Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov

Recenzie a príležitostné texty. Kniha prozaika a literárneho kritika Jozefa Špačka (1950, Skalica) Od slova do SLOVA - Recenzie a príležitostné texty, svojím obsahom voľne nadväzuje na jeho publikáciu Nepovinné čítanie.V prvej časti zahrňuje recenzie diel známych slovenských autorov a autoriek ako V. Mináč, L. Ballek, A. Hykisch, Ľ. Feldek, P. Vilikovský, P. Holka, J. Balco, S. Rakús, M. Kočan, J. Juráňová, V. Šikulová, I. Hudec, Ľ. Jurík, P. Pišťanek a mnohých ďalších, publikované v prevažnej miere v printovej či internetovej verzii časopisu SLOVO. Druhá časť obsahuje recenzie kníh inojazyčných autorov, najmä českých a ruských (napr. J. Čejka, K. Sýs, J. Zábrana, V. Sorokin, V. Nabokov a i.). V poslednej časti publikácie ide predovšetkým o texty späté s autorovou rodnou Skalicou a jeho známymi rodákmi P. Bunčákom a P. Dinkom.Autor sa vo svojej knihe usiluje o vystihnutie podstaty tvorivých zámerov jednotlivých autorov na základe pozorného textologického i významového skúmania hlavne prozaických diel, ktoré súvisí s charakteristickými znakmi poetiky jednotlivých tvorcov zasadenými do horizontálnych i vertikálnych kontextuálnych súradníc spojených s aktuálnym literárnym procesom.

Postmoderná poézie Dalimíra Stana, tak ako ju prezentuje v najnovšej zbierke Očistec / Purgatorio, je obrazovo absurdnou drámou bytia, roztriešteným obrazom kedysi celistvej skutočnosti. Stano z nej vyberá črepy, skladá ich krížom-krážom k sebe, aby z nich čitateľ zachytil pôvodný tvar a popri ňom si odniesol autorskú výpoveď. Konceptuálne je kniha vystavaná nevšedne zaujímavo. Predslovom zbierky je básnický cyklus Základný text. Mottom k zbierke sú dva verše sv. Pavla z Listu Efezanom, zo štvrtej kapitoly, ktorá má názov Pravidlá nového života. Hľadá ich aj autor prostredníctvom svojho písania. Na to, aby ich rozpoznal, analyzuje suché s mokrým, dobré so zlým a postupne to cúdi, nachádzajúc esenciu. Zbierka obsahuje desať častí. Jadrom zbierky je šiesta časť - Očistec. Sú to štyri básne ako štyri strany kríža. Táto časť je najsilnejšia a najpresvedčivejšia. Je v nich "ligot pod jazykom". Nasleduje Stoka, ktorá je akousi pozemskou verziou do seba poprepletaného pekla vášne (alkohol, niekedy až priveľa alkoholu) i očistca (pozvánka do raja). Cyklus Kelt pozostáva zo šiestich básní. Básnicky otvára tému pôvodu, dlhú cestu starousadlíkov od lovenia v lesoch po lovenie slov ("nebol by som lovcom, nebyť slov"). Zmyslom tejto hexalógie je osobné pravidlo nového života: "vrchol je všetko, čo som mal dosiahnuť". Cyklus Celkom iný príbeh obsahuje desať básní ako pomyselné desatoro nových pravidiel života. Posledný cyklus Rádioart zosobňuje éter, vietor, dušu. Je pripomienkou toho, že duchovné piliere majú podiel na tvorbe našej osobnosti. Desiata zbierka Dalimíra Daliho Stana Očistec / Purgatorio by sa dala v kocke zhrnúť takto: Básnik hľadá nové pravidlá života, ktoré by v širšom zmysle mohli byť navigátorom hľadania aj pre ostatných členov spoločenstva.

alebo Konrád cvála do Oceánie. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov systematicky odstraňuje dlhodobý deficit Kästnerových detských kníh na slovenskom knižnom trhu. Po vydaní titulov Lietajúca trieda (2011), Lienka a Anton (2012), Emil a detektívi (2013) a Emil a tri dvojčatá (2014), realizuje aj prvé slovenské vydanie prekladu humorne ladeného detského románu tohto špičkového nemeckého autora, 35. máj alebo Konrád cvála do Oceánie, určeného pre čitateľov od 7 do 12 rokov. Detské romány Ericha Kästnera sú čitateľsky obľúbené pre inteligentný humor, nadčasovosť a nevtieravo výchovný prístup. Bohatý jazyk, ktorý kvalitné slovenské preklady overenej prekladateľky autorových kníh verne reprodukujú, rozširuje detskú slovnú zásobu a kultivuje štylistiku. V knihe sú použité vtipné originálne ilustrácie Horsta Lemkeho, ktoré Kästnerovým knihám dávajú osobitý atraktívny nádych.

Tretí príbeh o lúčnej víle Krídluške rozpráva deťom i dospelých o tom, ako zasahuje do našich životov moderná technika. Nabáda nás, aby sme sa nenechali oslňovať len výhodami mobilov a wifi pripojenia, ale zamysleli sa aj nad tým, ako môžu škodiť... Predchádzajúce dve knihy z tejto série sa venovali špecificky zdravotne postihnutým deťom v spoločnosti (Krídluška v krajine tŕňov, 2013) a ohrozeniu tradičnej rodiny (Krídluška v krajine stratených detí, 2014). Knihy Ivy Vranskej Rojkovej sú jedinečné tým, že obsahujú dve roviny. Dieťa číta pútavý rozprávkový príbeh s primerane podanými varovaniami rozčlenený do krátkych uzavretých kapitol, dospelý odkrýva symbolickú rovinu odhaľujúcu konkrétne vážne riziká. Obe roviny sú prítomné v každom riadku, v každom dielčom príbehu o láskyplnej lúčnej víle, čo svedčí o spisovateľskej zručnosti autorky. S pribúdajúcim vekom čitateľa sa prehlbuje chápanie autorskej výpovede. Kniha sa vyznačuje bravúrnou štylistikou a rozvíja aj jazykovú zásobu detí. Text dopĺňajú hravé, nežné i vtipné ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej.

