MiNOR

Pre komplexné pochopenie náboženskej skúsenosti antického Izraela by nebol výklad opierajúci sa výlučne o Bibliu ani postačujúci, ani správny. Biblické narácie totiž sprevádza selektovanie prežitých a prerozprávaných udalostí a mnohé biblické normy boli s „prežívaným“ náboženstvom v pred-exilovom období prepojené len veľmi slabo. S ohľadom na extrémnu ťažkosť s datovaním biblických pasáží je v záujme prehĺbenia biblického svedectva nutné skúmať aj epigrafické a archeologické zdroje. Vo svetle historických a náboženských štúdií, ktoré majú čoraz väčšiu tendenciu považovať kráľovstvá Izraela a Júdu za plne začlenené do náboženského univerza reprezentovaného súdobými sýro-palestínskymi kráľovstvami (Fenícia, Aramejci, Amon, Moab a Edom), chceme vykresliť realitu antického náboženstva Izraela a Júdu ako nie celkom cudziu svojmu kultúrnemu kontextu.

„... ak milujete maľbu, zaujímate sa o všetky jej formy, o všetky jej školy. Keď som však uvidel niektoré Kandinského obrazy, tie najťažšie, posledné, tie z parížskeho obdobia, bol som úplne fascinovaný a chcel som svoju skúsenosť pochopiť. Bolo vecou náhody, že som sa ponoril do Kandinského spisov, ktorý nielenže absolútne brilantným spôsobom teoretizoval vlastnú maľbu, ale vytvoril aj všeobecnú estetickú teóriu. Vtedy som objavil základy estetiky, ktoré by zodpovedali tézam, ktoré obhajujem vo filozofii. Kandinského demonštrácia bola oslnivá a relatívne prístupná, pretože ťažila z podpory maliarskej tvorby, ktorá bola schopná podoprieť tézy, ktoré zjavne odporovali každému existujúcemu maliarstvu. Západné maliarstvo bolo totiž vo svojom projekte maľbou sveta, pokiaľ si z neho požičiavalo figúry, formy a farby. (...) Nikdy v žiadnej inej oblasti mi nikto nedal kľúč k odpovediam na moje otázky tak ako Kandinský."Michel Henry v rozhovore s Olivierom Salazar-Ferrerom,Montpellier, december 1990

9. vydanie. Po sedemročnom dôkladnom skúmaní životopisných údajov nám autor knihy, kapucín z Oklahomy v USA, ponúka miestami neuveriteľný životný príbeh pátra Pia (1887 - 1968), kapucínskeho kňaza z malého horského mestečka San Giovanni Rotondo v južnom Taliansku.Pápež Ján Pavol II. zaradil pátra Pia 16. júna 2002 do zoznamu svätých.Ukážka z knihy:Konečne svitol najväčší deň v jeho živote. Bolo to 10. augusta 1910, deň, keď mal byť Pio vysvätený za kňaza. Slnko pálilo na všetko, čoho sa dotklo a obloha bola bez jediného mráčika, takže nebolo žiadne útočište pred neúprosnou horúčosťou. Nič však nedokázalo umenšiť Piovu radosť. Biskup položil ruky na hlavu mladučkého brata a vzýval Ducha Svätého v majestátnej katedrále v Benevento. Pio sa odvtedy stal kňazom až naveky! Od tej chvíle ho budú nazývať otec Pio – po taliansky „padre“ Pio...

"Ó slávny svätý Pio, nauč aj nás, prosíme ťa, pokore srdca, aby sme mohli byť zahrnutí medzi maličkých evanjelia, ktorým Otec prisľúbil odhaliť tajomstvá svojho kráľovstva." Ján Pavol II.Novéna svätého pátra Pia obsahuje krátky životopis svätca, dve formy samotnej novény (dlhšiu a kratšiu), litánie k svätcovi, prosbu o konkrétnu milosť a modlitbu Jána Pavla II k svätému Piovi z Pietrelciny.

