Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov

Sartrovo filozofické dielo Slová nesie črty osobného bilancovania, ktoré sa vracia ku kľúčovým otázkam vynárajúcim sa v autorovej tvorbe. Poznačený dobou, ktorá svetovými vojnami otriasla postavením ľudskej bytosti a vychádzajúc z existencionalistickej línie búrajúcej tradičný hodnotový systém aj nazeranie na ľudské bytie, spochybňuje všetko - slovo, ako také, spisovateľa, ktorý pomocou slova vytvára len mystifikáciu, čistotu umenia, ktorú vníma ako prázdnotu, zaužívané doktríny, tradičné koncepcie skutočnosti, človeka a sveta. Až biograficky skúma vlastný názorový prerod v otázkach súvisiacich s poslaním spisovateľa od pociťovania zodpovednosti a naplňovania poslania v politických a ideových zápasoch doby, cez problém nadbytočnosti, až po bezmocnosť autora v zmesi komédie, lži a nepolapiteľnosti pravdy mať akýkoľvek dosah na čitateľa. Dospieva od výlučnosti po izolovanosť umelca. Táto filozofia poslania umelca, funkcie literatúry a umenia ako takého vyznievajúca ako pokus o vlastné zovšeobecnenie s vedomím ostatných, o syntézu a jednotu, doposiaľ chýba medzi dielami preloženými do slovenčiny. Slovenský čitateľ by o ňu rozhodne nemal byť ochudobnený.

Kniha Skryté súvislosti od Fritjofa Capru, patrí medzi knihy, ktoré sa na riešenie základných vedeckých problémov dneška pozerajú interdisciplinárne. Je to prenikavá analýza, ekologického, sociálneho a ekonomického systému. Fritjof Capra je vedec, pôvodom fyzik, ktorý však už dávno prekročil myšlienkovú ohraničenosť "svojej" vednej disciplíny. Práve táto jeho schopnosť myslieť a písať z akéhosi nadhľadu, navyše veľmi zrozumiteľným, i keď nie zjednodušujúcim jazykom, spôsobuje, že jeho knihy sú nielen čitateľsky atraktívne, ale má obdivuhodnú schopnosť v pozitívnom zmysle provokovať aj vedeckú komunitu a nastoľovaním problémov núti zamýšľať sa nad problémami súčasného sveta netradične. Každé jeho nové dielo je možne charakterizovať, ako vedeckú a literárnu udalosť a jeho preklad v slovenskom jazyku určite veľmi obohatí slovenský vedecký a spoločenský diskurz.

Jeden z najlepších súčasných ruských autorov Viktor Pelevin skĺbil v románe S.N.U.F.F. jedinečnú spoločenskú satiru a trefnú fikciu súčasného rozloženia geopolitických síl. Reaguje na vnútorný nepokoj uvažujúceho človeka dnešnej doby a majstrovsky inteligentne a otvorene zostavuje mozaiku spoločenských manipulácií, ich následkov a deformácií v celom spektre prejavov. Preto tento fiktívny tragicko-karikaturistický obraz spoločnosti budúceho tisícročia považuje kritika za najsmelšie z autorových diel. Mechanizmy mediálneho zotročenia, ktoré prerástli až v náboženský obrad, a ten v stereotyp, kedy aj pornografia a smrť začínajú diváka nudiť, možno vnímať ako expresívne varovanie ľudstvu uviaznutému v slepej uličke, kde „už nepotrebujeme hrozno“, ale „posielame po fľaše do pivnice“. Dejom sa prepletá pútavá línia lásky, sú doň vsadené poetické pasáže a zručne sformulované odkazy. Tento inteligentný knižný titul výrazne obohatí slovenský knižný trh o špičkové literárne dielo, ktoré precvičí intelekt čitateľa. Preto sa knihu oplatí čítať vnímavo a dolúšťovať fragmenty mozaiky ako pri poézii.

Vyše štyridsať rokov po poslednom vydaní výberu próz Janka Alexyho dochádza k potrebnému návratu k tomuto zaujímavému zjavu slovenskej (nielen) literatúry. Úspešný umelec – popredný predstaviteľ slovenskej výtvarnej moderny – od dvadsiatych rokov minulého storočia vo významnej miere pestoval aj spisovateľskú činnosť, založenú na autobiografickej skúsenosti, angažovanej bezprostrednosti a až dojímavej rozprávačskej presvedčivosti. Nie je preto prekvapujúce, že najmä autorove kratšie prózy, ale aj jeho neskoršia románová tvorba, sa vo svojej dobe tešili výraznému záujmu laickej i odbornej čitateľskej verejnosti. Spomenuté vlastnosti, ako aj vlastnosť pozoruhodného zrkadlenia spoločenských a literárnych pohybov v slovenskom prostredí po roku 1918, však robia prózy Janka Alexyho relevantnými a zaujímavými aj pre súčasného čitateľa a literárnu vedu. Prózam nechýbajú kvality hodnotných literárnych diel a náročné témy sú príjemne osviežené humorom.

Príručný slovník literárnovedných termínov je iba základnou študijnou pomôckou, ktorá umožňuje poslucháčom etymológiou, stručným vymedzením, krátkou charakteristikou literárnych pojmov a príkladmi rýchle a odborne precízne si osvojiť ich sémantiku v takom rozsahu, aby poslucháč mohol odborne komunikovať vo vyučovacom procese literárneho a literárnovedného vysokoškolského vzdelávania.