Peter Mišák, PhDr. (1950), učiteľ, redaktor, odborný redaktor, zostavovateľ, literárny kritik a publicista, básnik a prozaik, je autorom šiestich kníh básní, z ktorých kritiku zaujali najmä kompozícia Rozhovor na ulici (2009) a zbierka Rút (2014). Venuje sa aj literatúre pre deti a mládež (tri zväzky povestí v spoluautorstve s P. Vrlíkom, jedna samostatne a jedna v spoluautorstve s J. Skovajsom, výber a prerozprávanie menej známych rozprávok zo zbierky Pavla Dobšinského). Po desaťročnej pauze prichádza opäť so zbierkou krátkych próz – poviedok. Voľne nadväzuje na čitateľsky úspešnú knihu Pointa smrť (2007). Alicine psy sú svedectvom doby, ale aj nevšedným „vhľadom“ do ľudských duší, úsilím o portrétovanie človeka v zápase o seba samého, v ktorom sú tienisté i svetlejšie stránky jednotlivcov (ak chceme, tak aj „hrdinov“) v približnej rovnováhe. Dobro nevíťazí vždy nad zlom a ani zlo nemá ustlané na ružiach. Akúsi magickosť vnášajú do príbehov nevšedné pointy, ústiace neraz až do bizarností.

Nová kniha Gabriely Rothmayerovej hodnotovo i štýlovo zapadá do takmer desiatky predošlých. Jej dielo sa stretlo s pozitívnym ohlasom čitateľov aj preto, že v každom je prítomná súčasnosť, videná cez jemnú prizmu nažitého a vždy s tlmeným humorom.Aj titul Ako mladnú muži akoby chcel nalákať na náznak erotiky, ale je to iba návnada. Kniha je návratom do Lastovičieho hniezda (to je debut autorky, za ktorý získala Kraskovu cenu), na Spiš, medzi baníkov, lebo kniha nesie znaky autobiografie. Autorka ponúkne obrázky plnokrvných obyčajných ľudí, ktorí žijú vo vrchoch svoje malé dejiny s citovými zvratmi, s málom peňazí a nemálom problémov, no vždy pevne na zemi. Veľké dejiny sa v knihe premietnu do troch rozhovorov s mužmi, ktorí ich tvorili. Všetky jej ako novinárke zostávajú v hlave a ona hľadá odpovede, čo je to za svet, v ktorom sme sa ocitli a ako sa v ňom správame, ako mladneme a ako by sme mladnúť (zabudnúť) možno chceli. Je to namiesto erotiky politika, obrázky láskavého, ale zvedavého človeka, ktoré trochu prekvapujúco zavŕši Rothmayerová poviedkou. Akoby chcela podčiarknuť, že banálnych príbehov z lacných šou je už dosť, je to také zrkadielko na konci, či sa v ňom spoznáme. Otázka starnutia a kríza zrelého života má v knihe významné miesto. Každá kapitola predstavuje svojský príbeh, zápletku, aké sa často vyskytujú v dnešnom živote. Rothmayerová uvádza do deja aj konkrétnych ľudí a známe udalosti.Z knihy nepriamo zaznieva kritika, autorka svoje postavy nešetrí, i keď by sa dala hľadať výhovorka, že taká je doba. Jej mapovanie, možno túžba, aby bolo všetko trochu ináč, pôsobí ako skrytá pointa autorskej výpovede.

V predhovore k tejto knihe, ktorý je z väčšej časti vlastne poviedkou, autor medziiným hovorí: "... znova som začal pracovať na knižke zobrazujúcej človeka v jeho rôznorodosti a rôznotvárnosti."Z kontextu nie je na prvý pohľad jasné, o akú knihu ide, ale môže to byť práve táto. Zodpovedá tomu zmysel citovanej vety. Hoci keď sa človek zamyslí nad Jurigovou tvorbou ako celkom, hodí sa v podstate na čokoľvek z jeho tvorby a je toho mnoho - kompozične, tematicky aj formou, od rozhlasových poviedok a hier, cez divadelné drámy, tvorbu pre deti a mládež až po opulentné romány. Problém človeka je v Jurigovej tvorbe trvalo prítomný a zásadný. Stvárňuje ho v rozličných rovinách od biologickej cez sociálnu či spoločensko-politickú až po duchovno-existencionálnu. A zároveň ho rieši v rozličných súvislostiach, ktoré tvoria pestrú paletu konkrétnych námetov, čo je zreteľné najmä v zbierke pätnástich poviedok Ajhľa, človek!, v ktorých je každá osnovaná na inom tematickom jadre. Vcelku však možno povedať, že autorovi je blízka spoločensko- politická oblasť ľudských aktivít, nebojí sa ísť do ideologických aj morálno-spoločenských zápasov, čo jednak niektoré príbehy vracia do čias, keď sa kládol dôraz na túto stránku umeleckej tvorby, a jednak znova aktualizuje tie problémy, ktoré v deväťdesiatych rokoch z literatúry vypadli a teraz v nej chýbajú, hoci zo života nezmizli, práve naopak, len sa zamietli pod koberec. Jurigove prózy tvoria reťazec spájajúci bez príkras, ale aj bez pľuvancov, minulosť s prítomnosťou, a to spolu s precítením človeka v rôznych spoločenských situáciách.Jurigova tvorba sa dobre číta a to nielen preto, že autor dokáže veľmi nenútene aj ťažkú atmosféru odľahčiť vtipným humorným podfarbením.

