Osobnosti

Sestra Veronika - Lekárka a misionárka je životopisná črta Veroniky Theresie Ráckovej. Kto sestru Veroniku nepoznal, ale začíta sa do jej príbehu, ponorí sa do životných medzníkov, obetavej práce a duchovnej služby, u toho vzrastie blízkosť, obdiv a úcta k nej. Výnimočnosť Veronikinej osobnosti spočíva nielen v tom, ako preukazovala neochvejnú vieru a vrúcnu lásku k Bohu, ale tiež v jej vzdelaní na akademickej úrovni, pričom v krajinách tretieho sveta bola všeobecným lekárom, chirurgom, pôrodníkom, internistom, pediatrom, dermatológom a odborníkom hádam na všetko, čo si ľudské telo vyžaduje, a liečila aj Božím slovom. Pri všetkej práci a povinnostiach bola jej silnou motiváciou láska k Ježišovi a Trojjedinému Bohu, vďaka čomu ľuďom pomáhala a v ich srdciach nastávala premena.So silným, putavým a veľmi podmanivým životným príbehom sestry Veroniky nás v dvadsiatich šiestich sviežich kapitolách oboznamuje Marta Majerčáková.

Božia milosť v živote pátra Jána Hríba, SchP. „Keď je život človeka husto popretkávaný Božím pôsobením a milosťou, môže sa stať svedectvom jasne odkazujúcim na veľkosť, krásu a dobrotu samotného Autora.Verím, že ten, kto si túto knihu prečíta, to jasne pocíti. A možno si aj sám začne viac uvedomovať, ako mocne koná v jeho živote náš dobrý Boh.Prajem to zažiť každému jednému z vás, každému čitateľovi nášho rozhovoru.“P. Ján Hríb, SchP

Po rokoch nájdený denník rakúskej grófky Hedvigy Asbóthovej sa stal podkladom pre napísanie knihy Spomienky. Kniha zachytáva život tejto zbožnej ženy, jej duchovnú formáciu i nezištnú lásku a štedrosť. Svedčí o tom aj skutočnosť, že dala v obci z vlastných prostriedkov postaviť kostol. Taktiež táto šľachtičná darovala svoj kaštieľ vo Vidinej spolu s ostatným majetkom reholi Spoločnosti Božieho slova – verbistom. Verbisti v tomto kaštieli zriadili misijný dom, v ktorom sa rehoľníci pripravovali na misijné povolanie.Táto rezidencia je aj v súčasnosti misijným domom Spoločnosti Božieho slova.

Mons. ThDr. Ján Majerník. Publikácia Ustavičný pútnik prináša inšpiratívny pohľad na život a duchovnú službu Mons. ThDr. Jána Majerníka – katolíckeho kňaza, biblického teológa, misionára a sprievodcu po významných kresťanských pútnických miestach.Viera Čurmová zachytáva jeho životnú cestu od rodného Humenného cez obdobie emigrácie až po roky vernej služby Bohu a ľuďom. Kniha spája životopisné rozprávanie s výberom kázní, prednášok a duchovných úvah, ktoré povzbudzujú k prehlbovaniu viery a hľadaniu Božej vôle v každodennom živote.Nechýbajú ani zamyslenia nad témami, ktoré sú dôležité pre každého kresťana – Božia láska, pokánie, pôst, pokora, spoveď, priateľstvo či vzťah k sebe samému a k blížnym. Ustavičný pútnik je hodnotným čítaním pre všetkých, ktorí túžia rásť vo viere a nechať sa povzbudiť svedectvom života človeka oddaného Kristovi.

Claudia Sini sa narodila 19. júna 1975 v Turíne. Od svojich rodičov dostala dar viery a v rodine sa naučila otvorenosti, pohostinnosti, priateľstvu, solidárnosti a pracovitosti. Už ako malá sa rozhodla, že sa stane lekárkou. Vyrastala medzi školou a oratóriom. Po maturite začala v jej srdci rásť túžba úplne sa darovať Bohu. Rozhodla sa pre Sekulárny inštitút dobrovoľníčok dona Bosca (VDB), ktorý ju nadchol svojím spôsobom života a entuziazmom.Lekárkou sa stala v roku 2001 a ďalej pokračovala v štúdiu v odbore anestézia a resuscitácia. V roku 2008 jej diagnostikovali onkologické ochorenie – Hodgkinov lymfóm. Do neba odišla 19. júna 2011 v deň svojich 36. narodenín. V tejto knižke nám jej nádherný život odhalia zápisky z troch denníkov.

Storočnica narodenia 1924 - 2024. Jednou z najväčších postáv novodobých dejín Slovenska je kardinál Korec. Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia vychádza monografia s názvom Kardinál Ján Chryzostom Korec. Jeho životná cesta ako človeka i ako kňaza je jedinečným svedectvom, čo vydrží a zvládne, čomu odolá a v čom vytrvá človek, ktorý sa slobodne a zodpovedne celý dal do duchovnej služby Bohu, Cirkvi i národu. Kniha pozostáva z viacerých kapitol: Viacerí jeho súčasníci spomínajú na spoločné stretnutia a približujú nám ho v osobných spomienkach. Ide o kardinálových bezprostredných spolupracovníkov z čias jeho pôsobenia v Nitrianskom biskupstve, medzi ktorých patria pomocní biskupi František Rábek a Marián Chovanec. O úprimné výpovede sa delia aj spolubratia zo Spoločnosti Ježišovej a kardinálov životopisec Marián Gavenda. Vzácne slová úcty a obdivu zaznievajú v knihe aj od iných osobností mimo duchovnej sféry.Ďalšia časť knihy obsahuje vzácne a stále aktuálne texty z kardinálovho pera, v ktorých môžeme nanovo objaviť jeho múdrosť a lásku k človeku, Cirkvi i Slovensku. Posledné časti knihy tvoria obrazová príloha kardinálovho života a jeho bibliografia.Publikáciu Kardinál Ján Chryzostom Korec zostavila Anna Kolková.