Globalizácia je najväčšou výzvou pre spolčensko-vedných mysliteľov v posledných 20. rokoch. Množstvo sociológov, politológov či sociálnych filozofov sa s touto výzvou vyrovnáva z rôznych východísk. Rakúsky mysliteľ Fridrich Romig, čerpá zo svojho kresťanského hodnotového ukotvenia, dáva sa inšpirovať pápežskými encyklikami i dielami ďalších kresťanských mysliteľov. Jeho názory, postoje a východiska sú pritom, veľmi zaujímavé a podnetné. Napriek tomu, že jeho hodnotové ukotvenie je jasné a jednoznačné, nikdy neskĺzne do bigotných, či dogmatických stanovísk a hodnotení. Práve naopak, často svojou otvorenosťou, invenčnosťou a nečakanými východiskami prekvapuje či priam šokuje a to obe krajné strany globalizačného sporu. Dielo je brilantnou ukážkou nekonvenčného myslenia, nastoľuje zásadné problémy dnešnej doby a ponúka aj riešenia a východiska. Niet pochýb o tom, že toto dielo, jej jedným z najlepších príspevkov do globalizačného diskurzu.

Popredný francúzsky byzantológ pútavým spôsobom približuje osobnosti ranostredovekých dejín východnej Európy. Udalosti a okolnosti sú snímané mierne pikantným spôsobom, nakoľko v centre autorovho záujmu sú vplyvné byzantské ženy. Diehl čitateľovi predstavuje Byzanciu ako mnohotvárnu, živú, pulzujúcu spoločnosť, v rámci, ktorej sleduje pohyb protagonistiek medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. Prekonáva tak stereotypný obraz výlučne hierarchizovaného, pravidlami zošnurovaného štátu; ukazuje, že Byzancia bola rozmanitejšia a dnešku bližšia než si väčšina laikov myslí. Osudy viacerých cisárovien nie sú nepodobné životným cestám dnešných celebrít. Diehl sviežim štýlom udržiava záujem čitateľov, pričom sa dokáže vyhnúť splošteniu histórie i bulvárnosti.

José Lenzini, dlhoročný novinár alžírskeho pôvodu, zanietený camusológ sa už vyše dvadsať rokov špecializuje na Alberta Camusa, najmladšieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru 1957 a jeho dielo. V knihe venovanej Camusovi približuje chronológiu posledných dní života známeho spisovateľa originálnym spôsobom, vnáša svetlo do jeho politickej angažovanosti, nevyhýba sa ani nehanebným útokom jeho protivníkov, zakladá si na precíznych faktoch, na svedectve Camusových blízkych priateľov a kolegov, na dôvažok ich podopiera Camusovými spomienkami a citátmi z jeho diela, čím sa usiluje oživiť, respektíve podnietiť záujem o jeho tvorbu. Lenzini objasňuje aj spisovateľove pochybnosti o vlastnej schopnosti dokončiť rozpísaný autobiografický román Prvý človek, ktorý sa našiel v aktovke po tragickej nehode, ba i okolnosti, za ktorých sa ho ako "cudzinca" usilovali zdiskreditovať parížski intelektuáli na čele so Sartrom, zdôrazňujúc, že si plne zaslúži rehabilitáciu. Veď ktorý spisovateľ lepšie vystihol svoju dobu a hodnotu ľudského života než odhodlaný humanista Camus, presvedčený, že "nijaká idea nestojí za to, aby sa pre ňu zabíjalo"?

Táto Karvašova zbierka sa na knižných pultoch objavila už dvakrát. Prvá verzia uzrela svetlo sveta na začiatku druhej svetovej vojny a neskôr v prepracovanej verzii v roku 1966. Predstavuje tak dobovú ukážku z rokov štyridsiatych a šesťdesiatych. Autor využil formu krátkej poviedky. Príbeh je typický (čo zrejme vyplýva z dobovej "chute" vydať sa novými cestami) svojím intelektuálnym, polemickým nábojom, hoci mu nechýba patričná dynamika. Nie je mu cudzí dokonca ani detektívny nádych s prvkom tajomstva či miestami aj sci-fi. V súvislosti s Karvašom nemožno nespomenúť typický reportážny štýl, ktorý je pre čitateľa obzvlášť pútavý. Vzhľadom na rozdielne spoločensko-politické pozadie sa čitateľ musí vyrovnať s istou výzvou. Ide o primeranú interpretáciu dobových súvislostí tak, aby celé dielko dávalo zmysel. Tento prvok ocení najmä rozhľadený čitateľ.

V tomto diele prof. Štraus dotvára vlastné systematicky rozvíjané odborne propedeutické úsilie na pôde verzologickej aktivity k praktickému využívaniu, teoretických poznatkov pri rozbore a výklade rôznych foriem a podôb verša a to v širokom priestore celých dejín slovenskej literatúry Autor sa zameriava predovšetkým na teoreticko-metodologickú koncepciu verša, ako predmetu svojho vedeckého skúmania, na druhej strane je práca výsledkom dlhodobého analytického skúmania venovaná dejinám slovenskej verzifikácie na rozľahlom historickom priestore od stredoveku až po súčasnosť. Dielo (tak ako aj Príručný slovník literárnovedných termínov) predstavuje špeciálnu textovú príručku a je určené pre študentov filologických odborov univerzít, filológov, učiteľov slovenského jazyka, vydavateľských i časopiseckých redaktorov, spisovateľov a všetkých tých, ktorí denne pracujú s písaným či hovoreným slovom.

