katechézy nám poskytujú aj prvé apológie. Aj keď apológie sú osobitným literárnym druhom so špecifickou teologickou základňou a finalitou, predsa v nich nájdeme odozvu formálnych i obsahových katechetických postupov. Prvoradý cieľ apológií - obhajoba kresťanského učenia a spôsobu života, určuje a podmieňuje aj ich obsah. Apologéti v prvom rade obhajujú ideu jediného osobného Boha, duchovného a všemohúceho, ďalej obhajujú vhodnosť, nevinnosť a pokojamilovnosť kresťanského spôsobu života, vyvracajúc falošné obvinenia z fanatizmu a sektárskych nezriadeností. Poukazujú na Písma, ako na prameň všetkej múdrosti a dokazujú, ako sa pod vplyvom čností a viery mení duchovný život kresťanov, ktorí sa tak stávajú kvasom spoločnosti.Apológie boli v istom zmysle akousi pred-katechézou, pretože pripravovali pôdu na prijatie a prehĺbenie kresťanských právd v ich kontraste s pohanským či židovským spoločensko-kultúrnym prostredím. Vyvracajúc pohanské, či židovské náboženské, ale aj spoločenské názory a tendencie, apológie dokazovali spásny Boží zásah do ľudských dejín, osobitný plán spásy, teda tú ekonómiu milosti, ktorá sa uskutočnila vo vtelenom Božom Slove, poukazujúc tak na vykupiteľské dielo Krista. Súčasne boli povzbudením k nasledovaniu kresťanských cností a k definitívnemu stotožneniu sa s kresťanskými náboženskými pravdami a životným štýlom.Medzi patristickou literatúrou, ako jej ďalší, takpovediac záverečný vývinový stupeň, majú svoje osobitné miesto spisy asketického charakteru, ktoré sú akoby pokračovaním diel katechetických, či apologetických. Smerujú k prehĺbeniu poznaných právd a ich „vstrebaniu“ do každodenného duchovného života kresťana.Tieto spisy sú teda akoby zavŕšením procesu kresťanskej formácie, ktorá prechádza cez spoznanie právd viery, ich zdôvodnenie, či obhájenie až k ich prijatiu do osobného života.Duchovné reflexie nad asketickými spismi otcov sú v súčasnosti dôležitou formou ich aktualizácie súčasnému poslucháčovi.Preto s veľkou radosťou chcem uvítať aj toto dielo, ktoré približuje, vysvetľuje a aktualizuje slová jedného z cirkevných otcov, ktorého slová boli právom zaradené aj do Filokalie, tohto pamätníka východnej duchovnosti, ktorý aj po stáročiach poskytuje inšpiráciu kresťanskému Východu ale stáva sa stále viac známy a obľúbený aj na Západe.Nech nám všetkým slová otcov i ich interpretácia poslúžia k duchovnému rastu.

Skôr, než boli stvorení ľudia, Boh stvoril krásny a rozmanitý svet, ktorý ich mal prijať. Preto pokiaľ ide o stvorenie anjelov, všetky dôvody, ktoré uvádza Sväté písmo, nasvedčujú, že ešte pred stvorením hmotného sveta tu bol rozsiahly svet duchovných bytostí. Nevieme však, kedy boli stvorené. Veríme, že existovali skôr, než bolo stvorené všetko, čo vidíme, a že existujú aj dnes. Vidieť to zo slov, ktoré Boh povedal Jóbovi: „Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu máš! Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?“ (Jób 38, 4-7).Ak vychádzame z biblickej správy o pokušení prvých ľudí, možno usudzovať, že už predtým existoval duchovný svet, svet neviditeľný, v ktorom ešte pred pádom ľudí muselo dôjsť k mravnému prevratu, ktorý skončil odpadnutím niektorých anjelov od Boha.Zo začiatku boli všetci anjeli dobrí a blažení. Milovali Boha a verne mu slúžili. Neskoršie mnohí z anjelov zhrešili. Stali sa pyšní a nechceli slúžiť Pánu Bohu. Vodcom zlých anjelov bol Lucifer. Radosť anjelov narušilo jeho volanie. „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón“ (Iz 14, 13). V nebi nastal boj medzi dobrými a zlými anjelmi (porov. Zjv 12, 7). Vodcom dobrých anjelov bol archanjel Michal. Dobrí anjeli zvíťazili nad zlými. Zlých anjelov zvrhol Boh do pekla. Zlí, hriešni anjeli sa volajú diabli, zlí duchovia. Príbeh o páde anjelov sa v Biblii priamo nerozpráva, ale časom sa vyvinul z rozličných iných textov. Dobrí anjeli, ktorí v skúške obstáli, za odmenu vstúpili do nebeskej blaženosti. Dostali tzv. „svetlo slávy,“ ktorým „ustavične hľadia na tvár“ Boha Otca (Mt 18, 10). Sú účastní na večnej blaženosti (porov. Tob 12, 15; Hebr 5, 11; 7, 11).