Obyčajná práca, výnimočná milosť (2. vydanie). V knihe Moja duchovná cesta v Opus Dei známy teológ Scott Hahn odhaľuje duchovné jadro Opus Dei, cez ktoré učí nachádzať svätosť uprostred bežného života. Svojím typickým jasným štýlom vyjadrovania ide do hĺbky a ukazuje, ako sa aj každodenná práca môže stať cestou posvätenia, ak ju prežívame ako Božie deti - v duchu radosti a služby. Táto kniha je osobným svedectvom i pozvaním objaviť krásu jednoduchosti, ktorá premieňa všednosť na priestor milosti.Posledná kapitola knihy obsahuje zopár modlitieb sv. Josemaríu de Balaguer, zakladateľa Opus Dei, napríklad modlitbu prijatia Božej vôle, modlitbu obetovania svojej práce Bohu, modlitbu k Duchu Svätému, Panne Márii, Ježišovi Kristovi a ďalšie.

Tomáš Munk a jeho otec František. Od 28. 1. 2024 do 4. 5. 2025 prebieha Rok Tomáša Munka. Jeho mottom je: Svedectvo viery hojí rany. Toto heslo jubilejného roka je odvodené od svätého života rodiny Munkovcov. Ich život je mocným svedectvom o sile viery, o odpustení, o sile lásky aj k nepriateľom a o láskyplnej vernosti Kristovi až po zabudnutie seba; a je svedectvom pre naše povzbudenie a dodanie nádeje každému, kto je konfrontovaný s podobnými skúškami.Členovia rodiny Munkovcov, ktorí zomreli bez nenávisti v srdci a svojím postojom odpustenia mučiteľom sa pripodobnili Kristovi na kríži, sú kandidátmi na blahorečenie. Oboznámiť sa s nimi môžeme v útlej publikácii Jozefa Šuppu, v ktorej nás autor pozýva spoznať a hlbšie preniknúť do duchovnej krásy ich životov.

Rozhovory s Mariánom Lipovským. Marián Lipovský je lídrom kapely Timothy, tiež je spoluzakladateľom hudobného festivalu Campfest a organizácie Mládež pre Krista. S manželkou Ľudkou vychovávajú dve deti.V knihe Prinášať premenu nájdete rozhovor, ktorý viedol Ján Hudáček. Publikácia je popretkávaná príbehmi z rôznych období zo života Mariána Lipovského. Jeho slová a osobné svedectvo vás budú inšpirovať, pretože on sám sa necháva viesť Bohom a vo všetkom mu dôverovať. Zažite aj vy pri čítaní hlbokú vnútornú radosť a pokoj, ktorú cítiť z jeho slov.

Príklad pre temné obdobia. Biskupská konferencia Rakúska označila Franza Jägestättera za „mučeníka svedomia“ a „svedka reči na hore“:„Roľník a kostolník Franz Jägerstätter rozpoznal totálnu nezlučiteľnosť kresťanskej viery s národnosocialistickým zločineckým systémom oveľa jasnejšie ako mnohí jeho súčasníci. A hoci si bol vedomý dôsledkov, kvôli svedomiu sa rozhodol odmietnuť vojenskú službu… Jägerstätterovo svedectvo je žiariacim vzorom v temnom období, môže pomôcť aj ľuďom dneška, žijúcim v celkom inej situácii, aby vzdelávali svoje svedomie štúdiom Evanjelia.“(Kathpress, 21. máj 2007.)

Portrét saleziánskeho misionára J. D. Pravdu. Stál na chodbe a čakal nás. Malá postava, trošku prihrbený, s paličkou v ruke. V tvári únava, ale aj radosť, že nás vidí. Nepredstieraná radosť, že opäť stretáva tých svojich. Jozef Daniel Pravda, salezián a celým životom misionár. Opakovane sme ho prichádzali navštíviť vždy, keď sa vracal z miest svojich misijných pôsobení. Občas návrat podmieňovala nutnosť zmeniť podnebie alebo prostredie, ale čoraz častejšie aspoň čiastočné prinavrátenie poškodeného zdravia. Zdravia zničeného v službe, o ktorej bol presvedčený, že ho do nej povolal Pán. Postupne sme si zvykli na jeho úspornú tichú reč, pod ktorou bublala neutíchajúca cieľavedomosť, s akou nasledoval Božie volanie. Ale spolupracovať s ním či nasledovať ho nebolo jednoduché. Z vysokých požiadaviek, ktoré kládol na seba, často mnohé padali aj na plecia spolupracovníkov či spolubratov. A tak jeho plameň misijnej služby nezriedka pálil tak veľmi, že sa premenil na príjemné teplo silnej viery a starostlivej láskavosti až po dosiahnutí dostatočného časového odstupu. To nás priviedlo k rozhodnutiu zachytiť Božie dobrodružstvo života dona Daniela v tejto knihe. Veď kto to vie spraviť lepšie ako my, jeho priatelia, voľakedy chlapci, ktorým sa Daniel ako prvým začal venovať v dávnych dobách vzniku a rozvoja tajnej Cirkvi na Slovensku. Prečítajte si rozprávanie o jeho životnej púti. Možno budete ohromení. Náš Daniel je dôkazom, že aj malý človek vie svojím životom napísať veľký príbeh. Jeho rozprávanie je fascinujúce, priame, poučné a pre nás v mnohom znepokojujúce. A jednako – podľa jeho vlastného vyznania – ide o život obyčajného veriaceho človeka.

