Vnútorná pustovňa

Recenzia z blogu

V dnešnej uponáhľanej dobe, keď každý je akoby hnaný do rýchleho životného tempa, mnohí cítia potrebu zastavenia – samoty. Možno ste už počuli slová: Chcem ísť na pustý ostrov.

Z histórie poznáme pustovníkov, ktorí opustili svoje domovy, odišli na púšť alebo do hôr a prerušili kontakty s ľuďmi. Odišli do pustovne. Môže človek našej doby odísť do pustovne? Kniha Vnútorná pustovňa nás vovedie do života pustovníka a ukáže nám, čo je podstatou života v samote.

Kniha má tri základné časti. V prvej sa pozrieme do púšte. Čo znamená púšť v súčasnosti pre pustovníka je vyústením opisu púšte, cez ktorú prechádzal Mojžiš, na ktorej žil Ján Krstiteľ a kde sa Ježiš pripravoval na svoje verejné účinkovanie. Púšť nie je domovom, ale cestou, po ktorej pútnik ide do cieľa (porov. str. 21). Na púšti zažívame zápas, precítime ľútosť a objavíme Krista.

V druhej časti sa vyberieme na vrchol hory. Prejdeme od hory prikázaní cez horu premenenia až po horu blahoslavenstiev. Mať pustovňu v horách dáva pustovníkovi možnosť prejsť cez Starý zákon do Nového, spoznať a naplniť Božiu vôľu ako Ježiš: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (Lk 1, 38). Poslednou horou je Karmel – hora modlitby. Pustovník je človekom modlitby, v ktorej oslavuje Boha a učí sa pravej modlitbe.

V tretej časti sa dostaneme do chrámu. Od chrámu stvorenia – ktorým je príroda cez Máriin chrám až do chrámu Cirkvi. Pustovník nežije v izolácii, hoci sa to navonok zdá. V skutočnosti je živým členom Cirkvi a je duchovne spojený s jej údmi i so samotným Kristom. V chráme stretá živého Boha, ktorého môže chváliť i prosiť.

„Chváľte Pána v jeho svätyni, chváľte ho na jeho vznešenej oblohe… všetko, čo dýcha, nech chváli Pána“ (Ž 150, 1 – 5).

Svätý Pavol hovorí: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? … Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy“ (1 Kor 3, 16 – 17). Touto citáciou začína posledná kapitola knihy Vnútorný chrám, ktorá nás upozorňuje na dôležitú udalosť nášho života: keď si bol pokrstený, stal si sa Božím chrámom.

Vnútorný život v pustovni znamená čo najplynulejšie spájať svoje osobné skutky s piesňou slávy a lásky troch božských osôb, aby naše vlastné skutky stúpali k Bohu (porov. str. 195).

Kniha je popretkávaná citátmi zo žalmov, kníh Starého i Nového zákona. Môže byť obohatením v dnešnej dobe, keď väčšina z nás „nemá čas“. Nie je to ľahké čítanie a neodporúčam ju čítať „jedným dychom“. Treba ísť pomaly, možno iba jednu kapitolu denne – alebo podľa toho, ako to človek cíti a potrebuje.

Aj v dnešnej dobe si môžeme vytvoriť pustovňu – i keď budeme doma, chodiť do práce, starať sa o rodinu alebo študovať. Vo svojom vnútri môžeme vytvoriť miesto, kde budeme iba JA a BOH.

Autorka recenzie: Ľubica Fibichová