Kniha Po kapitalizme - ekonomická demokracia je vedecko-odborná práca zameraná predovšetkým na stanovenie vízií spoločensko-ekonomického rozvoja v budúcnosti. Vďaka prístupnému jazyku je určená nielen odborníkom, ale aj širokým vrstvám čitateľov. David Schweickart v nej hľadá a aj nachádza východisko z neustále sa prehlbujúcich celosvetových kríz v jednoznačnom prechode k ekonomickej demokracii. Tento systému má postupnou transformáciou nastoliť (namiesto predpokladaného agresívneho neobmedzeného rastu) trvalo udržateľný život. Autor prichádza so širokým spektrom inovatívnych námetov v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti. Pri transformačných procesoch však odmieta triedny boj a formovanie antikapitalistickej sociálnej sily v zmysle marxistickej ideológie. Predpokladá politicky vyspelú spoločnosť, ktorá postupne získa podiel na vlastníctve výrobných prostriedkov formou spoločenského investovania a spravodlivého rozdeľovania zisku. Vyslovuje presvedčenie, že optimistická alternatíva globalizovaného kapitalizmu vedie k absolútnemu kolapsu.

Prozaická kniha Etely Farkašovej s výraznými autobiografickými prvkami je prestrihávaným príbehom minulosti a prítomnosti spracovaným v dvoch rovinách. Nejde pritom len o dva časovo posunuté deje, ale i o dva tvorivé prístupy späté fenoménom pamäti v individuálnom i celospoločenskom ponímaní. V prvej línii sa rozvíja životný príbeh zviazaný niťou spomienok od tých najranejších, ktorým doba pripravila vojnové kulisy, cez spomienky na prvé osobnostné odreniny, k osamostatňovaniu, k vlastným objavom slova, ako spôsobu zachytenia myšlienky, s napätím 50-tych rokov v pozadí. Túto rovinu autorka podáva dynamickým, precíteným, čítavým štýlom. Druhú líniu tvoria zrelé hlboké esejistické zamyslenia nad skladaním vlastného mozaikovitého obrazu prostredníctvom spomienok, popretkávané filozofickými myšlienkami osobností. Príbeh hľadania seba samého, prehmatávanie pamäti a popritom skúmanie fenoménu pamäti je pútavým impulzom poznávania a sebareflexného zamýšľania sa pre čitateľov vyhľadávajúcich hlbší ponor do ľudského vnútra a celkových súvislostí.

Román zachytáva obdobie Slovenského národného povstania a kolektivizácie. Dobu autor vníma cez konanie a cítenie postáv, neideologicky. V pasážach venovaných vojne prejdú osadou postupne partizáni, Nemci, Rusi i Rumuni. Nieto dobrých a zlých, víťazov a porazených, ani čiernych a bielych. Sú len tí, čo odchádzajú, a tí, čo ostávajú. Obyvatelia Perunovej Vsi prežijú vojnové zmätky, pretože vietor nevyvráti strom. Vždy ho však možno vykopať z pôdy, potom pri presadení uschne. Ťažký v majstrovsky vyrozprávanom príbehu vykresľuje takmer monumentálnu postavu Fedora Peruna, sedliaka vrasteného hlboko do pôdy - už i svojím menom symbolicky až do predkresťanských čias. Atmosféru deja podfarbuje citlivá práca so symbolmi (jeleň, alebo už spomenutá symbolika mena). V polovici šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bola knižka nielen literárnou, ale i spoločenskou udalosťou, pretože v protiklade k budovateľským románom ukazuje problémovosť kolektivizačného procesu. Dielo však podmanivosťou rozprávania, presvedčivosťou postáv a svojráznym symbolicko-poetickým videním sveta prerastá konkrétny literárnohistorický kontext a dokáže zaujať aj dnešných čitateľov.

Keď mladý, dovtedy takmer neznámy predseda Kráľovského súdu v Bordeaux vydal v roku 1721 Perzské listy, ukázalo sa, že dielo napísal ozajstný majster. Parížania rozchytali niekoľko vydaní a podnikaví vydavatelia pridali ešte zopár napochytro vyrobených napodobenín. A hoci Montesquieu svoj „preklad z perzštiny“ vydal anonymne, stal sa hneď slávnym. Obdobie, v ktorom autor žil, naskrze nebolo také, že by na ňom nebolo čo kritizovať. Lenže útočiť vždy nemožno alebo neradno priamo: musíte hovoriť vážne, a pritom žartovať, váš bič môže šľahať, nie však vážne zraniť. Túto ťažkú úlohu brali na seba cudzokrajní návštevníci, ktorí prišli do Francúzska a opisovali, čo tu videli. Cudzinec si mohol dovoliť povedať všetko, aj to, čo si sami Francúzi len tajne mysleli – a pritom ho nemuseli brať vážne. Tak sa stal orientálny cestovateľ obdobou stredovekých múdrych šašov na kráľovskom dvore. Túto novú formu neobjavil Montesquieu. Mal veľa predchodcov. Forma tu bola, lenže nedokonalá. Montesquieu jej dal švih, ľahkosť a rafinovane presné dávkovanie vážnych úvah a šteklivých poviedok, žánrových obrázkov a háremových dobrodružstiev, vážnych kritík i nenáročných anekdot.