6 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2014.Vzdělávací cyklus Ctirada V. Pospíšila přináší podstatné rozšíření výzkumů v oblasti vztahů katolické teologie k poznatkům přírodních věd v minulém a předminulém století. Autor představuje poměr dobové teologie k astronomii a neshledává zde sebemenší konflikt. Pojednává rovněž o postoji teologie k evoluci v oblasti fauny a flóry. Rýsuje se zde značná otevřenost k faktu evoluce, nikoli však k jejímu materialistickému pojetí.

Podnetom na napísanie Listu vojvodovi z Norfolku bola knižka publikovaná v roku 1874, v ktorej Gladstone kritizuje dogmu o pápežskej neomylnosti a vyzýva katolíkov, aby ju odmietli. A Newman odpovedá elegantne, inteligentne a presvedčivo, podobne ako jeho Majster, ktorému takisto položili otázku o vzťahu cisára a Boha.

Monografie I řekl Bůh zaceluje velkou mezeru v díle českých teologů, protože opravdu současná, původní, kompletní teologie stvoření v našem jazyce po mnoho desetiletí nebyla k dispozici. Důsledné promýšlení všech témat klasického pojednání o stvoření a také řady otázek teologické antropologie ve světle tajemství Boha Otce, Syna a Ducha svatého dává tomuto zpracování zcela originální ráz i vzhledem k tomu, co v této věci nabízí mezinárodní scéna. Hlavním společným jmenovatelem úvah o trojičním prazákladu veškerého bytí je svoboda a důstojnost nejenom osob Trojice, ale především člověka. Dílo je adresováno v první řadě těm, kdo se věnují křesťanské teologii, ať už jako přednášející, nebo posluchači, případně mají o danou formu racionality hlubší zájem.

Monografie je i na mezinárodní rovině první prací, která odhaluje základní obrysy dramatických počátků prosazování evolučního paradigmatu vzniku-stvoření člověka v rámci katolické církve. S několika odvážnými zastánci evoluce se setkáváme již v sedmdesátých letech 19. století, zlomovými se však stávají až léta devadesátá, kdy se navzdory postojům vatikánského centra v řadě západních zemí i v naší vlasti objevuje nemálo úctyhodných průkopníků nového pohledu na stvoření člověka. Katoličtí zastánci teistické interpretace evolučního původu lidstva po roce 1910 představovali významnou a početně stále rostoucí názorovou skupinu, Vatikán se začal novému paradigmatu otevírat až na počátku druhé poloviny minulého století. Kniha by měla vzbudit zájem nejen mezi teology, ale také u odborníků na dějiny vědy a u každého, koho fascinuje původ lidstva a dějiny paleoantropologie.

Stručný přehled sjednocených i nesjednocených církví křesťanského Východu. Křesťanství se z Jeruzaléma šířilo několika směry. Jedním z jeho nejvlivnějších center byl Řím, jenž se také stal sídlem papežů a zůstal jím i po přesídlení císaře do nově vzniklé a tehdy řecké Konstantinopole. Kromě Říma, spjatého s apoštolem Petrem, však existovaly i další velké křesťanské obce, založené ostatními apoštoly a ležící na východ od římské říše, které se rovněž nazývaly církvemi. A tak i dnes kromě největší latinské (římské) církve existují desítky východních, právem se chlubících vlastní apoštolskou tradicí. Jejich vzájemná komunikace a spolupráce byla několikrát přerušena a zase obnovena, čímž vzniklo jejich dnešní označení sjednocené církve (s Římem) a církve nesjednocené. Tato encyklopedická monografie – první svého druhu u nás – přináší nejen stručný historický pohled na vznik a vývoj všech jednotlivých východních církví (sjednocených i nesjednocených), ale i jejich aktuální stav (2016). Mnohé z nich rostou počtem svých členů i svými aktivitami, další zanikají, a to nejen pro úbytek svých věřících, ale i z důvodu válek a pronásledování. Některé již po staletí setrvávají víceméně uzavřené na území, kde kdysi vznikly, jiné dnes naopak působí v lokalitách, které ani nelze označit Východem. Přesto zůstávají svou tradicí, obřadem, kulturou, právem i spiritualitou nadále církvemi východními.

Česká katolická morální teologie 1884 - 1948. Publikace se zabývá českou morální teologií od jejích počátků v poslední čtvrtině 19. století do poloviny století dvacátého. Autor kriticky hodnotí jednotlivé spisy, konfrontuje jejich postoje s dobovou společenskou a politickou situací a uvádí je do souvislosti s prohlubující se izolací církve. Vedle obecných aspektů morálky je v rámci morálky speciální věnován zvláštní zřetel sexuální, politické a sociální etice.

Quaestiones Disputatae De potentia představují mimořádné metafyzické dílo v rámci Tomášova myslitelského vývoje. Obsahují klíčové formulace, bez jejichž soustavného promýšlení a domýšlení nepronikneme nejen do Tomášovy syntézy, ale nedokážeme ani sami rozvíjet křesťanské pojetí stvoření a evoluce světa v současných podmínkách. Dílo vznikalo v Římě v letech 1265–1266, a badatelé se dokonce domnívají, že jde o jakési průzkumné texty před závěrečnou redakcí první části Sumy teologie, především otázek 75–89. Druhý díl překladu QD De potentia přináší otázky 3 a 4, které se zabývají problematikou stvoření.

