Zamyslenia, citáty

Niektoré ľudské osudy a činy inšpirujú už stovky generácií natoľko, že stále zostávajú súčasťou nášho jazyka. Určite z času na čas začujete niekoho povedať: to je teda jóbovka, stojí ako soľný stĺp alebo to je šalamúnske rozhodnutie. Možno ani presne neviete, čo tieto úslovia znamenajú a odkiaľ sa vzali. Zrozumiteľnú odpoveď napísanú tak, aby jej porozumeli aj deti, nájdete v tejto knihe. Vybrali sme devätnásť najzaužívanejších úsloví, ktoré majú svoj pôvod v jednej z najstarších kníh na svete – v Biblii.

„Milosrdný Samaritán sa díval okolo a chcel vidieť. Aj uvidel a pomohol. To je, myslím, jedinečná a každodenná príležitosť v lekárskom povolaní.Sú to dni aj noci, plač a bolesť, utrpenie a úľava, ale aj úžasná možnosť rozdávať pomoc, povzbudenie a nádej, a k tomu svetlo evanjelia, lásku, radosť, úsmev. Je krásne vidieť ľudí, ako sa usmievajú. “MUDr. Ján Siracký, DrSc, FRAC lekár-onkológ

1948 - 1950. Titul obsahuje tri zväzky esejí, ktoré Pavol Strauss napísal v rokoch 1948-1950: Mozaika nádeje, Ecce homo,Tesná brána. Postupne vydaným dielom vstúpil do nášho priestoru autor európskeho formátu, konvertita, ktorý v čase epochálnej krízy nastupujúcej druhej polovice 20. storočia, objavil pre seba i pre budúci svet pevnú kotvu – kresťanské posolstvo.Až ohromujúca aktuálnosť jeho textov napísaných pred viac ako polstoročím dokazuje pravdivosť jeho odkazu smerujúcemu i k dnešnému čitateľovi.

365 myšlienok o bolesti. Človek je ako zem, ktorá trpí... Len čo príde na svet, kričí, lebo prišiel o teplo materského lona, a keď sa jeho dni blížia ku koncu a on dohára, žiada sa mu čoraz viac svetla. Ale podobne ako zem popukaná od páľavy sa otvára osviežujúcemu ďažďu, aj človek trápený bolesťou sa otvára životu, aby od neho prijal všetky semienka nádeje.

Myšlenky z duchovních deníků a koresponence Anny Zelíkové seřazené jako četba na celý rok.

Adventné zamyslenia. Objavte v tomto advente novú radosť Čo keby ste sa počas tohto adventu nenáhlili za vidinou dokonalých Vianoc, ale prežívali radosť zo svojho Vykupiteľa? Hoci vieme, že Vianoce sú v prvom rade o Ježišovom narodení, predsa často venujeme viac pozornosti povinnostiam súvisiacim so sviatkami než oslave toho najväčšieho Daru.Autorka knihy Odkrývanie Ježišových mien nás pozýva pripraviť si srdce na oslavu Pánovho narodenia rozjímaním nad menami, ktorými Ježiša označuje Biblia.Napríklad: Vzkriesenie a ŽivotKráľ kráľovSvetlo svetaBožie SlovoAlfa a OmegaPravý ViničDobrý pastierMuž bolestíBaránok BožíNech vo vás odkrývanie Ježišových mien vyvolá radosť a bázeň, aby ste pri jasličkách mohli z hĺbky srdca zaspievať: „Poďme sa pokloniť Pánovi!“Obsahuje nápady na rodinné adventné aktivity.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

„Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15, 12). Tieto Kristove slová mimoriadne jasne vyjadrujú jadro kresťanskej viery, kresťanský obraz človeka a jeho životnej cesty. Láska už nie je „prikázaním“, ale odpoveďou na Boží dar lásky. Preto už sv. Augustín napísal: „Zavŕšením všetkých našich činov je láska. Tam je cieľ: kvôli nemu bežíme; k nemu bežíme; keď ho dosiahneme, nájdeme odpočinok.“ Z toho dôvodu „s postupom rokov a stálym rozširovaním sa Cirkvi sa služba lásky – charita – ustálila ako jedna z jej základných oblastí spolu s vysluhovaním sviatostí a s ohlasovaním Božieho slova. Cirkev nemôže zanedbávať službu lásky, podobne ako nemôže zanechať sviatosti a Božie slovo“, napísal pápež Benedikt XVI. vo svojej prvej encyklike Deus caritas est (22). Svätý Otec ďalej konštatuje, že najhlbšou podstatou Cirkvi sú jej tri úlohy: ohlasovanie Božieho slova, vysluhovanie sviatostí a služba lásky, ktoré nemôžu byť od seba oddelené. Preto je služba lásky pre Cirkev nielen istým druhom dobročinnej aktivity, ktorá by sa prípadne mohla prenechať iným, ale patrí aj k jej prirodzenosti, je nepopierateľným prejavom jej podstaty. Cirkev je ako Božia rodina vo svete. V tejto rodine nesmie byť nikto, kto trpí nedostatkom toho, čo potrebuje (25). Láska – caritas – bude vždy potrebná, a to aj v najspravodlivejšej spoločnosti. Neexistuje nijaké spravodlivé štátne usporiadanie, ktoré by urobilo službu lásky zbytočnou. Vždy tu budú utrpenia, ktoré si vyžadujú útechu a pomoc. Vždy tu bude samota. Vždy tu budú aj situácie materiálnej núdze, v ktorých je nevyhnutná pomoc formou konkrétnej lásky k blížnemu (28). Podľa vzoru, ktorý nám ponúka podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, je východiskom jednoducho odpoveďna to, čo je v každom čase potrebné: hladných treba nasýtiť, nahých obliecť, chorých ošetriť a liečiť, uväznených navštíviť (31). Sv. apoštol Pavol nás vo svojom Hymne na lásku učí, že láska je vždy niečo viac než jednoducho činnosť: „A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo“ (1 Kor 13, 3). Tento hymnus má byť pre nás všetkých magna charta, pretože v nej sú zhrnuté všetky úvahy, ktoré rozvinul pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike o kresťanskej láske. (Deus caritas est) Hlboká osobná účasť na potrebách a utrpeniach blížneho nie je dať mu niečo zo seba, ale seba samého (34). V tomto zmysle sú večne platné slová z Listu sv. apoštola Pavla Galaťanom: „Kým teda máme čas, robme dobre všetkým...“ (6, 10). „Svedectvo lásky je najpresvedčivejším argumentom, ktorý môžu kresťania ponúknuť ako dôkaz existencie Boha – Lásky, je to najvznešenejšia cesta, o ktorej hovorí svätý Pavol (porov. 1 Kor 13).“ (Kde je tvoj Boh?, 3). Nech nám aj tieto myšlienky nad skutkami telesného milosrdenstva pomôžu pochopiť a praktizovať to v každodennom živote. František Dancák

Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Každý z nás iste rád spomína na svoje detstvo. A iste pamätá aj na slová svojej matky, ako nás učila modliť sa, ako nám na srdce kládla dobré rady a napomenutia...Vyrástli sme, odišli do škôl, do života, do sveta. Ale na dobré slová našej matky sme nezabudli a s láskou spomínali: „Naša matka to takto myslela, tak povedala...“ A preto sme sa k týmto slovám neraz vracali a spomínali.Ako kresťania máme tiež spoločnú matku – nebeskú Matku Pannu Máriu. Dal nám ju Ježiš Kristus, keď zomieral na krížiAj ona nám zanechala niekoľko slov. Nie je ich mnoho, ako by sme čakali. Sú to však slová plné lásky, starostlivosti, povzbudzujúce slová, o ktorých by bolo možno napísať knihy.

Od anatomického pohledu k biblickému. Hlava, ústa, oči, uši, ruce, nohy a srdce. Na zdraví těchto sedmi částí našeho těla závisí kvalita našeho života i život sám. Každá z nich přitom nese svůj přesný význam v anatomickém slovníku i jasný smysl v biblickém textu. O sedmi částech lidského těla vzniklo nejvíce přísloví, poučení i aforismů… Max Kašparů dokládá, že tělo a duše, tělesný a duchovní život, tvoří jeden neoddělitelný a vzájemně provázaný celek. Úvahy zakončené biblickým citátem dokazují, že máme věřit opravdu celým tělem. Hlavou, protože víra má být rozumná. Ústy, protože jimi hovoříme s Kristem a o Kristu. Očima a ušima, protože jen skrze ně vidíme znamení doby a slyšíme hlas potřebných. Skrze naše ruce je naše víra činorodá. Pohyb našich nohou zajišťuje, že neustrneme na místě. Díky srdci je pak naše víra laskavá, a ne studená. Vychutnejte si úvahy o víře, do níž je zapojen celý člověk!

