Ježišov posledný deň

My, kresťania vieme, že Ježiš zomrel pre našu spásu.

• Ako sa na to však pozerajú historické pramene?

Piatok, viac ako 2000 rokov dozadu. Žid z Nazareta s menom Ježiš je odsúdený ako politický zločinec a ukrižovaný v opustenom lome pri meste Jeruzalem.

• Ako k tomu došlo?
• Ako sa z milovaného záchrancu, ktorý zachraňoval životy a konal zázraky stal spoločenský vyvrheľ?
• Prečo mu bol vzatý život?
• Čo sa vlastne stalo medzi jeho zatknutím a smrťou?

Biblický učenec a autor knihy Ježišov posledný deň Gerhard Lohfink zrekonštruoval na základe historických prameňov nielen koniec posledného Ježišovho dňa, ale aj pravdivú interpretáciu tejto skutočnosti.

V konflikte medzi Ježišom a jeho protivníkmi narážajú na seba charizma a inštitúcia. Členovia veľrady veria, že musia chrániť pred Ježišom chrám, Tóru i ľud. Ale Ježiš nespochybňuje ani chrám, ani Tóru, ani ľud. Chce, naopak, Izrael zhromaždiť, aby sa konečne stal tým, čím má byť v Božích očiach. A Tóru neničí, ale vysvetľuje ju jasne v súlade s Božou vôľou.

Chce, aby chrám bol tým, po čom túžili proroci: miestom skutočného uctievania Boha. Samozrejme, za tým všetkým je vyhlásenie, že zhromaždí Izrael na konci čias, že on sám je naplnením Tóry a že „tu“, teda v spoločenstve so svojimi učeníkmi, „je niekto väčší než chrám“ (Mt 12, 6). Celá veľrada i celý Izrael boli postavené pred toto opovážlivé vyhlásenie.

Ježišovo umučenie nebolo len akýmisi pašiovými hrami a Ježišov kríž dekoračným predmetom, aký z neho neskôr vytvorili kresťanskí umelci. Keď tento príbeh umučenia pravidelne počúvame na bohoslužbe, môžeme si ho naozaj veľmi ľahko pomýliť s pašiovými hrami. Úlohou historicko-kritickej exegézy by malo byť práve opätovné prekonávanie tohto sakralizačného účinku.

Exegéti musia stále znova poukazovať na to, čím Ježišovo umučenie v skutočnosti bolo: bola to veľmi konkrétna udalosť odohrávajúca sa uprostred reálnych mocenských záujmov, ktoré sa presadzovali so smrteľnou vážnosťou.