Biblicko-teologické aspekty Lukášovho diela. V dňoch 14. - 19. marca 2012 navštívil Slovensko profesor G. C. Bottini, OFM, ktorý sa na františkánskej Fakulte archeológie a biblických vied špecializuje na Lukášovo evanjelium a Skutky apoštolov. Na slovenských teologických fakultách a inštitútoch predniesol prednášky, ktoré prináša táto publikácia.Giovanni Claudio Bottini (nar. 1944) pochádza z kraja Pescara v Taliansku, študoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme a na Studium Biblicum Franciscanum v Jeruzaleme. V rokoch 1980 - 2002 bol sekretárom povereným prípravou publikácií SBF, v rokoch 1985 - 2003 organizoval každoročne biblické týždne v Abruzzo (Taliansko) a v rokoch 2002 - 2011 bol dekanom Fakulty biblických vied a archeológie PUA v Jeruzaleme.Najvýznamnejšie diela:Introduzione alľopera di Luca (2011)Michele Piccirillo. Francescano archeol tra scienza Provvidenza (2010)One Land - Many Cultures. Archaeological Studies Honour of Stanislao Loffreda OFM (2003)Giacomo e la sua lettera. Una introduzione (2000),Štúdia HierosolymitanaIII. NelľOttavo Centenario Francescano (1182 -1982), (1982)La preghiera di Elia in Giacomo 5,17-18 (1981)

Květoslav Minařík vyberá citáty zo všetkých štyroch evanjelií, Skutkov apoštolov a niektorých epištol a doprevádza ich vysvetľujúcimi komentármi. Kresťanské učenie Nového zákona interpretuje ako náuku o vedení, moci a oslobodení, ktorá človeka vedie cestou spásnej mravnosti až do úplného ozdravenia a nadobudnutia múdrosti. Obhajuje hĺbku a veľkosť prínosu kresťanstva, ktoré niektorí tzv. mystici podceňujú v porovnaní s orientálnymi náukami. Cesta prostej morálky, ako ju ukazuje Nový zákon, je predpísaná každému, kto chce dospieť do sveta Veľkej mystiky všetkých dôb a smerov. Táto kniha ukazuje ako po tejto ceste ísť.

Práce profesora Pospíšila je prvním systematickým zpracováním christologie a soteriologie, napsaným po 2. vatikánském koncilu v českém jazyce. Autor postupuje v souladu s koncilním požadavkem na metodu v dogmatické teologii. Začíná dějinami dogmatu a dospívá ke spekulativnímu prohloubení stěžejních témat. Nejprve jsme uvedeni do christologické metody a terminologie. V druhé kapitole probíráme různé přístupy k dějinnému Ježíši a biblické christologii. Třetí kapitola zpracovává myšlení o Ježíši Kristu v patristické epoše – u církevních otců i u jejich názorových oponentů a odpůrců. Čtvrtá kapitola pojednává do hloubky o rozličných aspektech vtělení Božího Syna. V páté se zabýváme tajemstvím Muže z Nazareta z hlediska jeho díla spásy. Vrcholem a svorníkem je zde událost kříže, Kristovo sebevydání a oběť za hřích světa. Pospíšilův přínos spočívá hlavně v úzkém propojování teologie a spirituality, teorie a praxe. Teologie zde není odtržena od života, ale pomáhá hlubšímu a celistvějšímu chápání naší víry a světa kolem nás. Autor se nevyhýbá odpovědím na obtížné otázky: Jaký je hlavní účel vtělení Božího Syna? Jak se rozvíjelo Ježíšovo vědomí a poznání? Jaký je poměr mezi Ježíšovými mesiášskými zkouškami a hloubkou jeho svobody? Jaká jsou nesprávná pojetí spásonosného významu Kristova kříže? V jakém smyslu je Muž z Nazareta spasitelem těch, kdo žili „před Kristem“? Od čeho nás Kristus vlastně osvobodil? Monografie slouží jako standardní učební text na našich teologických fakultách, ale oblíbili si ji i ti, kdo mají hlubší zájem o tajemství osoby a života Ježíše Krista. Páté vydání je důkladně revidováno, upraveno a rozšířeno.

Ekumenická milosť charizmatického hnutia. Kniha Jeden Pán, jeden Duch, jedno telo od Mons. Petra Hockena ponúka hlboké teologické pohľady na jednotu Cirkvi a význam Ducha Svätého v spojení veriacich.Mons. Peter Hocken, historik a teológ obnovy v Duchu Svätom, v tomto diele ponúka systematický a hlboký pohľad na prúd milosti, ktorý Boh zosiela naprieč cirkvami. Prvá časť poteší najmä tých, ktorí sa s charizmatickou obnovou stretajú, ale potrebujú jasnejšie uchopiť teologický základ a his-torické súvislosti. V druhej časti knihy sa autor zameriava na svoj hlavný cieľ: ukázať, že táto milosť je vo svojom základe ekumenická a akým spôsobom kladie výzvy všetkým cirkvám, aby ich unikátnym spôsobom, ktorý nepochádza od človeka, privádzala k jednote.

