Hojenie zranených vzťahov

Recenzia z blogu

Martin H. Padovani po predchádzajúcom titule Hojenie zranených emócií, prišiel s pokračovaním v podobe knihy Hojenie zranených vzťahov. Ako poradca získal skúsenosti, ktoré tu naplno prejavil. Z rozhovorov s ľuďmi nadobudol aj nové vedomosti, hľadiská na nazeranie problémov vo vzťahoch.

Kniha je rozdelená do niekoľkých kapitol. Nie je veľkým prekvapením, že hneď ako prvá je oblasť komunikácie. Autor tu poukazuje na jej dôležitosť nielen v partnerských, manželských vzťahoch, ale v celom živote človeka má nezastupiteľné miesto. Bez komunikácie, investovaného času nemôže vzniknúť vzťah, resp. dlhodobo udržateľný vzťah. Ak niekto nevie komunikovať, Boh mu stále dáva do života ľudí, s ktorými môže túto schopnosť zlepšovať. Tiež zdôrazňuje dôležitosť, že nemôžeme zmeniť ľudí, ani svojho partnera. Môžeme sa zmeniť len my sami. Prebrať zodpovednosť za seba, svoje správanie, odovzdať sa Bohu a naplno prežívať Jeho lásku.

Autor tu poukazuje na pravdy, ktoré zväčša všetci poznáme a pri čítaní si povieme „Jasné, je to tak.” Niektoré pasáže sú známe z reálneho života a tiež sa potvrdili aj v knihe – žiadny človek nám nečíta myšlienky. Ani manžel nie. Pozýva nás k tomu, aby sme sa učili vyjadrovať svoje potreby, myšlienky, názory. Dôležitá je aj forma prezentácie niečoho, čo chceme, či potrebujeme. V praxi sa osvedčilo používanie „ja výrokov“ – sú to vyjadrenie, ktorého hovoria o nás, čo nás zranilo, ako sa cítime. Ten druhý to nevníma ako zraňovanie a nezaujme obranný postoj.

Okrem komunikácie vyzdvihuje dôležitosť schopnosti načúvania. Druhý človek potrebuje vedieť, že ho skutočne počúvame. Je to aj o tom byť s ním v čase tu a teraz. Pri vzťahoch môže nastať konflikt. Nie je to niečo negatívne. Podstata tkvie v tom, že udržuje vzťah zdravý a funkčný.

Pekné posolstvo prináša téma straty. Ak niekto niečo stratil, prežíva smútok. Musí u neho prebehnúť proces uzdravenia a odlúčenia, že niečo nie je, skončilo to. Upozorňuje autor na to, že priatelia majú tendenciu zľahčovať situáciu. Aj z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že akékoľvek utešujúce slová v tej chvíli človek nevníma. Skôr hľadá niekoho, kto ho vypočuje a venuje mu to, čo je v dnešnej dobe tak drahé – svoj čas.

Kniha sa nevyhýba ani kontroverznej téme dneška: rozvodu. Tomu sa venuje celá ôsma kapitola. Prináša pohľad na vzťah manželov i na to, ako tento celý proces môžu vnímať deti. Autor tu pripomína, že „Biblia a Ježiš sa vyslovujú proti rozvodu, čo rozvádzajúcim iba pridáva k ich pocitom viny a hanby. Ale hoci v manželstve zlyhali a potrebujú spoznať príčiny svojho zlyhania, nie sú to zlí ľudia“ (s. 124).

Kniha prináša náhľad na vzťahy zo širokého uhla. Ja som si vďaka nej uvedomila mnohé veci, ktoré som predtým vnímala nesprávne resp. ako som bola naučená vnímať veci. Verím, že pomôže mnohým v nazeraní na vzťahy a čo je najdôležitejšie – nemôže byť dobrý vzťah taký, do ktorého sme nevložili svoj čas a v ktorom by sme nekomunikovali. To sú základné piliere na ktorých je možné stavať ďalej. Nemusí sa to týkať len partnerských vzťahov, ale aj kamarátskych, rodinných.

Pre mňa bola každá kapitola obohacujúca, prinášajúca nový svieži vzduch do niektorých mojich názorov. Určite siahnem aj po autorovej predchádzajúcej knihe.

Autorka recenzie: Júlia Štefeková

Vydavateľská anotácia

Potrebujeme pochopiť rozdiel medzi sebaláskou a sebeckosťou.

Osoba so zdravou sebaláskou má zo seba dobrý pocit, stará sa o seba všemožným spôsobom, má sebaúctu a berie zodpovednosť za svoj život, napriek tomu je schopná sústrediť sa na druhých a byť s nimi v spojení.

Sebaláska znamená byť schopný vytvoriť rovnováhu a hranice medzi sebou a druhými a tak si pestovať osobnosť a dobré vzťahy. Keď si je osoba vedomá svojej osobitosti a cení šiju, má možnosť úspešne sa dať do vzťahu s iným jednotlivcom a dovolí inej osobe, aby bola osobitou.