Dvojzväzkové dielo je pokračovaním románu Amenmária, s ktorým je spojené prostredníctvom niekoľkých postáv. Novotou je, že pôvodný opis vojnových udalostí sa mení na ich hodnotenie. Hlavný hrdina – Matúš Zraz sa snaží pochopiť a vstrebať vojnové udalosti natoľko, aby sa mohol dostať za ne. Dielo je preto naplnené početnými komentármi k dejom. Zámerom románu je nielen vysloviť svedectvo o vojne, ako o skutočne prežitom, ale najmä ju vykresliť ako obrovskú skúšku morálky jednotlivca a celých kolektívov. Celý román je doslova nabitý veľmi silnými a sugestívnymi obrazmi s vyhraneným filozofickým podtextom, ktoré nikoho nenechajú na pochybnostiach, že autorovi ide o náročné umelecké stvárnenie spoločensky veľmi závažnej problematiky moderných slovenských dejín; problematiky, ktorej sa zasvätene venuje už dlhé roky a ktoré nesporne obohacuje obsahové dimenzie našej literatúry. Dielo disponuje umeleckou jemnosťou i epickou kvalitou, je mohutnou mozaikou vojny, poučnou nielen pre tých, ktorí ju pocítili na vlastnej koži, ale aj pre čitateľov mladšej generácie, ktorí o vojnových hrôzach vedia iba z učebníc, či rozprávania starých rodičov.

Biografia René alebo Život vikomta de Chateaubriand patrí k autorovým význačným literárnym štúdiám. Vikomt François-René de Chateaubriand (1768 - 1848), potomok grófa de Combourg, predchodca francúzskeho romantizmu, minister zahraničných vecí, vyslanec v Berlíne a Ríme, uzrel svetlo sveta v starom režime a prežil všetky politicko-historické zvraty prvej polovice 19. storočia; Rousseauov stúpenec a Robespierrov nepriateľ, Bonapartov obdivovateľ a Napoleónov odporca, monarchista a vzbúrenec proti kráľom, liberál a ultraroyalista, racionalista a vizionár zanechal monumentálne dielo, z ktorého stačí spomenúť apológiu Duch kresťanstva, hagiografiu Život opáta de Rancé a rozsiahlu lyrickoepickú poému Pamäti zo záhrobia. Kniha vychádza v slovenčine po prvý raz.André Maurois, vlastným menom Émile Salomon Wihlem Hezog (1885 – 1967) bol významný francúzsky historik a životopisec, uznávaný humanista, autor pozoruhodných literárnohistorických biografií a autobiografických Pamätí.

Vo výbere poviedok sú zaradené prózy z ranného obdobia autorovej tvorby, pretože ide o texty, ktoré sú v stredoeurópskom kontexte neznáme. Mnohé texty sú natoľko napojené na ruskú realitu, že preklad v dôsledku odlišných kultúrnych tradícií, stráca význam. Pelevinove texty môžeme vnímať ako opätovné prebudenia zo snov k realite, ktorá je zasa len ďalšou vrstvou sna. Hrané a skutočné splýva, svet je obrovský labyrint z mnohých vrstiev a my sa v ňom snažíme prebiť od tápania k ako-tak súvislej existencii.

Denis Diderot (1713 - 1784) - francúzsky osvietenský filozof, významný encyklopedista, moderný románopisec a teoretik umenia. Hlavného protagonistu Rameaua, synovca významného hudobného skladateľa, priemerne nadaného muzikanta, bezcharakterného a morálne spustnutého bohéma, ktorý si za spoločenskú a mravnú degradáciu vylieva žlč na celom okolí, vykresľuje Diderot ako "od prírody zasväteného všetkým vrtošivým Vertumnom... žijúceho zo dňa na deň, smutného alebo veselého, podľa okolností", čo si "buduje šťastie na nerestiach, ktoré dostal do vienka ako vrodené vlastnosti a teda bezpracne získal, ktoré si bez námahy uchováva, lebo sa zhodujú s morálkou národa", aby dosiahol výraznejší protipól svojho "ja" tlmočiaceho názory v zhode so zdravým rozumom a konvenčnou morálkou. V skutočnosti premietol do filozofického svetlú a temnú stránku seba samého, líce a rub rozdvojeného filozofa s markantnými sklonmi k paradoxom a extrémom; načrtol plastický obraz bonvivána hľadajúceho vznešenosť v zlobe, "ducha, ktorý sa odcudzil sám sebe", ako sa vyjadril nemecký filozof Hegel. Rozhovor popretkávaný satirickými šľahmi, ktorými si Diderot vyrovnáva účty s nepriateľmi jeho Encyklopédie, vyúsťuje do výstižného záverečného výroku "Kto sa smeje naposledy, smeje sa najlepšie", ktorý vnímavým percipientom akosi veľa napovie...

Kniha nahliada do vnútra americkej spoločnosti tridsiatych rokov 20. storočia, do jej systémov a princípov fungovania. Vznikla na základe cesty autorskej dvojice do USA, takže je autentickou výpoveďou prežitého. V knihe ide o pravdivé sprostredkovanie obrazu Spojených štátov s ich kontrastmi. Otvorene pomenovávajú prednosti a dosiahnuté úspechy americkej spoločnosti, ale aj jej neduhy a nedostatky. Tento preklad prináša na slovenský knižný trh nový rozmer tvorby Iľfa a Petrova, ktorý bol doposiaľ slovenskému čitateľovi neznámy. Autori sa zhostili témy s majstrovstvom im vlastným, používajúc pritom prístupný jazyk obohatený ich typickým humoristicko-satirickým štýlom. Vo svojom cestopise venujú pozornosť nielen obyčajným ľuďom, spôsobu ich života a každodenným problémom, výrazným prínosom diela je aj zachytenie stretnutí autorov s významnými americkými osobnosťami.

