Myšlienky sv. Antona z Padovy o Márii

Mária musela skrze svoju nízkosť vytrpieť poníženie Božieho Syna, ktorý sa stal jej vlastným synom. Súčasne však musela vyvolením spoluniesť oslávenie tohoto Syna, totiž zjavenie jeho božstva.Tak bola Mária napnutá medzi nevýslovnú slávu a opovrhnutia hodnú nízkosť, oboje takmer neznesiteľné pre ľudskú bytosť, veď musela vo svojom tele niesť nekonečný odstup medzi nebom a zemou. Mária bola súčasne úbohý stan a nádherný chrám.

"Boží Syn prijal telo z blahoslavenej Panny a v ňom prebýval ako v stane ako pútnik a cudzinec. Avšak od neho samého, ktorý hľadí na jej poníženosť a povyšuje ju, je označovaná nie za trón, dom či chrám, ale dokonca za Jeruzalem: "Si krásna, moja priateľka, sladká a spanilá sťa Jeruzalem /por. Pies 6,4/.

V každom prípade je Mária príbytkom Boha, nech ako miesto jeho potupného poníženia, nech ako miesto jeho slávneho vyvýšenia. Oboje však musíme vnímať spoločne, ak chceme zmerať výšku a hĺbku Božej pokory.