Romány, novely

Anna sa vydávala skoro hoci nečakala dieťa. Juraj bol chlap, ktorý k nej privandroval aj so svojou temnou minulosťou, usadil sa a pracoval ako robotník. Kým žili v činžiaku v malom meste, ešte sa ako-tak držal. Neskôr, keď postavili dom, sa týranie manželky za jeho múrmi začalo. Ponižoval, šikanoval, fackoval... Nevedela o jeho živote nič. Až po manželovej smrti sa dozvedela, že žila s bývalým dozorcom z pracovného tábora v Seredi a majstrom republiky v boxe. A podľa toho sa k ľuďom, ktorých nacisti a gardisti odvliekli z domovov do koncentračného tábora, aj správal. Bil, vraždil... Annino svedomie sa topilo vo výčitkách. Zabudla na bolestivý manželský život plný nadávok a kopancov, myslela na ľudí, k smrti umlátených rukami jej manžela. A aby to nemala také jednoduché, duch mŕtveho sa správal v dome takmer ako za živa. Zjavoval sa, odchádzal, robil si čo chcel...

Príbeh o ľuďoch – takých, akí sú, nie akí by mali byť. Príbeh o tom, že žiť treba dnes. Lebo zajtra z nás môže byť už len spomienka...Nenápadná a tichá Hana už nechce žiť, nemá však odvahu so všetkým skoncovať ani riešiť svoje problémy. Rozhodne sa utiecť pred minulosťou a presťahovať sa do nového mesta, čo najďalej od všetkého, čo jej pripomína nedávne tragické udalosti. Hoci plánuje len mlčky pretrpieť čas, ktorý jej zostáva, jej život začne neplánovane naberať nový smer. Hana však skrýva tajomstvo, ktoré jej nedovoľuje tešiť sa z novej práce a priateľov. Tajomstvo, kvôli ktorému ju každú noc budia nočné mory.Podarí sa jej prekonať traumu a dať každému novému dňu šancu?

Keď v tínedžerskom svete prestanú platiť akékoľvek pravidlá, jedna katastrofa strieda druhú.Román Mŕtve body odkrýva neznámy temný svet mlčanlivých dospievajúcich chlapcov a dievčat. Neraz prežívajú šokujúci každodenný život utajovaný pred rodičmi. Benedek Totth ponúka pohľad do bežných problémov opustených mladých ľudí, ktorých rodičia sú príliš zaujatí svojimi vlastnými, skutočnými alebo domnelými problémami. Príbeh skupiny mladíkov začína počas rýchlej jazdy v aute otca jedného z nich. Neistota neskúseného vodiča a jeho dezorientovanosť sú metaforou života postáv románu. Tie sa čoraz rýchlejšie ženú dolu po šikmej ploche. Mladí muži sú strhávaní lžou, pózami, násilím a telesnosťou. Odtiaľ je to už len krôčik k vražde. Jazyk románu je svieži a zároveň drsný, presný v pomenovaní charakterov, živý v dialógoch a šokujúci v pouličnom slangu. Kritika román prirovnáva s Trainspottingu Irvina Welsha. Bol preložený do viacerých jazykov.

Pred nami stojí trinásťročné dievča, Emma. Stratila rodičov aj domov, ale v deckom domove, kde práve žije sa nečakane objaví jej stará mama, ktorú nikdy nevidela a vezme si ju k sebe. Miestom príbehu je fiktívne mestečko v Sedmohradsku v čase pádu totality a zúčtovania s jeho pozostatkami. Emma na hranici detstva a dospelosti začína vnímať svet okolo seba. Svet na hranici neslobody a slobody. Začína nový život, pozoruje, zoznamuje sa s minulosťou a traumami, stavia sa im tvárou v tvár, skúša a postupne sa rozhoduje, či má o veciach terajších a budúcich rozhodovať mágia starej mamy alebo jej osobná iniciatíva a odvaha. Román Hranica je skutočný veľký román, strhujúci, plný hľadania, napätia, nevyslovených tušení ale aj nedopovedaných príbehov.

Skôr, ako sa začítate do tohto výnimočného skutočného príbehu, zatvorte na chvíľku oči a predstavte si, že ste od narodenia nevidiaci a kráčate životom ponorení v tme. A teraz si predstavte, že sa 11. septembra 2001 nachádzate na 78. poschodí Svetového obchodného centra v New Yorku, do ktorého narazí unesené lietadlo. Pri sebe máte len svojho vodiaceho psa a ste úplne odkázaní na jeho pomoc.Príbeh neobyčajného Michaela Hingsona a jeho vernej a odvážnej sprievodkyne Roselle roky dojíma ľudí po celom svete. Pri čítaní tejto knihy aj vy budete kapitolu po kapitole strácať reč a žasnúť nad putom, ktoré spája človeka a psa v tom najkrajšom zmysle slova. Precítite, aké je to poslepiačky zísť sedemdesiatosem poschodí, uniknúť smrti v rúcajúcich sa dvojičkách a skrývať sa v podzemnej stanici metra. Beznádejne sa zamilujete do pojašenej Roselle, ktorá sa síce panicky bojí búrok, no i tak bojuje, aby svojho ľudského priateľa dostala v ohlušujúcom rachote rúcajúcich sa veží do bezpečia. Do Roselle, ktorá za svoj hrdinský čin dostala mnohé celosvetovo uznávané ocenenia a prísľub, že jej meno už nikdy nedostane žiaden vodiaci pes, pretože Roselle je len jedna.Začítajte sa do príbehu muža, ktorí nikdy nedovolil, aby mu jeho slepota zabránila naplniť svoje sny, a Roselle, ktorej oddanosť a odvaha im obom zachránila život.

