Serafín

Toto dielko sa chce zaoberať základnou témou kresťanského života, ktorou je vnútorná sloboda. Cieľ je jednoduchý," píše autor, "považujem za podstatné, aby každý kresťan objavil skutočnosť, že aj za tých najnepriaznivejších vonkajších okolností má v sebe priestor slobody, ktorý mu nikto nemôže vyrvať, pretože jeho prameň i zárukou je Boh.Titul vyšiel v novom vydaní: Vnútorná sloboda (2013).

Každá stránka tejto knižky je ozvenou stretnutia alebo rozhovoru o intímnych - osobných záležitostiach mladých ľudí.

Zaujímavé čítanie zo života sv. Antona Paduánskeho pre deti a mládež.Obsah 1. List a sľub 2. Prečo tá zmena? 3. Rozhodnutie 4. Nový domov 5. V ústrety krížu 6. Nové začiatky 7. Božie plány 8. Stroskotanie 9. Stretnutie 10. Ïalšie „áno" 11. Vyslobodenie 12. Choď učiť, kázať 13. Do Francúzska 14. Chlapec a zošit 15. Anton Paduánsky 16. Posledná cesta 17. V Pánovom náručí 18. Svieca na svietniku

fatimskí vizionári. Slnko na oblohe jasne svietilo a mnohé z poľných kvetov skláňali svoje hlávky pred jeho horúcimi lúčmi. Zrazu sa nečakane zablyslo. Deti sa prekvapene pozreli jedno na druhé. (...) Rozbehli sa, dúfajúc, že sa dostanú domov pred búrkou. Keď však dobehli na dno kotlinky, zastavili sa, akoby na niečí povel. Pár krokov pred nimi na malom zelenom dube stála krásna mladá pani a dívala sa na ne. Obklopovalo ju svetlo, ktoré oslepovalo viac ako slnko...  

Keď mala Terezka trinásť rokov, jej sestra Leónia náhle vstúpila do kláštora Chudobných klarisiek. O týždeň neskôr Mária nasledovala Paulínu do Karmelu. Terezku opäť premáhal žiaľ. Začala sa modliť k svojim štyrom zosnulým súrodencom. Usudzovala, že sú už v nebi a nikto jej ich nemôže vziať. Hoci sa Terezka modlila za pokoj, cítila sa taká smutná, že si želala, aby radšej zomrela. Lenže malo sa stať niečo, čo jej postoj zmenilo... 

Historicko - teologický pohľad na smrť a jej prekonanie. V našom ľudskom svete sa už od nepamäti nástojčivo vynárajú otázky, ktoré zvyčajne nazývame ako existenciálne. Čím dlhšie ich skúmame, tým väčšmi narastá potreba odpovedí. Generácie rôznych národov vypracovali na základe prirodzenej filozofie alebo náboženstva svoje riešenia jednej zo základných existenciálnych otázok: otázky smrti. Autor tejto knihy v historickom priereze predstavuje túto otázku a jej riešenie od praveku až po súčasnosť. Ako teológ sa zvlášť venuje vývoju starozákonnej eschatológie a potom analýze a teologickému rozvinutiu odpovede, ktorú Nový zákon prináša vo svojej centrálnej postave, v Ježišovi Kristovi.  

Príbehy malých amerických bezdomovcov, ktorí našli útočisko v Dome zmluvy. 

Podrobný výklad známej ikony kríža z kostolíka San Damiano pri Assisi.

Túto knihu napísal biely Američan zo strednej vrstvy, ktorý je zabezpečený, dostatočne vzdelaný, vysvätený, slobodný a muž. Muži ako ja sú veľkým štrukturálnym a duchovným problémom. Pohodlne si sedíme na pomyselnom vrchole kopca… Muži ako ja s prístupom k všetkým možným výhodám a slobode, ktoré sa ostatným nedostávajú, musia hovoriť o mužskej hre znútra.Tvoj život nie je o tebe. Podstatnou otázkou náboženstva nie je otázka bohatého mládenca: „Čo musím urobiť, aby som získal večný život?„, ale otázka, ktorú Boh kladie Adamovi: „Kto si? Čí si?“ Máme radi prvú otázku, pretože si myslíme, že niečo s tým môžeme urobiť, dáva nám to kontrolu. Druhej otázky sa bojíme, pretože len Boh na ňu môže odpovedať a zdá sa, že jeho odpoveď je príliš dobrá, aby bola pravdivá.Táto kniha vyšla aj v českom jazyku: Adamův návrat

Kniha opisuje spôsob, ako František prekonal svoj vnúrotný zmätok a rozháranosť, keď vo svojom bolestnom rozjímaní nadobudol poznanie, že „Boh je“ a že to stačí! Určite v nej nájdete svetlo a pokoj.

Teologické eseje o poslušnosti Duchu Svätému a Bohu.

Táto knižka predstavuje výber príbehov a výrokov púštnych otcov zo zbierky Verba seniorum, ktorá bola napísaná v 4. storočí. „Istý brat prichádzal ku chyži ktoréhosi slávneho starca, vošiel dnu a kradol mu jedlo. Keď to videl starec, neoboril sa na neho, lež ešte viac pracoval a pomyslel si: „Možno, že ten brat je v biede." I znášal starec veľké útrapy pre nedostatok chleba. Keď však zomieral a bratia ho obklopili, uvidel brata, ktorý mu kradol chlieb, a povedal mu: „Pristúp ku mne, bratku!" A chytil ho za ruku, bozkal ju so slovami: „Ďakujem týmto rukám, bratia, lebo myslím, že vďaka nim vojdem do nebeského kráľovstva." Tento brat, pohnutý jeho slovami a pokorou, konal pokánie a stal sa prísnym mníchom. Istého brata urazil iný brat, a tak zašiel za starcom a oznámil mu to. Starec mu odvetil: „Zažeň svoju myšlienku, lebo brat nechcel uraziť teba, ale tvoje hriechy. Preto pri každom pokušení, ktoré na teba príde pre človeka, neobviňuj jeho, ale povedz: pre tvoje hriechy sa mi to stalo.„ Istého brata chválili iní bratia v prítomnosti opáta Antona; a keď ho opát skúšal, zbadal, že neznáša urážky. Starec mu povedal: „Ty si, bratku, podobný budove, ktorá má vchod ozdobný, ale cez vrátka ju napádajú zbojníci.“

U Angely z Foligna je vždy na prvom mieste láska k chudobe. Pripája sa k nej láska k pokore a ako tretia láska k sebazáporu, k duchu pokánia. Vystupujú však u nej aj iné črty, ktorými sa vymyká z radu zvyčajnej františkánskej duchovnosti. Je to napríklad prekvapujúca ozvena Dionýzových slov o „temnote Boha“ (tenebra Dei). S určitou nepoznateľnosťou Boha je spojená jeho „nevýslovnosť“ (ineffabilitas). Celkom osobná črta Angelinej mystiky spočíva i v tom, že mimoriadne jasne podčiarkuje pravdu o „mnohotvárnej Božej milosti“. Angele sa neustále tlačia na jazyk slová ako „nevýslovné“, „nevypovedateľné“, „nadprirodzenosť“, pretože keď človek vstúpi do priameho kontaktu s Bohom, poznáva také skutočnosti, až sa mu zatajuje dych a jazyk zostáva nemý.

Známy františkán páter Gabriel rozpráva svoje príbehy, ktorými chce poučiť a vysvetliť deťom a mládeži to, s čím sa dnes v živote stretávajú.