Recenzie:

Lietadlo sa rúti do hlbín mora, pasažieri sa pozerajú do tváre smrti. Sú si vedomí, že ich šance na prežitie su minimálne. Na palube je aj Agnes, teta Bailey Craigonovej... Bailey je mladá žena, ktorá sa snaží zabudnúť na svoju minulosť. Nebola zrovna najlepším dievčaťom. Padala na dno, až kým jej nepodala pomocnú ruka jej spolubývajúca na internáte. Zobrala ju na hodinu Biblie. To bolo však až potom, čo odišla z Yancey. Tam si ju pamätajú ako "ľahkú Bailey". Teraz sa tam však musí vrátiť, kvôli pohrebu a obchodu, ktorý chce predať. Nemôže tam zostať, ľudia by si o nej pošuškávali a povrávali si veci, za ktoré sa hanbí. Najväčší strach má však zo stretnutia s Coleom. On je ten, ktorého skutočne milovala a ranila ho zo všetkých ľudí najviac. Vie, že sa zmenila, že už nie je tá stará Bailey, no jej minulosť je stále doháňa a straší deň čo deň. Mesto Yancey je malým mestečkom, kde každý každého pozná. Je kľudným miestom, kde počas leta chodí množstvo turistov. No dokedy? Najprv sa nájde telo ženy, potom časti tela muža a nakoniec zrútené lietadlo nespadlo z technických príčin. Niekto ho naschvál poškodil. Pátranie po vrahovi nie je vôbec jednoduché. Chýbajú dôkazy, totožnosti mŕtvych a motív. Cole a jeho súrodenci spolu s policajtmi sa dajú do pátrania. No na to aby vyriešili tento prípad potrebujú človeka, ktorý sa vyzná v ruských dejinách. Poznajú len jednu osobu. Bailey. Cole začne spolupracovať s Bailey. Obaja sa navzájom boja, no to čo pred rokmi sa stalo, sa nedá len tak hodiť za hlavu. Najväčším potešením pre čitateľa je, keď veľa očakáva a nakoniec sa to aj splní. To je presne prípad tejto knihy. Strašne veľmi som sa na jej čítanie tešila a nesklamala. Autorka a prekladateľka odviedli skvelú prácu. Dej knihy sa odohráva jeden mesiac, no udalostí sa tam stane neúrekom. Najlepšie na knihe je jej dynamickosť. Stále sa tem niečo dialo, nebolo tam nič nudné. Samotný začiatok hneď vtiahol čitateľa do deja. Neboli tam žiadne zbytočné úvody. Postupne sa čitateľ dozvedel o tom, čo sa stalo medzi Coleom a Bailey. Nebolo to povedané hneď naraz a preto to spôsobilo viac zvedavosti. Ďalším superlatívom bolo, že sa dej vôbec nedal predvídať. Jedna z mála kníh pri ktorých som nemala ani tušáka. Takže o napätie nebola núdza. Postavy mi prišli úplne prirodzené. Dalo sa tam nájsť obľúbené aj menej obľúbené. Tiež to bolo oživené ruskou históriou. V nej sa vôbec nevyznám, preto som ani poriadne nevedela, čo je len fikcia a čo pravda. Poznala som mená panvníkov, no o ich živote som nevedela nič. Čo by som trošku vytkla bolo, že na záver knihy, tam už nevystupoval Landon, čo mi bolo lúto, lebo som nevedela, čo je s ním. Nakoniec, čo obsahuje táto kniha? Lásku, priateľstvo, dobrodružstvo, napätie, Božiu lásku... Teraz mi zostáva už len knihu ďalej odporúčať, lebo je naozaj dobrá!!!!

Zaradiť túto knihu do nejakého žánru je veľmi ťažké. Je poskladaná z množstva príbehov. Autor do nej vkladal udalosti, ktoré sám zažil, ktoré mu rozprávali ľudia alebo čerpal z Biblie. Má 16 kapitol a každá sa zameriava na "inakšiu lásku". Nejde o nejaké poučovanie. Aj sám Max Lucado píše v čom zlyhal, kedy nezvládol situácie a hneval sa, chýbala mu láska. Kniha nechce povedať - Si zlý, nikto ťa nemá rád. Ukazuje, že vždy je niekto, kto ťa prijme, máš šancu zmeniť svoj život, môžeš aj ty milovať a čím viac miluješ, tým viac si milovaný. Keď človek číta túto knihu hovorí si, naozaj som aj ja taký? Občas som sa aj ja našla v niektorých častiach, keď som si povedala, že som sa mala správať inak. Som totižto výbušný typ, keď som nervózna stratím nervy, odujem sa jak malé decko a musím sa poriadne schladiť. ,,Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží" (1 Kor 13, 4 - 8 ) Taká je láska, no ľudia ju menia za zlo, aby dosiahli , čo najviac materiálneho a nehľadia na iné veci. Možno nie každému by sadlo takéto čítanie, no ja som ju nechcela dočítať. Naschvál som ju čítala pomaly, každý večer jednu kapitolu. Bolo to príjemné čítanie a vždy keď som zaspávala som sa nad tým ešte raz zamyslela.