Päť nedospelých bratov Dunbarovcov žije na predmestí austrálskeho mesta bez otca a matky, podľa vlastných pravidiel. Ich domov sa zmieta v chaose. Matka chlapcov, klaviristka, ktorá na otcov podnet emigrovala z komunistického Poľska, sa najprv prebíjala životom v rakúskom tábore, potom v Austrálii robila podradné práce, učila sa po anglicky a napokon sa vydala. Piatich synov vychovávala prísne, ale s láskou. Po jej smrti život bratov poznačí záhadné zmiznutie otca. Dávajú mu prezývku Vrah, lebo sa nazdávajú, že po jeho odchode v srdci každého z nich niečo zomrelo. Keď sa po čase otec z ničoho nič objaví, vyháňajú ho. Len jeden z bratov, Clay, pozná otcovo tajomstvo a aj jeho postihne osobná tragédia. Vyberie sa postaviť most cez dravú rieku, čím zároveň symbolicky stavia most medzi bratmi a otcom, ale aj medzi minulosťou a prítomnosťou.„Clay Dunbar stavia most z mnohých dôvodov: kvôli bratom a na počesť rodičov... ale je to aj pokus o veľkoleposť. Stavia most, aby zachránil sám seba a aby vytvoril jedinečnú, krásnu chvíľu: zázrak, nič menej.“

Jojo má trinásť rokov a snaží sa pochopiť, čo znamená byť mužom. Môže sa inšpirovať viacerými otcovskými postavami – najmä jeho černošským starým otcom, ktorému hovorí pap. Ale iní muži mu dospievanie neuľahčujú. Jeho otec Michael sedí vo väzení a belošský starý otec ani neuznal jeho existenciu. Jojo okrem sveta živých počuje aj hlasy mŕtvych, najmä strýka Givena, ktorý umrel na strednej škole.Jojova matka Leonie nie je veľmi prítomná v živote svojich detí. Túžila by byť lepšia, ale nedokáže uprednostniť potreby svojich detí pred svojimi, čo jej komplikuje závislosť – drogová aj citová. Mučená a konfrontovaná víziami svojho mŕtveho brata, ktoré k nej prichádzajú v opojení, zápasí s brutálnou realitou svojho života.Keď Michaela prepustia z väznice, Leonie posadí deti a svoju priateľku do auta a vydá sa na sever do srdca Mississippi k farme Parchman – štátnej väznici. Duch trinásťročného chlapca, ktorý tam zahynul polstoročia predtým, má Joja tiež čo naučiť o otcoch a synoch, o minulosti, násilí a o láske.

Skutočný, a predsa miestami neuveriteľný životný príbeh neobyčajnej ženy, ako ho opísal jej syn Štefan. Ten, kto ju najlepšie poznal, no zároveň ju neraz poriadne potrápil.Bella sa narodila v Sovietskom zväze, no väčšinu života prežila na Slovensku. Vychovala dve deti a pustila sa do odvážneho podnikania - založila si cestovnú kanceláriu. Hoci jej život začala komplikovať závažná choroba, nikdy sa nevzdávala. Aké to je viesť cestovnú kanceláriu a zároveň bojovať s čoraz neposlušnejším telom? Bola naozaj čarodejka?Tých pár mesiacov, ktoré sme strávili na lodi, bolo pokojných a príjemných. Neudialo sa nič mimoriadne. Nebolo to ani dobrodružné ani zaujímavé, podľa mňa nuda. Vtedy som pochopila, že tie isté životné podmienky, tie isté príbehy je možné vnímať a prežívať rôzne. Buď ako nudné a nezaujímavé, alebo ako vzrušujúce, dobrodružné a neobyčajné. (mama)

Narodenie dcérky Janky dalo životu úspešnej lektorky Niki nový zmysel a spolu s partnerom Ľubošom vytvorili šťastnú rodinu. Všetko sa však zmení vo chvíli, keď sa u Janky prejaví vrodené ochorenie a na povrch vypláva pravda, ktorá mala zostať navždy nepoznaná. Jankina choroba spustí reťaz dramatických udalostí v životoch dvoch rodín. Ako sa hlavní protagonisti príbehu vyrovnajú s pravdou? Kto z nich prejaví ľudskú veľkosť a kto, naopak, pred problémami utečie? Kniha je voľným pokračovaním románu Okno do duše, ktorý vyšiel v roku 2013.

