Recenzie:

Veľmi príjemné čítanie i keď o bolesti a bojovaní s ňou. Dodáva človeku odvahu a otvára oči!

Po prečítaní tohto titulu som si uvedomila, že celý čas, čo som ho čítala mi v podstate nič nové nedal. Necítila som z tejto knihy žiadnu emóciu a skôr bolo pre mňa jej čítanie povinnosťou ako radosťou. Musela som sa do toho nútiť a celý čas čítania som len čakala, že kedy už bude koniec. Na tejto knihe bolo viacero dôvodov prečo sa mi nepáčila. j keď na anjelov verím, niektoré príbehy mi prišli nedobré alebo vymyslené. Ďalšou vecou, ktorá ma zarazila bola, že všetky príbehy sa týkali niečoho smutného. Neverím tomu, že anjeli fungujú na lusknutie prstov a keď sa má niečo vážne stať, tak len vtedy človeku pomôžu. Nemali by byť prítomný aj pri radosti človeka? Veľa príbehov tam bolo podobných a potom to celé vyzeralo nudné a narvaté do celku, ktorý vôbec nepôsobil dobre. Moje hodnotenie tohto titulu nie je pozitívne. . Celá kniha mi prišla americky umelá. Myslím, že aj všetky príspevky písali len Američania. To bol pre mňa ďalší mínus. Určite sa niekto nájde, koho kniha môže zaujať a bude sa čudovať môjmu hodnoteniu.

Podľa recenzií, čo som na ňu počula som čakala niečo viac. Je to pekný príbeh, no mne tam niečo chýbalo. Čakala som, že sám chlapec napíše o svojich pocitoch a nie, že to za neho prerozpráva jeho otec. Určite by to bolo iné, keby sám povie, čo videl a tá hodnota by bola potom iná. Napriek tomu to bolo rýchle čítanie a niekoho to môže zaujať viac.

Táto kniha je veľmi silný a emotívny príbeh ženy, ktorej život išiel rôznymi cestičkami. Aj keď sa vždy snažila ísť po tých dobrých, stratila sa. Návrat späť našla vo svojich nepriateľoch, ktorí sa o ňu postarali, zatiaľ, čo jej priatelia sa obrátili proti nej. Kniha rieši otázky potratov, ktoré sa vykonávajú. Čo cítila, keď sama išla na dva potraty? A čo sa stalo po tom, čo sa na jednom zúčastnila a pozerala ho vďaka ultrazvuku? Určite knihu odporúčam...

Veľmi dobre napísaná kniha. Pútavý dej a nečakané zvraty. Kniha o priateľstve, zrade, intrigám a falošnosti. Odporúčam každému nadšencovi Jane Austenovej. Mňa kniha príjemne prekvapila a splnila očakávania.

Úžasná knižka plná myšlienok pre každého človeka. Škoda, že dlhšie trvalo kým sa dej rozbehol a bolo to pútavejšie čítanie. Každému však odporúčam.

Veľmi dobrá divadelná hra. Po prečítaní som si ju chcela znovu prečítať. Je to síce jediná komédia, ktorú som čítala od Shakespeara, zvyšok som čítala len tragédie, vyčarila mi na tvári úsmev a spríjemnila voľný čas.

Táto tenučká knižka rozpráva o každodenných radostiach samotnej spisovateľky. Hovorí o tom, aký príjemný a dokonalý môže byť život, keď človek v každom dni, v každej maličkosti vidí niečo pozitívne a dobré. Žena má starosti s deťmi, s domácnosťou, sem tam sa k tým deťom pridá aj manžel. Preto si zaslúži poriadny relax! A keď bude oddychovať, môže sa začítať do písmenok, ktoré jej prezradia, že Hana Pinknerová píše aj pre ňu s veľkou ochotou a radosťou. Ja viem povedať názor len obyčajnej študentky, ktorú množstvo z toho, čo spisovateľka písala, ešte len čaká. Čítať o niekoho živote je veľmi zaujímavé, lebo danú osobu ani nepoznám, no cez knihu akoby mi bola blízka. Je to pre mňa nové už len tým, že sa s hlavnou postavou nestotožňujem, len ju z krytého kúta pozorujem. Pri niektorých názoroch autorky som sa chcela začať hádať a protirečiť. Veď také Vianoce, by neboli Vianocami, keby mi ako malej nehovorili, že chodí Ježiško. Ja som na to verila a bolo mi ľúto, keď som sa dozvedela, že nakoniec je to inak. A vôbec mi nevadilo, že mi v tom rodičia klamali!! Povedať malému dieťaťu, že darček mu pod stromček dám ja, mi príde ako keby mu tým ničím jeho vianočné prekvapenie a radosť, keď načúva za dvere, či náhodou sa neotvorí okno alebo cez okno neuvidí niečo podozrivé. Podľa pani spisovateľky je to klamstvo. Ja si to nemyslím. Kto dá rodičom prácu? Kto sa o nich stará? Vďaka komu žijeme? Takže darčeky sú tak, či tak od Ježiška. Takýchto krátkych príbehov bolo v malej knihe dosť. Buď by ste s názorom autorky súhlasili, alebo nie. A tak to bolo aj u mňa. Našla som si tam veľa, čo sa mi páčilo, no aj také nudnejšie, ktoré ma nechytili za srdce. Tiež mi tam trochu chýbalo, že nič nebolo písané o riešení nejakých problémov. Potom mi to prišlo, že celý život autorky je len ružový a nemôže mať žiadne trápenie. A to sa mi nechce veriť, že všetko v jej živote išlo po masle. Pre mňa bol toto prvý fejtón a dúfam, že ani posledný. Ja si veľmi rada prečítam aj inakšie knihy od Hany Pinknerovej, lebo čítanie jej diela bolo veľmi príjemné a rýchle. Cítila som sa pri tom ako jej kamarátka, ktorá jej síce do života nemôže zasiahnuť, no v niektorých veciach ju obdivuje. A v niektorých zas nesúhlasí.