"Len Ježiš sám môže porozumieť zármutku, ktorý prežívam, keď sa mi pred očami otvára bolestivá scéna Kalvárie. Rovnako nepochopiteľná je úľava, ktorú pociťuje Ježiš nielen vtedy keď s ním súcitíme v jeho bolestiach, ale zvlášť vtedy, keď nachádza dušu, ktorá pre lásku k nemu nežiada útechu, ale spoluúčasť na jeho bolestiach." Svätý páter PioKrížová cesta s Pátrom Piom obsahuje:Biblické čítaniaMeditácie Pátra PiaProsby

Dominik Jozef Unger sa narodil v Herndone v Kansase v roku 1907. Medzi kapucínov vstúpil v roku 1928 a o šesť rokov neskôr prijal kňazskú vysviacku. Študoval v Ríme, kde získal licenciáty z teológie a biblickej vedy. Prednášal do roku 1950, venoval sa výskumu a písaniu.

„Ak medzi inými slovami, ktoré sa v reči bežne používajú, počul spomenúť Božiu lásku, vždy ho to dojalo. Hneď ako začul slová, Božia láska', rozrušil sa, pocítil pohnutie a rozplamenil sa, akoby sa pod vplyvom vonkajšieho hlasu rozozvučala vnútorná struna srdca... Povedal: ,Musíme veľmi milovať lásku toho, ktorý nás tak veľmi miloval.'“ Tomáš z Celana, Druhý životopis 196

Po stopách človeka, ktorý nasleduje Boha. „Ale Pán, ktorý sa až doteraz venoval všetkým úplne rovnako bez toho, že by niekoho uprednostňoval, sa zrazu začal pozerať na Šimona. Peter nevydržal tento pohľad, lebo videl tie isté oči, ktoré zazrel na nádvorí veľkňaza. Sklopil oči a pozeral na uhlíky pahreby, ale aj ten oheň mu pripomenul oheň na nádvorí, stráže, slúžky a to, čo povedal. Zatvoril oči a počúval vlny, ktoré zaplavovali štrk na brehu. Mal pocit, že aj hlas, ktorý sa mu prihováral, bol akoby z najspodnejších hlbín jazera: ,Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?‘ (Jn 21,15)... To, čo Petra dojímalo, nebola len otázka, ale aj tón, akým ju Ježiš vyslovil. Nebola to žiadna skúška, ktorou ho chcel Ježiš vyskúšať, nebol to žiaden proces. Ježiš sám prosil o lásku, ktorú potreboval.“ (Mauro Giuseppe Lepori)O autorovi: Mauro Giuseppe Lepori sa narodil v Lugane v roku 1959. V roku 1984 vstúpil do cisterciátskeho opátstva v Hauterive. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1990. Do roku 1994, kedy bol zvolený za opáta v Hauterive, zastával službu novicmajstra. Od roku 2010 je generálnym opátom cisterciánskeho rádu.

Reedícia a výber z albumov:Ak chceš ísť za ním (1991)To je život (1994)Prosím, nepýtaj sa ma (1996)Rozlúčka (1997)Inak (2000)Kopa prázdnych slov (2002)Všetkými desiatimi (2005)30tri (2006)Túžby (2009)

Obsah tvorí 38 piesní z hudobných nosičov: StanleyRozlúčkaSingel Kopa prázdnych slovVšetkými desiatimi 30tri Túžby

Ďakujte Bohu vopred. Kniha Michaela H. Crosbyho (1940 – 2017), kapucína, ktorý bol spolupracovníkom relátora v kauze svätorečenia svojho spolubrata Solanusa Caseyho (1870 – 1957). Inšpirujúci príbeh neochvejnej viery v trvalú a láskavú Božiu prítomnosť vo svete. Najväčším darom života tohto pokorného amerického kapucína bolo milosrdenstvo, ktoré nielen charakterizovalo jeho vzťah s Bohom, ale ktorým sa vyznačovali aj jeho srdečné, starostlivé a otcovské vzťahy s ľuďmi. Solanus Casey bol blahorečený 18. novembra 2017 v Detroite delegátom pápeža Františka kardinálom Angelom Amatom.

Pastorálna reakcia na pornografiu. Krása a povolanie ľudskej osoby v KristoviOsvetľovanie hriechu pornografiePrepojenie pornografie s inými hriechmiKultúra všadeprítomnej pornografieRozsah obetíPriemysel hriechuBližší pohľad na vplyvy pornografieMuži, ženy, deti a mládežZávislosťManželstvá a budúce manželstváRodičovstvo a rodinaPornografický priemyselCirkev ako "lazaret"Milosrdenstvo, uzdravenie a nádej prostredníctvom KristaDokument vypracovala Komisia pre laikov, manželstvo, rodinný život a mládež Konferencie katolíckych biskupov USA (USCCB) a jednohlasne ho schválila na svojom plenárnom zasadnutí. Publikácia je cirkevne schválená.