Novela s podtitulom Mor(t)alitka čerpá zo zákulisia literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom. Predovšetkým je však o násilí ukrytom v slove, v zobrazovaní. Ak sa v literatúre stáva z poníženia ženy verejná vec "duchovnej kultúry", nemusí to zostať vždy bez dôsledkov. Tak je to aspoň v tejto malej detektívke, ktorá je zároveň aj zlomyseľnou ponáškou na "vznešenú" literatúru.Ukážka: Kam odišiel? Ako odišiel, veď nikam nešiel, sedel na večierku, čítalo sa z jeho knihy, ktorú zároveň aj krstili, oslavoval, Beáta tam bola tiež, len nie do konca, a teraz sa tešila, že mu zavolá ... Ako to, že odišiel ... navždy ... prečo ... kam ...? Beáta sleduje písmenká, ktoré oznamujú Viliamovu náhlu a tragickú smrť. Nič konkrétne. Ako to, že zomrel? Zavolá mu.

Kniha bola v roku 2009 vo finále Ceny Anasoft litera. Román o živote pani Hviezdoslavovej je v poradí už piatou prozaickou knihou Jany Juráňovej. Tentoraz autorka pri pátraní po neviditeľných históriách žien našla v zaprášených archívoch a vo svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej. Náplňou jej života nebol nikto iný ako On, veľký básnik: "A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo."

Není divu, že nesmírně poutavá autobiografická kniha čínské autorky, žijící od roku 1978 ve Velké Británii, se po vydání v její nové vlasti a v USA okamžitě stala bestsellerem — v díle se totiž velmi šťastně snoubí solidní, věcné vylíčení historie Číny 20. století, plné neuvěřitelných zvratů, se střízlivě a skromně popsanou, avšak pohnutou osobní historií žen tří generací autorčiny rodiny. Příběh začíná vyprávěním o osudu babičky, narozené v r. 1909, nejkrásnější dívky na malém městě, kterou její otec „provdal" jako konkubínu za starého generála, aby zvýšil svoji prestiž a domohl se bohatství; pokračuje matkou, která se stala komunistickou funkcionářkou, a vrcholí autorkou, narozenou v roce 1952, jež podobně jako ostatní členové rodiny prošla všemi hrůzami a krutostmi tzv. kulturní revoluce, posléze studovala na univerzitě angličtinu, vyhrála konkurs na stipendium do Británie a stala se první Číňankou, která zde získala univerzitní titul PhD. Nyní je úspěšnou autorkou několika bestsellerových titulů.

Divoké labute predstavujú príbeh troch generácií žien žijúcich v Číne dvadsiateho storočia, kde sa intimita memoárovej prózy prelína s panorámou národných dejín. Vplyv Maových fantazmagórií na Čínu, neobyčajný pohľad do ženského prežívania modernity a modernizácie, ale aj dojímavé rozprávanie o odvahe a láske. Jung Chang opisuje úžasné životy a zážitky vlastnej rodiny: babičky, ktorá bola konkubínou vojenského diktátora, mamy, ktorá s mladistvým zápalom bojovala za novú komunistickú Čínu, a rodičov, ktorí sa počas kultúrnej revolúcie prepadli spomedzi komunistickej elity medzi politických väzňov.Detailné rozprávanie Jung Changovej odráža, ako neustále sa opakujúce cykly nepokojov a násilia vo víroch dvadsiateho storočia poznačili nielen osudy jej najbližších, ale aj miliónov ďalších Číňanov.

Román Slavenky Drakulić Obžalovaná je sondou do problematiky násilia. Skutočnosť, že rozprávačkou i hlavnou postavou je žena, ktorá zabila svoju matku, vieme od začiatku príbehu. Obžalovaná je už sama matkou malej dcéry. Počas súdneho procesu, v ktorom sa odmieta brániť a čokoľvek vysvetľovať, necháva plynúť svoj prúd spomienok: na svoje detstvo, na svoju rodinu a na to ako rástla, dospievala, našla si partnera, porodila dcéru. Na súdnom pojednávaní mlčí, prijíma vinu za svoj skutok a odmieta vysvetľovať svoje motívy. V plynutí spomienok však prerozprávava svoj život od útleho detstva, vysvetľuje dôvody motívy svojho konania, obviňuje i ospravedlňuje matku, ktorá bola tiež obeťou týrania vo svojej rodine. Spomínanie v prvej osobe sa strieda so zábleskami spomienok z detstva, ktoré osvetľujú život hlavnej postavy i ďalších – jej matky, otca, starých rodičov. Matkovražda zostáva pre vonkajší svet nevysvetlenou a nevysvetliteľnou. Vo vnútornom monológu však hlavná postava svoj čin dokonale objasňuje hoci ho neospravedlňuje, berie zaň plnú zodpovednosť, no priamo i nepriamo poukazuje i na zodpovednosť tých, ktorí spravodlivosti v súdnej sieni navždy unikli a zostali nepoznaní i nepotrestaní. Autorka cez krutý osud ženy – vrahyne zobrazuje a analyzuje kruh násilia, ktorý práve ona tragicky uzatvára, aby už nemohol pokračovať.

