Dobrá kniha

Krátke ignaciánske úvahy o tom, ako sa rozhodovať. Jednou z otázok každodenného života a častou témou duchovného sprevádzania je ako sa rozhodovať. Tieto krátke úvahy – premenená príležitosť protipandemického lockdownu – chcú ponúknuť niekoľko základných myšlienok a malých praktických cvičení, ktoré môžu napomôcť k dobrému rozhodovaniu sa. Vychádzajú zo spirituality sv. Ignáca z Loyoly a z jeho knihy Duchovných cvičení.Fotografie: Petr Buša SJ

Náhodné stretnutie autora s reprodukciou Rembrandtovho obrazu Návrat márnotratného syna znamenalo začiatok dlhej duchovnej cesty, na ktorú sa vydal Henri Nouwen. Táto kniha je hlbokou meditáciou, v ktorej sa autor spytuje, kam ho Boh volá, aby plnil jeho vôľu. Najskôr sa vciťuje do úlohy mladšieho syna, ktorý sa vracia po mnohých sklamaniach domov, do otcovského domu. Potom sa stavia na miesto staršieho syna, ktorý kriticky, s istou dávkou urazenej samoľúbosti, nezúčastnene hľadí na otcovu milosrdnú lásku. Napokon sa stotožňuje s postavou odpúšťajúceho, láskavého a šľachetného otca. V úvahe o Rembrandtovom zobrazení tohto dramatického biblického podobenstva rezonujú témy návratu, odpustenia, zmierenia a lásky, ktoré v tejto knihe znovu objavuje každý, kto prežil osamelosť, odvrhnutie, žiarlivosť či hnev. Výzva milovať a odpúšťať, ale aj vedieť prijať lásku a odpustenie sú konečným cieľom, ku ktorému nám ukazuje cestu toto Kristovo podobenstvo. Kniha je inšpiráciou pre všetkých ktorí hľadajú istotu, túžia po odpustení a posilnení a chcú ponúknuť svoju bezvýhradnú lásku a nezištnú pomoc všetkým, ktorí to potrebujú.Kniha vyšla aj v českom jazyku: Návrat ztraceného syna

Duch Svätý v biblickom zjavení. Ruah je vietor, ktorý sa stáva obrazom Božieho pôsobenia. Je zdrojom neviditeľnej sily, ktorá oživuje telo a ovplyvňuje vnútorný stav človeka. Je však aj Božím dychom, prejavom Jahveho ducha, ktorý sa darúva v slove a prichádza v ústrety so svojím zasľúbením.

Pápež František nás vyzýva, aby sme Rok zasväteného života prežívali najmä s vďačnou spomienkou na dary, ktoré sme dostali prostredníctvom svätosti zakladateľov a zakladateliek a vernosti mnohých zasvätených osôb ich charizme. Kiež svojou trochou k tomu prispeje aj táto knižka modlitieb s prednáškou na Deň zasväteného života.

Prejav pred konzistóriom. Pápež František požiadal začiatkom roku 2014 nemeckého kardinála Waltera Kaspera, aby pred kardinálmi z celého sveta predniesol príhovor o evanjeliu rodiny. Tento príhovor sa stal východiskom pre diskusie kardinálov na konzistóriu v súvislosti s so synodou o rodine (október 2014).Rozprúdil však aj živú diskusiu v mnohých cirkevných spoločenstvách o problémoch, s ktorými manželia a rodiny neraz ťažko zápasia. Kardinál Kasper hovoril o evanjeliu rodiny, teda o tom, že aj rodiny majú svoju radostnú zvesť, dôvod na radosť a nádej. Rodina má totiž pevné miesto v Božom pláne stvorenia. Má svoj veľký vzor vo Svätej rodine, má nezastupiteľné miesto v Cirkvi ako domáca cirkev.Zaiste, má aj mnohé problémy, jej členovia neraz mnoho trpia, okrem iného pre rozpadnuté manželské zväzky.Text kardinála Kaspera vychádza knižne preto, aby sa všetci, ktorým leží na srdci dobro vlastných rodín, či dobro rodín v našej spoločnosti, mohli oprieť o spoľahlivé biblické základy evanjelia rodiny a aby v duchu Cirkvi vedeli hľadať pomoc pre rodinu v dnešnom svete.