Nový album brata Felixa Jána Tkáča.Zoznam skladieb: VýškaVýzvyPrekvapenieDiery v plotochChlapský plačKone na balkónePrázdne vázyŽivot za trest?Dnes sa vznášamVäčšie než životLetný dážďČosi

Sedem nových vianočných piesní, ktoré dopĺňa výber z kapucínskych albumov a skladba, ktorá vznikla pre rádio Lumen.

1818-1894. Mojou knihou je kríž. Keď sa naň pozriem, viem ako si mám počínať v akejkoľvek situácii.

Brat Pacifik, kráľ veršov, sa prihovára mladým s listom pápeža Františka. Kráľ veršov, ktorého príbeh budeš na nasledujúcich stranách čítať, miloval život a ako každý mladý túžil ho žiť naplno. Bol jedným z najslávnejších spevákov svojej doby a vo svojej búrlivej túžbe po plnosti, bez toho, aby si to uvedomoval, hľadal Toho, ktorý jediný môže naplniť ľudské srdce. Hľadal a bol nájdený. To nám ukazuje ešte hlbšiu pravdu: Pán túži, aby si ho hľadal, lebo tak môže on nájsť teba. Deus sitit sitiri, povedal svätý Gregor Na-zianský, a teda: Boh prahne po tom, kto prahne po ňom, lebo keď nás nachádza takto pripravených, vtedy nás konečne môže stretnúť. On, ktorý nás pozýva klopať, sa v skutočnosti prvý objavil pri dverách nášho srdca: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať, a on so mnou.“ (Zjv 3,20)pápež František

Duchovné obnovy klarisiek kapucínok o utrpení Pána. Marek Urban je dlhoročný duchovný správca mníšskeho rádu klarisiek kapucínok. Je autorom viacerých rozjímavých diel na rozličné témy.

"Láskavé slovo, slovo dobrej, múdrej rady, slovo správneho poznania v mnohorakých formách výpovede, ale aj slová táravé, uvoľňujúce emócie a prehlbujúce priateľstvá – také nemôžu byť navyše. Prívlastok „priveľa“ v názve zbierky odkazuje na tie ostatné: na slová v pravom zmysle profanujúce, v jadre vždy manipulatívne a zraňujúce, zakaždým vyslovené akosi bohu za chrbtom, ako píše básnik. Koľko takých vyriekneme? V rozličných kontextoch a prostrediach a neraz aj tam, kde by sa slovo malo čoraz viac zaodievať do úctivého mlčania, poznačeného dotykom s Tajomstvom..."

Podnety na všedné dni Adventu. Kniha, ktorú čitateľ drží v rukách, chce byť knihou podnetov, pomáhajúcich sústrediť pozornosť na „len jedno potrebné" (Lk 10,42)... Charakterizovanie predkladaných uvažovaní nad biblickým textom ako „podnety" chce povedať, že účel tejto knihy bude splnený, ak v nej čitateľ skutočne nájde podnety; také, ktoré ho povedú odložiť knihu bokom a zostať iba s textom Písma. Len ono má moc ďalej rozpaľovať prvotnú iskru podnetu. Rozpaľovať a udržiavať oheň.

Krížová cesta, spoločné dielo majstra ľudovej umeleckej výroby Dušana Benického a kapucína Pavla Prihatného, ktorý jeho 15 sklomalieb doplnil svojimi veršami. Knihu vychádza v jednoduchom, no exkluzívnejšom grafickom prevedení v rozsahu 80 strán na krásnom papieri.

Od samoty k dialógu a kontemplácii. Filozofia je odkázaná na myslenie. A myslieť znamená žiť ľudský život. Filozofia však zahŕňa aj myslenie o myslení – a o živote, z ktorého sa filozofie vynárajú.Táto kniha sa sústreďuje na rečový aspekt filozofického myslenia. Jej ústredný problém možno evokovať prostredníctvom slova oslovenie: to, čo odlišuje reč (alebo písanie) od prežívania, je jej smerovanie alebo adresovanie niekým niekomu. Text, napríklad, je na nič, ak nie je nasmerovaný, adresovaný, venovaný, navrhnutý, poslaný alebo doručený niekomu, kto je ako adresát odlišný od pisateľa. Byť zapojený do filozofie znamená byť súčasťou dejín posolstiev a odpovedí, prostredníctvom ktorých myslitelia ponúkajú svoje myšlienky poslucháčom sťaby pozvánky, aby ich tí použili pre posolstvá nové. Ako dejiny návrhov a propozícií je filozofická prax nepretržitou tradíciou stále nových odpovedí, a to vďaka mnohým obratom i návratom vo svojom vlastnom rozprávaní.