František Alth bol kňazom a duchovným správcom v Osadnom. Počas barbarskej noci v roku 1950 bol so spolubratmi odvlečený na nútené práce a neskôr väznený. Po prepustení bol tajne vysvätený za kňaza. Svoje prednášky a myšlienky si zaznamenával aj písomne. Teologickú náuku dokázal pretaviť do zrozumiteľnej reči pre veriacich. Po boji s ťažkou chorobou zomrel na Veľkonočnú nedeľu v roku 2005.Publikácia Siahni po šťastí, ktoré s Prítomným si bola vydaná z úcty k nemu ako k autorovi, ktorý v období prenasledovania a v ťažkých chvíľach prechádzal temnými nocami. Ide o prvú knihu vydanú z dielne autora. Ako samizdatové dielo vyšla pod názvom Ruža oranžová, duchovné pohľady.Kniha je plná zamyslení pre tých, ktorí radi v tichu svojho srdca zotrvávajú s Bohom. František Alth podáva známe témy svojským prístupom a osobitým spracovaním. Kniha je preto duchovným osviežením a čítaním, pri ktorom nie je dôležité obsiahnuť nové poznatky, ale stráviť čas so svojím Bohom.

Nejkrásnější stránky z Deníčku. Deníček Faustyny Kowalské nás učí objevovat milosrdnou Boží lásku, kontemplovat ji v běžném životě, což znamená jednoduše prožívat náš život s Ježíšem. Faustynina spiritualita je evangelní a využívat ji může každý, bez ohledu na své povolání, vzdělání, věk či postavení. Tím, jak důvěřuje Bohu, nás Faustyna učí odpovídat na lásku Boží, jež nás předchází. Naše odpověď spočívá v plnění Boží vůle, lásce k bližnímu, církvi a eucharistii i v úctě k Matce Boží. Knížka přináší v promyšleném řazení nejkrásnější citáty světice. Udělejme každý den v roce krůček vstříc k Božímu milosrdenství v naší duši. „Faustyno, ať se tvé poselství světla a naděje rozlévá po celém světě. Ať přivede hříšníky k obrácení, utiší řevnivost a nenávist, otevře lidi i národy skutečnému bratrství. S tebou hledíme na tvář vzkříšeného Krista, přijímáme za svou tvoji modlitbu důvěrného odevzdání se a s pevnou nadějí říkáme: Ježíši, důvěřuji Ti!“ – Jan Pavel II. (1920–2005)

K nadšenému služebníku v dějinách spásy. 150. výročí prohlášení svatého Josefa za ochránce všeobecné církve podnítilo papeže Františka k formulaci jeho sedmi nových jmen: Ochránce Vykupitele, Boží služebník, Služebník spásy, Průvodce těžkými časy, Ochránce vyděděných, Ochránce zarmoucených, Ochránce chudých. Texty k meditaci jsou plodem jubilejního Josefovského roku. Nalezneme v nich výzvy k důvěrnějšímu vztahu k tomuto velikánu víry, strážci Božích tajemství a inspirátoru rodinného života.

100 % domáce rady, skúsenosti a povzbudenia nielen od manželov. Odporúčame dávkovať aspoň raz denne.. Čo je najdôležitejšie v manželstve? Toto nie sú iba prázdne reči, ale rady skúsených. Viac ako 300 myšlienok v príťažlivej grafike. Od domácich autorov: Max Kašparů, Richard Vašečka, Marián Valábek, Elias Vella, Tomáš Kováčik, manželia Kondelovci, Ocilkovci, Predáčovci a ďalší...Oslovili sme viaceré slovenské kresťanské manželské páry a pýtali sme sa kňazov, ktorí s manželmi pracujú, aby nám prezradili, čo považujú pre manželstvo za najdôležitejšie, čím sa v ňom treba riadiť.Ukážky:Trpezlivosť je v manželstve absolútne kľúčová. Manželstvo nie je šprint, ale maratón. Treba naň celý život. (Richard Vašečka)Stačí sa naučiť nechať toho druhého robiť veci po svojom. Konflikty zvyčajne vznikajú okolo bežných, nie dôležitých vecí. (manželia Predáčovci)Manželka nesmie svojho manžela preceňovať ani podceňovať, musí ho prijímať takého, aký je – a vyhne sa sklamaniu. (Marián Valábek)S minulosťou už nevieme nič urobiť, ale ak niečo zmeníme dnes, môžeme zmeniť budúcnosť. (Mário Schwarz)Odpustenie je cesta, na ktorú každodenne nastupujeme, nie brána, ktorou raz prejdeme a všetko je vyriešené. (manželia Polakovičovci)Ak prežívajú manželia svoj život v mrzutosti a smútku, nemôžu sa spoločne radovať zo života. Smiech je súčasťou komunikácie a hovorí nám: „Cítim sa s tebou dobre. Som s tebou šťastný. Dávaš mi pocit istoty a bezpečia.“ (Elias Vella)Budujte spoločné zážitky. Na večery s internetom v starobe spomínať nebudete. (Tomáš Kováčik)Najlepšie rozhodnutia, ako zvládnuť a vyriešiť krízy, sme dostali na kolenách. (manželia Vancákovci)Muži, neriešte! Stačí len počúvať. Ak žena potrebuje radu alebo riešenie, jasne nás o to požiada. (manželia Kondelovci)Jeden z najväčších nepriateľov manželstva sa volá postupné vzďaľovanie sa. (manželia Sochorovci)