Duchovný odkaz beznádejného jezuitu. Po dvadsiatich troch rokoch strávených v sovietskych trestaneckých táboroch a medzi ruskými pracujúcimi sa páter Ciszek v roku 1963 konečne vrátil do Ameriky. Nedalo by sa mu zazlievať, keby sa vrátil ako zatrpknutý muž s oslabenou vierou. No on sa taký nevrátil. Všetci, ktorí sa s ním až do jeho smrti v roku 1984 stretali, boli zasiahnutí tým, ako bol tento ťažko skúšaný muž naplnený milosťou, vierou a múdrosťou.Kniha S Bohom v Amerike je výberom z doteraz nepublikovaných textov, ktoré páter Ciszek napísal alebo predniesol po svojom odchode zo Sovietskeho zväzu. Nájdete v nej jeho články, exercičné prednášky, listy, prostredníctvom ktorých poskytoval duchovné vedenie, rozhovory s ľuďmi, ktorí ho dobre poznali. Všetky dokumenty ho ukazujú ako nezlomného muža, ktorý sa s ostatnými ochotne delí o Božiu lásku.Od prvých dní po návrate do Ameriky až do svojej smrti akoby chcel páter Ciszek ľuďom ukázať, že svätosť nespočíva v hrdinstve, ktoré prejavíme za dramatických a ťažkých okolností, ale v tom, či si dokážeme každodenné udalosti a bežné okamihy života ceniť ako najvzácnejšie Božie dary.

Sériu kníh pátra Józefa Augustyna, SJ s odpoveďami na rozličné otázky, ktoré trápia moderných kresťanov, uzatvára knižka o duchovnom živote a modlitbe. Otázky v nej kladú jednoduchí veriaci, no aj osoby hlboko zaangažované v živote Cirkvi a s veľkými skúsenosťami v duchovnom živote. Autor sa v úprimných odpovediach usiluje poukázať na to, že duchovný život nie je výsadou vyvolených veriacich. Je to možnosť, ktorú Boh ponúka každému z nás. S každým z nás túži Boh byť v blízkom vzťahu. Je len otázkou našej ochoty, túžby a veľkodušnosti, nakoľko sa krása hlbokého duchovného života stane aj našou radosťou a posilou. O modlitbe sa autor vyjadruje veľmi triezvo, s nesmiernou skúsenosťou dlhoročného duchovného vodcu. Modlitbu ukazuje najmä vo svetle vzťahu človeka k Bohu. Modlitba je odrazom tohto vzťahu.

Božie slovo je a chce byť v službe nášho života. Ježiš to sám dosvedčuje: Moje slová sú Duch a život. Ja som preto prišiel, aby ste mali život a mali ho v plnosti, aby ste mali radosť a aby vaša radosť bola úplná. Prišiel som vydať svedectvo pravde.Pápež František píše: Obnova života sa začína vždy od nás samých, treba hlbšie a dôslednejšie praktizovať Božie slovo v našom živote.

Ku koreňom ignaciánskej spirituality. Záujem o spiritualitu, ktorú daroval Cirkvi svätý Ignác Loyolský, neutícha ani po päťsto rokoch, ktoré uplynuli od jeho obrátenia. Je to zásluha nielen vnútornej dynamiky tejto spirituality, ale aj tých, ktorí touto spiritualitou žijú, venujú sa jej, sprevádzajú ľudí hľadajúcich jej benefity. Sú to členovia Spoločnosti Ježišovej, sestry z Congregatio Jesu, Komunity kresťanského života, spoločenstvá Magis.Anglický jezuita David Lonsdale ponúka čitateľovi vo svojej knihe Pozeraj sa a počúvaj možnosť oboznámiť sa so základnými životnými míľnikmi Ignáca Loyolského, s východiskami jeho spirituality, učí ho vnímať svojimi zmyslami a uvažovaním Boha ho všetkých veciach, upozorňuje na prínos ignaciánskej spirituality pre moderného človeka. Autor dôsledne vychádza z prameňov, ktorými sú Ignácove diela: Duchovné cvičenia, autobiografia O sebe, Stanovy Spoločnosti Ježišovej, Duchovný denník a stovky listov.V Ignaciánskom roku 2021 – 2022 prináša táto kniha príležitosť priblížiť sa ku koreňom ignaciánskej spirituality.