Dobrodružný príbeh – plný nečakaných zážitkov a napätia – štrnásťročného Staška a osemročnej Nely, ktorých uniesli derviši, sa odohráva na africkom kontinente na púšti, v krajoch pozdĺž Nílu i v pralese. Po rôznych útrapách sa deťom podarí únoscom ujsť a pokračujú v ceste za slobodou divočinou plnou dravých zvierat, nebezpečných nástrah prírody a neuveriteľných zážitkov. Aj v ustavičnom ohrození života Staško s láskou bdie nad svojou malou „sestričkou“ a vďaka jeho odvahe, chrabrému srdcu, duchaprítomnosti aj umu statočne zdolajú všetky nebezpečenstvá.

Viliam Turčány patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľom staršej generácie súčasnej slovenskej poézie. V kultúrnych spoločnostiach býva dobrým zvykom pri príležitosti životného jubilea najvýznamnejším predstaviteľom básnickej generácie vydávať výber z toho najlepšieho. Ponúkaný výber z Turčányho posledných piatich zbierok prináša čitateľovi to najvyzretejšie a najkvalitnejšie z jeho dlhoročnej tvorby.

Životopisy rímskych cisárov je ďalším z pripravovaných titulov antickej knižnice VSSS. Ide o dodnes svieže dielo, ktoré kombinuje historiografický prístup s biografickým. Suetonius zachytáva osudy dvanástich cisárov od Caeasara po Domitiána. Na rozdiel od "veľkej" historiografie, sa nepridržiava ani chronologického rámca, ani sa nesústreďuje na analýzu jedinej témy, ale vytvára čosi v rámci dobovej historiografie nové - históriu, v ktorej chronologickým rámcom nie úradné obdobie konzulov ako doposiaľ, ale vláda jedného panovníka, a v centre záujmu nie je popis udalosti, ale osoba, a to osoba pre cisárske obdobie najpríznačnejšia, sám cisár, ktorý riadi celý štát. Stojíme teda pri základoch žánru biografie s jej prednosťami i nedostatkami. Suetonius je v porovnaní s Tacitom (ktorý tiež zobrazil Nera i Domitiana) väčšmi sústredený. Keďže zo zachyteného obdobia zakúsil na vlastnej koži len krátku poslednú časť za vlády Domitiána, pomerne nekriticky preberá historky, anekdoty a chýry o jednotlivých osobách, ktorým tak pridáva výrazné črty. Jeho populárny prístup púta pozornosť po stáročia. Väčšinu rímskych cisárov vnímame práve jeho očami, pretože Suetonius sa stal zdrojom inšpirácie množstva umeleckých diel.

Päť poľských poviedok ponúka pohľady do modernej poľskej fantasy deväťdesiatych rokov. Nájdeme tu tradične poňatý príbeh o zrade a pomste (Prianie), prózu, v ktorej sa fantastika prelína s detektívnym motívom, ako aj poviedku so zosilneným sociálnym akcentom (Vianočné rozprávanie). Antológia naznačuje mnohosť postupov i tém žánra, ktorý patrí v rámci poľskej literatúry k mimoriadne produktívnym. Úroveň textov svedčí o tom, že fantasy v poľskom kontexte už dávno nepatrí na literárnu perifériu. Z percepčného hľadiska je pritom dôležité, že fantasy texty sú v rámci svojich genologických charakteristík viazané na pevný epický pôdorys. Ponúkajú dej - a tým v Poľsku i u nás dokážu získať početných priaznivcov. Knižka rozširuje obzor slovenského čitateľa a poukazuje na to, že žáner v nej obsiahnutý sa neobmedzuje len už aj na Slo-vensku známeho Andrzeja Sapkowského. Mapuje priestory slovenskému čitateľovi takmer neznáme - predchádzajúca, dosiaľ jediná antológia z tohto žánra poľskej literatúry vyšla v slovenčine naposledy v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Sčítanejších z priaznivcov poľskej fantasy k titulu môže prilákať fakt, že žiadna z poviedok publikovaných v antológii nevyšla ani v českom jazyku.

ZOO logické myšlienky Petra Kubicu sú určené najmladším čitateľom, aby im bohato ilustrovanou formou sprostredkovali prvé kontakty s knihou. Hra s písmenkami skladanými do jednoduchých detských veršíkov so zvieracou tematikou zas pomáha predškolákom zoznamovať sa so svetom jednotlivých hlások a rozlišovať ich v slovách. Zbierka pozostáva z niekoľkých desiatok krátkych básničiek - počnúc rýmovanými situačnými príbehmi využívajúcimi nielen gramatický rým ale aj fonetické spodobovanie využívané v moderných rýmoch. Pôsobivé ilustrácie, zvyšujúce atraktivitu knižky, výrazne harmonizujú aj so samotným obsahom textu.

Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku patrí práve do kategórie vzácnych kníh, ktoré rastú spolu s čitateľom a pomáhajú mu rásť. Nie je to len pútavý príbeh malého Nilsa z jeho dobrodružnej cesty, ktorú podniká na chrbte gunára Martina, doplnený o množstvo švédskych povestí a legiend. Aj vnútorné posolstvo diela je oveľa hlbšie, než základná línia príbehu - polepšenie zlého chlapca. Táto rozprávka z klenotnice svetovej literatúry nielen zabáva, ale i učí a vychováva. Je skĺbením rozprávkovej knižky s vlastivednou učebnicou, vyšperkovanou brilantným poetickým jazykom, s hlbokým, nevtieravým pedagogickým vkladom. Jej autorkou je talentovaná spisovateľka a vynikajúca pedagogička Selma Lagerlöfová (1858 - 1940). Dielo napísala po dôkladnom štúdiu a zodpovednej príprave a vyšlo v dvoch častiach v rokoch 1906 a 1907. Divé husi sa ihneď rozleteli v prekladoch do mnohých kútov sveta a správa aj po nich sa autorke vrátila v roku 1909, kedy Selma Lagerlöfová získala Nobelovu cenu za literatúru (1909). Slovenský čitateľ dostáva do ruky unikátnu, pôvodnú, neskrátenú knihu, ktorú vydala v slovenčine v roku 1947 Matica slovenská. Treba oceniť aj to, že dielo prešlo pri preklade rukami ďalšej skvelej literátky a poetky Márie Rázusovej-Martákovej, ktorá dokázala preniesť bohatstvo obrazov i ponad bariéru jazyka.

Téma outsiderstva, človeka na okraji spoločnosti v kontraste so svetom etablovaných a úspešných patrí medzi zásadné témy najnovšej literatúry. Autorka vo svojom ostatnom románovom opuse rozohráva veľmi pútavý príbeh, práve takéhoto outsidera, ktorý sa stal outsiderom z vlastného rozhodnutia. Snaha okolia, priateľov žijúcich v iných svetoch pomôcť mu musí, celkom prirodzene viesť ku krachu. Autorka v tomto románe nemoralizuje, nepokúša sa, aspoň nie prvoplánovo vysielať akési posolstvá, napriek tomu jej dielo má skrytú hĺbku a chce povedať oveľa viac než sa na prvý pohľad môže zdať. Autorka dokázala, že aj napriek záľahe anglofónnej literatúry, je tu aj neprávom obchádzaná literatúra písaná v nemeckom jazyku, ktorá je nezaslúžene v tieni dominantnej angličtiny a dokáže svojim čitateľom prinášať skutočné literárne skvosty. Dielo Evelyn Grillovej nesporne patrí medzi to najlepšie, čo v poslednom čase vzniklo minimálne v európskom kontexte.

Caesarové - Zápisky o vojne v Gálii sú prirodzeným pokračovaním snahy Vydavateľstva SSS sprístupniť skvosty antickej literatúry novým generáciám slovenských čitateľov. Po až nečakane pozitívnom prijatí prvého zväzku edície Antická knižnica - Aureliových - Myšlienok k sebe, je len logická snaha novým vydaním sprítomniť ďalšie výnimočné dielo antickej literatúry. Zápisky o vojne v Gálii sú nielen brilantným historickým opisom vojen medzi Rimanmi a "barbarskými" Galmi, je to napísané na tej najvyššej umeleckej úrovni, a prezrádza nevšedný literárny talent svojho autora. Každý kultúrny národ by mal mať nielen preložený zlatý fond svetovej literatúry, ale toto duchovné dedičstvo by malo byť dostupné všetkým generáciám svojich čitateľov. Vďaka podpore nového vydania Ceasarových Zápiskov o vojne v Gálii sa tento zámer môže naplniť.

V knihe z histórie kultúry v rázovitom slovenskom regióne Začiatky bigbítu na Kysuciach ide o zachytenie vývoja hudobnej avantgardy, o spomienky a svedectvá. Autor sa vracia k obdobiu, ktoré sa odohralo zhruba pre 40 – 45 rokmi. Opisuje situácie, ktorých bol necelé tri roky aktívnym účastníkom. Z jeho mierne sarkastického pohľadu je cítiť, že si už nemyslí, že v mladosti sme boli všetci dôležité hviezdy. Napriek tomuto postoju je sympatické, že mapuje dianie na kysuckej hudobnej bigbítovej scéne v podstate ako prvý, a navyše s humorom. Možno aj preto, že sa spamätal vo chvíli, keď niektorí jeho rovesníci či spoluhráči už hrajú pre astrálne publikum na iných nástrojoch. Keďže podstatná časť knihy sa opiera o realitu, odporúčame ju nielen pamätníkom, ale aj ich potomkom. Možno aj ako určitý druh oddychu či zábavy, možno ako jemný odkaz generácii, ktorá dnes žije iným, konzumným spôsobom života.

Kniha obsahuje reprezentatívny výber z poézie Janka Kráľa, talentovaného a erudovaného básnika obdobia štúrovcov a romantizmu, prežívajúceho nešťastný osud svojho národa a presvedčeného o potrebe revolučnej premeny sveta. V nepokojoch, ktoré otriasali Európou okolo roku 1848, vidí príležitosť nielen pre svoj národ, ale pre poľudštenie celého „starého kontinentu“, pre pád starých režimov. Preto chodí po Uhorsku, vyzváňa na dedinských zvonoch, zvolávajúc takto ľudí, a prednáša im romanticky plamenné revolučné výzvy. Výber poézie je „ošperkovaný“ aj hodnotením Kráľových veršov z pera mnohých literátov a kritikov, ktorí tým vzdali hold slovenskému básnikovi svetového formátu.

Zbierka dvanástich poviedok Všivavé osudy je literárnym debutom prekladateľky umeleckej i odbornej literatúry, držiteľky Ceny Slovenských pohľadov za preklady 2007.