Zdenka Mahajová (1956) sa predstavila čitateľskej verejnosti v roku 2009 svojou prvotinou, románom Zatmenie. Ďalšiu literárnu činnosť rozvíja smerom k poézii, čoho výsledkom je zbierka básní pod názvom Otázniky. Otázky, ktoré si skôr či neskôr kladie snáď každý z nás, ju priviedli k prechodu od povrchného vnímania života k snahe pochopiť jeho podstatu. Sám život je jej najlepším učiteľom. Vo svojej básnickej tvorbe ponúka čitateľovi možnosť pochopiť jej vlastnú „najdlhšiu – najkratšiu cestu“. Cestu k samej k sebe, cestu z hlavy do srdca. Súčasťou zbierky je CD nosič, kde autorka nahovorila časť básní za zvukov sprievodnej hudby autora MAOKA. To, čo v čitateľovi či poslucháčovi toto dielko zanechá, ocení azda každý, kto má otvorené srdce. A možno niektoré zatvorené táto zbierka zasa pootvorí.

Oravské chodníčky sú inšpirované autorovými reminiscenciami na jeho rodný dom i na prírodu a spôsob života v jeho rodisku a v oravskom regióne. V majstrovsky štylizovaných opisoch, vychádzajúcich z podrobného poznania dobovej materiálnej a duchovnej kultúry, dotýka sa aj charakteru reálií a života v iných slovenských krajoch. Autor odkrýva niekdajšiu tvár slovenskej medzivojnovej dediny, citlivý vzťah človeka k práci, jeho lásku k Bohu i prírode a obraz o toku dní všedných i sviatočných v priebehu agrárneho a cirkevného roka. Oravské chodníčky prinášajú cenné poznatky o našej minulosti nielen čitateľom z radov mládeže, ale aj dospelým.

Montesquieu patrí medzi najvýznamnejších mysliteľov obdobia osvietenstva. Už vo svoje vedeckej prvotine - O veľkosti a úpadku Rimanov sa prejavuje ako brilantný mysliteľ, ktorý s ostrou jasnozrivosťou vystihol podstatu sociálnych javov a dokázal ich začleniť do historického kontextu. V tomto diele predviedol obdivuhodnú syntézu (takú typickú pre jeho ďalšie diela) a aj dnešnému čitateľovi predkladá veľmi sofistikovanú, prepracovanú a vyargumentovanú štúdiu o politickom, sociálnom a náboženskom vývoji a nakoniec aj úpadku Rímskej ríše. Niet pochýb, že hĺbavé úvahy dúmavého pútnika z brehov Seiny oslovia nejedného moderného čitateľa, predovšetkým z radov začínajúcich filozofov, historikov i tých, ktorým beh starovekých udalostí nie je celkom cudzí. Navyše je dielo obohatené o jednu z prvých Montesqiueuových prác - dizertáciu O náboženskej politike Rimanov (1716), čím vhodne dopĺňa to, čo o Rimanoch neskoršie povedal. Kniha obsahuje aj podrobné vysvetlivky k jednotlivým udalostiam. Toto dielo by nemalo chýbať v knižnici žiadneho vzdelaného človeka.

Zdrvujúca kritika sociálnych pomerov vtedajšej francúzskej monarchie je ukotvená do širšieho kontextu úvah o ľudskom jedincovi jeho poslaní a smerovaní. Rousseau je nanajvýš skeptický voči pokroku ako jednostrannému smerovaniu k zdokonaľovaniu technických zručností a zvyšovaniu materiálneho blahobytu. Kritizuje tiež hlavný nástroj pokroku, vedu Tým, že študujeme človeka, stávame sa neschopnými spoznať ho, tvrdí a polemizuje tak s (už vtedy) prevládajúcim zameraním európskej civilizácie. V protiklade k rozumu vyzdvihuje úlohu vášne, počiatok nerovnosti vidí v súkromnom vlastníctve. Nerovnosť vzrastá a upevňuje sa súbežne s pokrokom ľudstva. Rousseauov výrok podľa ktorého "mravná nerovnosť, oprávnená len právom normatívnym, je opakom práva prirodzeného" bol jednou myšlienkových rozbušiek Francúzskej revolúcie. Štylisticky vybrúsené dielko patrí k najvplyvnejším a najčastejšie citovaným filozofickým spisom všetkých čias. Každý kultúrny národ by mal mať preložené všetky diela zo zlatého fondu svetovej literatúry. O to zarážajúcejšie pôsobí, že toto dielo nebolo dosiaľ preložené do slovenčiny.

Malý človiečik vo veľkom klobúku sa spolu s priateľom Pampúšikom vydá na dobrodružnú cestu. Na mesiaci vidí mnoho zaujímavých vynálezov i bytostí; veľmi skoro sa však v dôsledku svojej ľahkomyseľnosti dostáva do problémov, ktoré chtiac-nechtiac musí napokon riešiť celoplanetárne. Nevedko , napriek svojmu menu nie je hlupák, ale kratunko, priťahujúci udalosti viac či menej bizarného až bláznivého rázu. Ani tretie pokračovanie príbehov, písané v podobe svojráznej vedecko-fantastickej rozprávky, nesklame priaznivcov dobrodružstiev, humoru, krkolomných kúskov a najmä nezbedného malého hrdinu, ktorý nám ukazuje, že nevedieť často znamená vidieť viac.

Dielo jedného z najoriginálnejších mysliteľov dneška prináša premyslenú ekonomickú alternatívu súčasnému kapitalizmu, ktorý sa potáca v najhlbšej kríze za posledných 80 rokov. Napriek tomu, že niektoré návrhy riešenia odporúčaní autora dnes vyznievajú utopicky a nerealisticky, množstvo jeho názorov, návodov a postrehov je veľmi úspešne uplatniteľných a aplikovateľných aj v dnešnom ekonomickom systéme. Okrem toho dielo prináša brilantnú ekonomicko-politickú analýzu súčasného sveta a jeho sprístupnenie (predovšetkým) odbornej verejnosti zásadným spôsobom oživí spoločensko-vedný diskurz na Slovensku.