Dobrá výchova je príbehom dievčaťa, ktoré vyrástlo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v rímskej aristokratickej rodine. Osamelé a citlivé dieťa žije v nádhernom dome a letá trávi u francúzskych príbuzných v Normandii a v napoleonskej vile v Toskánsku. Dobrá výchova je podľa jej rodiny prísna výchova s jasným cieľom: Gaia sa vydá a zdvojnásobí rodinný majetok. Jej guvernantkou je Miss Blu, Rolls Royce medzi vychovávateľkami, škótska Mary Poppinsová, puritánka bez zmyslu pre humor, ktorá bola v službách rumunskej kráľovskej rodiny. Dievča s modrou krvou sa musí riadiť pravidlami – zásadami jazyka a správania, obliekania a štýlu.Príbeh rozhodne nemá núdzu o podivné postavičky: sofistikovaných príbuzných, ktorí sa stretli s Proustom či Picassom, nádherné tety, hlučné tety, neurotické psy, šialených šľachticov, výstredných umelcov, bezchybných komorníkov, staromódne slúžky, prezidentov a aristokratov a dokonca sa objaví aj princ Charles, ktorý sa pozval do ich toskánskej vily bez toho, aby niekto vedel ako a prečo.Dobrá výchova sa zakladá na schopnosti prispôsobiť vlastné prirodzené pocity tak, aby sme druhým dali pocítiť, že sú výnimoční, aj keď to tak nie je.

O čom je ľudský život?O láske, rodine, práci, informáciách, zážitkoch, snoch…ale aj o menej pútavej téme, ako je stárnutie a smrť. Pracovala som v prostredí, kde sa žilo a pomáhalo žiť, ale kde sa aj umieralo a sprevádzalo v ťažkých chvíľach človeka.To, čo sa odohrávalo v zariadení pre dlhodobo chorých aj umierajúcich pacientov, som sa rozhodla spracovať do minipoviedok s krátkym zamyslením. Zamyslením sa nad tým ako žijeme, zamyslením sa nad tým, ako sa cíti človek na ceste do neznáma, zamyslením sa nad tým, čo môžeme urobiť kým sme ešte zdraví. Ukážka:MelániaNa prvý pohľad obyčajní, samostatne sa pohybujúci, niekedy usmievaví ľudia. Túlajú sa chodbami a hľadajú svoje pracovisko, inokedy vysedávajú so zbaleným kufrom s cieľom ísť domov pri dverách uzavretého oddelenia. Títo, na pohľad všední ľudia, sú „neobyčajne” stratení v reálnom svete. V medicíne sa tento stav označuje slovom demencia. Pacienti s demenciou sa orientujú v súradniciach svojej mysle, záhadných a málo prebádaných. Otváram dvere izby, kde ma s úsmevom víta pacientka Melánia. „Veľmi sa teším, že ma zoberiete. Akosi nemám čo na práci,” posťažuje si. Kráčame do spoločenskej miestnosti, kde znejú ľudové piesne. O chvíľu mi šeptom oznamuje, aby nerušila ostatných: „Musím už odísť, lebo prídu naši a sama domov nepotrafím. Pójdete se mnú?” vysloví nárečím podfarbenú otázku. Viem, že nemá význam jej odporovať, a predsa sa pokúšam. „Máme čas, pôjdeme spolu o pár minút,” opatrne odpovedám. Znervóznie a rozpačito opakuje: „Dójdu naši a nenájdu ma!” Odchádzame.Popoludní navštívim pani Melániu opäť v jej izbe. „Ako ste využili čas dopoludnia?” znie moja otázka. S úsmevom a nadšením informuje: „Viete, bola som tam, kde sa spievalo. Ojojoj, ako len pekne spievali!” „S kým ste tam boli?” vyzvedám. „S takou príjemnou pani, ktorá ma sprevádzala až sem.” Uvedomila som si, že v danej chvíli som pre Melániu iná osoba ako pani z dopoludnia. Spev si pamätala, ale moju tvár nie. Spomínala iba zážitok zo spevu. Akoby zachytila len emócie, nie tvary. Melánia ma zakaždým víta ako novú osobu, s ktorou sa prvýkrát zoznamuje. Je to zvláštny pocit. Ako dve herečky vo filmovom štúdiu, kde po odklepnutí klapky hráme tú istú situáciu odznova.Všimla som si, že pacienti postihnutí demenciou v sociálnom kontakte vnímajú najmä, a niekedy iba, emócie.* Pojem demencia pochádza z latinského: „de mentia”, čo znamená „odchádzajúci duchom, strácajúci na duchu či na rozume.”

Dramatické osudy různorodých žen, které hledají svoji životní cestu a spravedlnost ve městě plném chudoby i bohatství, korupce a násilí. Kosmetička Karen se přestěhuje do Bogoty, aby si zajistila lepší život a mohla se postarat o svého čtyřletého syna. Získá zaměstnání v salonu zvaném Dům krásy a při práci vyslechne od svých zákaznic mnohé tajnosti a intimnosti. Stane se důvěrnicí psychoanalytičky, kongresmanovy manželky, známé televizní moderátorky i umořené matky, která hledá spravedlnost v zemi, kde pravda patří pouze těm, kdo si za ni mohou dovolit zaplatit.Karen netuší, že právě díky své práci se zanedlouho stane klíčovou svědkyní při vyšetřování vraždy. Jedna z jejích klientek, mladá studentka Sabrina, je totiž nalezena mrtvá. Kdo ji zavraždil? A proč vyšetřovatelé dávají od případu ruce pryč? Karen brzy zjišťuje, že život v hlavním městě je mnohem nebezpečnější, než si vůbec dovedla představit.