Najznámejšia kniha svetového sci-fi autora je dramatickým príbehom okupácie Zeme mimozemšťanmi, ktorých planéta už bola preľudnená, preto pre seba hľadajú nové územia. Ťažiskovou lokalizáciou deja je Londýn, kde vypukne neúprosná panika a boj o prežitie pred neznámymi smrtonosnými zbraňami. Zakladateľ modernej sci-fi literatúry nimi vniesol do hry vtedy ešte neznáme laserové zbrane. Panike prepadla i armáda. Román je písaný takmer dokumentárnym štýlom, možno povedať, že ide o denník hlavného hrdinu, ktorý udalosti mapuje cez prizmu osudu jednotlivca a jeho blízkych v katastrofickej, maximálne vyhrotenej situácii. Tá odhaľuje charaktery hlavných postáv v medzných situáciách a strháva vírom neočakávaného druhu nebezpečenstva. Hoci od Wellsových čias pribudlo množstvo podobnej katastrofickej sci-fi literatúry, Vojna svetov si svojou prelomovosťou vydobyla zaslúžené miesto medzi klasickými dielami. Ide o nový slovenský preklad, prvý kompletný, necenzurovaný.

Vo vetre života je slovenský preklad úspešného autorkinho románu Solo per amore (Len pre lásku), ktorý vyšiel v Taliansku v roku 2009 pod umeleckým menom Veronika Eva Belmonte (doslovný preklad jej originálneho priezviska do taliančiny). Román sa začína spomienkami hlavnej hrdinky Ester na minulosť. Prenáša nás cez druhú svetovú vojnu, ktorej bezcitnosť zažila ako malé dievčatko. Opisuje povojnové zmeny súvisiace s nastolením komunizmu. V týchto podmienkach sa stretáva so svojou prvou láskou. Dovolí nám nazrieť do zákulisia manželstva s homosexuálnym manželom. Vystrašená z okupácie Československa vojenskými jednotkami Varšavského paktu v auguste 1968 opúšťa milovanú vlasť. Pretĺka sa životom úplne sama, v cudzej krajine, v Taliansku. Zaujímavo vykresľuje svoj život, úspechy a pády, radosti a lásku, manželstvá a rozvody, ako aj pravú tvár talianskej spoločnosti. Toto všetko je zahalené láskou k mužovi – manželovi, predstaviteľovi tajnej organizácie, ktorý bol od nej o osemnásť rokov starší. Spisovateľka nám zanecháva odkaz, že chyby, neúspechy, sklamania, choroby, víťazstvá, pády, sebeckosť a povrchnosť sa dajú zvládnuť len vtedy, keď dokážeme milovať krásy života, pre ktoré sa nám oplatí ŽIŤ. Len pre zaujímavosť, za umelecké zásluhy autorke v roku 1987 udelil prezident Talianskej republiky F. Cossiga čestný doktorát a vyznamenanie – rad Cavaliere (Rytier) Talianskej republiky. V roku 1990 sa V. Krásnohorská vrátila na Slovensko.

Kniha je zaujímavým tematickým skĺbením archeológie, umenovedy, poézie a fotografie. Jozef Vladár začína zamyslenie z histórie umenovedy pri počiatkoch výtvarného prejavu, aby sa vzápätí zameral na drobné plastiky, spomedzi ktorých si vybral praveké zobrazenia ženy z územia Slovenska. Venuše sú ťažiskom knihy. Popri všeobecných informáciách o ženských plastikách v jednotlivých obdobiach praveku autor prešiel ku konkrétnym nálezom najmä z nášho územia a tieto Jozef Krátky zdokumentoval krásnymi fotografiami. Ženská krása sa v diele ospevuje aj vo veršoch, ktoré sa prelínajú pomedzi farebné fotografie – v sonetoch majstra poetického slova Viliama Turčányho. Kniha končí faktografickým blokom kresieb jednotlivých nálezov s ich presným popisom, datovaním a lokalitou nálezu. Celkovo ide o originálne poňatie témy, vďaka ktorému sa podarilo vytvoriť atraktívnu a poučnú publikáciu.

Richard Tarnas vyučuje filozofiu a kultúrne dejiny na Kalifornskom inštitúte integrálnych štúdií v San Franciscu, na ktorom založil aj program Filozofia, kozmológia a vedomie. Vášeň západnej mysle sa stala medzinárodným bestsellerom používaným na mnohých univerzitách ako základný študijný text. Richard Tarnas vo svojej rozsiahlej knihe bravúrne podáva drámu navzájom si odporujúcich otázok spojených s mysľou a hmotou, vierou a rozumom, kozmológiou a vedou, slobodou a determinizmom. Dielo možno považovať za najkreatívnejšie a najkomplexnejšie podanie dejín západného myslenia, predstavuje brilantný prehľad vývoja západného chápanie sveta v mimoriadne prístupnej forme. Len sama kapitola sumarizujúca postmodernú myseľ je hodná ceny tejto knihy. Richard Tarnas sa prihovára k stavu, v ktorom ako ľudské bytosti žijeme na sklonku starého a na začiatku nového milénia. Problémy premieňa na výzvy a s konštantnou presnosťou ukazuje miesta, na ktorých je tieto výzvy možné úspešne zdolať. Autor vo svojom diele obsiahol ohromujúce množstvo informácií, no zároveň myseľ čitateľa chráni pred zmätkom, ktorý by v nej všetko toto poznanie mohlo veľmi ľahko vyvolať. Ako to dokázal? Nerozpráva nám primárne o veciach, ktoré uchopila jeho myseľ, ale o veciach, ktoré uchopili jeho myseľ. Práve preto je jeho rozprávanie pre čitateľa také okúzľujúce.