Božie slovo dáva životu zmysel a smer: jeho "dopravné značky" môžu usmerňovať naše kroky vo všetkých situáciách nášho života.

Myšlienky o kňazskom celibáte. Úvahy o celibáte, o jeho zmysluplnosti a možnostiach zdravého naplnenia sú zaujímavým čítaním pre kandidátov kňazstva, predstavených kňazských seminárov, kňazov samých, ale aj laikov, najmä mladých mužov a žien, ktorí sa pre celibátny spôsob života rozhodujú.

Zamyslenia inšpirované evanjeliom. V zhone povinností, pod tlakom rozhodnutí a termínov je človek otrokom každodennosti. Modlitba, rozjímanie, bohoslužba privádza človeka k pokoju - a to je dnes prepych. Zišlo vám niekedy na um, že žijete v prepychu? Viac sa dočítate v tejto zaujímavej trilógii.

Zamyslenia inšpirované evanjeliom. V zhone povinností, pod tlakom rozhodnutí a termínov je človek otrokom každodennosti. Modlitba, rozjímanie, bohoslužba privádza človeka k pokoju - a to je dnes prepych. Zišlo vám niekedy na um, že žijete v prepychu? Viac sa dočítate v tejto zaujímavej trilógii.

Nitriansky biskup Viliam Judák prichádza so štvrtou sériou adventných zamyslení, ktoré sa odvíjajú od postáv svätcov v adventných a vianočných dňoch. Životopisné črty svätých a blahoslavených dopĺňajú príbehy a legendy z rôznych krajín, ktoré čitateľa pozývajú na prežívanie hlbokej atmosféry Adventu a Vianoc.

K podstate vykúpenia nepatrí len zadosťučinenie Bohu za hriechy, ale aj povznesenie ľudských tvorov na vyššiu úroveň, než akú mali predtým, totiž do stavu Božieho synovstva. Tento stav je koreňom Božej milosti a nezaslúženým darom, ktorý je nezávislý na ľudských zásluhách, rode, rase, vzdelaní či bohatstve. Cisárovná Mária Terézia svoje deti dala zvážiť a potom zo striebra tejto váhy dala zhotoviť ich podobu. Takto ich potom zasväcovala milostivému obrazu Božej Matky. Bol to iste ušľachtilý zvyk! Avšak touto váhou nikdy nebola vyvážená dôstojnosť, ktorej sa cisárskemu dieťaťu dostalo pri sv. krste – dôstojnosť Božieho dieťaťa. Koľko útechy a sily je obsiahnuté vo vedomí tejto najvyššej ľudskej dôstojnosti ako vrcholného ovocia vykúpenia! Aj keby nám bolo všetko odňaté – zdravie, sloboda, dobré meno, majetok a i. – nikto nám nemôže vziať bez našej vlastnej viny Božie synovstvo, túto legitimáciu pre večný život.