Ján Chryzostom kardinál Korec. "Keď som inicioval vydanie tejto knižky k deväťdesiatinám Jeho Eminencie Jána Chryzostoma kardinála Korca, zamyslel som sa nad dôvodmi, prečo chcú oslovení ľudia tak spontánne prispieť, hoci nie všetci boli schopní niečo napísať, nie všetci sú praktizujúci kresťania či veriaci.Všetci však mali jedno spoločné: každý zo svojho pohľadu majú Otca kardinála pre jeho osobnostné vlastnosti a charizmu v úcte! Môj príspevok je akousi krátkou rekapituláciou skutočností môjho života, ale hlavne ´dotykov´ Otca kardinála - pre môj život tak bytostne dôležitých..." (autor)

Život Matky Vojtěchy Hasmandové (5. vydání). Titul vychází ve 5. přepracovaném vydání.Matka Vojtěcha Hasmandová (1914-1988) zanechala hlubokou duchovní brázdu nejen ve vlastní řeholní rodině, ale v celé místní církvi. Právě intenzivně probíhá proces jejího blahořečení. Do kongregace vstoupila velice mladá, po studiích působila jako učitelka, ošetřovatelka a jako ředitelka školy. Ve vykonstruovaném procesu roku 1953 byla odsouzena na osm let vězení za údajnou špionáž a velezradu – propuštěna byla jen pár měsíců před vypršením trestu. Prožité utrpení ani následné skrytější pronásledování STB ji nezlomilo, pokračovala ve svém poslání a ve službě potřebným, od roku 1970 dlouhá léta v roli generální představené Kongregace Milosrdných sester sv. Karla Boromejského.Ze shromážděných vzpomínek a korespondence zřetelně vystupuje mimořádná osobnost Matky Vojtěchy. Předkládaná kniha vyšla krátce po její smrti a od té doby se dočkala několika vydání. Z pověření sester boromejek přistoupilo Karmelitánské nakladatelství k novému vydání s jazykovou úpravou a s kvalitnější obrazovou přílohou.

Moje dojmy. Publikácia Cesta do Istanbulu s podtitulom Moje dojmy predstavuje Židovku, manželku a matku Gizelu Munkovú, ktorá sa stala horlivou kresťankou.Gizela pochádzala zo židovsko-kresťanskej rodiny. Koncom druhej svetovej vojny, na jar 1945, spolu s manželom a dvoma synmi (starší z nich bol novicom) zahynula ako zajatkyňa nemeckých koncentračných táborov. Mala len 44 rokov.Publikáciu tvoria Gizeline zápisky z cesty do Istanbulu, ktoré zaznamenávala pravdepodobne pre svojho manžela. Text má formu reportáže, ktorá sa strieda s krátkymi úvahami. Odhaľuje nám obraz vnímavej, mimoriadne ušľachtilej a inšpiratívnej ženy. Zápisky boli preložené z nemeckého rukopisu.

Biografický román Moja priateľka Anna Franková chytá za srdce a dodáva nádej. Hannah Pick-Goslarová rozpráva svoje svedectvo o nezlomnej sile priateľstva, lásky a spomienok. Skutočný príbeh je obrovským povzbudením a vzbudzuje vďačnosť za všetko, čo máme.

Čtenář tohoto svazku se seznámí s životem otce Jeronýma. Nejprve prostřednictvím portrétu od otce Mikuláše, který mu byl z jeho žáků nejblíže. Hned potom ve vzpomínkách autora samého. Nejde však o autobiografii, nýbrž o pohled na všechny, kdo mu pomohli stát se tím, kým byl – mužem modlitby, kterého život v klášteře naplňoval štěstím, silnou a vyrovnanou osobností, schopnou předat druhým své zkušenosti ze života s Bohem.

Rozhovory s kňazom Leonardom Pawlakom, ktorý prežil dvanásť rokov vo vojne. Pútavý príbeh kňaza Leonarda Pawlaka, ktorému výbuch nášľapnej míny v Angole paradoxne zachránil život. Počas liečenia zranení mu diagnostikovali rakovinu a poslali ho späť do Európy. Srdcom však stále zostal misionárom. Vojnové skúsenosti mu zmenili pohľad na život a vďaka nim našiel milosrdného Boha, o ktorom dnes svedčí v Plaveckom Štvrtku. Keď vstúpite na jeho faru, ako prvé uvidíte kováčsku dielňu, kde kuje meče, nože, sekery. Výťažok z ich dražby posiela na misie po celom svete.Leo má dar podávať svoje životné skúsenosti ľudskou rečou, vďaka čomu sa stal vyhľadávaným medzi neveriacimi aj veriacimi ľuďmi.Nech sú rozhovory s Leom Pawlakom inšpiráciou a jeho kázne nech sú povzbudením aj do vašich životov.