Čarovný príbeh od svetovo najúspešnejšieho motivátora a kouča, v ktorom sila lásky otvára dvere do šťastnej budúcnosti.Čo by ste urobili, keby ste jedného dňa dostali zlatú vstupenku, ktorá by vám otvorila dvere do úplne nového a oveľa šťastnejšieho života?

Každé rozhodnutie zatvára jedny dvere a otvára iné. Čo keď sa však v živote rozhodnete tak, že za zatvorenými dverami zostane vaša rodina, domov, práca, životný sen a všetko, čo ste mali a po čom ste túžili? Čo keď vo svojom vnútri viete, že inak ste spraviť nemohli? Budete stále so svojím životom spokojný? Budete ďalej veriť, že ho skutočne žijete, hoci ste o všetko prišli?Viktor viedol spokojný život. Mal všetko, čo naň potreboval. Dostal však možnosť získať ešte viac. Stačilo povedať áno. Podporovalo ho v tom jeho okolie i rodina, ale on sa nepodriadil. A tak postupne o všetko prišiel.Vtedy ho stretol mladý dokumentarista, ktorý zaznamenal jeho životný príbeh, aby ukázal, ako dokážu s človekom zatriasť okamihy, keď sa ocitá v blízkosti smrti, keď o všetko prichádza a rozhoduje sa, či má cenu ďalej žiť.„... až keď sa ti začne rúcať pevná pôda pod nohami a ty budeš musieť prehodnocovať svoj život, naučíš sa mnohé nové veci. Veci, o ktorých si ani len netušil, že môžu existovať. Myseľ sa ti vyprázdni od povinností a všedných problémov a to prázdno v tvojej hlave zaplnia dôležité otázky. Až teraz budú skutočne dôležité.“

Román Cesta za mesačného svitu je príbeh mladého muža, ktorý na svadobnej ceste v Taliansku prichádza na to, že ešte nie je pripravený vzdať sa svojich mladíckych ideálov. Ako v tranze opúšťa mladú manželku a vydá sa po stopách svojej mladosti, ktorá je nenávratne preč. „Praktický život je mýtus, bluf, ktorý si pre vlastnú útechu vymysleli tí, ktorí nie sú schopní venovať sa duchovným veciam. Lenže ty máš viac rozumu, než aby si im na to skočil.“

Všetky ženy túžia po láske. Ale aj po obdive a uznaní. A všetky ženy si lásku, obdiv a uznanie zaslúžia. Bez ohľadu na ich vek či hmotnosť. Svoje o tom vedia aj hlavné hrdinky príbehu o hľadaní cesty k mužom a ich srdciam. Jedna je ešte veľmi mladá a druhá je zas vo veku, kedy už mnohí na lásku neveria. Napriek viacerým rozdielom sa obe zblížia a spoločne nájdu, čo hľadajú. Nájdu svoju pravdu o sebe a o živote navôkol. A ukážu vám, že krása nemá presné parametre. Pretože krása je v oku toho, kto sa pozerá.

Pre Sofiu, „dievča s problémami“, je život bojom už od narodenia. Bojuje proti svojej rodine, blízkym, celému svetu. Nervózna, excentrická Sofia chodí vždy v čiernom a čierna je často aj jej nálada. Napriek tomu však fascinuje všetkých, ktorí sa s ňou majú možnosť stretnúť: sestrička sklonená nad jej postieľkou, kamarát z detstva, s ktorým sa hrá na pirátov, teta Marta žijúca v parížskom exile, rodičia uväznení v každodennosti. Sofia vždy chodí v čiernom je originálnym románom-mozaikou, ktorý v desiatich samostatných, ale vzájomne prepojených poviedkach odhaľuje príbeh Sofiinho detstva a dospievania. Román o hľadaní vlastnej životnej cesty strohým štýlom a atmosférou pripomína poviedky Raymonda Carvera či J. D. Salingera.

Juliette sa každý deň vezie metrom po trase číslo šesť. Najradšej zo všetkého pozoruje tých, čo okolo nej čítajú. Starú dámu, zberateľa vzácnych vydaní, mladé dievča, ktoré sa okolo strany dvestoštyridsaťsedem vždy rozplače. Zvedavo a s nehou na nich hľadí, akoby ich čítanie, ich vášne, ich rôznorodé životy mohli tomu jej dodať trocha farby. To všetko až do dňa, keď sa rozhodne vystúpiť o dve stanice skôr a ísť do práce pešo po neznámej ulici. Jediný krok mimo – a celý jej život sa zmení.

Baba Duňa sa môže vykašľať na vládne varovania o úrovni radiácie vo svojom rodnom meste kúsok od Černobyľu. Ide domov! A so sebou berie aj pár svojich starých susedov. S lesmi plnými ovocia a mestom, ktoré je viac-menej iba pre nich, majú vlastne všetko, čo potrebujú, a rozhodnú sa začať odznova.Smrteľne chorý Petrov si v hojdacej sieti číta ľúbostné básne; Mária si začne s takmer storočným Sidorovom; baba Duňa trávi dni písaním listov dcére. Život je nádherný. Teda až do dňa, keď sa v mestečku objaví cudzinec. A táto idyla je znova v ohrození.Alina Bronsky opisuje staršiu ženu so železnou vôľou, nezabudnuteľnú Rusku, a prostredníctvom nej rozpráva príbeh o jednej katastrofe a nezvyčajnej žene, ktorá na sklonku života nachádza svoj raj na zemi.