Nestáva sa často, že by „spojili sily“ muž a žena a napísali knihu. Práve toho som sa pred čítaním obávala, že čo z toho vznikne. Čítala som, keď už viacerí autori napísali jednu publikáciu a nedopadlo to najlepšie. Pri tejto knihe však môžem povedať, že moje obavy boli zbytočné. Janette Oke aj Davis Bunn sú už skúsení autori a napísali množstvo titulov, či už pre dospelých alebo deti. Leona Stotníkova žena je biblický román, ktorého dej sa odohráva po smrti Ježiša Krista.Leona je slúžka manželky Piláta a Alban je cieľavedomý stotník, ktorý sa chce za pomoci Leony dostať na vyššie posty do Ríma. Preto si ju chce vziať za ženu. Pilát sa bojí vzbury, ktorá by mohla vzniknúť v Jeruzaleme, preto Albanovi dá za úlohu vyšetriť smrť proroka. Takúto úlohu dostane aj Leona od svojej panej. No ich pátranie má pre nich neuveriteľný výsledok, z ktorého sú prekvapení a hlavne šťastní. Ako s ich pátraním však bude spokojný Pilát? Ako prijmú nové veci, ktoré im zaručujú nebezpečenstvo? Kniha je písaná raz z pohľadu Leony, inokedy z pohľadu Albana. Trocha ma prekvapilo, že v knihe tieto dve postavy nevystupujú často spolu. Obaja hľadajú pravdu trocha inak. Leona sa spriatelí s Kristovými nasledovníkmi, zatiaľ čo Alban vyšetruje pomocou vojakov, ktorí boli pri hrobe a ľudí, ktorí boli na Golgote. Dej knihy je pokojný, nenájde sa v nej veľa akčných a napätých scén. Alban bol síce vojak, a veľmi dobrý, no priečili sa mu drastické tresty pre ľudí. V tom čase bolo úplne normálne niekoho ukrižovať, vojaci s tým nemali problém. Čo mali nariadené od Ríma, to museli spraviť. Neposlúchnuť, by mohlo mať veľké následky. Alban si začal zrovna to uvedomovať, že on už nechce poslúchať Rím! To sa mi na hlavných postavách páčilo, že sa nebáli.. Aj keď boli zmätení, našli si priateľov, ktorí sa im snažili pomôcť. Neboli to zidealizované postavy. Mali chyby, neboli 100 percentní. Veď nik nie je dokonalý, ani knižné postavy, lebo potom sa s nimi nevieme stotožniť.Na čitateľa zapôsobí príbeh dvoch ľudí, ktorí boli vychovaní ako Rimania, no Boh im ukáže ich novú cestu. Cítia strach o budúcnosť, strach z neprijatia, ale ich srdce túži a to je silnejšie ako všetko ostatné. Zistia aké je to niekoho mať a nebyť sám. Uveria silu modlitby a úplne dôverujú Bohu. Keď som bola na posledných stranách, bolo mi ľúto, že to tak rýchlo končí. Chcela som vedieť , čo by bude ďalej. No to už zostane na fantázii čitateľa.

Hovorí vám niečo slovo Amiši? Ja keď som sa púšťala do tejto knihy, nevedela som o nich skoro nič. Práve preto som si ju chcela aj prečítať, aby som sa o nich niečo dozvedela. V tejto tenučkej knižočke sa stretávame s mladým dievčaťom - Priscillou. Jej výchova je odlišná od našej. Žije na farme, každý deň skoro vstáva, pracujeme v svojej záhrade, stráži deti sestre, pomáha mame. Keď dosiahla 16. vek života mohla začať chodiť na spev a volejbal. Teší sa spolu so svojou priateľkou Annou, lebo u Amišov je to veľká vec. Je to čas, kedy sa môžu začať zbližovať aj dievčatá s chlapmi. Všetko vyzerá dokonalé, no Susie si vybrala svoju obeť na šikovanie. Ako sa zachová Priscilla? Čo spraví preto, aby ju Susie nechala na pokoji? Veď, čím ďalej je to horšie... Život Amišov mi príde ako vrátenia sa do histórie. Neviem si predstaviť, že teraz by mohol chlap dávať najavo žene, že má o ňu záujem tým, že z bohoslužby ju vezme na koči domov. Priscilla mala šťastie, keď ju hneď z prvého spevu zobral domov Stephen, no ešte viac tým vyprovokovala Susie. Susie sa vymyká z charakteristika Amišov. Tí majú pomáhať komukoľvek, kto potrebuje ich pomoc, nemajú závidieť, nemajú byť pyšní. No Susie je pyšná ( až veľmi ), závidí Priscille a klame. Chce Priscille ublížiť, čo najviac, seba chce vidieť ako víťazku! A Priscilla? Bolí ju ako jej ubližuje. Priscilla mi prišla ako veľmi krehké dievča, hanblivé a nevýrečné. Bola síce milá a dobrá, no mňa jej osobnosť nezasiahla. Ona nespravila nič na svoju obranu. Nevravím, že jej to mala vrátiť alebo ísť žalovať, ale niečo by sa určite dalo vymyslieť, aby sa jej zbavila a nekydala na ňu špinu. Tento príbeh je pekný, no mňa veľmi nechytil. Možno aj preto, lebo to nie je román ale len taký krátky príbeh, kde tej akcie je málo. Na základné spoznanie Amišov je to však dobrá kniha, kde sa dozviete o ich správaní, živote a tiež zistíte ako samotná šikana skončila.