K podstate vykúpenia nepatrí len zadosťučinenie Bohu za hriechy, ale aj povznesenie ľudských tvorov na vyššiu úroveň, než akú mali predtým, totiž do stavu Božieho synovstva. Tento stav je koreňom Božej milosti a nezaslúženým darom, ktorý je nezávislý na ľudských zásluhách, rode, rase, vzdelaní či bohatstve. Cisárovná Mária Terézia svoje deti dala zvážiť a potom zo striebra tejto váhy dala zhotoviť ich podobu. Takto ich potom zasväcovala milostivému obrazu Božej Matky. Bol to iste ušľachtilý zvyk! Avšak touto váhou nikdy nebola vyvážená dôstojnosť, ktorej sa cisárskemu dieťaťu dostalo pri sv. krste – dôstojnosť Božieho dieťaťa. Koľko útechy a sily je obsiahnuté vo vedomí tejto najvyššej ľudskej dôstojnosti ako vrcholného ovocia vykúpenia! Aj keby nám bolo všetko odňaté – zdravie, sloboda, dobré meno, majetok a i. – nikto nám nemôže vziať bez našej vlastnej viny Božie synovstvo, túto legitimáciu pre večný život.

Pred rokmi nakrútili v Amerike film pod názvom Svet temnôt. Jeho dej je nasledovný: V Jeruzaleme na Golgote robia vykopávky. Archeológ naraz oznámil, že našiel hrob Jozefa z Arimatey. V hrobe ležala mŕtvola muža so stopami ukrižovania. Archeológ ukazuje mŕtvolu všetkým a vyhlasuje: Toto je Kristovo telo; teda Kristus nevstal z mŕtvych. Táto správa pôsobí ako zemetrasenie. Všetko, čo žije z Krista, čo Krista pripomína, je odsúdené k zániku. Kňazi odchádzajú do civilného zamestnania, kostoly sa zatvárajú, kláštory sa vyprázdňujú, kríže miznú z domácnosti a z verejnosti. Svet sa ale dostáva do duchovných temnôt. Život sa stáva džungľou, prestávajú platiť všetky mravné hodnoty. Naraz sa zistí, že svet predsa stál na Kristovi, aj keď ho neuznával a popieral. Archeológ však pred smrťou pod ťarchou výčitiek svedomia priznáva, že jeho tvrdenie nebolo pravdivé. Všetko to urobil len z túžby po senzácii, aby sa stal slávnym. „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval“, spievame s oduševnením na veľkonočné sviatky. „Pán naozaj vstal z mŕtvych...” (Lk 24, 34). Po svojom umučení a vzkriesení sa zjavoval svojim učeníkom a ukazoval im svoje prebodnuté ruky a nohy (porov. Lk 24, 39). Od tejto chvíle je táto skutočnosť radostným a víťazným pozdravom: Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal!

Slávny sochár Thorwaldsen prechádzal raz okolo mramorových balvanov. Odrazu radostne vykríkol: „Už ho mám!“ Keď sa pýtali, koho vlastne má, odpovedal, že anjela a ukazoval na veľký neforemný kus mramoru. Chcel vytesať veľkú sochu anjela a videl ho už v tej skale akoby hotového. V každom v nás sa skrýva Božie dieťa, stvorené na Boží obraz. Ako takí sme budúci dedičia nebeského kráľovstva... Preto k podstate vykúpenia nepatrí len zmierenie Božej urážky za hriechy, ale i povznesenie ľudských tvorov na vyššiu úroveň, ako sme mali predtým, a to do stavu Božieho synovstva. Tento stav je koreňom Božej milosti a nezaslúženým darom, ktorý je nezávislý od ľudských zásluh. Koľko útechy a sily je vo vedomí tejto najvyššej ľudskej dôstojnosti ako vrcholu ovocia vykúpenia! Aj keby nám bolo vzaté všetko, nikto nám nemôže vziať bez našej vlastnej viny Božie synovstvo, túto legitimáciu pre večný život. Preto sv. Ján vo svojom veľkolepom úvode o živote Ježiša Krista svedčí: „Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou“ (Jn 1, 16).