Šieste číslo kapucínskej ročenky venovanej františkánskym, historickým a humanitným vedám. V tomto zväzku čitatelia nájdu štúdiu venovanú analýze tzv. poémy o radosti u Siracha od Pavla Prihatného, ktorú dopĺňa text Frederica Raurella o antagonizmoch medzi judaizmom a helenizmom v Knihe múdrosti.Gabriel Hunčaga v rozsiahlej a objavnej štúdii mapuje vzťah dominikánov k Biblii v 13. storočí. Tú vhodne dopĺňa esej už zosnulého znalca františkánskej spirituality Théophila Desbonnetsa o jej františkánskom chápaní.Biblický blok strieda štúdia Lucie Rathouzskej o metaforách svetla a temnoty u mystika Waltera Hiltona. Anna Hlaváčová reflektuje a analyzuje tradíciu mestskej formy slávenia Troch kráľov. Lukáš Porubský sa usiluje previesť čitateľa po vybraných eschatologických modeloch z hľadiska teologickej náuky o vzkriesení tela a Marta Janíčková sviežo analyzuje problém Františkovej dôvery v známom románe Nikosa Kazantzakisa. Do ročenky bol zaradený aj preklad významného príspevku o zmysle vzdelania od Josefa Piepera „Čo prezrádza slovo ,akademický‘? Dve úvahy o tom, akú šancu majú univerzity v dnešnej dobe“.

S úvodom Rastislava Nemca. ObsahJosef Pieper — filozof otvorenosti — 9Rastislav NemecČo prezrádza slovo „akademický”?Dve úvahy o tom, akú šancu majú univerzity v súčasnostiŠpecifický európsky termín – Filozoficky znamená „teoreticky” – Popieranie akademickosti jej zapriahaním do služby – „Vo výlučnom vlastníctve bohov” – „Robotník” a sofista – Vymedziť sa „voči mnohým” – 29Teória, tradícia a kult.Pokus odpovedať na tri námietkyRýdzosť teórie – Filozof a „dávna tradícia klasikov” – Nové zakorenenie v kulte? – 78Otvorenosť celku.Skúsenosti skryté za inštitúciamiOtvorenosť celku – Ľudský duch otvorený celku sveta – Úloha vied – Filozofia ako stredobod univerzity – Nezaujatosť voči každej možnej perspektíve poznania – Pripravenosť k „dišpute” – 99Zneužitie jazyka – zneužitie mociSofistika – Skorumpovanie slova – Jazyk ako nástroj moci – „Lichotenie” dnes – Propaganda – To najhoršie a to najlepšie – 132Edičná poznámka – 171

Ročenka pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy. ŠTÚDIAMiroslava Trogová • Sedem slobodných umenív diele Aurélia Augustina a BoéthiaPavel Prihatný • Vavrinec z Brindisi a Máriin Magnificat.Láska sa rodí z poznania dobraFrederic Raurell • Objavenie vteleného slovaprostredníctvom kritickej exegézyWillibrord-Christian van Dijk • Vúle Boží ve františkánské spiritualité Erika Brtáňová • Umelecká hodnota pohrebnej reči Serafína Piščeka Ladislav Tkáčik • Poznámky k fenomenológii samoty FONTESBoéthius • De institutione musica 1,1-14 Boéthius • Institutio arithmetica I-VVARIAVojtech Rudolf Rajner. K 20. výročiu úmrtia

Príklad pre temné obdobia. Biskupská konferencia Rakúska označila Franza Jägestättera za „mučeníka svedomia“ a „svedka reči na hore“:„Roľník a kostolník Franz Jägerstätter rozpoznal totálnu nezlučiteľnosť kresťanskej viery s národnosocialistickým zločineckým systémom oveľa jasnejšie ako mnohí jeho súčasníci. A hoci si bol vedomý dôsledkov, kvôli svedomiu sa rozhodol odmietnuť vojenskú službu… Jägerstätterovo svedectvo je žiariacim vzorom v temnom období, môže pomôcť aj ľuďom dneška, žijúcim v celkom inej situácii, aby vzdelávali svoje svedomie štúdiom Evanjelia.“(Kathpress, 21. máj 2007.)