Autor - renomovaný právnik, intelektuál, publicista vo svoje knihe úvah, recenzií, rozhovorov a článkov otvorene reaguje na deformácie spoločnosti, jej odcudzené podoby a pokrivené charaktery, promptne registruje a citlivo zachytáva vnemy súvisiace s našou tradíciou. Ako človek i skúsený právnik si uvedomuje, že nemožno zostať ľahostajným k problémom, ktoré nás kvária a ako veľa pre neho znamenajú princípy, istoty i ideály, za ktoré sa oplatí bojovať.

Éric Faye načrtol otázku hodnovernej totožnosti spisovateľov prostredníctvom napínavého deja plného paradoxov. Prečo sa slávni autori potrebujú utiahnuť do ústrania? Autor sa inšpiroval osudom B. Travena, ktorý sa preslávil románmi Poklad na Sierra Madre a Loď mŕtvych. Čo je hlavný hrdina B. Osborn, alias Stig Warren, románopisec, uznávaný na celom svete a žijúci vo fiktívnej oblasti Strednej Ameriky, vlastne zač? Stopa autora prenasledovaného paparazzmi sa ťahá od východného Berlína až po Hollywood. Sám Alfred Hitchcock, významný režisér, sa rozhodne dostať na plátna kín jedno z jeho diel a osobne sa s ním stretne. Éric Faye opisuje imaginárne stretnutie skutočne pútavou formou. Vydaním tohto diela sa aj slovenským čitateľom dostane do rúk kniha najvyšších literárnych kvalít.

Istý nemecký vydavateľ ma požiadal o vykreslenie vývoja môjho ducha a charakteru a o niekoľko poznámok z môjho života. Tu mi napadlo, že by ma tento pokus pobavil a že by možno zaujal i moje deti alebo potom ich deti. Sám najlepšie viem, ako nesmierne by ma zaujala aj tá najkratšia, hoci aj nudná, črta z pamätí môjho deda, v ktorej by som sa dozvedel, ako premýšľal, čo robil a ako robil. Pokúsil som sa teda vykresliť sám seba, akoby som bol už mŕtvy a díval sa na svoj život z druhého sveta. Nerobilo mi to problémy, pretože život mám už takmer za sebou. So štýlom rozprávania som si vôbec nelámal hlavu.

V knižke Mesačná víla sa autor predstavuje dvomi samostatnými kompozíciami: Mesačná vílaBrešo a Harpya. Ani tu nezaprel v sebe básnika a príbehy popretkával jemnými ľúbostnými veršami. V novele alebo rozprávke pre dospievajúcu mládež Mesačná víla sa Samuel Salay snaží podľa svojho veľkého vzoru Antoina de Saint-Exupéryho nájsť podobenstvo malého princa. A to sa v istej forme podarilo, lebo autor našiel mesačnú vílu. Príbeh približuje svätojánsku noc, v ktorej sa Ján snaží riešiť svoje osobné problémy. Túži nájsť dievča, s ktorým sa chce oženiť. Pomôže mu dobrá víla Amálka? V druhom príbehu, v dramatickej hre Brešo a Harpya autor rozpráva o zrelom mužovi, ktorému práve stroskotalo manželstvo. Brešo sa usiluje zo všetkých síl aj ďalej okolo hľadať lásku, natrafí však iba na starú, nešťastnú susedku, s ktorou si hneď od začiatku nerozumie. Príbeh končí tragicky, hoci Brešo sa za pomoci priateľa Imra už dokáže priblížiť k opakujúcemu sa tajomstvu vzťahov medzi mužom a ženou.

Útržky spomienok, postrehy a mikropríbehy. Horolezci na Moste SNP, pokazená žltá malinovka, mana v nemocničnej posteli s vystretými rukami, problém s vyslovovaním hlásky r, televízia nakrúca žatvu. Smiešne, smutné, sentimentálne i poloironické. Autobiografické príbehy s nábehom k dokumentárnosti, nie však k nude, zachovávajú si sviežosť historky či histórie s mikropointou. Faktografickú hodnotu majú autorove záznamy z konkrétnych stretnutí so známymi osobnosťami (Karol Wojtyla), či záznam konkrétnej situácie novembrových udalostí o vytvorení Štúdia Dialóg. V texte sa mihnú známe mená (Milan Kňažko, František Mikloško) a menej známe výroky. Napoly poviedky, napoly reportáže. Miestami subjektívne, esejisticky ladené portrétiky osobností (fotograf Anton Ivan Székely, prvý slovenský kozmonaut, plukovník Ivan Bella). Prozaik dopĺňa žurnalistu do vcelku šťastnej syntézy. Kniha bola ocenená hlavnou cenou českej Literárnej vysočiny Quo vadis za rok 2009.

Zuska Stožická predstavuje svoju druhú zbierku poviedok. Po debute Črepiny z oblohy prináša osem vedecko-fantastických príbehov, spájajúcich biologické vzdelanie, osobité nápady a poetický jazyk, ktoré autorke priniesli ocenenia v najvýznamnejších žánrových súťažiach (Cena Fantázie, Cena Karla Čapka, Daidalos). Očami detí, mimozemšťanov alebo stroskotancov preniká do svetov občas podobných a častejšie nepodobných tomu nášmu. Prostriedky vedeckej fantastiky využíva na prieskum miest mimo náš dosah a možnosti, miest, kde je niečo inak. No či už sa príbeh odohráva na sídlisku, aké poznáme z predrevolučných čias, v postapokalyptickej tajge, na palube výletnej plachetnice alebo v útrobách obrovského stromu, hlavný dôraz kladie autorka na dôsledné vykreslenie a hlboké pochopenie vnútorného sveta hrdinov.