Klasické dílo duchovní teologie (1. vydání 1937), v němž autor podává postavu Ježíše Krista, jak se s ní setkáváme v evangeliích, a poukazuje na tajemství jeho osoby, aniž je chce rušit. Historicko-kritická exegeze přinesla od doby vzniku této knihy mnoho nových detailních poznatků, ale na pozadí současných teologických diskusí o různých podobách Ježíše ve filmu a literatuře zůstávají Guardiniho úvahy podivuhodně aktuální.

Tato kniha je rozsáhlou úpravou a rozšířením díla Apologetics to the Glory of God (1994) známého teologa Johna Framea, která vnáší světlo do poselství a metody opravdové křesťanské apologetiky a jejích důkazů, obrany i útoku.John M. Frame je profesorem systemické teologie a filozofie na Reformed Theological Seminary v Orlandu a autorem řady knih.„Apologetika není výmluva či omluva za to, že věříme, ale obhajoba toho, čemu a proč věříme. Je proto jednou z důležitých součástí systematické teologie. Tato kniha je napsaná spíše v teologickém než filozofickém duchu pro křesťany s vyšším vzděláním.Vzhledem k tomu, že neexistuje žádné neutrální východisko našeho lidského uvažování a argumentace, Frame svou apologetiku záměrně staví na „předcházejícím závazku“. Proto se zde setkáváme s tzv. presupoziční apologetikou. Tato apologetika se postupně věnuje důkazům (hledání racionálního základu pro víru), obraně (před problémem zla) a útoku (proti nevíře).Neznám plodnějšího a zbožnějšího systematického teologa současnosti, a proto po slovenském vydání jeho úvodu do systematické teologie (Spása je u Hospodina) vřele doporučuji českému a slovenskému čtenáři i jeho Apologetiku.“— doc. ThDr. Ing. Ján Henžel, PhD., emeritní profesor systematické teologie na UMB v Banské Bystrici, tajemník Rady Církve bratské v SR

Vysoké hodnocení tělesnosti je jedním z nejnápadnějších rysů, které křesťanství vneslo do kultury a myšlení pozdní antiky. Víra v Boha, který se vtělil, měla přitom vliv také na představu o člověku. Podle starokřesťanských autorů řeckého jazyka, o něž jde v této knize především (Klement Alexandrijský, Origenes, Řehoř z Nyssy a další), člověk není jen bytostí, k jejíž identitě náleží individuální tělo, ale navíc bytostí pevně začleněnou do kosmického řádu. Křesťanská naděje ve vzkříšení těla je tak v jejich podání nadějí v záchranu a proměnu všech lidských bytostí, ba celého veškerenstva. Díky tomuto poselství je křesťanství těchto autorů zajímavé i pro člověka 21. století, který znovu začíná chápat kosmický rozměr své odpovědnosti a zároveň si ve světě redukovaném na digitální média znovu uvědomuje význam tělesnosti pro svou identitu i pro společenství s druhými.

Velikonoční vyznání, že Ježíš byl vzkříšen, je zásadním východiskem jak pro křesťanskou víru, tak pro křesťanskou teologii. Tato kniha proto začíná touto zásadní vnitřní perspektivou křesťanství, využívá vhledů interního realismu a sémiotiky a bere v potaz postmoderní dobu s její neredukovatelnou pluralitou. Na tomto základě se snaží vystavět současné pojetí toho nejústřednějšího teologického tématu - christologie; snaží se tedy odpovědět na otázku, kdo byl a je Ježíš Kristus a jaký je jeho význam pro celek skutečnosti. Christologii pojímá jako christologii ontologickou. Gallus se proto v textu kriticky zabývá jak tradiční chalcedonskou christologií, tak také christologickými koncepty posledních dekád a předkládá vlastní originální řešení. Jeho koncepce je založena na přesvědčení, že konzistentní christologie je možná pouze na pozadí důsledně trojičního myšlení a dynamického pojetí Boha i člověka. Přichází s modelem Boží akomodace, která je základem pro pojetí inkarnace i Ježíšovy smrti jako smrti Boha, a dotahuje důsledky tohoto modelu až do antropologie, soteriologie, eschatologie a mezináboženského dialogu.

Obsáhlá studie Co je člověk? se snaží odpovědět na základní otázky, které si klademe: Co je podstata člověka? V čem spočívá lidská přirozenost? Jak uskutečňujeme své lidství? Základním textem, z něhož vycházíme, jsou druhá a třetí kapitola První knihy Mojžíšovy (Gn 2–3), dokument však cituje všechna významná místa Starého i Nového zákona. Téma biblické antropologie sledujeme ve čtyřech okruzích.

La ricostruzione della prospettiva teologico-pastorale di Sergio Lanza. Publikácia je špecifická v tom, že je v talianskom jazyku, dotýka sa oblasti pastorácie.Titul je: Verbum caro factum est. La ricostruzione della prospettiva teologico-pastorale di Sergio Lanza.Preklad: Slovo sa telom stalo. Rekonštrukcia teologicko-pastoračnej perspektívy u Sergia Lanza.Publikácia ponúka nové prístupy a pohľady na Pastorálnu teológiu i celú pastoračnú prax Cirkvi. Predstavuje teológiu jedného z najvýznamnejších talianskych pastoralistov, ktorý veľmi aktuálne reflektuje Druhý vatikánsky koncil a jeho požiadavky pre činnosť Cirkvi.