Kauza prenášačov náboženskej literatúry Branislava Borovského, Alojza Gabaja a Tomáša Konca. Publikácia Jozefa Haľka s názvom Traja na hranici sa snaží vyskladať príbeh troch mladých slovenských katolíkov, ktorí boli v roku 1985 odsúdení za pašovanie duchovnej literatúry. Okrem literárneho sledu udalostí máme možnosť nahliadnuť do osobného, motivačného a spoločenského pozadia danej situácie. Monografia vystihuje aj prežívanie a pohnútky zaangažovaných osôb vrátane ich viery v Boha a zmysluplnosť ich obety. Udalosti sú zasadené do širšieho politického kontextu. Kniha čitateľovi odkrýva úlohu tajných služieb, konkrétne akú rolu v tejto kauze zohrala Štátna bezpečnosť a sovietska tajná služba KGB v situácii revolučných udalostí v Poľsku. Text sa začína témou cenzúry a obmedzovania náboženskej spisby, následne opisuje kompenzačnú reakciu podzemnej cirkvi formou samizdatu a tajného importu kníh zo zahraničia. Kapitoly o samotnej kauze Konca, Gabaja a Borovského obsahujú podrobné informácie zo všetkých dostupných zdrojov. Nechýba rešerš reakcií v medzinárodnej a domácej tlači a vo vysielaniach. Záver ponúka aktualizovanú reflexiu trojice rehabilitovaných politických väzňov a veteránov protikomunistického odboja.

K prameňu katolíckeho skautingu. Stále s hlavou v oblakoch, snívajúci o veľkých cestách a plavbách na plachetniciach, milovník poézie a rytierstva - taký bol malý Jacques, keď vyrastal na úsvite 20. storočia.Život tohto temperamentného a umelecky založeného žiaka z jezuitského kolégia navždy poznačia dve stretnutia: najskôr jeho osobné stretnutie s Ježišom, ktoré mu ukáže duchovný smer, a následne stretnutie s Robertom Badenom-Powellom, zakladateľom skautingu v Anglicku.Jacques Sevin sa stane zakladajúcou osobnosťou katolíckeho skautingu vo Francúzsku. Neskôr sa podieľa na založení Kongregácie sestier Svätého kríža z Jeruzalema. Tento „apoštol nového typu“ však bude musieť za svoju víziu budúcnosti tvrdo bojovať…

Ďábel se nás bojí. Páter Elias Vella pochází z Malty, ale domovem je mu celý svět. Patří do řehole františkánů – minoritů a přednáší zejména o osvobozování od Zlého a vnitřním uzdravení. Jeho knihy vycházejí v mnoha jazycích, pravidelně navštěvuje Slovensko i sousední Česko. Známý exorcista v knize otevřeně mluví o své životní cestě, vlastních bolestech i radostech a nabízí praktické rady ve věcech modlitby, manželství a boje proti ďáblovi. Jeho dlouholeté zkušenosti jsou vzácné a jeho laskavé rady působí jako uklidňující náplasti na bolavé duše.

Mozaika spomienok na kňaza a priateľa Braňa Bukovského. Kniha Bez vás sa do neba nedostanem vychádza pri príležitosti 10. výročia smrti Branislava Bukovského - kňaza, ktorý pôsobil aj ako cirkevný sudca a dlhé roky sa podieľal na výrobe náboženských programov v RTVS. Bol tiež členom KBS pre spoločenské komunikačné prostriedky. V čase jeho náhleho odchodu prežívali jeho známi, spolopracovníci, ale i veriaci veľkú bolesť a smútok, no teraz, hoci s odstupom času, stále zažívajú Braňovu zvláštnu a intenzívnu prítomnosť. Aj to bolo jedným z impulzov vydať knihu a presvedčiť sa, či bude Braňov príbeh tak mocne pôsobiť aj na tých, ktorí ho nestretli.Kniha je prejavom pocty mužovi, ktorý poznal skutočný význam medziľudských vzťahov, priateľstva, duchovnosti a služby, a vznikla ako výsledok spolupráce kňaza a publicistu Radoslava Šaškoviča - autora textov, a fotografa Tomáša Horvátha - Braňovho priateľa. Braňo často opakoval: Bez vás sa do neba nedostanem - kniha je tak aj mozaikou portrétov ľudí, ktorí túto výzvu prijali a pomáhali mu na ceste do neba, a je konkrétnou výzvou k činom.

Rozhovor Jana Paulase s Vojtěchem Kodetem. Známý duchovní autor, karmelitán P. Vojtěch Kodet v 2. opraveném vydání obsáhlého knižního rozhovoru líčí svůj životní příběh. Postupně poznáváme jeho předky, dědečka, který prošel ruským zajetím, otce, bývalého politického vězně, a další členy rodiny. P. Kodet vzpomíná na dětství na venkově, hledání životní cesty, poměry v litoměřickém semináři, kněžské štace i sledování ze strany StB, na obnovu kláštera v Kostelním Vydří nebo svou službu exorcisty. V otevřeném dialogu líčí i nelehká období života a otevírá témata, která jsou pro něj důležitá: víra jako osobní vztah, odpuštění, uzdravení, umění rozlišování nebo život s Božím slovem.

