Leotina záhrada

Láska a nenávisť. A ešte ľudská pýcha, ktorá dokáže rozdúchať nenávisť do takých rozmerov, že vytvorí okolo človeka neprekonateľnú hradbu. Teda takmer neprekonateľnú, lebo ešte je tu vďaka Bohu láska. Okolo toho sa točí príbeh Leoty a záhrady jej kvetov a rodinných vzťahov. Leotinu záhradu z pera Francine Riversovej jednoznačne odporúčam každému, kto obľubuje príbehy s napínavými zápletkami.

Leotina záhrada je ďalším príkladom knihy, ktorá sľubuje viac než ponúka. Obrovský potenciál, ktorý je rozvinutý len v pár riadkoch na zadnej obálke knihy. Typ románu, pri ktorom sa akosi automaticky žiada pohodlne sa zabaliť do deky a vychutnávať si teplý čaj, pretože podľa toho, čo hovorí obsah, by malo jeho čítanie priniesť pokoj a teplo do srdca (a to aj bez teplého čaju). Namiesto toho zisťujem, že čaj vypijem bez toho, že by som sa hlbšie ponorila do deja, pretože ten dej... je plytký, povrchný. Alebo ani nie tak dej, ako skôr postavy v ňom. Spoločnosť sa delí na zlých a dobrých. Matka, ktorej sú do úst vložené slová postáv z prvoplánových venezuelských telenoviel, pretože ju nezaujíma nič iné, len dcérine štúdium na prestížnej univerzite a stretávanie sa s ľuďmi z dobrých rodín. To by bolo ešte v poriadku, keby tá chudera mala aj iný život a nerozprávala dokola len tie isté vety. Stará mama, ktorej vzťah s vnučkou je od začiatku obnovenia ich kontaktu dokonalý, rozhovory vedú ako „seberovné“, necítiť tam žiadny generačný rozdiel, vôbec nepoznať, že tá pani má vyše osemdesiat, všetkému sa rozumie, na všetko ma triezvy názor ako hociktorá dvadsiatka. Neviem, či sú v Amerike nejaké superbabky, ale keď som si predstavila hoci aj mladšie „babky“ u nás (a také tie bežné rozhovory s nimi), vyplýva mi z toho jediné: románu chýba prvok reality, nech ide aj o obyčajné rozhovory. Charaktery nie sú prepracované, všetky postavy sú (bez ohľadu na to, či ide o dobrých či zlých, mladých či starých) na jedno kopyto, nech sa snažím ako chcem, neviem si ich v mysli „oživiť“, pri čítaní vidím len úsilie autorky a písmená v knihe. Škoda, ako veriaci človek som sa tešila na čítanie „s pridanou hodnotou“, no štýl, akým je kniha písaná (alebo len preklad?) ma sklamal. Žiadalo by sa mi náročnejšie čítanie. Veľmi by ma upokojilo, keby sa našiel niekto s podobným názorom, pri zhliadnutí recenzií mi totiž nejde do hlavy, či sú naozaj všetci ľudia s takouto formou románov (Riversová, Classenová, Wingateová...) stotožnení. Nemôžem si pomôcť, mne tam NIEČO chýba.

Som maximálne spokojná. Knižka určite zostane v mojej knižnici natrvalo.

Celkovo sa mi táto knihy veľmi páčila. Úvod pekne pomaly vťahuje do deja. Všetky postavy sú veľmi zaujímavé, napr. postava Nory je na jednej strana extrémne sebecká, spočiatku som z nej mala aj nervy, ako sa môže správať tak ako sa správa, takže opis autorky je naozaj "vťahujúci" :) Veľmi pekný príbeh o odpustení, Božej láske a o ľuďoch, ktorý prežívajú každodenné starosti a radosti. Boli chvíle, keď sa mi chcelo plakať, ale viac bolo situácií, keď som sa riadne rozosmiala. V tejto knihe je kúsok romantiky, ale aj problém interupcie a eutanázie. Jediné čo sa mi nepáčilo, bol spôsob, akým zomrela stará pani....trochu od veci, nechápem, prečo tam autorka zamiešala ďalšiu osobu pred koncom knihy. Odporúčam každému, kto si rád prečíta oddychovú, modernú knihu s nádychom náboženstva a má na to dostatok času ( kniha je dosť hrubá :) )

...wau...úchvatná knižka....wau....prečítaná za 2 dni....posolstvo z tejto knižky....odpúšťajme si každý deň navzájom a nečakajme na to,že neskôr.....to neskôr už nemusí prísť...žijme v pravde...pravda oslobodzuje a prináša porozumenie....a tie nádherné rozhovory s Bohom...nehanbiť sa za to....láska k Bohu nás posilní.....wau...nič iné sa na túto úchvatnú knižku nedá povedať....wau....

Krásna kniha. Odhaľuje zverstvo eutanázie. Veľmi ma oslovila a prečítala som ju na jeden dych. Ukazuje nám aké dôležité je materstvo a ako to uškodí obom stranám aj deťom aj matkám keď čas ktorý majú matky venovať deťom venujú niečomu inému. Potom vznikajú neopísateľné zranenia na celý život.

Túto knihu som "zhltla jedným dychom". Je to pútavé čítanie, ktoré vtiahne čitateľa do deja natoľko, že sa nevie odpútať. Príbehy rôznych ľudí, ich povahy, osudy, komunikácia...to všetko čo život prináša som našla v tejto knihe. Ale aj návod ako sa nechať formovať a nežiť v klamstve, lež vychádzať k ľuďom, počúvať ich a milovať...Tak ako Leota, ktorá síce celý život "zahrabaná" v záhrade milovala v hĺbke svoje deti a svoju ženskosť vkladala do skrášľovania záhrady, aby z nej mali radosť aj iní. Krásne pochopenie jej obety života v skrytosti dokázala odhaliť jej vnučka, ktorá mala otvorené srdce a láskou premieňala svet i ľudí okolo. Táto kniha mi dala veľmi veľa a verím, že po nej určite siahnem po ďalšej od tejto autorky.