Německá barokní kázání vzniklá v českých zemích představují dosud jednu z méně probádaných oblastí filologie i dějin teologie. Tato edice bohemikálních tisků, dominikánských duchovních promluv z let 1715–1761, přibližuje téma prostřednictvím několika konkrétních ukázek. Kniha obsahuje komentovaná vydání čtyř německých a čtyř českých textů svátečních a příležitostných kázání z fondu historické knihovny řádu bratří kazatelů v konventu sv. Jiljí v Praze. Německé promluvy jsou opatřeny zrcadlovými překlady a edici doplňuje rozsáhlá úvodní studie. Kniha je určena jak odborníkům, tak laickým zájemcům o barokní homiletiku.

Nová monografie Ctirada V. Pospíšila přináší podstatné rozšíření předchozích výzkumů v oblasti vztahů katolické teologie k poznatkům přírodních věd v minulém a předminulém století. V první části autor představuje poměr dobové teologie k astronomii a neshledává zde sebemenší konflikt. Druhá část pojednává o postoji teologie k evoluci v oblasti fauny a flóry. I zde se rýsuje značná otevřenost k faktu evoluce, nikoli však k jejímu materialistickému pojetí. Hlavní třecí plochou byla vize evolučního vzniku lidstva, která vyvolávala bouřlivé diskuse nejen v oblasti teologie, ale také mezi představiteli jiných vědních oborů. Autor zachycuje nejen postoje českých teologů, ale také těch, kdo tuto koncepci vzniku lidstva propojovali s křesťanskou teologií stvoření a antropologií již od posledních desetiletí 19. století a na počátku století dvacátého. V českém prostředí doposud zcela nezpracovaná tematika s řadou přínosů i na poli mezinárodního bádání dokládá, že postoj teologů nebyl zdaleka jednoznačně zamítavý a že již od dvacátých let minulého století bylo přijímání vzniku lidského těla evolucí vcelku běžným standardem katolické teologie stvoření zejména v německy mluvících zemích a ve spojitosti s tím i v Čechách a na Moravě.

Kniha nabízí úvod do teologické reflexe vztahu křesťanství k jiným náboženským tradicím v katolické perspektivě. Představuje dějiny tohoto vztahu a definuje teologický základ křesťanského přístupu k náboženské pluralitě. Stranou neponechává ani současné teologické přístupy a některé otevřené otázky, s nimiž se setkáváme v rámci mezináboženského dialogu (zjevený charakter, spásonosnost a pravdivost různých náboženských identit).

Prejavom hľadania jednoty kresťanov je najmä udržiavanie túžby po nej a modlitba za ňu. Toto hľadanie upriamuje svoj pohľad na Ježiša, ktorý položil svoj život za to, aby bol „jeden ovčinec a jeden pastier“ (Jn 10, 16), a ktorý sa modlil, „aby všetci jedno boli“ (Jn 17, 21). Mnohí spoznali, že pokiaľ ekumenické nasadenie nehľadá v tomto svoje ukotvenie, hrozí mu strata elánu a nádeje a zoči-voči našej ľudskej obmedzenosti smeruje k útlmu.

Příspěvky k současnému stavu ekumenického dialogu. Předkládaná publikace chce poukázat na to, že ekumenismus zůstává živou skutečností, neboť Kristus svým Duchem stále oživuje touhu po jednotě. Soubor textů, které jsou v knize obsaženy, je rozčleněn do tří skupin: první z nich podává přehled současné situace ve světovém ekumenismu tím, že představuje jeho významné události a důležité otázky; druhá část přináší ekleziologické zakotvení úsilí o jednotu a postuluje tezi, že plodnost ekumenismu bytostně souvisí s obnovou autentického života víry; třetí série příspěvků se věnuje vybraným aspektům českého ekumenismu a snaží se vystihnout prvky, které zůstávají v paměti místní církve jako živé podněty pro ekumenické „dnes“.

Svätá Katarína Janovská svojím krátkym Traktátom o očistci priniesla Cirkvi závan novej radosti a nádeje. Napriek tomu, že svoju teológiu neopiera o mystické zjavenia, ale o vlastnú skúsenosť so svojím osobným pozemským očistcom, vyznievajú jej slová autenticky a majú veľký vplyv na mnoho generácií teológov i veriacich z celého sveta.Očistec, ako ho vidí Katarína, nie je geografickým miestom kdesi v útrobách zeme. Je to obrovský oheň túžby po Božej prítomnosti, planúci v dušiach zranených hriechom, bolesťou a vedomím, že Boh je taký svätý a čistý, že duša so škvrnami hriechu by pred ním neobstála. Bezpodmienečná a nekonečná láska sa tak stáva balzamom na ubolenú trpiacu dušu i plameňom usvedčujúcim z vlažných rozhodnutí, ktoré počas života robila.„Boh očistil človeka, pripútal si ho jemnučkou zlatou niťou, ktorou je jeho láska, a priťahuje ho k sebe takým silným citom, že človek zostane ,premožený a porazený a úplne mimo sebaʻ,“ pripomína Katarína Janovská slová Dionýza Aeropagitu, ktorými zhŕňa celú svoju teológiu očistca. Kniha je cirkevne schválená.