Denne sa pýtam Boha, čo odo mňa chce. Páter Vojtěch Kodet, jeden z načítanejších a najpočúvanejších duchovných autorov na Slovensku, dovoľuje v knižnom rozhovore nazrieť „za brány“ svojho života: do svojho detstva, rozhodnutia pre kňazstvo, autorských a vydavateľských začiatkov či ďalších dôležitých životných okamihov. Zároveň kniha otvára duchovné témy, o ktorých páter často píše a hovorí: modlitbu, hriech, Eucharistiu, Sväté písmo, manželstvo a iné – s presahom do jeho osobného života. Čitateľ tak môže spoznať to, čo českého kňaza a karmelitána formovalo, a vidieť cestu, ktorou si ho vedie Boh.

Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947. Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov. Ivan Kamenec sa vo svojej monografii, ktorá vychádza v druhom, rozšírenom vydaní, zameral predovšetkým na kľúčové vojnové roky, keď vyvrcholilo pnutie v ľudovej strane aj v živote Jozefa Tisu, ktorý bol vždy viac politikom než kňazom. Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo jeho pasivitu a „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy. Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra. Otázkou podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.

Jan Bula 1920-1952. Zhasl nedokouřenou cigaretu a pohledem se ještě rozloučil se svými obrázky. Jeden z dozorců si od něj převzal napsané dopisy. Pak byl odveden do dvorku v rohu zadní budovy věznice… Soudce mu přečetl rozsudek státního soudu, rozhodnutí Nejvyššího soudu a přípis prokuratury o zamítnutí milosti. P. Jan Bula ho nevnímal. Byl vyrovnaný a připravený zemřít… V červenci 1951 zazněly ve škole v Babicích výstřely. Zemřeli tři funkcionáři MNV. Třebaže již druhý den byli pachatelé dopadeni, využil komunistický režim událost jako záminku pro likvidaci dalších „nepohodlných“ osob. Rozpoutal tak jednu z největších represivních akcí v dějinách Československa. V kontextu atmosféry padesátých let nám autor představuje životní příběh mladého kněze Jana Buly, jednoho z nevinně popravených v kauze Babice.

František Blachnický. Vo Vatikáne prebieha proces blahorečenia Božieho služobníka otca Františka Blachnického, ktorý je známy predovšetkým ako zakladateľ Hnutia Svetlo - Život. Zomrel v roku 1987 a pred svojou smrťou napísal, že keby mu Pán Boh dovolil ešte žiť a pracovať, tak by chcel účinnejšie predstavovať uprostred súčasného sveta krásu Cirkvi, Kristovej nevesty. Kniha Apoštol živej Cirkvi - František Blachnický predstavuje život a dielo tohto výnimočného človeka.

Táto 60. stranová pamätná kniha je spomienkou na zosnulého biskupa Mons. Františka Tondra. Zachytáva jeho detstvo, kňazstvo a biskupskú službu. Spomienky a svedectvo ľudí, osobností, ktorí ho veľmi dobre poznali a dennodenne sa s ním stretávali. V knihe nájdete aj homilíe, biskupov rukopis, ako aj pripravovanú pozvánku na 50. výročie jeho kňazskej vysviacky, ktorej sa už nedožil. Farebné fotografie obohacujú túto knihu. Súčasťou knihy je aj CD.

Mnísi z Tibhirine – alžírski svedkovia viery. Kniha švajčiarskeho autora Isa Baumera približuje udalosti týkajúce sa únosu a dodnes nevyšetrenej vraždy siedmich trapistických mníchov z malého kláštora Notre Dame de l´Altlas v alžírskom Tibhirine. Na jar v roku 1996 ju spáchala radikálna Ozbrojená islamská skupina GIA a táto brutálna udalosť vyvolala celosvetovú odozvu.Autor, ktorý je odborníkom na problematiku východných cirkví, ponúka vo svojom diele životné príbehy priora Christiana a jeho spolubratov Christopha, Luca, Bruna, Célestina, Paula a Michele, ktorí si v období rozmáhajúceho sa terorizmu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia rovnako ako všetci ostatní kresťania v Alžírsku kládli otázky: Odísť či zostať?Odcestovať alebo vytrvať?Ako čeliť reálnemu ohrozeniu vlastného života?A akým spôsobom podať v takejto situácii svedectvo? Dokumentárne spracovaná publikácia predstavuje aj ďalšie obete nábožensky motivovaného násilia v Alžírsku, napríklad biskupa oránskej diecézy Pierra Claverieho a jeho moslimského spolupracovníka Mohameda Bouschikiho. Prináša tiež básne a texty alžírskych mučeníkov a vysvetľuje súvislosti tragických udalostí v Alžírsku.

Mohamed, mladý 21-ročný Alžírčan, prišiel vyzdvihnúť biskupa Pierra Claverieho na letisko v Orane, aby ho odviezol do jeho biskupského úradu. V ústraní na skalnom previse s výhľadom na mesto spomína na čas, ktorý strávil s Pierrom: na svoju každodennú radosť a hrdosť, že je jeho šoférom, na ich rozhovory a zrod ich priateľstva, aj na svoje pochybnosti a obavy, pretože Mohamed vie, aké nebezpečenstvo hrozí, ak s ním zostane v krajine sužovanej fanatizmom a fundamentalizmom...1. augusta 1996, niekoľko mesiacov po únose siedmich trapistických mníchov z Tibhirine, bol spolu so svojím vodičom Mohamedom Bouchikhim zavraždený dominikán a oranský biskup Pierre Claverie. Pierre a Mohamed vzdáva hold ich hlbokému priateľstvu a neochvejnému odhodlaniu Pierra Claverieho viesť medzináboženský dialóg.