Nedeľou o mýtnikovi a farizejovi nás začína svätá Cirkev pripravovať k veľkému pôstu. V túto nedeľu nám predkladá k čítaniu toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: «Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.» Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: «Bože, buď milostivý mne hriešnemu.» Hovorím vám: tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lk 10, 10-14). Podstatou pôstu je pokora. S mýtnikom, pokorným a nesmelým, klaniame sa aj my Božskému Spasiteľovi. Porovnávame svoje nedostatky a slabosti, a potom zisťujeme, že niet v nás mnoho, s čím by sme sa mohli chváliť pred Bohom. Už žalmista sa sťažuje: „Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. A je ich viac, než mám vlasov na hlave, až mi z toho srdce zamiera“ (Ž 40, 13). Toto si iste uvedomoval aj mýtnik, preto jeho vyznanie: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“, je vyjadrením vnútra jeho duše. Preto jeho pokora je pravdivá a úprimná. Mnohým z nás je známy 30-dielny televízny seriál Tridsať prípadov majora Zemana. Tiež popularita, ktorú si získal hlavný predstaviteľ tohto seriálu, herec Vladimír Brabec. Na otázku novinára, ako „chutí“ popularita, Vladimír Brabec odpovedal: „Niekedy je na škodu; človek musí zostať pri zemi.“

Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Pro děti a mládež vypráví Anna Peirettiová. Knihu Prorok libanonského spisovatele Chalíla Džibrána oceňují stále nové generace čtenářů na celém světě.Hlavní postava, prorok Mustafa, zde krásným a poetickým jazykem vypráví o tom nejobyčejnějším a zároveň nejdůležitějším v lidském životě. O lásce, dětech, jídle, práci, radosti i bolesti, svobodě, poznání a přátelství. O modlitbě, o dobru a zlu, o kráse i soumraku lidského putování po této zemi. Poselství moudrosti a lásky, plné citů i fantazie, je inspirací pro každého, kdo hledá pravdu psanou srdcem.Jedno z nejoblíbenějších literárních děl dvacátého století vychází poprvé v úpravě pro mladší čtenáře. Toto zpracování se bude líbit i všem, pro něž je originál zatím příliš velkým soustem. S textem se přirozeně snoubí ilustrace známého italského výtvarníka Alessandra Sanny.

Svazek Potěšení není nikdy dost obsahuje tři knížky fejetonů Hany Pinknerové na téma vděčnost, radost a potěšení. Potěšení jsou pro autorku „Boží milostné vzkazy, jež na nás čekají na našich denních cestách“. Věnovala se jim do hloubky tři roky. V první části vypráví o potěšeních, která jsou – ale neměla by být! – samozřejmá. V druhé fázi se snaží najít potěšení v tom, co nebývá příjemné. Otázka, kterou si položila v třetím roce svého hledání, zní: Existuje něco, co se nedá v potěšení proměnit? Dospěla k této moudrosti: „V každé situaci, za všech okolností, vždycky stojí za to, potěšení hledat. Bůh totiž slibuje, že kdo hledá, ten najde. A potěšení jsou jeho disciplína.“ Obsahuje dříve vyšlé knihy Jedno potěšení týdně, Další porce potěšení a Dneska jsem to stihla doplněné trojicí úvah autorky. Krásu autorčiných krátkých zamyšlení oceníte zvláště ve chvíli, kdy pro samé povinnosti žádná potěšení kolem sebe neuvidíte. Stanou se vašimi nevšedními průvodci uprostřed všedních dní.

Nebuď iba obyčajný kresťan. Buď odvážny veriaci!Dospievanie je náročné a občas dokonca naháňa strach! Kniha Zarev ako lev pastora Leviho Luska ti posilní vieru, aby si dokázal robiť ťažké veci, ako napríklad:- s odvahou skúšať nové veci, - nevzdať sa nádeje ani zoči-voči ťažkostiam a bolesti, - čeliť obavám súvisiacim so školou a vzťahmi, - objaviť radikálnu odvahu hovoriť o svojej viere v Ježiša, - byť sám sebou, kdekoľvek sa ocitneš, - pochopiť svoju úlohu vo veľkom Božom príbehu.90 zamyslení obsahuje biblické verše, modlitby, fascinujúce fakty a rubriku „Teraz zarev!“, ktorá ťa motivuje robiť odvážne kroky viery. Neskrývaj svoju vieru a nenechaj ju zakrpatieť – ale zarev ako lev!