Z pohľadu tradície, Svätého písma a súkromných zjavení. Nejde o triler. Napriek tomu, že ho stránky tejto knihy miestami pripomínajú. Dokonca nejde ani o vymyslený príbeh, hoci je presýtený neuveriteľnými posolstvami! Na základe biblických proroctiev a mystických zjavení prináša uznávaný katolícky teológ Franz Spirago podrobný pohľad na osobu Antikrista a na udalosti spojené s koncom sveta.Autor v knihe Antikrist poukazuje na základné črty, podľa ktorých ho môžeme rozpoznať, i na spoločenskú situáciu, do ktorej sa má podľa proroctiev najväčší súper Ježiša Krista narodiť. Navzdory hrozným skutočnostiam však autor pripomína, že na konci všetkého zažiari Kristov víťazstvo. Pýcha, ktorá zabezpečí vzostup Antikrista, bude nakoniec aj jeho záhubou, v ktorej sa opäť zjaví Božia sláva.Franz Spirago (1862 – 1942) bol rakúskym katolíckym teológom, pedagógom a spisovateľom, pôsobiacim v Čechách. Na Slovensku je známy vďaka knihám Utrpenie a radosti očistca a Diabol a jeho pôsobenie. Kniha je cirkevne schválená.

Kompletné vydanie v jednom zväzku, ktoré vyšlo pri príležitosti 95. narodenín Josepha Ratzingera – Benedikta XVI.V tejto knihe chcem predstaviť Ježiša evanjelií ako skutočného Ježiša, ako „historického Ježiša“ v pravom zmysle slova. Som presvedčený a pevne dúfam, že aj čitateľ uvidí, že takáto postava je oveľa logickejšia a aj z historického hľadiska zrozumiteľnejšia než rekonštrukcie, s ktorými sme mali do činenia v posledných desaťročiach. Domnievam sa, že práve tento Ježiš – Ježis evanjelií – je historicky zmysluplnou a hodnovernou postavou.Iba ak sa stalo niečo neobyčajné, ak Ježišova postava a jeho slová radikálne prekročili všetky dobové nádeje a očakávania, iba tak sa dá vysvetliť jeho ukrižovanie a iba tak sa dá vysvetliť jeho účinkovanie. Sotva dvadsať rokov po Ježišovej smrti už nachádzame vo veľkom kristologickom hymne v Liste Filipanom (2,6-8) dokonale rozvinutú kristológiu, v ktorej sa o Ježišovi hovorí, že bol rovný Bohu, no zriekol sa seba samého, stal sa človekom, ponížil sa až na smrť na kríži a teraz mu prináleží úcta celého stvorenia a klaňanie, o ktorom podľa proroka Izaiáša (porov. Iz 45,23) Boh vyhlásil, že prislúcha iba jemu samému.Kritické bádanie si právom kladie otázku: Čo sa stalo počas týchto dvadsiatich rokov po Ježišovom ukrižovaní? Ako sa dospelo k takejto kristológii? Pôsobenie anonymných formácií v spoločenstvách, ktorých predstaviteľov sa odborníci usilujú vypátrať, v skutočnosti nič neobjasňuje. Ako mohli byť neznáme zoskupenia také tvorivé? Ako mohli byť také presvedčivé a ako sa mohli presadiť? Nie je aj po historickej stránke oveľa logickejšie, že ono veľké stojí na samom začiatku a že Ježišova postava naozaj vyhodila do povetria všetky kategórie, ktoré boli poruke, a dala sa pochopiť iba z hľadiska Božieho tajomstva?

Zkušený italský exorcista představuje na pozadí biblických textů a učení katolické církve skutečnost existence pekla. Oporu pro své úvahy nachází v pravdivých příbězích, které se v historii lidstva staly a které jsou nezvratným důkazem, že peklo opravdu existuje.

Katechizmus zasväteného života je praktická príručka nielen pre veriaceho laika, ale i pre každého katechétu, kňaza či zasvätenú osobu. Potrebujeme sa navzájom v Cirkvi a potrebujeme aj poznávať pestrosť života v Cirkvi, aby sme viac ocenili a milovali rozdielnosť v jednote, veď tvoríme jedno Telo. Mať pri sebe príručku, ktorá nám jednoducho, ale výstižne ozrejmí základy, na ktorých stojí život zasvätených, je takmer nutné. Publikácia má charakter syntézy a krátkych odpovedí na spôsob katechizmu a je rozdelená do týchto šiestich celkov:Základné princípySľubyFormáciaDuchovný životSpoločný životApoštolát zasvätenýchKatechizmus zasväteného života je užitočný aj pre formačné domy a mladých, ktorí rozlišujú svoje povolanie.