Příběh konvertity Takašiho Nagaie. Takaši Nagai (1908–1951) je považován za „Gándhího Japonska“. Byl to lékař a vědec, průkopník radiologie v Japonsku. V mládí konvertoval z ateismu ke křesťanství a oženil se s křesťankou Midori. Byl jedním z mála přeživších jaderné katastrofy z 9. srpna 1945, o níž podal svědectví ve své slavné knize Zvony Nagasaki. Dnes už probíhá proces jeho blahořečení.V ten smutný den, kdy nad čtvrtí Urakami vybuchla atomová bomba, z katedrály zbyly jen trosky. Zahynuli v nich i mnozí potomci těch, kdo ji kdysi stavěli. Doktor Nagai, vedoucí katedry radiologie na Univerzitě v Nagasaki, se nacházel v samém centru jaderné katastrofy. Přišel o svou milovanou ženu, o domov, o své spolupracovníky a přátele, o své výzkumy… Ačkoli věděl, že se vystavuje smrtícímu záření, dal se do služeb obětem výbuchu. Onemocněl nemocí z ozáření a po krátký zbytek svého života byl upoután na lůžko. Jeho chýše se stala doslova poutním místem a on sám svědkem naděje a lásky, která je silnější než smrt.

Kniha dokumentuje dvanásť zaujímavých životných osudov kňazov a rehoľných sestier. Je písaná čiastočne faktografickým a čiastočne reportážnym štýlom, čo jej dodáva pútavosť. Životopisy, ktoré obsahujú aj zaujímavé, dobrodružné a úsmevné príhody, približujú nasledujúce osobnosti s výstižnou charakteristikou: Významný národný buditeľ – Mons. Andrej Hlinka, Biskup na tepne Cirkvi – Mons. Pavol Hnilica, Biskup nenápadnej a láskavej služby – Peter Dubovský, Kňaz nevšednej lásky Anton Lapšanský, Misionár zavraždený v Rusku – Ján Hermanovský, Apoštol chorých Mons. ThDr. František Žák, Kostolníčka s pôsobnosťou v Sovietskom zväze – sestra uršulínka Placida Anna Focková, Rehoľná sestra a poetka Alma Štefánia Gallová – školská sestra svätého Františka, Zmierna obeta Assunta Anna Klimešová – sestra Apoštolátu svätého Františka, Služobníčka Kristovej lásky – sestra Blanka, vincentka, Duchovná matka mladých – sociálna sestra Mária Slodičáková, Služobnica chudobných – sestra Adónia Anna Stieranková.

Spomienky. Kniha Život plný zázrakov je súhrnom najvýznamnejších životných spomienok Otta Bergera. Od rodičov a starých rodičov, ktorí boli naučení pracovať a žiť v neľahkých spoločenských a ekonomických podmienkach, sa naučil, ako sa dá s vierou v Boha pracovito a skromne žiť v rodinnej pohode. Za jeden zo životných zázrakov považuje starú mamu, pri ktorej vyrastal on, niektorí jeho súrodenci i budúci kardinál Ján Chryzostom Korec, brat autorovej matky. Po skončení štúdia pracoval ako vedecko-výskumný pracovník na Slovenskej vysokej škole technickej, kde aj prednášal. Angažoval sa tiež vo výtvarnom umení, a to v oblasti tvorby osvetlenia a návrhov svetelno-technických prvkov. Vďaka manželke zastával rôzne funkcie v športových organizáciách. Dá sa povedať, že bol veľkým cestovateľom - navštívil 108 krajín sveta. Neskôr sa začal venovať súkromnému podnikaniu a so synom a ďalšími spolupracovníkmi založil stávkovú spoločnosť NIKÉ. Bohaté životné skúsenosti formovali jeho názor na život, zmysel života, na vieru a na pomoc ľuďom. Žil čestne a zodpovedne podľa hesla: Radšej sa zodrať ako zhrdzavieť.