Dielo nevšednej umeleckej hodnoty, ktorého kvality už dávno preveril čas, obsahuje množstvo povestí, príbehov a geografických postrehov. Kniha podáva farbistý obraz Považia, ba vlastne celého severo- i juhozápadného Slovenska začiatkom 19. storočia. Hoci hlavnými zastávkami počas plavby boli predovšetkým hrady, kaštiele a zámky, prírodné krásy a zvláštnosti kraja, autor pomerne bohato vykreslil aj život na rieke Váh. Je to malebná syntéza minulosti a prítomnosti kraja po oboch brehoch Váhu, ale aj vrchol literárnej činnosti A. Medňanského, ktorý sa tu predstavuje ako autor kultivovaný a hĺbavý, s romantickým citom pre krásu prírody i ako vynikajúci znalec dejín Považia, jeho kultúrnohistorických pamiatok i vtedajších hospodárskych pomerov. Túto stále sviežu a zaujímavú knihu dobre dopĺňajú Fischerove dobové medirytiny. Novým vydaním sa dielo prihovára generáciám čitateľov, pre ktorých bolo doteraz prakticky nedostupné.

Osem rôznorodých poviedok napísaných pokojným, hĺbavým štýlom, nazerajúcim pod povrch vecí, nafukujúcim okamih do nekonečnej chvíle, v ktorej vidieť na celý minulý život. Ľudské príbehy Etely Farkašovej sa príjemne čítajú, navíjajú sa na osku akoby požičanej myšlienky, pozastavujú sa pri detailoch, aké si v dnešnej dobe už málokto všíma, avšak rozprávačka ich bytostne pretrpí, zbiera ich, ako korálky ich navlieka na niť vypovedaného.Výsledný zámotok myšlienok v sebe okrem pointy, ktorou býva postupne z pozadia vystupujúca individuálna kríza alebo hlboký životný vnem, prináša i nadhodnotu: Až bytostný súcit, úprimnú snahu dávať svet do poriadku, postáť v chaose a vykročiť na rázcestí tou správnou cestou, životnú skúsenosť, ktorú takouto poviedkovou formou autorka odovzdáva každému vnímavému čitateľovi.

Lužinovu postavu, hoci fiktívnu, kritici hodnotia ako najvernejšie zobrazeného Nabokovovho hrdinu. Lužin sa od detstva cíti cudzo vo svete, ktorý ho obklopuje, kým sa nestretne so šachom. Táto hra ho uchváti tak, že sa mu stáva životom. Po nesmiernych úspechoch však začne zlyhávať a prehrávať turnaje. Súperenie s Turantom pohltí všetky Lužinove myšlienky. V rovnakom čase stretáva svoju budúcu ženu a v jeho živote nastáva prelom. Počas partie s Turanom dostane porážku – v tej chvíli nazrie do hrôzy bezodného šachového sveta. Po tomto zážitku prestane hrať a ožení sa. Istý čas ide všetko normálne. No šachový svet ho nenechá na pokoji, Lužin sa ocitne v pasci, z ktorej niet úniku. Nabokov vykonštruoval dej knihy ako skutočný šachový útok, ktorý do základov ničí duševné zdravie úbohého hrdinu. No aj únik je pre Lužina prehrou, padá do priepasti, ktorá sa rozpadá na biele a čierne políčka a hrdina vidí, aká večnosť čaká práve naňho.

Dvesto rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, to je aj dvesto rokov našej novej doby, dvesto rokov slovenských dejín, doteraz najrušnejších z hľadiska postavenia slovenského národa vo svete a osobitne v strednej Európe. Dvesto rokov plných utrpenia a obetí, ale aj radostných a povznášajúcich udalostí; rokov slovenských zdvihov i pádov, ale predsa sa vyznačujúcich celkovo jednoznačne vzostupným pohybom Slovenska. S veľkým úsilím a koncentrovane sa autor v "predjubilejných" mesiacoch a rokoch venoval slovenským osudom i celkovému slovenskému osudu. Je prirodzené, že aj rozhodujúcej slovenskej osobnosti, Ľ. Štúrovi. Do tejto knihy J. Markuš zaradil aj žiakov Ľ. Štúra, skvelé štúrovské pokolenie. Kniha sa usiluje každému Slovákovi a priateľovi Slovenska takpovediac zblízka prihovárať, no na druhej strane sa nikomu nepodkladá ani nevtiera. Nič sa v nej nezaobaľuje do hávu hmlistej ""učenej"" nezrozumiteľnosti, ale najmä na niektorých miestach sa text čitateľovi nepoddá, ak neinvestuje do svojej vlastnej prípravy. S tým súvisí potreba vracať sa k daktorým pasážam, nečítať všetko na jeden dúšok, ale o mnohom rozmýšľať a dakde aj pristúpiť k samostatnému skúmaniu, na ktoré kniha poskytuje dostatok námetov a podnetov.