Biblická príručka o nadväzovaní priateľstva s Božími svätými. Anjeli a svätí. Katolíci majú tendenciu predstavovať si ich odlišne ako ostatných ľudí. Sprítomňujú si ich maľbami na stenách, obrázkami na záložkách, predstavujú si ich ako sedia v nebi a hrajú na harfu alebo robia zázraky so silou super hrdinov. Napriek týmto predstavám, anjeli a svätí sú pri nás veľmi blízko. Scott Hahn chce v tejto knihe rozptýliť falošné predstavy a zľudovené legendy, ktorými ľudia držia anjelov a svätcov v bezpečnej vzdialenosti od seba. Pravdou je, že Ježiš svojím príchodom na zem zjednotil nebesá a zem v úzkom spoločenstve. Autor prostredníctvom nového pohľadu na anjelov a svätých nám ponúka biblickú príručku o nadväzovaní priateľstva s Božími svätými. Svätci sú síce duchovnými obrami, ale skutočnými – z mäsa a kostí. Boli naplnení túžbou po svätosti, no aj oni museli bojovať s pokušeniami a prekonávať zlo. Len svätí môžu žiť v nebi. Musíme sa im stále viac pripodobňovať, ak chceme raz aj my prísť do nebeského kráľovstva. Scott Hahn zdôrazňuje, že náš budúci život v nebi začína už životom tu na zemi.

Biblická a teologická štúdia. Táto kniha je určená pre tých, ktorí chcú vedieť viac o histórii, teologických a biblických základoch Charizmatickej obnovy, jej dôsledkoch pre súčasnú Cirkev ako aj o jej ďalšom vývoji.

František Trstenský (1973) pochádza z Tvrdošína na Orave. Je kňazom Spišskej diecézy. V Jeruzaleme absolvoval biblické štúdia (2000-2004). Doktorát z teológie získal v Krakove. V súčasnosti je profesorom na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí, ktorý je súčasťou Katolíckej univerzity v Ružomberku. Prednáša Nový zákon a biblickú gréčtinu. Odbornej i laickej verejnosti je známy početnými publikáciami napr. Ježišove blahoslavenstvá, Vianoce podľa Svätého písma, Otčenáš - súhrn celého evanjelia. Spolupracuje s rádiom Lumen a televíziou Lux pri príprave relácií s biblickou tematikou.Posledná kniha Nového zákona obraznou a symbolickou rečou chce: varovať veriacich pred vlažnosťou vo viere, povzbudiť ich, aby sa vzopreli zlu v jeho rôznych podobách, dať verným útechu a nádej, že Boh napokon zvíťazí.Táto vízia Jánovej apokalypsy prorocky zaznieva aj pre nás.Aj my sa musíme pripraviť na to, že prichádza doba, keď na kresťanov, ktorí chcú byť verní Kristovmu posolstvu, Jánova apokalypsa kladie rovnaké požiadavky.

Pred sto rokmi vyšla po prvý raz kniha Večný človek. Jej autorom je G. K. Chesterton, anglický novinár, spisovateľ, filozof a laický teológ, ktorému patria prívlastky ako princ paradoxu, kolosálny génius, rytier katolicizmu. Autor vysiela čiateľa na horskú dráhu intelektuálnym svetom tisícročí, pričom nepredkladá teologický, ale skôr historický názor. Kniha pozostáva z dvoch častí:O tvorovi zvanom človekO človeku zvanom KristusVečný človek prináša posolstvo o radosti, nádeji a o umení slobodne myslieť.

Na týchto stránkach predstavujeme spôsob novej evanjelizácie a duchovnej obnovy na základe listu sv. Pavla Rimanom. Kniha Život pod vládou Kristovou je prechádzkou vo svetle Božieho slova, ktorá je určená ako pomoc pre veriacich, aby dokázali lepšie pochopiť tajomnú vieru v Ježiša Krista a to, ako sa stali jeho bratmi a sestrami pri krste. Nepoužívajte túto knihu len na čítanie alebo študovanie. Žite ju. Prijímajte ju. Používajte ju ako spôsob evanjelizácie.“ Svet sa veľmi odlúčil od Boha. Život pravého kresťana má ukázať ľuďom cestu k jeho opätovnému nájdeniuRaniero Cantalamessa nám v tejto svojej knihe Život pod vládou Kristovou vysvetľuje, že sme povolaní tak ako apoštol Pavol, hlásať Krista a zahĺbiť sa do Jeho slova.Recenzia: Život pod vládou Kristovou na stránke blog.zachej.sk.