Jakmile jsem se začetl do rukopisu mladého východoslovenského pedagoga Matúše Marcinčina, okamžitě jsem věděl, že Karol Strmeň svého biografa a vykladače našel. Mottem posuzované knihy mohlo by být - a právě nyní, teď a tady ve střední Evropě - pětiverší stárnoucího básníka:Taký je básnik v politike sily, jak jahňa, ktoré s vlkmi hovorí.Najradšej by ho umlčali, zbili: bez hraníc svietia jeho obzory.A pravda je vždy pravda, moji milí.S obrovským vcítěním je zde podán literárně i teoreticky promyšleně koncipovaný celistvý obraz dialektiky dramatického života onoho niterného, myslitelského, přitom spontánně kreativního básnického zjevu Karola Strmeňa a jeho úctyhodného díla. Strmeň byl nej vyspělejším a umělecky nejerudovanějším i nejpronikavějším představitelem slovenského poválečného katolického exilu. Všecky aspekty autor monografie podal brilantně, objektivně, přesně, nadto s výjimečnou bravurou slovesnou. Kniha o krystalu na zapomenutém ostrově je velkou knihou o básníkovi s rysy geniality. Strmeňa objevuje v jeho všestrannosti a složitosti, nás, kdo jsme básníka ctili již dřív, utvrzuje v přesvědčení o jeho výjimečnosti. Současně přibližuje i lidské, intimní tahy na jeho portrétu, stejně klasické jako jeho dílo, a otevírá zároveň prostor pro další výzkum dějin slovenského verše. Kéž by v Česku vyšla podobně koncepční a skvěle zvládnutá biografická monografie o některém z velkých českých básníků! Na Slovensku vědí, kde hledat těžce vydobývanou strmeňovskou PRAVDU. - Martin KučeraPo univerzitnej téze Kornela Piačka obhájenej v Montreale v roku 1954 ide o prvú fundovanú monografiu o životných osudoch a literárnom diele Karola Strmeňa, ktoré vzniklo v exile. Autor vracia do slovenskej literatúry špičkového slovenského básnika, ktorý s Jozefom Cígerom-Hronským, Rudolfom Dilongom, Jánom L. Doránskym, Petrom Klasom, Stanislavom Mečiarom, Jozefom A. Mikušom, Štefanom Náhalkom, Jánom Okáľom, Mikulášom Šprincom, Eugenom Vesninom, Františkom Vnukom, Gorazdom Zvonickým a Andrejom Žarnovom v dobrovoľnom vyhnanstve položil základy slobodnej slovenskej kultúry. - Jozef M. RydloVďaka osobe Matúša Marcinčina sa po trojzväzkovom výbere z pôvodného básnického diela Karola Strmeňa našiel aj erudovaný vykladač tejto poézie, čím významne približuje básnikovo dielo slovenskej kultúrnej a literárnej obci. Strmeňova jedinečná znalosť svetovej poézie zrkadlená v jeho vlastnej poézii vyžaduje nemalú kompetenciu, ktorou však Marcinčin disponuje. Jeho náklonnosť k dráme ako literárnemu druhu sa vhodne premietla do štruktúry tejto jeho literárnohistorickej práce. - Peter Tollarovič

Výběr dopisů, adresovaných v letech 1971–1984 bratru Patrikovi, současnému opatovi kláštera Sept-Fons. Jsou svědectvím o silném lidském vztahu, vykreslují vznešený ideál života s Bohem a podávají obraz o životě otce Jeronýma, duchovního obnovitele mnišského života v klášteře Sept Fons. Vypovídají o jeho věrnosti mnišskému povolání, o příkladné vytrvalosti v modlitbě a o schopnosti citlivě vést k této věrnosti a vytrvalosti i jiné.

Životopis slovenského katolíckeho laika Štefana Vlka (3. vydanie). Dal by Pán, aby toto skromné dielo prispelo k oživeniu duchovného života čitateľov a k uvedomeniu si, že zrodením všetci spejeme k večnosti, a pre jej blaženosť máme urobiť na tomto svete všetko, čo je v našich silách. To pokladal aj pán Vlk za prioritu nad všetkým ostatným.„Je isté, že dosiahnuť blaženosť nie je také ľahké, ale nie nemožné. Každý dostal od Pána Boha toľko schopností, že môže večnú blaženosť dosiahnuť. Každý dostal toľko sily a milosti, žeby mohol dosiahnuť aj najvyššiu dokonalosť. Tu na zemi je na to čas. Po prekročení prahu smrti už to možné nie je, už je neskoro. Keď budeme tu na zemi na túto skutočnosť myslieť, iste sa budeme rýchlejšie polepšovať. Avšak naše polepšenie závisí od nás. Od nášho sebazapierania závisí výška našej dokonalosti... Netreba sa báť, ale treba ihneď začať. Keď začneme a budeme stále postupovať v sebazapieraní, iste sa k dokonalosti dopracujeme“.„Áno, cesta sebazaprenia je bolestná, ale je istá a prináša mnoho duševného pokoja a radosti. A tie sú veru vždy krajšie a príjemnejšie, aj keď trvajú len okamih, ako všetky radosti sveta, po ktorých prichádza len sklamanie, nenávisť a strach“.„Tu na svete utrpeniu neujdeme. Alebo sa budeme dobrovoľne zapierať a budeme mať duševný pokoj, alebo budeme užívať radosti sveta a potom budeme cítiť vo svojej duši a v srdci nepokoj a strach. No akákoľvek bolesť a utrpenie s pokojným svedomím je nič v porovnaní s utrpením duševným, ktoré nám pôsobia naše hriechy“.„Teraz si môžeme vybrať, či trpieť s láskou a pokojom, alebo trpieť nepokojne a so strachom. Snažme sa sami vyhľadávať si utrpenie a sebazaprenie, ktoré nie je nikdy také strašné, ako hryzenie svedomia po hriechu. Dávajme dobrovoľne náhradu Pánu Bohu za svoje hriechy. Keď budeme takto robiť, je isté, že sa dostaneme do krásneho neba, kde sa budeme tešiť naveky“.(Z príhovorov Štefana Vlka)