Svetoznámy autor detských kníh Erich Kästner (1899 Drážďany - 1974 Mníchov) sa pôvodne venoval tvorbe pre dospelých. Jeho romány sú nadčasové a aktuálne pre každú generáciu. I keď si pôvodne nevedel predstaviť, že by mal písať pre deti, Lietajúcu triedu napokon považoval za svoje najdôležitejšie dielo. Pre výrazné hodnoty si napokon vyslúžilo i filmovú podobu. Lietajúca trieda vystiera pomocnú ruku ponad čas a priestor. Prostredníctvom úprimných príbehov dospievajúcich chlapcov učí prekonávať prekážky, ktoré život kladie pod nohy. Internátna poviedka o divadelnom predstavení, o riešení sporov, o nachádzaní priateľov, o správnych pedagógoch a o vianočných darčekoch je venovaná najmä školákom, no škola čestnosti, statočnosti a úprimného priateľstva spísaná v osudoch tvrdo skúšaného Martina, vnímavého Džonyho, bojovného Matúša, bojazlivého Paľka a uštipačného Sebastiána vniká do sŕdc a duší čitateľov bez rozdielu veku.

Kniha patrí medzi klasiku a špičky tvorby pre deti, pričom skĺbuje pútavú zábavu s prínosným poučením. Osud zviedol dohromady dve deti, nerovný párik kamarátov. Prostorekej Lienke v bohatej rodine nechýba nič, len pozornosť rodičov. A chudobnému Antonovi chýba všetko okrem lásky chorej mamy. Chlapec na seba musí prebrať zodpovednosť za chod domácnosti a o každom kroku tuho premýšľa, aby s mamou vyžili. Naopak, Lienka reaguje živelne a nečakane, obšťastňuje okolie sviežim humorom a s psíkom Dumkom pláva životom, akoby nič nemyslela vážne. Nie je to však celkom pravda... Tieto deti riešia veľké úlohy... Erich Kästner (1899 – 1974) patrí k najčítanejším autorom detských kníh. Získal početné ocenenia, vrátane Ceny Hansa Christiana Andersena a Ceny Georga Büchnera. Jeho príbehy milujú deti na celom svete a ich rodičia. Neprinášajú len skvelú zábavu, ale i múdre, dodnes aktuálne poučenie. Skúsený autor ako skvelý pedagóg udalosti každej kapitoly harmonicky hodnotí vložením výstižných úvah – o povinnosti, hrdosti, odvahe, priateľstve či sebazaprení...

Nemecký spisovateľ Peter Schneider vyštudoval germanistiku a históriu, pričom jeho vlastná rodinná história sa pred ním otvorila nečakaným spôsobom. Matka mu umrela, keď mal desať rokov a desaťročia ležali jej zožltnuté listy z vojnových a povojnových čias neprečítané v starej škatuli od topánok. Listy mojej matky vypovedajú o ľúbostnom trojuholníku, do ktorého okrem autorovej matky vstupuje jej manžel, hudobný skladateľ a dirigent, a milenec, priateľ jej muža, známy nemecký operný režisér. Kniha vykresľuje do hĺbky emócií a najvnútornejšieho prežívania portrét fascinujúcej ženy, ktorá bez ohľadu na konvencie nasledovala pohnútky svojho srdca. Umrela na svoje vášne priskoro vo veku 41 rokov. Zaujímavým aspektom diela je, že dopĺňa a oživuje autorove spomienky na časy vojnového detstva. V podstate nejde o bežný román – je to dvojitá autobiografia, keď syn po šesťdesiatich rokoch odhaľuje rodinnú históriu z čias vlastného detstva. V Nemecku zaznamenala kniha významný úspech.

Lancelotova púť je napínavým príbehom mladého invalida pri jeho dobrodružnej ceste na katamarane za zázračným uzdravením zo Škandinávie až do Jeruzalema. Zároveň však približuje prerod ľudskej duše na pozadí apokalyptických udalostí. Strhujúci antiutopický román sa odohráva na konci čias, keď navonok svet poznačila jadrová vojna aj katastrofické záplavy a vnútorne sa spoločnosť uzavrela do seba a do virtuálnej „Reality“. Existenčné podmienky sa však stávajú natoľko ľudsky neúnosnými, že sa život zdá beznádejný a nezmyselný. Autorka však cez príbehy svojich hrdinov dáva aj tejto ťažkej dejinnej epoche zmysel. Ukazuje šancu postaviť sa vo vyhrotenom zápase dobra a zla aktívne na stranu dobra. Túto cestu si vyberie aj mladá obetavá Jenny. S láskou sprevádza snúbenca Lancelota a snaží sa ho vytrhnúť zo zajatia propagandy, ktorej podľahol. Boj o Lancelotovu dušu trvá až po cieľovú rovinku jeho púte. Vyostrovanie kontrastov núti čitateľa zamyslieť sa: Svet sa mení na peklo, Dolinka – ako symbol komunity opierajúcej sa o Božiu milosť – sa až zázračne mení na raj. Podobne ako román Kasandrina cesta, aj táto Voznesenskej kniha varuje pred zotročovaním človeka a vyzdvihuje hodnotu slobody. Je to kvalitné čítanie pre každého hĺbavého človeka, pre milovníkov kvalitnej svetovej literatúry, najmä futurologických románov.