STUDIAPhilotheus Boehner: Duch františkánskej filozofieMark Zlomislić: Derridov obrat k františkánskej filozofiiLadislav Tkáčik: Apofatické myslenie a anihilácia u Benedikta z CanfielduMarie Vymazalová: Spis Lauretanischer Blumen-Garten jako svědek umělecké výzdoby pražské Lorety okolo roku 1700Martin Baloga: Ornamentika knižných väzieb proveniencie spišských kartuziánovMarta Janičková: „Bratře zajíci, sestro lilie": františkánství v poezii Zuzany NovákovéFONTESJán van Ruysbroeck: De šeptem gradibus amoris XIII - XIV Vladimír Švač - Erika Juříková: Kanonická vizitácia evanjelického Cirkevného zboru Giraltovce z roku 1826VARIACuthbert Hess: Kapucíni ako literátiAnna A. Hlaváčova: Pohyb obrazu, posun významu

STUDIA Rastislav Nemec • Peter Ján Olivi a jeho dielo o slobode človeka JanaTrajtelová • O Božom optimizme. Príspevok k skúmaniu fenomenologie hriechu na základe mystickej náuky Juliany z NorwichJana Maroszová • K homiletické tvorbě tří bavorských františkánů Gabriela Mihalková • Deixa v kázni Jakuba Vojtecha Gazdu Pavel Prihatný • Barometer stavu človeka i ľudskej spoločnosti podľa Dekalógu v Ex 20, 2 -17.Kritická poznámka k štruktúre a teologii textu Peter Vnučák • Akú Cirkev poznal svätý František z Assisi? Analýza atribútov Cirkvi ako eventuálneho nástroja na odkrytie jednej duchovnej skúsenosti Ladislav Tkáčik • Martin Heidegger a Medard BossFONTESPeter Ján Olivi • O ľudskej slobode. Otázka č. 57VARIA20. výročie úmrtia Sebastiána Petra Jad'udä, prvého provinciálneho ministra Slovenskej provincie menších bratov kapucínov

Ročenka pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy. STUDIAPavel Prihatný • Prečo „crocpía“ v Sir 6,22 ? Disciplína cesty za múdrosťouJames L. Crenshaw • Múdrosť a múdry. O poznaní a nepoznaní Ľubomír Kanka • Chápanie tajomstva Vtelenia v Ordináciách Jána Dunsa ScotaVladimír Rábik • Počiatky konventu klarisiek v Trnave v stredovekuRastislav Luz • Fundácie grófov zo Svätého Jura a Pezinka v bratislavskom františkánskom konventeLadislav Tkáčik • Benedict z Canfieldu, zabudnutý učiteľ duchovného životaLuigi Pellegrini • Zamyslení nad osudy buly Ite Vos. Zklamané nadeje na sjednoceníVeselá Tutavac • Ivan Franjo Jukic (1818 -1857). Travel Prose as a Reflection of His Life and WorkErika Juříková • Ladislav Tkáčik • Observationes ako forma vedeckej komunikácie od stredoveku do 18. storočiaLadislav Tkáčik • Kapucíni na Slovensku. 30 rokov od založenia provincie

STUDIA ET VARIA Michel Henry: Kresťanstvo. Fenomenologický prístup?Jan Černý: Michel Henry o náboženské zkušenostiPetr Dvoŕák: Predestinace pred a po poznání zásluh u vybraných zastáncň libertariánského pojetí svobodyJean-Louis Ska: „Nechaj vstúpiť do svojho stredu bohatstvo národov“ (cf. Iz 60,11). Dialóg antického Izraela s okolitými kultúramiPavel Prihatný: Sľuby v Biblii, s osobitnou pozornosťou ku Dt 12,2-3Erika Brodňanská: Epitafy Gregora z Nazianzu in se ipsumMarek Brčák, Jiŕí Wolf: Nástin déjin kapucínského hospice v Českém Brode (1745 -1786)Gábor Vaderna: Začiatky prímasa Alexandra RudnayaMarta Dobrotková, Ľubica Ilievová, Erika Juríková: Ošetrovateľské školy v pôsobnosti Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v prvej polovici 20. storočia na SlovenskuJoseph Ratzinger: Kríž ako rozlišujúci znak medzi Duchom a ilúziou Anna A. Hlaváčová: Pražská kaplnka svätého Václava – jej relácie k francúzskym dejinám a literatúre

V rade skúšok je bolesť jednou z tých najťažších, ktoré človek zvykne nazývať životom. Je akýmsi kľúčom, ktorým vieme odomknúť vnútro človeka i sveta.