Po přečtení rukopisu této publikace jsem si vzpomněl na dvě myšlenky anglickěho spisovatele G. K. Chestertona, který řekl, že odvaha obhajovat tradiční ctnosti má dnes přídech zločinu, a jedna věc, která vyžaduje nezměrnou odvahu, je hlásat samozřejmosti. K tomu je nutné dodat, že odvaha má více podob, jak nás o tom mohou přesvědčit životy těchto dvanácti statečných.Všech dvanáct aktérů buď žilo nebo žije v naší současnosti. V době, pro kterou je typický hodnotový relativismus, ztráta schopnosti rozlišovat mezi krásou a ošklivostí, dobrem a zlem, pravdou a lží. Všichni žili a žijí mezi námi, ti stateční žijí dokonce pro nás. Některé z nich znám osobně velmi dobře a mohu o jejich poctivosti vydat vlastní svědectví.Pokud současnému světu něco zásadního chybí, jsou to vzory. Nikoli vzory umělé, nagelované celebrity šoubyznisu, politicky vy- (i de-) generované zříceniny, nebo vycpané atrapy všeho druhu. Smysluplné jsou dnes jen vzory tiché, planoucí, vzory přirozené, mající v popisu práce dobro a normalitu.V oné galerii dvanácti postav jsou křesťané i lidé bez konfese. To je na jedne straně odlišuje, ale na druhé straně je spojuje smysl pro jmenované dobro. Toho společného mají tedy mnohonásobně více, zvláště pokud k tomu připočteme skutečnost, že i oni bezkonfesní jsou svým způsobem „plaší zbožní křesťané", tedy lidé, kteří vyznávají kristovské hodnoty, aniž o tom ví. (Max Kašparů, kněz a psychiatr)

Robert Schuman ve službě společnému dobru. Setkáváte se s názorem, že „politika je svinstvo“ a „správný křesťan s ní nemá mít nic společného“? Myslíte si, že politik se nemůže stát svatým? Nebo je to všechno trochu jinak, ale moc jasno v tom nemáte?Pak tato knížka o Robertu Schumanovi bude pro vás velmi užitečná! Schuman totiž politiku považoval za dobrý nástroj ke zlepšování věcí kolem nás. Vystudoval právo, ekonomii, teologii a statistiku, byl advokát a politik. Podílel se na založení Evropského společenství uhlí a oceli, Rady Evropy a NATO. Schumanova deklarace z 9. května 1950 položila základy poválečné evropské integrace: na usmíření a důvěře mezi národy stojí i jejich spolupráce, sdílení společných zájmů a mírné omezení jejich suverenity. Je to naprostý protiklad ke komunistickému učení o třídním boji.„Svatí budoucnosti budou nosit saka,“ slyšel Schuman od svého dobrého přítele. Kéž se na přímluvu tohoto ctihodného služebníka Božího tato slova naplní i v naší době. Ať i v naší době vnášejí politici do veřejného života křesťanství. Poznat zdroje myšlení a činů Roberta Schumana, jak to ukazuje tato knížka, je velmi aktuální a praktické.

Jde o jedinečný dokument. Po Špidlíkově smrti se našly jeho kusé osobní poznámky, které nebyly nikdy publikovány. Jejich hodnotu považují ti, kteří pracují s kardinálovým dědictvím, za natolik podnětnou, že jsme se rozhodli text zpřístupnit. Jde o věrný přepis jeho ručních zápisků. Postřehy zahrnují období maturanta, předválečnou dobu, dny jeho působení v koleji Nepomucena, ale také okamžiky koncilu. Zápisky končí rokem 1969. Svěžest autorova sdělení souvisí rovněž s důležitým faktorem, že své řádky necenzuroval, ani ne­aranžoval – jsou napsány jako bezpro­střední reflexe. Špidlíkovy otázky zůstávají našimi otázkami. Součástí knihy je také přehledný kardinálův rodokmen.

biskup - trnavský apoštolský administrátor. Štyri roky po vzniku Československej republiky bola rozhodnutím Svätej stolice zriadená Trnavská apoštolská administratúra. Do jej čela bol vymenovaný Pavol Jantausch, dovtedajší farár obce Ludanice. Apoštolská administratúra nebola riadnou diecézou, v zmysle cirkevného práva a Jantausch bol prvé tri roky iba v pozícií apoštolského administrátora. Dobrým a spoľahlivým konaním si zachoval dôveru Svätej stolice, ktorá ho v roku 1925 vybrala za biskupa a ponechala v Trnave. Ako biskup sa musel vysporiadať s nedostatkom kňazov a vysokým počtom neobsadených fár. Najväčšie starosti mu iste robil nevydaný a nevysporiadaný cirkevný majetok po Ostrihomskej arcidiecéze, ktorej majetky sa po rozpade monarchie nachádzali na území Československa.Pavol Jantausch bol malý vzrastom, ale po dvadsaťdvaročnom pôsobení v úlohe biskupa zanechal po sebe kompletne zariadenú a vybudovanú administratúru so všetkým, čo po cirkevnej stránke pre plnohodnotné fungovanie potrebovala: veľký kňazský seminár, bohosloveckú fakultu, biskupské gymnázium, kapitulu kanonikov, súdny tribunál. Pozval niekoľko mužských a ženských reholí, aby v administratúre pastoračne vypomohli a jednej ženskej reholi sa stal aj duchovným otcom a ochrancom – sestrám premonštrátkam. Všetky tieto vymenované a Jantauschom založené inštitúcie existujú dodnes. Rovnako aj všetky rehoľné komunity, ktoré pozval, sú dodnes na tomto území aktívne.Aj po sto rokoch od jeho biskupskej vysviacky, osoba takmer zabudnutého „malého biskupa“ dokáže nadchnúť a zaujať svojím príbehom. Pre dnešnú spoločnosť, tak cirkevnú ako aj svetskú, ponúka jeho životný príbeh príklad obľúbeného biskupa, ktorý svedomitou a dôslednou prácou dosiahol úctyhodné výsledky.Autor

Pokus o generačný profil. Vladimír Clementis a spoločníci je 56. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.