V rokoch 2007 a 2008 svet zažíval finančný a ekonomický kolaps. Táto kniha odhaľuje jeho príčiny vrátane čoraz väčšej globálnej ekonomickej nerovnováhy, rozmach vo využívaní nových finančných nástrojov, nesprávneho riadenia rizík i úloh, ktoré pri kolapse zohrali bývanie a zadlžovanie. Odkrýva dôkazy o tom, že keď ku kolapsu došlo, nebolo vo svete všetko v poriadku a že mnohí politici a finanční lídri hroziace nebezpečenstvá ignorovali. Autor, uznávaný odborník v oblasti ekonómie na fakulte Oriel College Oxfordskej univerzity, popisuje kľúčové udalosti kolapsu a vysvetľuje hlavné mechanizmy, ktoré prispeli k jeho urýchleniu. Záchranné nástroje zo strany bánk podrobuje bližšiemu ekonomickému rozboru, pričom osobitnú pozornosť venuje skrytým spôsobom ich fungovania a objasňuje, kto v skutočnosti znáša príslušné náklady a v akej miere dochádza k vzniku nových rizík. Hodnovernosť argumentov uvedených v knihe sa zvyšuje aj vďaka tomu, že autorovi sa podarilo identifikovať kľúčové faktory kolapsu a upriamiť na ne pozornosť verejnosti ešte pred jeho vypuknutím.

Piata kniha majstra absurdných groteskných príbehov nesie názov Krotenie klaunov. Autor sa v nej zameral výhradne na útvar preňho azda najmilší, na humoristické poviedky; v skladbe poetiky popri absurdne i s čiernym humorom, paródiou a recesiou. Zbierka komponovaná na klaunskú tému (v prvom i druhom význame slova) o klaunoch cirkusových, ale i o tých z oblasti politiky, umenia, automobilizmu, školstva, lásky, úradov, ekológie a ďalších komediantoch, je umne vygradovaná, speje k čoraz hlbším sondám, k odvážnejším odhaleniam a k univerzálnejším odkazom v nápaditých alegóriách.Významnou súčasťou knihy je i rozsiahla fraška v próze nazvaná Tri svadby v Lochu de lux. Paródia demokracie, ktorá sa za demokraciu iba vydáva. Je to svet hore nohami - kde namiesto väzňov protestne mlátia ešusmi v mene väzňov samotní dozorcovia, aby ukázali, že pochopili prevrat, a pochopili, že ho treba poriadne ukázať. Autor satirickým auto-karom cestuje v knihe Krotenie klaunov v hľadaní pravdy a zachytení životného pocitu oboma poslednými spoločensko-ekonomickými systémami, prednovembrovým i ponovembrovým. A kde je vlastne pravda? V slobodnom pohľade humoristu. Sebaobranne so zdravou skepsou hľadaná, vždy znova.

Poézia plná farieb, vôní, zvukov a príchutí sprítomní deťom kolobeh prírody i života. Baletky-snežienky, mačiatka v tráve, verše na obložených chlebíčkoch počas prvého jarného pikniku, svätojánska muška, teplý vietor, čakanie na dozretie hrušiek, premoknuté vrabce na klavíri, šípky, Martin na bielom koni, cencúle a snehuliaci, Fašiangy a Vianoce. Pre niekoho staré známe rekvizity, pre mnoho panelákových detí objavy. Jaroslav Rezník citlivo obnovuje vnímanie času nezávislého od zmeny čísel na monitore, ponúka ho ako osobnejšiu a intímnejšiu veličinu, cítiteľnú na vlastnej koži mimo uzavretých priestorov s nemennou teplotou.

Táto kniha hovorí o tom, že vo svetle toho, ako sa jednotlivé štáty zemegule zbližujú, aby mohli riešiť celosvetové otázky ako obchod, zmeny podnebia, spravodlivosť a chudoba, musí sa pohľad vodcov našich krajín preorientovať z perspektívy vlastných záujmov štátu na perspektívu širšiu. Jedným slovom, musia sa na globalizáciu pozrieť z morálneho hľadiska.

Umelecké vyvrcholenie tvorby Daniela Krmana (1663 - 1740) sa viaže na obdobie jeho cesty k švédskemu kráľovi Karolovi XII. a čas vyhnanstva, kde podstatne prispel k vytváraniu exulantskej literatúry. Denné záznamy zo spomínanej cesty ucelene spracoval spočiatku len pre najbližších, no neskôr sa stali známe pod názvom Itinerarium, Cestovný denník, a sú veľmi cenným dokumentom očitého svedka v severnej vojne a jej kľúčovej situácie - o poltavskej bitke. Členom misie sa Krman stal z rozhodnutia ružomberskej synody a švédskemu kráľovi mal predložiť žiadosti evanjelických uhorských stavov. V cudzích krajoch si zapisoval všetko; okrem osobných zážitkov, rozličných príbehov a významnejších udalostí si zaznamenával aj tamojšie zemepisné, hospodárske, politické, spoločenské a sociálne pomery. Najzaujímavejšie a najcennejšie časti denníka sú poznámky o národopisných zvláštnostiach obyvateľstva. Cestovný denník je nielen vrcholným Krmanovým dielom, ale pre osobité obsahové i umelecké vlastnosti, poznávacie i literárne ambície aj jednou z najlepších memoárových próz cestopisného rázu v našej staršej literatúre.

Chomského kniha zásadných rozhovorov prináša čitateľovi najnovšie veľmi provokatívne, ale aj imaginatívne názory na najaktuálnejšie politické problémy doby. A tak, čitateľ môže sledovať vodopád jeho logicky vystavaných argumentov, postrehov, názorov a myšlienok. S Chomským možno nesúhlasiť, polemizovať, prieť sa, ale ignorovať jeho briskný intelekt, nepočúvať ho, neprieť sa s ním, znamená rezignáciu na kritické myslenie, zakrpatenie intelektuálneho diskurzu a nakoniec duchovnú stagnáciu. Je veľký predpoklad, že táto kniha by mohla oživiť jednostranný a upadajúci spoločenskovedný diskurz na Slovensku. O jeho pozitívnom dopade na kvalitu verejných rozpráv niet pochýb.