Lýdia sa narodila v bohatej rodine. Po smrti jej otca vo vojne, bola predaná do otroctva. Rodina, ktorá si ju kúpila, jej dala na ženu veľké vzdelanie. Avšak po tom, čo sa do nej zaľúbil ich syn predali ju preč, nechceli totiž zažiť potupu. Novému pánovi ako otrokyňa musela porodiť 4 deti. Mala dve dcéry a dvoch synov. Pracovala ako obchodníčka s purpurom. Predávala len to najlepšie a vo svojej klientele nachádzala len zámožných ľudí. Raz pri oslave gréckych bohov dostala "božiu choropu" (bola epileptička). Po tomto sa svojmu mužovi zhnusila a tak ju poslal na liečenie. Pri liečení sa snaží nájsť to v čo verí. Nevie, čo to je. Tých všetkých gréckych bohov berie ako smiešne figúrky. Po liečení umrie otec jeho detí a ona musí odísť do Filíp. Tam spoznáva nové náboženstvá a sv. Pavla. Knihu som si chcela veľmi kúpiť, zapáčila sa mi obálka aj o čom kniha je. Takéto dejine kde je Grécko a také prostredie sa mi páčia. Musím povedať, že to bolo zaujímavé čítanie. Bolo tam veľa nových slov (hlavne odborných) čo som nepoznala. Plusom knihy bol aj menný a vecný register. Tie mená, čo sa v nej nachádzali, boli samozrejme nezvyčajné, no počas knihy som si na ne zvykla a brala úplne pohode. (Taká menšia úkažka- Erastus, Charis, Minerva, Chrysis.) Tam sa tie postavy ani nedá mať nerád, nejde tam o nejaké bojovanie dobra proti zlu. Ide skôr o ten život Lývie, jej presvedčenie, ktoré nájde po dlhom čase. Nakonci nájde to svoje šťastie, aj keď vie, že môžu nastať problémy. Už svojich otrokov ani nebude brať ako otrokov ale normálnych ľudí. To v tom čase bolo nepredstaviteľné. Nájde nových priateľov. Ani mi nechýbalo, že autor trocha zanedbáva ostatné postavy, keď bolo treba vtiahol ich do deja a potom dal do úzadia. Hlavná bola len Lýdia, okolo ktorej sa všetko dialo. To postredie kde sa dej odohráva sa mi veľmi páčilo. Úplne ma to do knihy vtiahlo. Koniec knihy sa mi síce nezdal už taký dobrý ako trištvrina, no ajtak som rada , že ju mám doma a prečítala som ju. Trošku som sa aj na autora hnevala, keď to prestávalo byť také dobré. Knihu však hodnotím veľmi dobre, bolo to rýchle čítanie, oddychové, zaujímavé a získala som z toho aj nejaké vedomosti.

Román Učiteľova dcéra som si chcela prečítať hneď ako som sa o ňom dozvedela. Veľa bodov u mňa získal aj trailer. Preto som sa veľmi potešila, keď sa mi kniha dostala do ruky. Očakávala som od nej veľa..a čo som získala? Niekomu sa môže zdať, že kniha je hrubá má cez 400 strán, no keď som sa zahĺbila do čítania prečítala som ju rýchlo. (včera 250strán, bez prestávky) Hlavnou postavou knihy je Emma Smallwoodová. Intelektuálka, ktorá musí mať všetko prehľadne upratané, pritom veľmi chytrá žena, ktorá si stojí za svojim. Chce pomôcť otcovi a preto odídu do sídla baroneta Gilesa Westona a jeho štyroch synov . Dvaja z nich navštevovali ich školu predtým. Phillip, ktorý bol k srdcu Emmy bližší a Henry, ktorý si z nej neustále uťahoval. Bála sa ich stretnutia, keď sa tolké roky nevideli. No pri ich príchode, sú mierne sklamaní. Veď nikdy by nečakali, že na ich príchod zabudnú. No to nie je všetko, čo sa Emma na ich sídle nesedí. V noci sa dejú čudné veci. Niekto chodí po jej izbe, počuje klavír, no nikto nevie, kto hrá a zmizne jej denník. Prečo sa jej niekto začne vyhrážať?? Emma spoznáva aj ostatných členov sídla. Pani Westonovú, Juliana a Rowana, Liizie a napokon aj Adama. Lizzie sa javí ako priateľka, no Emma vidí, že niečo skrýva. (mne Lizzie bola nesympatická celý čas). Nečakane sa Emma spriatelí s Henrym. Ten jej hovorí o celom sídle, histórii, jeho plánov a viere v Boha. Nikdy by si nebola myslela, že ten zlý chalan, ktorý si z nej celý čas počas štúdia uťahoval, sa tak zmení. No niekomu sa stále nepozdáva, že Emma je na sídle a preto sa ju pokúšia zabiť, no netuší, že Henry je s ňou. Podarí sa im zachrániť? A kto sa vlastne celý ten čas vyhrážal Emme? A kto je Adam, o ktorom nikto nemôže vedieť a skrývajú ho? Myslím, že je úplne jasné, že keď som tak rýchlo prečítala knihu, že sa mi páčila. Celé to bolo napísané tajomne. Nevedela som určiť, kto je naozaj ten zlý. A na konci ma to aj prekvapilo. Tiež sa mi páčilo, že raz to bolo písané z pohľadu Emmy a inokedy z pohľadu Henryho. Takže je jasné, že obsah knihy je dobrý. Obálka je tiež pekná. Je to hneď prvá vec, ktorú si čitateĺ všimne, preto je potrebné, aby nesklamala. No čo ma prekvapilo bolo, že som tam objavila niekoľko preklepov. Boli to síce malé chyby. Jedno písmenko však zmenilo celé slovo, preto som si musela aj viackrát prečítať vetu, kým mi doplo, že aha tu je chyba. To však môj názor na knihu nemení. Však stane sa.. JEDNA Z NAJLEPŠÍCH KNÍH, AKÚ SOM PREČÍTALA