Jubileum kňazov a bohoslovcov. „V citlivých jazvách vzkrieseného Krista, ktorý si zachováva svoje rany nielen na nohách a rukách, ale aj na srdci, ktoré je srdcom zjazveným, nachádzame skutočný zmysel hriechu i milosti. Tam, v zjazvenom srdci. Keď kontemplujeme Pánovo doráňané srdce, odzrkadľujeme sa v ňom. Naše a jeho srdce sa podobajú, pretože obe sú zranené a oživené. Vieme však, že Ježišovo srdce bolo samá láska a bolo zranené, lebo sa dalo zraniť; naše srdce však bolo samá rana a uzdravilo sa, lebo sa dalo uzdraviť. Tým, že sa dalo uzdraviť, stalo sa nádobou na zachytávanie milosrdenstva.“

Chudoba, čistota a poslušnosť v Spoločnosti Ježišovej. Božie volanie a odpoveď človeka na toto volanie prostredníctvom tzv. profesie evanjeliových rád sa právne realizuje stabilným spôsobom cez sľuby podľa vlastných pravidiel každého inštitútu. Sľuby sú vyjadrením úplného a radikálneho odovzdania sa Pánovi. Toto odovzdanie sa je dôsledkom osobnej, mystickej a radikálnej skúsenosti Boha. Svätý Ignác a jeho spoločníci veľmi dbali o to, aby našli najvhodnejší spôsob na uskutočňovanie svojho povolania a apoštolských ideálov. Stránky tejto knihy nám priblížia toto hľadanie. Úsilie nasledovať panenského, chudobného a poslušného Ježiša je celoživotným úsilím. Jednotlivé generácie Ignácových nasledovníkov si musia vždy znova odpovedať na otázku, čo je v tomto úsilí podstatné. Autor knihy v dielach zakladateľa rehole a v jezuitských dokumentoch sleduje vývoj chápania a uskutočňovania evanjeliových rád v Spoločnosti Ježišovej. V závere knihy ponúka niekoľko kľúčových historických dokumentov. Ich text veľmi napomáha pochopenie prvotného nadšenia svätého Ignáca a jeho priateľov, a poskytuje inšpiráciu aj nám.

Sme Ježišovými účeníkmi, alebo len chodíme do kostola?. Ako možno živú a osobnú vieru odovzdávať ďalším generáciám? Bude ešte o pár rokov možné povedať o našej spoločnosti, že má kresťanské základy? Nebudú sa naše kostoly postupne vyprázdňovať? Aký bude život našich farností?Autorka knihy Pane, čo mám robiť? sa pokúša odpovedať na tieto otázky tým, že povzbudzuje kresťanov, aby nielen chodili do kostola, ale aby sa stali naozajstnými uvedomelými Ježišovými učeníkmi. Učeníkmi sú ľudia, ktorí majú osobný vzťah k Bohu, ku Kristovi, ktorého sa rozhodli nasledovať. Sú to ľudia, ktorým záleží na tom, aby aj v ich okolí bolo cítiť autenticky prežívané kresťanstvo, ktorí si všímajú hľadajúcich, čo prichádzajú do kostola, čo chcú pristúpiť k sviatostiam, čo sú hladní po čomsi viac ako ponúka konzumná spoločnosť, čo si kladú otázky a sú zvedaví. Byť Ježišovým učeníkom, nasledovať Ježiša, to je tá cesta od tradičného kresťanstva, od zvykového chodenia do kostola ku kresťanstvu, ktoré je atraktívne, ktoré má vplyv na okolie, ktoré oslovuje hľadajúcich a ponúka im blízkosť a pomoc. Formovanie takýchto učeníkov je našou osobnou úlohou voči sebe i úlohou kňazov, rehoľníkov i laikov angažovaných v pastorácii.