Kniha silných ženských príbehov a citátov o láske, ženskom svete a ženskej sile... Občas sa smejeme, občas plačeme. Občas sa hľadáme, no nie sme stratené. Sme úplne obyčajné ženy, sme ako vy. Ženy, ktoré budú vždy milovať aj nenávidieť. Smútiť aj sa tešiť. Žiť naplno a nielen prežívať. Lebo chceme....BODKA! Ak sa prichytíš, že ospravedlňuješ sama pred sebou niekoho správanie stále dookola a pýtaš sa, či ťa ten človek vôbec má rád, už len tvoja otázka by ti mala byť odpoveďou. Ľudia nie sú komplikovaní. To my sme si obľúbili slovo komplikovanosť. Skrývame do neho to, že niečo nefunguje. Láska buď je, alebo nie je. Vzťah buď je, alebo nie je. Veci sú vždy jasné. To len my máme strach ich jasnými vidieť, pretože pravda sa nám občas nepáči. Lenže to na nej nič nezmení...

Keď sa nesmelá slečna Eliza Balfourová vydala za grófa zo Somersetu, bez pochýb išlo o svadbu sezóny. Strohý a o vyše dvadsať rokov starší muž však Elize okrem majetku nemal čo ponúknuť. Až ako vdova preto prvýkrát spoznáva, aké to je mať život vo vlastných rukách. S titulom a zdedeným bohatstvom by bola škoda premrhať čo i len deň falošným smútením. So sesternicou Margaret sa preto rozhodnú vyraziť do Bathu. Eliza konečne nemusí dodržiavať prísne pravidlá a odopierať si potešenia, ktoré sa jej núkajú. Všetko má však svoju cenu, a keď sa správy o Elizinom správaní dostanú do uší nového grófa zo Somersetu, mohla by na to doplatiť. Kto je tento muž, aby jej diktoval, ako má žiť? Slobody sa tentoraz nevzdá tak ľahko.

Krátko po rozvode rodičov sa deväťročná Lizzie, jej sestra, mladší brat a sučka labradora namiesto Londýna ocitajú v maličkej nehostinnej dedine v Leicestershire 70. rokov 20. storočia. Ich matka sa totiž rozhodla hľadať na vidieku útočisko pre svoj smútok a naštvanosť na celý svet. Nie div, že sa čoskoro začne utápať v alkohole, písať cynické divadelné hry a značne zanedbávať domáce práce... Deti však nelenia a odhodlane pátrajú po vhodnom „mužovi pri kormidle“, aby ich život opäť nabral správny kurz.

Dvaja malí chlapci v londýnskom byte čelia neznesiteľnému smútku z náhlej straty matky. Ich otec, ktorý sa venuje poézii Teda Hughesa, si predstavuje budúcnosť naplnenú láskavými návštevami a prázdnotou. V tejto temnej noci ich navštívi Vrana – zákerný, smutný tvor, ktorý lieči a dozerá na deti. Smutný vták je priťahovaný touto rodinou a vyhráža sa, že zostane dovtedy, kým ho už nebude potrebovať. Výnimočný debut Maxa Portera je naplnený nečakaným humorom a pravdou.

Nate mal v poslednom čase strašnú smolu... ale odrazu je všetko inak. Všetko mu ako zázrakom vychádza! V škole to ide ako po masle, žiadne hodiny po vyučovaní, ba dokonca dostane príležitosť zahrať na školských oslavách so svojou kapelou a získať si obľubu u ostatných deciek. Lenže čo je za tým? A ako dlho to celé potrvá?