Výber z poviedok jedného z najvýznamnejších predstaviteľov ruskej prózy začiatku dvadsiateho storočia prináša nie povrchný ale hlboký ponor do vedomia a často i podvedomia hrdinov, do akoby neprebádaných zákutí ľudskej psychiky. Kuprin je majstrovský štylista; jeho poviedky pred vykreslením deja uprednostňujú zachytenie atmosféry vyžarovanej plasticky zobrazeným prostredím. Súčasník ruských symbolistov (len tri roky starší od Briusova) necháva miestami víťaziť formu v kresbe ornamentov a zákutí, ktoré si nedokážete neobľúbiť. Zbierka obsahuje výber poviedok, ktoré doteraz neboli knižne vydané.

Politik a svetoznámy rečník pútavo a zrozumiteľne vykladá základy filozofie. Väčšmi než o taje všehomíra sa zaujíma o vnútro ľudskej duše, skúma strach, nesmrteľnosť, lásku i vášeň, hľadá a nachádza ideál v emočnej vyrovnanosti. S prehľadom usporadúva názory a vyberá si z nich najvhodnejšie; hoci sám vkladá menej, poskytuje Rimanom i moderným čitateľom vhľad do názorov epikurejcov, cynikov, no najmä stoikov. Mnohé z Cicerových a Cicerom prevzatých myšlienok nezostarli dodnes. Ako pred takmer dvetisíc rokmi nesené vznešeným, poetickým, obrazným a predsa presným a precíznym štýlom jedného z najuznávanejších majstrov latinského jazyka.

Vďaka bohatým praktickým i teoretickým skúsenostiam nám tento raz autor predkladá prácu s nanajvýš aktuálnou problematikou. Okrem postov, ktoré v oblasti médií zastával (dramaturg, televízny redaktor i technik atď.), sa opiera aj o vlastný dlhoročný výskum. Hlavný akcent spočíva na tzv. obrazovkovom vysielaní, kde detailne rozpitváva jednotlivé nástrahy, ktoré si divák ani pri hlbšom zamyslení častokrát ani neuvedomuje. Autor vykresľuje predovšetkým tienistú stránku médií (ako to už samotný názov naznačuje), ich sklon (i spôsobilosť) manipulovať s recipientom informácií. Jednotlivé fakty podáva Stadtrucker živo, zrozumiteľne, vedecký nádych dáva textu punc reálneho, nezneprehľadňuje. K dielu by sa napokon mal vo svojom vlastnom záujme dostať každý, pretože informácie, ktoré obsahuje, sú bez výnimky alarmujúcim podnetom na zamyslenie pre celú spoločnosť.

Tejto knihe nemožno uprieť literárnu vyspelosť. Ferkova tvorba je zrelá po stránke formy i obsahu, no nechýba ani nápad a iskra. Ide o autobiografický útvar, kde autor najmä vďaka svojmu rozprávačskému talentu čitateľovi živo sprístupňuje „osobné reálie“ a s ľahkosťou sa štylizuje do akoby inej postavy, než je on sám. Štýlom dokáže zaujať široké spektrum čitateľskej obce. Spracovanie vonkajších udalostí je dobre zvládnuté, autor udržiava pozornosť čitateľa i vďaka gradáciám v texte, či dômyselnou štruktúrou. Dielo má isté napätie aj potrebnú kontinuitu a pôsobí kompaktne. Autorova výpoveď je uzavretá a vďaka modernému prejavu ľahko prístupná.

Memoáre Gustáva Hupku podrobne mapujú život známeho básnika, redaktora, spoločenského dejateľa, pristavujú sa pri míľnikoch, ktoré zanechali vrúbky v pamäti autora. Nie sú však len osobnou sondou - na ich pozadí pulzuje tep dejín a doba, v ktorej autor žil, pestrosť udalostí a ľudí, ktorí boli jej súčasníkmi. Bohatý jazyk diela nezaprie básnika a pútavý rozprávačsky štýl nás sprevádza spomienkami na detstvo, roky štúdia, umelecké a spoločenské aktivity rušnej doby, do akej sa autor narodil, žil v nej a istým spôsobom ho aj poznačila. Hodnotné a vzácne sú spomienky autora na osobnosti, po ktorých už nemilosrdný čas zavieva stopy, hoci spoluformovali kultúrne dejiny Slovenska v 20. storočí.

Najnovšiu knihu známej slovenskej herečky, už etablovanej autorky Zuzany Cigánovej (finalistky ceny Anasoft litera z roku 2008 za knihu Šampanské, káva, pivo) je možné nazvať trpkokrásnym príbehom o zložitom bytí (škaredej) ženy, ktorá je navyše osamelou matkou. O žene, ktorá nemohla žiť veľkými vecami, tak žila malými. Spojenie skúseností a vynikajúceho pozorovacieho talentu spolu s nevídanou empatiou pri psychologizácii postáv robí z tohto textu hodnotné dielo.Obsah tvorí dokonale odpozorovaná všednosť každodennosti, podaný je pritom nevšednou formou povyšujúcou rozprávanie na umenie. Každý odsek je tu minipríbehom, poviedkou s pointou alebo s niekoľkými. Tvrdá realita sa spája s fantáziou, prelína sa bdenie a snenie, dokonale splývajú udalosti a pocity, žité a túžené. Dielo sa môže navyše pýšiť vysokou jazykovou úrovňou, používa širokú paletu slov - od tých najobyčajnejších, úderných, až po tie najoriginálnejšie; všetky zdrobneninky a všetky štipľavé slová spolupracujú na vytvorení ohromne výstižnej atmosféry. Autorka pri písaní vsadila na svoju schopnosť ukázať nám kúsok z nás a našich všedných strastí a radostí, nech žijeme kdekoľvek na svete. A to umeleckou a pritom dokonale uveriteľnou formou. To robí z tejto knižky nielen atraktívny kúsok do našich knižníc, ale aj časť nášho kultúrneho dedičstva zasluhujúceho ocenenie.

