Oči všetkých sa upreli na neho

Lukášovo evanjelium svojím originálnym naratívnym štýlom, univerzalizmom spásy, prorockým profilom Ježiša a osobitým antropologicko-psychologickým akcentom sa javí ako mimoriadne inšpiratívne literárne svedectvo Ježišovho spôsobu ohlasovania evanjelia, ktoré pomocou Ducha Svätého pokračovalo v následnom evanjelizačnom úsilí Cirkvi.

Pri analýze Lukášových perikop sa zo synchrónnych metód v práci uplatňuje naratívna analýza v súčinnosti s psychologickým prístupom, využívajúcim najmä poznatky dynamickej psychológie. Zvolený postup umožnil štrukturálnu lektúru evanjelia poskytujúcu pozoruhodné závery. V práci sa najprv analýzou Lukášovho slovníka demonštroval dôraz evanjelistu na poznávanie a najmä na emotivitu osôb, ktoré vzájomne reflektujú psychologické dianie v osobách. Zároveň sa ukázalo, že nástroj Lukášovho naratívneho umenia a teologicko-antropologickej interpretácie dostupných prameňov a tradícií veľmi účinným spôsobom prezentuje Ježišovu evanjelizáciu po obsahovej aj formálnej stránke. Evanjelizácia sprostredkúva záchranu človeka a zvlášť v Lukášovom evanjeliu nabáda ku konverzii, ktorá mimochodom súvisí s celkovým dozrievaním človeka, charakterizovaným okrem iného aj kognitívnou a emotívnou otvorenosťou poslucháčov, ktorú primárne iniciuje jedinečnost' osoby Ježiša Krista a špecifický obsah jeho učenia.

Proces evanjelizácie dotvárajú literárno-teologickým spôsobom Lukášove témy Božej návštevy, konverzie, hostiny, cesty a najmä milosrdenstva. Konverzia a učeníctvo napomáha osobnú integritu, keď osoba milosrdenstvo nielen prijíma, ale ho i odovzdáva, čím účinne evanjelizuje.

Štrukturálne skúmanie spôsobu Ježišovej evanjelizácie v Lukášovom evanjeliu dopomohlo ku konceptualizácii integrálnej evanjelizácie osôb a poskytuje pre ňu účinné impulzy. V práci zvolený interdisciplinárny dialóg medzi biblickou exegézou, psychológiou a postrehmi zo spirituálnej teológie poskytol špecifické podnety, ktoré môžu pomôcť aj v rámci novej evanjelizácie v Cirkvi.