Pútavé rozprávanie o tom, aké to je, v osemnástich vymeniť svoju rodnú dedinku za veľký Londýn. Spoznávať rôzne národnosti a kultúry sveta. Čo všetko môže so sebou priniesť odvaha a chuť sadnúť do lietadla a opustiť vlastnú rodinu. Žiť v hostiteľskej rodine a starať sa o ich deti. Kniha je určená pre študentov a aj cestovateľov, ktorí sú leniví zdvihnúť zadok z kresla a cestujú len prstom na mape. Bez zbytočných čísiel a únavných detailov opisuje ako sa žije v Anglicku, v Nórsku a Rakúsku. Aký bol prvý dojem zo stretnutia rôznych kultúr sveta a ako sa s nimi žije. Iba ak žijete s ľuďmi pochopíte aký je to národ. To sa nedá zistiť z desať dňového pobytu. Študenti na strednej škole, veľakrát nevedia kam sa podejú a čo budú v živote robiť. Prežívajú prvé lásky, sklamania a hľadania sami seba. Často si myslia, že už to neprežijú a že nie je východisko z nejakého problému, ktoré puberťácii zažívajú. Po prečítania knihy si uvedomia, že v živote ich veľa čaká, a že nešťastná láska alebo prísna výchova nie je koniec sveta. Každý môže v živote niečo dosiahnuť a ťažiť z toho celý život. Preto držím všetkým nešťastným stredoškolákom, aby toto obdobie prežili bez traumy. Všetci si tým museli prejsť, treba brať všetko s humorom a aj zo zlého treba niečo dobré vyťažiť. Sústrediť sa na štúdium a spraviť si plán, čo zo života očakávajú. A možno im v tom pomôže aj táto kniha. Pridávam pár fotiek na dôkaz aký je svet krásny a že rozprávanie bolo skutočné. Kamarátka raz v kaderníctve zbadala fotku Islandu a ani nevedela, kde je na mape, rozhodla sa že tam pôjde ako au pair. Len tak málo stačí… jedna fotka a život môže ísť ďalej.O autorke:Sasa Viera Straňáková od narodenia v roku 1983 žila v malej romantickej dedinke menom Brestovec, ktorá sa nachádza na Myjavských kopaniciach. Školu vyštudovala na Myjave. Po maturite na Strednej poľnohospodárskej škole, sa rozhodla vyraziť do sveta ako au pair. V Anglicku, Nórsku a Rakúsku stretala všade dobrých ľudí, na ktorých má v živote šťastie. Napriek tomu ako jej bolo dobre, vždy sa túžila vrátiť na Slovensko. Kúpila si aj s manželom domček v blízkosti Topoľčian a tam sa starajú o dve deti. Rada trávi čas v záhrade a s deťmi. Občas pod čerešňou sníva, kam by ešte vycestovala. Rada by sa pozrela do Kanady a južného Francúzka.

Kniha je pohľadom do autorovho blúdiaceho podvedomia, ktoré ho núti dištancovať sa od okolitého sveta a hľadať odpovede na otázky vo svojom vnútri až pokým neostane len tiché prázdno.O autorovi:Jakub Willo Horský sa narodil v Bratislave, hlavnom meste Slovenska plnom zhonu a stresu. Po krátkom čase sa však jeho rodičia rozhodli presťahovať do Martina, malého mesta, ukrytého medzi nádhernými horami, ktoré si zamiloval na celý život. Nech je kdekoľvek, vždy bude jeho domov práve tam. Jeho detstvo strávené na neveľkom sídlisku, úteky do prírody, tajné výlety, všetko to spoznávanie, dospievanie a hľadanie vnútorného pokoja, meditácie v slnečných vlniacich sa lúkach či blúdenie tmavými nocami v uliciach. To všetko boli impulzy, ktoré formovali a odkrývali jeho osobnosť až do kritického bodu kedy toho videl toľko, že to nedokázal uniesť a tak odbremenil svoju myseľ touto knihou. Inšpiráciou bol celý jeho dovtedajší život, vnútorný svet v ostrom boji s tým vonkajším, sa v knihe spájajú v jeden.

Aj v tom najúžasnejšom vzťahu prídu dni, kedy je zamračené. Je len na nás, ako tie mraky odoženieme. Dojímavý príbeh o manželstve na druhý pokus, akých nie je málo. Zažijete v ňom veci, na ktoré nie ste pripravená, a nikto vás nenaučí, ako ich zvládať.

Dokáže jediný okamih zmeniť celý život?Štyridsiatnička Ava, majiteľka galérie, pre ktorú kreatívna práca zároveň znamená splnený sen, je šťastne vydatá za manžela Xaviera, s ktorým vychováva dve úžasné deti. Keď sa však Xavier jedného dňa stane účastníkom vážnej dopravnej nehody a ocitne sa v nemocnici v kritickom stave, má pocit, že nič horšie ich už nemôže postretnúť. Ale čoskoro ju čakajú ďalšie zmeny…

Dvadsaťjedenročná Hermína, tuláčka, ktorú matka opustila ako malé dieťa, je večne na úteku. Žije na okraji spoločnosti, bez domova, bez peňazí a bez nádeje na lepší život. Jedného dňa jej v bare v Luberone skríži cestu Jo, drsne vyzerajúci šesťdesiatnik, a ponúkne jej sezónnu prácu chyžnej vo svojom hoteli. Mladá žena už nemá čo stratiť, a tak ho nasleduje. Starý, impozantný a majestátny hotel, ktorému dali meno Dača, sa stane jej domovom a zmení jej život.

Uverila som, že šťastie môže prísť...Vášnivá učiteľka tanca a úžasný mondénny život v Paríži. To je Hortenzia. Tanec je pre ňu všetkým, žije svoj bezstarostný, sebecký život, miluje a je milovaná. Mala by byť dokonale šťastná – áno, má pocit, že je. Ale prečo potom ten neodbytný pocit, že niečo v hĺbke duše občas zaškrípe a zabolí? Hortenzia dlho odmieta o tom premýšľať a čeliť smutnej realite. Blíži sa štyridsiatka, jej milovaný je ženatý a ona sa rokmi nebadane zmenila na pasívnu pozorovateľku vlastného života. Až jedného dňa drsná náhoda všetko zmení a Hortenzia musí prijať nové výzvy, aby dostala šancu na nový život...