„Texty autorky sa mi javia poeticky vyzreté, obsahom aj formou. Svojou koncíznosťou výrazu a občasnou viazanosťou sa mi javia ako vyzreté klenoty. Nájdeme tu i básne v próze. Je to autorka s výraznými umeleckými kvalitami, ktorá pracuje s peknými obrazmi, osobnou fantáziou, hudobnosťou a vlastnou ľudskou a duchovnou vnímavosťou. Lebo poéziu vníma ako hudbu, ktorej sa roky venuje. A tieto dary – písať básne, zhudobňovať ich a spievať, pokladá za svoj najautentickejší dar.“ (Viera Procházková) Marina Mesárošová (1951) vydala tieto zbierky poézie: Čas múdrych bláznov (Žilina: 2010), Naboso (Pezinok: 2013) a Pokropené nehou (Pezinok: 2015).

Obsah Cd: Život Čo som to zač?PríbehZostúpMaliar dúhyOdpustenieChválim ťaMoreNeplač 0.Dieťa v nás Tu somDá saSpäť k sebeZáverečnáFELIX JAN TKAC spev MARTIN ŠENC klávesy MARTIN HUSOVSKÝ klávesy + spev MATÚŠ MOŠKO gitary MIROSLAV DZIJAK basová gitara PAVOL JAMBOR bicie + perkusie ONDREJ TKÁČ ústna harmonika ANDREJ RÁZOA trúbka MARTIN NOGA pozaunaMAREK PASTÍRIK saxafónnProducent by RANDY CNEPA

Nový kritický životopis. Táto kniha nesie podtitul „Nový kritický životopis“, čím nemyslíme, len životopis najnovší, ale skôr nový portrét muža, ktorý je známy ako svätý František z Assisi. Máme to šťastie, že o Františkovi sa nám zachovalo veľké množstvo príbehov, anekdot, správ i spisov pochádzajúcich z jeho vlastného storočia, z ktorých väčšinu dnes bádatelia v niektorých alebo všetkých ohľadoch považujú za „legendárne“. Tento životopis je pokusom spracovať stredoveké pramene o Františkovi dôsledne, niekedy až nemilosrdne kritickým spôsobom. Jeho cieľom je čo najviac poodhaliť človeka, ktorý sa skrýva za legendami.

„Listy o sebavzdelávaní" nie sú len historickými zapiskami z rokov, v ktorých vznikali. Ešte aj dnes dokážu osloviť mladého človeka. Dokážu mu pomôcť, aby bol človekom a kresťanom. A aby sa stal dobrým človekom a dobrým kresťanom. Možno práve preto sú dnes tieto listy dôležité — dnes, ked tí najlepší z mladých hľadajú akékoľvek východisko k lepšiemu, humánnejšiemu životu...V listoch sa mladým podávajú základy kresťanského života v bežnom, všednom dni. Hovorí sa v nich o slobode, o šírke, ale aj o sile kresťanského dedičstva a kresťanského poslania, ktoré obopína nielen človeka, ale celé národy.Ingeborg Klimmer

s úvodom Karla Lehmanna. Kniha Voľný čas a kult Josefa Piepera bola preložená do pätnástich jazykov a vyšla v náklade viac než milión exemplárov. Prvé vydanie bolo publikované už v roku 1948 (Kösel), no dnes je aktuálnejšie než v čase svojho vzniku. Dielo vďačí za mnohé Ernstovi Jüngerovi a jeho diagnóze sveta práce. Jünger bol pre Piepera rovnako ako pre Heideggera celý život inšpiráciou... Pieper sa kriticky stavia proti preceňovaniu aktivity ako takej, proti nadhodnocovaniu námahy a ťažkej práce, ale aj proti preceňovaniu sociálnych funkcií a vo voľnom čase vidí zdroj posvätného a teda kultúry. V 6. zväzku Pieperovho „Súborného diela“ vydavateľ Berthold Wald upozorňuje, že aj v očiach samotného Piepera mal tento spis strategický význam a že po roku 1945 patril k rozhodujúcim dielam usilujúcim sa ponúknuť odpoveď na duchovnú situáciu doby popri dielach ako „Dialektika osvietenstva“ od Horkheimera a Adorna, či prácach Guardiniho, Jaspersa, Ortegu y Gasseta a Plessnera. Preklad do slovenčiny realizoval doc. Rastislav Nemec.