Manželstvo, rodina, láska. Duchovné úvahy pátra Jozefa Šuppu, ktoré publikoval v časopise Viera a život, prinášajú do nášho prostredia obnovenú teológiu manželstva a rodiny. Sviatosť manželstva – to nie je iba samotný sobáš, ale každodenný život v nežnosti a vo vernosti lásky, v zdraví a v chorobe, v šťastí a v nešťastí, v radosti a v bolesti. Je to osobitná cesta nasledovania Krista. Nech tieto duchovné úvahy pomôžu mnohým k obnove rodiny ako domácej cirkvi, ktorá napomáha obnovu farnosti a celej Cirkvi. Bez života viery a jej odovzdávania v rodine sa farnosť rozpadá na malú skupinu verných a na veľké množstvo tých, čo sú síce pokrstení, ale žijú tak, akoby ani Boha nebolo.

Boh a ľudia v podobenstvách. Niektoré rozprávania obsiahnuté v evanjeliách majú aj po dvoch tisícročiach schopnosť prekvapovať nás a provokovať. Je to preto, lebo nám vždy ponúkajú „neopozeraný“ uhol pohľadu. Podobenstvá sú rozprávania o ľuďoch, ako sme my – o otcoch, synoch, robotníkoch – a Ježiš ich vedel vynikajúco podať. Podobenstvá dokážu v tých, ktorí ich dnes čítajú a počúvajú, vyvolať revolúciu, ničia predsudky a nabúravajú tradičný pohľad na spravodlivosť. Nútia nás hľadieť na rodiny v kríze, na stále chudobnejších chudobných a na stále bohatších bohatých, na upracovaných robotníkov Ježišovým pohľadom a hľadať nové spôsoby lásky a modlitby. Enzo Bianchi si vybral najznámejšie podobenstvá: o milosrdnom Samaritánovi, o márnotratnom synovi, o boháčovi a Lazárovi, o farizejovi a mýtnikovi. Číta ich novým spôsobom, ktorý odhaľuje inú tvár Boha, než na akú sme zvyknutí. Podstatnou črtou tejto tváre je milosrdenstvo. Pohľad na túto črtu Božej tváre by nás mal vždy robiť ľudskejšími a mal by meniť našu existenciu. Mal by nás učiť, čo vlastne mal Ježiš na mysli, keď hovoril o láske.

Skúsenosť z Novej evanjelizácie „Missio ad gentes“. Predslov kardinála Antonia Canizaresa a komentár kardinála Christopha Schönborna.Francisco José Gomez-Argüello sa narodil 9. januára 1939 v Leone (Španielsko). Vyštudoval výtvarné umenie na Akadémii sv. Fernanda v Madride, ktoré ukončil s titulom profesor maľby a grafiky. V roku 1959 dostal Mimoriadnu národnú cenu za maľbu.Po prežití hlbokej existenciálnej krízy sa v jeho vnútri udeje hlboké obrátenie, ktoré ho privedie k tomu, aby svoj život venoval Ježišovi Kristovi a Cirkvi. V roku 1960, spolu so sochárom Coomontesom a „vitrážistom“ Munozom De Pablos zakladá skupinu výskumu a rozvoja sakrálneho umenia „Gremium 62“, s ktorou robí v Madride rozličné výstavy (Národná bibliotéka).Túto skupinu vybralo Ministerstvo kultúry, aby reprezentovala Španielsko na Svetovej výstave sakrálneho umenia v Royan (Francúzsko) v roku 1960. V tom istom období vystavuje Kiko niektoré svoje diela v Holandsku (galéria „Nouvelles Images“). V presvedčení, že Kristus je prítomný v utrpení nevinných, v roku 1964 odchádza žiť medzi najchudobnejších, žijúcich v barakoch Palomeras Altas na periférii Madridu.Kiko sa neskôr spozná s Carmen Hernandézovou. Obaja, poháňaní prostredím chudobných, v ktorom sa pohybujú, sú nútení nachádzať takú formu kázania, kerygmaticko-katechetickú syntézu, ktorá by sa mohla uplatniť pri formovaní malého kresťanského spoločenstva. Tak sa neskôr medzi najbiednejšími zrodilo prvé neokatechumenátne spoločenstvo, v ktorom bola viditeľná láska ukrižovaného Krista a ktorá sa stala „semiačkom“, čo bolo vďaka vtedajšiemu arcibiskupovi Madridu Mons. Casimirovi Morcillovi, zasadené do madridských a neskôr rímskych farností a do iných miest celého sveta. Pozvoľna sa formuje Cesta kresťanskej iniciácie pre dospelých, ktorá znovu objavuje a znovu nadobúda bohatstvo krstu.Kiko Argűello, Carmen Hernándezová a taliansky kňaz Mario Pezzi sú dodnes zodpovednými na svetovej úrovni za Neokatechumenátnu cestu, ktorá je prítomná vo viac ako sto krajinách na piatich kontinentoch.