Koniec je vždy aj začiatkom. Nový román bestsellerovej autorky Agnes Martin-Lugandovej.Bohémske prostredie parížskej módy nie je dosť seriózne pre dievča z provinčného mestečka, a tak sa Iris – presne podľa rodičovského scenára – stane úradníčkou v banke a zabezpečenou manželkou lekára. Nudná práca a jednotvárny život v malom meste ju ubíjajú a Iris čoraz častejšie myslí na svoj dávny sen – kresliť modely a vdýchnuť im život pomocou ihly a nití. Keď zistí, že manžel, vzorný a vážený pán doktor, nie je až taký vzorný a ich vzťah sa napokon rozpadá, Iris sa zrúti celý svet. Nové výzvy, noví ľudia a vzrušujúci život – to ju čaká vo vysnenom Paríži, ktorý ju mal vyliečiť z traumy a pootvoriť jej dvierka do sveta módy, ktorý jej už v detstve učaroval.

Už ste niekedy počuli o „bodyguardoch v sukniach? Nehovorí sa o nich často, ale existujú. Patria pod agentúry, ktoré si ich starostlivo vyberajú, vyhľadávajú a starajú sa o ich výcvik. Sú väčšinou krásne, pretože od pekných žien nikto nič nebezpečné neočakáva. Špeciálnu ženskú ochranku uprednostňoval napríklad líbyjský vodca Muammar Kaddáfí. Prečo? Pretože ženy sú vnímavejšie, nenápadnejšie a majú aj takzvaný šiesty zmysel. Okrem toho, mužom väčšinou robí problém zaútočiť na ženu, a bodyguardka tak môže využiť moment prekvapenia... Aj bývalá „najkrajšia slovenská biatlonistka“ Diana vedie dvojitý život. V jednom vlastní značkový obchod s lyžiarskymi potrebami, ktorý ju oficiálne živí. V druhom, s ktorým sa viac stotožňuje, pracuje ako bodyguardka. V najnovšej úlohe má ochraňovať syna veľmi bohatého človeka. Už niekoľkokrát mu niekto z dôvodov, ktoré nechce prezradiť, usiluje o život. Ďalší pokus neostane bez následkov a otec jej chránenca leží v nemocnici a je v bezvedomí. Nemôže teda Diane a synovi povedať, pred čím alebo kým sa majú mať na pozore. Len vďaka Diane ostáva Andrej nažive aj počas nasledujúcich dní, keď sa snažia zistiť pravdu. Kto usiluje jej chránencovi o život? Ako súvisia vražda jeho matky spred dvadsiatich rokov, a najnovší pokus o vraždu jeho otca? A prečo je jeho bodyguardka tak sexi, že Andrej nevie myslieť na nič iné?

Román o veľkej láske, malom šťastí a probléme ako oklamať osud.Fenomenálna, bestsellerová autorka Kerstin Gierová je nielen majsterkou slova, ale aj kráľovnou láskavého humoru. Jej román Na druhej strane je tráva zelenšia je príbehom o veľkej láske, malom šťastí a probléme ako oklamať osud. Jedna chybná smska poslaná (ne)správnemu adresátovi obráti život Kati naruby. Osud sa však zachová ako gentleman a za zvláštnych okolností ju vráti na úplný začiatok. S jediným cieľom, a to dokázať jej, že všetky naše rozhodnutia v živote majú svoj zmysel.Pútavý a vtipný román plný životných právd a komických situácií vás chytí za srdce a nepustí ho. Pokiaľ nedočítate poslednú stránku. Prečo robiť v živote dvakrát rovnakú hlúposť, keď je taký veľký výber.

Rozprávačka v poradí druhej knižne vydanej prózy Eleny Elekovej vidí svet cez farby všedných existenciálnych situácií – dúhové odtiene krvi, fialový sneh, nezávislú a nekompromisnú bielu nemocnice, v ktorej pracuje. Jej zápachu čelí vôňou začiatku i konca ľudského života: „Ale detstvo i staroba majú naozaj jedinečnú, sebe vlastnú vôňu. A netýka sa plienok. Ibaže v nemocnici ju prekrývajú práve tie výlučky; jedna z vecí, na ktoré som si ťažko zvykala. Ešte i teraz mám so svojím citlivým nosom občas problém, preto si tuho škrobím uniformu levanduľovým škrobom. Levanduľa vraj upokojuje.“ Vlastným i cudzím očakávaniam voči svojmu životu zasa vzdoruje pokojným úsmevom: „Žijem si ako stará dievka a niekedy, občas, chvíľkami aj ako slobodná.“ Ako vášnivá čitateľka vo svojich tridsiatich deviatich rokoch už vie, že život sa odohráva skôr v útržkoch než v klenutých veľkých príbehoch.

Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzinka predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie. Prostredníctvom dvoch spomienkových vrstiev prepojených rozprávačkou v prvej osobe, ktorá reflektuje jednak vlastné zážitky z udomácňovania v novej krajine, jednak v role tlmočníčky sprostredkováva pohnuté osudy súčasných migrantov, sa zúfalstvo zo straty pôvodnej vlasti mení na radosť zo získavania nových, hybridných identít v cudzote najrôznejšieho druhu.