Zoznam skladieb:Chutí mi životPolochlapNemám na toViemKeď sa zvečerievaNový HerodesSi dobrý a láskavýNezvaný hosťRembrandtKlamStavaj mostyNastávaHudobná zostava:Stanislav “Stanley” Šášky - gitara, spevOndrej Tkáč - ústna harmonika, spevFelix Ján Tkáč - spevMichal Hirko - gitara, spevMajo Turňa - basaNorbert Pšenčík – bicie, perkusieHostia:Marek Pastírik - saxofón, klarinet a iné dychové čudáRudolf Pepucha – klavír (5), akordeón (7)Stanislav Palúch – husle (2)Miroslav Rajt – cimbal (2)

Giovanni Pozzi sa narodil v Locarne 20. júna 1923. Do kapucínskeho rádu vstúpil v roku 1939 vo Faido. Teológiu študoval v Lugane. Po kňazskej vysviacke v roku 1947 začal študovať na univerzite vo Fribourgu, kde v roku 1951 pod vedením Gianfranca Continiho (1912 – 1990) a Giuseppe Billanovicha (1913 – 2000) absolvoval štúdium románskej filológie. V roku 1955 sa habilitoval a od roku 1960 až do roku 1988 pôsobil ako riadny docent talianskej literatúry na svojej „alma mater“, univerzite vo Fribourgu. Žil v kapucínskom kláštore v Lugane, kde vybudoval spolu s architektom Mariom Bottim rozsiahlu knižnicu známu ako „Biblioteca Salita dei Frati“, ktorá sa stala vitálnym centrom kultúrneho života kantónu Ticino. Giovanni Pozzi bol držiteľom viacerých významných kultúrnych a vedeckých ocenení. Univerzity v Bologni, Ženeve a v Udine mu udelili čestné doktoráty. Bol členom Accademia della Crusca vo Florencii, rímskej Accademia dellʼArcadia a milánskej Accademia di San Carlo. Jeho pozemská púť do božieho ticha sa zavŕšila 20. júla 2002 v Lugane.

Zoznam skladieb:OdpustenieDerešPokoj a dobroKvietok os DušaChválaJežiš os MostKresťan ío Modlitba

Vrátnik Božej prozreteľnosti. Svätý Konrád z Parzahmu (1818 - 1894) bol kapucínom známym svojou nezištnou a vytrvalou láskou. Bol obyčajným vrátnikom v kapucínskom kláštore pri kostole Panny Márie v Altöttingu v Bavorsku. Svoju dobrotu preukazoval nespočetnému zástupu pútnikov prichádzajúcich na toto miesto. Na dvere kláštora klopali všetky typy ľudí: deti, chudobní, robotníci, mladí ľudia, nezamestnaní, matky, chorí, hladní, zúfalí... Keď sa ozval zvon, brat Konrád otvoril dvere, usmial sa a otvoril svoje súcitné srdce. Dával bez obmedzenia a bez toho, aby niekoho súdil. O zákonoch ekonomiky nevedel nič a dával, pretože ľudia boli chudobní a naťahovali k nemu ruky.Viac ako 100 000 pútnikov, ktorí ročne prichádzali do Altöttingu dávalo bratovi Konrádovi veľkú príležitosť k tomu, aby mohol prejaviť svoje dary. Slová, ktorými pri procese blahorečenia ľudia často charakterizovali jeho svätosť boli jednoduché: Bol to taký obyčajný kapucín, nič zvláštneho.Bol dobrý, vľúdny, láskavý, zbožný a pôsobil dobrým dojmom.Bratia z komunity ho nikdy nevideli namrzeného alebo rozčúleného. "Nepotrebujem nič," hovorieval. "Mám len chudobu." A práve skrze svoju chudobu sa veľmi obohatil. Stal sa vrátnikom Božej prozreteľnosti. Brat Konrád bol blahorečený v roku 1934 a svätorečený o rok neskôr - v roku 1935.