"Poznáme pekný príklad a svedectvo svätej Bernadety (1844 – 1879), ktorú po zjavení Panny Márie v Lurdoch vyšetrovali a skúmali pravosť toho, čo hovorí. Presviedčali ju, že si to vymyslela a nik z tých, ktorí ju vyšetrovali, jej nechcel veriť. Svätá Bernadeta má k týmto ľuďom krásny Boží postoj, keď hovorí najviac protestujúcemu vyšetrovateľovi: „Ja tu nie som na to, aby som vás presvedčila, mám vám to len oznámiť.“ Aj my sme tu nie preto, aby sme niekoho nasilu presvedčili, nech je veriaci, ale sme tu preto, aby sme vierou, ktorú sme prijali, mohli ľuďom oznámiť, kde je naše bohatstvo, kde je náš poklad, a nehanbili sa vydávať svedectvo o tom, komu sme uverili (pozri 2 Tim 1, 12). Život kresťana je na očiach tohto sveta, preto je potrebné v tomto zdravom zmysle a smere provokovať. Nie negatívne, násilne, nechutne, dotieravo, ale s nákazlivou ponukou krásnych a pozitívnych ľudských hodnôt. Možnosti k tomu máme každý deň, ako sa to spieva v jednej kresťanskej piesni: „...nečakaj na svoj deň, na svoj čin, každá chvíľa sa ti ponúka“. „Kristov učeník si nemá vieru len zachovať a z nej žiť, ale ju má aj vyznávať, s istotou o nej svedčiť a šíriť ju...“ (KKC, 1816), „až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8). Tak povzbudzoval už Pán svätého Pavla: „Neboj sa, len hovor a nemlč, veď som s tebou...“ (Sk 18, 9). „Budúcnosť kresťanstva je v jeho pravdivosti. Bez obalov, bez fráz budeme rozprávať, čo cítime a čo myslíme, musia to byť doslova svedectvá nášho života, a len táto pravda, žitá a úprimná, nás zachráni a vyslobodí“ (A. Srholec: Ako čerstvý chlieb, 7). Lebo „dnešný svet počúva radšej svedkov než učiteľov a učiteľov len vtedy, keď sú aj svedkami“ (pápež Pavol VI., 1974). Nech k tomu poslúži aj táto zbierka myšlienok."

Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Ľudia sa dnes málo zamýšľajú nad životom v zmysle slov Svätého Písma a málo uvažujú o zmysle svojho života, ktorý má svoj cieľ v nebi. Je to na ujmu zmysluplnosti ľudského konania a zodpovednosti za život, ale aj na ujmu radosti zo života, ktorý má svoje žalosti, ale nie bez šťastia a radosti. Táto radosť nachádza svoju odpoveď v evanjeliu, ktorého doslovný preklad je „radostná zvesť“ (euangelion). Preto aj kňaz, ktorý sa prihovára ľuďom v homílii, má za úlohu aktualizovať večné pravdy v konkrétnych udalostiach súčasného života. Pravda evanjelia totiž zostáva stále tá istá, aj keď naše okolností života sú menlivé. Snažil som sa v úvahách a zamysleniach, v príhovoroch a usmerneniach, byť priamym aj v bolestných otázkach života, aby som neobchádzal pravdu evanjelia, o ktorej sa píše: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč, preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ /Hebr 4,12/. Mnohí by radšej obišli problematické miesta života, aby sa nedostali do konfrontácie so súčasnými názorovými trendami, ale to sa nedá, ak chceme zostať verní Kristovmu učeniu. Nechcem sa dotknúť nikoho v jeho názoroch, ale chcem zostať verným učeniu cirkvi, ktoré nie je konzervatívne, ale je vždy aktuálne. Mnohokrát až nasledujúce generácie hovoria o omyloch rozličných ideológií, na ktoré sa ľudia báli vo svojom čase otvorene reagovať, a tým sa spôsobilo veľa ťažkých dopadov na celé generácie. Tí ľudia, ktorí si prešli ťažkými skúsenosťami minulých ideológií, už by nechceli nič podobné zažiť a nechcú, aby to zažívali aj budúce generácie. Ak sa hĺbavo zamýšľame nad aktuálnymi problémami svojej doby v zmysle slov Písma, nedôjdeme k žiadnym omylom, lebo Boh sa v ničom nemýli. Len my, ľudia, si musíme dávať veľký pozor, aby nás zlé interpretácie aj slov Písma neodviedli od pravdy, preto nám apoštol Peter zdôrazňuje: „Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzniklo z ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha“ /2Pt 1,20-21/. A tak vám prajem veľa podnetných zamyslení nad životom, ktorý má cenu večnosti, a tým aktérom, ktorí sa zaslúžili o vydanie tejto publikácie a zozbierali i usporiadali tieto zamyslenia do knižnej podoby zo srdca ďakujem a na všetkých vás zvolávam Božie požehnanie a ochranu Božej Matky. +Milan. "SLÁVA ISUSU CHRISTU!"