Milanium

básne a polemiky. Björnstjerne Björnson bol nielen vynikajúci nórsky prozaik, básnik a dramatik, ale do povedomia malých národov (aj slovenského národa) sa na prelome 19. a 20. storočia zapísal najmä obranou ich práv: práva na vlastný jazyk, na rovnoprávnosť, na vzdelanie v národnom jazyku. Arne, básne a polemiky je čosi ako björnsonovská čítanka: obsahuje jeden z najlepších severských románov, tucet básní (medzi nimi aj text nórskej hymny), niekoľko polemických článkov, ktorými tento laureát Nobelovej ceny reagoval na správy o utláčaní Slovákov, o tragických udalostiach v Černovej pred 100 rokmi, úryvky zo spomienok českého intelektuála E. Lederera na stretnutie s Björnsonom, kompetentný doslov českého nordistu M. Humpála, ale aj poctu severskému bardovi z pera M. Rúfusa a L. Lajčiaka.Kniha vyšla k 175. výročiu narodenia B. Björnsona a je bohato ilustrovaná fotografiami a faksimile článkov. Väčšinu textov preložila K. Motyková, niekoľkým básňam dal slovenskú podobu M. Richter.

Preklady III. "Nech sa pri čítaní týchto žalmov vaša duša nasýti ako na bohatej hostine a vaše ústa nech jasavými perami chvália Boha." Milan RúfusŠtrnásty zväzok Milan Rúfus - dielo XIV. obsahuje dve knihy prekladov: Knihu žalmov a Jeremiášov nárek. Z hebrejčiny preložil Karol Gábriš a prebásnil Milan Rúfus.

Rúfusove básnické zbierky z prelomu tisícročí (Jednoduchá až po korienky vlasov, 2000; Čas plachých otázok, 2001; Čakanka, 2003), ako i chronologicky o niečo staršia zbierka Žalmy o nevinnej (1997), sú dôstojným zavŕšením celoživotného diela. Ide o hraničnú poéziu v trojakom zmysle: z tematického hľadiska, z hľadiska spoločenského času a z hľadiska osobného času. Zjednocujúcim pocitom neskorej Rúfusovej poézie je vedomie blízkosti smrti. Konkrétnej smrti konkrétnych ľudí (či už sú to priatelia alebo anonymné obete vojen a nepravostí), ale aj smrti ako večnej sily, ktorá podmieňuje celý ľudský život i básnikov pohľad na svet a na vlastné poslanie. Rúfusova hraničná poézia (v estetickom aj časovom zmysle) uspokojí najmä tých, ktorí už dávnejšie sledujú jeho dielo a vážia si jeho myšlienkovú a výrazovú jednoliatosť.  

Podľa Rúfusa ľudia stvorili rozprávky nie preto, aby uspávali deti, ale aby prebúdzali dospelých. 7. zväzok Rúfusovho diela je venovaný deťom. Prebásňuje klasické rozprávky a pridáva vlastné básne zo zbierky Studnička.  

Ôsmy zväzok edície Dielo Milana Rúfusa obsahuje zbierky Lupienky z jabloní (1993), Modlitbičky (1992) a Pamätníček (1995).  

Deviaty zväzok obsahuje predslov M. Rúfusa v knihe Vám patrí úcta (1966), jeho predslov a báseň Ľudia v horách (1969), zbierky Kolíska (1972), Hora (1978), Hudba tvarov (1977), Zvieratníček (1944), Po čom to chodíme (2001, s doslovom V. Šabíka) a Osem variácií na tému Laluha (1999).