Marekovi rodičia sú metalisti, chlapec však pred hlučnou hudbou uprednostňuje ticho antikvariátov. Občas vypomáha v cukrárni. Jedného dňa je postavený pred nutnosť zachrániť svet, ktorý je vlastne jedným veľkým Človeče nehnevaj sa. Musí nájsť šesť tvorov, ktorí ctia pravidlá, inak je koniec. Na ceste za splnením závažného poslania nás Marek zoznámi s veršujúcim strážnikom Hromotreskom, plyšovou opicou Matyldou i tajomným Ujom, rozpovie nám, prečo majú orieškové čokolády zelený obal a kde môžete získať najlepšie čokoládové koláčiky vo vesmíre. Knižka je ilustrovaná nádhernými farebnými kresbami renomovaného ilustrátora Martina Kellenbergea.

Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatických vrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a netoleranciu a zasadí ako Castellio siatbu pre priaznivejšie časy.Sám autor vynikajúcich románov, akými sú Hviezdne hodiny ľudstva, Erasmus Rotterdamský, Mária Antoinetta, Joseph Fouché, však nevie nájsť východisko z týchto krušných časov a volí radšej dobrovoľnú smrť, pretože pre priateľa Maxima Gorkého, Romaina Rollanda a mnohých ďalších je vojna triumfom barbarstva, výronom ničivých prapudov, a on sa do tejto doby nehodí.

Autor poviedok a noviel, scenárista i poet sa vo svojich memoároch delí s čitateľmi o svoj vlastný životný príbeh a jeho osudové medzníky. Memoáre, napísané tradičným chronologickým spôsobom, dopĺňajú netradičné vsuvky veršov ako poetické zhrnutie odžitej etapy života. Čitateľ sa takto na jednej strane ponára do faktograficky detailných, intímne rodinných spomienok premietnutých na plátne dejinných udalostí, no autor zároveň priam geograficky podrobne zaznamenáva ich priebeh vo svojej „krajine nostalgie“, ako nazýva svoj rodný kraj. Vzácny je i spôsob autorovho zaznamenávania atmosféry, poetické láskanie sa s minulosťou, ako aj akýsi symbolický nadhľad. Kniha tiež obohacuje čitateľa o spoločensko-historické poznanie nedávnej minulosti a je určená záujemcom o slovenskú memoárovú literatúru.

Druhá časť Súboja s komunizmom memoárovo približuje politický život Slovenska po roku 1945 a odkrýva neznáme udalosti okolo nových vládcov očami priameho účastníka. Paľo Čarnogurský - politik Slovenského štátu, úzky spolupracovník ruských partizánov, dôstojník Svobodovej armády v Košiciach a spojka medzi demokratmi a komunistami na najvyšších postoch - podáva príbehy, ktoré do veľkej miery sám vytváral. Nikdy nebol osobne tak blízko Husákovi, aby s ním konšpiroval v novej situácii po roku 1945. Objavenie dôležitej časti zhabaného Čarnogurského archívu v Husákovom trezore po tridsiatich troch rokoch je neskutočné. Všetko môžeme čítať so zatajeným dychom.

Kniha je vrcholným dielom detskej literatúry. Po mnoho generácií ostáva ozajstným dokumentom o kráse, sile a skutočnosti detského videnia sveta. Autor knihu venoval deťom základných škôl od deviatich do trinástich rokov. Napísal ju podľa denníkových zápiskov svojho syna, žiaka tretej triedy talianskej obecnej školy. Snažil sa pritom zachovať autentické myšlienky a slová. Je to príbeh jedného školského roku (1881 - 1882). Dielu dominuje úprimná výpoveď hlavného hrdinu Enrika, ktorý celým srdcom vníma udalosti, osudy detí i dospelých okolo seba. Detské zážitky dopĺňajú "mesačné poviedky". Každý mesiac dával jednu z nich žiakom prepísať ich učiteľ. Ide o krátke príbehy s výrazným morálnym apelom. Pre mnohých sa táto kniha, plná obetavosti, ušľachtilosti, lásky a priateľstva, stala celoživotným vzorom, o ktorý by nemala byť ochudobnená ani súčasná detská generácia.

Kniha je autorovým rukopisným denníkom z roku 1989.

Roman Michelko, politológ, spisovateľ a publicista, v súbore článkov pod názvom Slovenská republika v rokoch 1939 - 1945 prezentuje vzájomne nadväzujúci súbor statí o dejinách Slovenska. V prvej predkladá svoj názor na riešenie terminologickej otázky, ktorá súvisí s pomenovaním štátneho útvaru, ktorý existoval na časti územia dnešného Slovenska od 14. marca 1939 do 8. mája 1945. V druhej sa venuje politickému vývinu medzi Mníchovom 1938 a vyhlásením Slovenského štátu 14. marca 1939. Za veľmi prínosné, do značnej miery novátorské, sú zostávajúce dve state. Prvá z nich podáva rozbor ústavných pomerov v prvej Slovenskej republike na základe schválenej ústavy Slovenskej republiky z júla 1939. V druhej sa zaoberá činnosťou Úradu propagandy v rokoch 1938 - 1945. Predložený súbor článkov dokumentuje fundovanosť autora v tejto oblasti, poskytuje rozšírenie poznania o slovenských dejinách v rokoch 1938 - 1945 s cieľom zobraziť realitu Slovenska v tých časoch bez nálepiek a predpojatostí. Niet pochyb, že súbor týchto štúdií pomôže čitateľovi lepšie sa zorientovať v tejto problematike, poskytne mu aj nové, dosiaľ nepublikované informácie a umožní mu získať objektívny a plastický obraz o vtedajšej dobe a spoločnosti.