O pozvaní všetkých veriacich v Krista k svätosti. François-Marie Léthel sa narodil v roku 1948 v Paríži. V roku 1967 vstúpil do Rádu bosých karmelitánov v Parížskej cirkevnej provincii a v roku 1975 bol vysvätený na kňaza. Získal licenciát vo filozofii, po ňom dosiahol v roku 1989 doktorát na Teologickej fakulte vo Friburgu (Švajčiarsko) pod vedením P. Christopha Schônborna O.P. doktorskou prácou s názvom Connaitre ľAmour du Christqui surpasse toute Connaissance. Théologie des Saints. (Poznať Kristovu lásku, ktorá presahuje každé poznanie. Teológia svätých.)Páter Lethel žije v Ríme od roku 1982. Na Pápežskom inštitúte Teresianum vyučuje dogmatickú a spirituálnu teológiu. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 2004 menoval za teologického poradcu Kongregácie pre kauzy svätých. Benedikt XVI. ho v roku 2008 menoval za sekretára Pápežskej teologickej akadémie. Napísal početné štúdie o teológii svätých, možno poukázať predovšetkým na diela, ktoré napísal hlavne o: sv. Terézii z Lisieux: ĽAmore di Gesú. La cristologia di šanta Teresa di Gesú Bambino (Roma, 1999, Libreria Editrice vaticana), Ľudovítovi Márii z Montfortu: Ľamour de Jésus en Marie (Geněve, 2000, ed. Ad Solem, 2 diely), Gemme Galgani: ĽAmore di Gesú Crocifisso Redentore Gemma Galgani (Roma, 2004, Libreria Editrice Vaticana). V roku 2011 viedol duchovné cvičenia pre Svätého Otca a Rímsku kúriu.

"Rozhodol som sa vyhlásiť mimoriadne jubileum, ktoré má svoje centrum v Božom milosrdenstve. Bude to Svätý rok milosrdenstva. Chceme žiť vo svetle slov Pána: ,Buďte milosrdní, ako je aj váš Otec milosrdný." pápež FrantišekOd decembra 2015 po november 2016 svätá Cirkev slávi mimoriadny Rok milosrdenstva. Pri tejto príležitosti vydala Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie sériu kníh. Brožúra Cirkevní otcovia o milosrdenstve je jej ďalším pokračovaním. Toto dielo obsahuje úryvky a pohľady mnohých významných a známych učencov a svätých. Milosrdenstvo a odpustenie je jednou z najcharakteristickejších a najkrajších čŕt každého kresťana. ,,Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“

Priblíženie teológie tela Jána Pavla II.. Hĺbavá, prístupná práca o kráse lásky a nádhere tela, inšpirovaná pápežom Jánom Pavlom II.Kresťanstvo dlho považovalo pohľad na telo ako hrozbu pre duchovnú povahu človeka. V roku 1979 pápež Ján Pavol II. opustil tieto názory a ponúkol nové predstavy ľudského tela a duše. Odpovede na základné otázky týkajúce sa ľudských životov dáva v sérii rozhovorov, ktoré boli vydané pod názvom „Teológia tela“. Vysvetlil v nej Boží úmysle v ľudskou sexualitou.V Povolaní milovať Carl Anderson a P. Jose Granados diskutujú filozofický a náboženský význam tohto pápežovho diela. Vysvetľujú, že telo hovorí o Bohu, odhaľuje jeho dobrotu a tiež hovorí o mužoch a ženách a ich povolaní k láske.Táto kniha prináša do života dar Jána Pavla II. prepožičaný pre ľudstvo a dáva čitateľovi nové chápanie kresťanskej cesty lásky a pochopenie ako ju plne prijať v živote.

Stručný úvod do sexuálnej revolúcie Jána Pavla II.. Teológia tela, názov súboru prejavov Jána Pavla II. o láske, manželstve, sexualite a zodpovednom rodičovstve, je mnohými považovaná za skutočnú revolúciu v katolíckom chápaní sveta a človeka. Napriek tomu zostáva veľkej časti kresťanom úplne neznáma. Nie je je jednoduché prečítať a do všetkých detailov pochopiť knihu s takmer 600 stranami, písanú hutným filozofickým štýlom. Je to ako keď sa vyberáme do neprebádanej krajiny: potrebujeme sprievodcu. A práve preto vznikla táto kniha.Teológia tela pre začiatočníkov sviežim spôsobom "prekladá" ohromujúce posolstvo Jána Pavla II. do jazyka bežného čitateľa. Stránku za stránkou, odstavec za odstavcom odkrýva hlboké súvislosti medzi sexualitou a najdôležitejšími otázkami ľudskej existencie:Aký je zmysel a cieľ nášho života?Prečo nás Boh stvoril ako muža a ženu?Prečo nás sexualita tak priťahuje a zároveň znepokojuje?Aký význam má zrieknutie sa manželstva v celibáte?Čo nás čaká v nebi?

K otázkám spirituálnej teológie. Kniha sa stala bestsellerom v oblasti kresťanskej duchovnosti. Zaoberá sa tématikou vnútorného života.Svedomitým prístupom k teológii vnútorného života je kniha nekonvenčným pohľadom na vieru. Myšlienky, ktoré obsahuje, sa rodili počas mnohých rokov, zvyčajne v spojitosti s vyše tridsaťročnou praxou duchovného vedenie veľmi veľkého počtu osôb. Kniha je akoby predĺžením otcovského sprevádzania mnohých, ktorí chcú žiť hĺbkou skúsenosti Boha v každodennom živote. Autor píše jednoduchým a jasným jazykom. Povzbudzuje a angažuje čitateľovu pozornosť, prebúdza v ňom túžbu po skúsenosti Boha a pozýva ho na cestu k svätosti.