Podnety pre novú evanjelizáciu. Pomocný biskup arcidiecézy Los Angeles Robert Barron je v USA veľmi známou osobnosťou. Mediálna spoločnosť The Word on Fire, ktorú založil, si svojimi tlačenými aj audiovizuálnymi produktami získala fanúšikov už aj u nás a slovenskí diváci už mali možnosť vidieť seriál Katolicizmus, ktorého je Robert Barron autorom.Tento vzdelaný a rozhľadený muž má dar uchopiť zložité myšlienky, zjednodušiť ich, nachádzať príklady zo súčasnej kultúry, umenia či zo života svätých a priblížiť sa nimi k životu súčasných ľudí. Zdôrazňuje, aký je nevyhnutný záujem Cirkvi o tých, ktorí ju opúšťajú, ktorí strácajú záujem o vieru. So zápalom a rešpektom vstupuje do dialógu s neveriacimi, stými, ktorí veria iba vedecky podloženým faktom, s tými, ktorých tak ľahko a niekedy i hanlivo označujeme ako liberálov, s rodinami, s obeťami zneužívania.Slovenským čitateľom prinášame výber jeho vynikajúcich textov na tému obnovy kresťanského poslania, myslenia dnešných kresťanov, ako aj na tému obnovy Cirkvi a kultúry. Chceme tak sprostredkovať podnety na novú evanjelizáciu, ktorá je urgentnou úlohou kresťanov v Európe.

Dňa 20. mája 2021 začal ignaciánsky rok, ktorý sa zakončí 31. júla 2022. Je to tiež príležitosť jednoduchým spôsobom sa oboznámiť so životom tých, ktorí prijali pozvanie nasledovať Pána Ježiša v duchu svätého Ignáca z Loyoly. Domnievam sa, že k tomu môže prispieť osobná a konkrétna skúsenosť z pobytu na Malte, ktorú opisujú nasledujúce riadky. Má už takmer tri desiatky rokov, ale ostáva stále aktuálna v spoznávaní jezuitského spôsobu života.

Darčeková kniha výberu biblických citátov s fotografiamiTéma viery, nádeje a lásky je v popredí kresťanského uvažovania. Na týchto pojmoch, ktoré sa premietajú do životných postojov, sa zakladá náboženský a morálny život kresťana a vlastne každého človeka zameraného na Boha. V teológii sa nazývajú božskými čnosťami, pričom sa však neustále pripomína, že v nich nejde o ľudské výkony smerom k Bohu, ale o Božie dary ľuďom. Výber výrokov o viere, nádeji a láske z Jeruzelamskej Biblie (nového katolíckeho prekladu Svätého písma) je ilustrovaný fotografiami troch jezuitských fotografov – Ľuboša Rojku, Štefana Halienku a Ondreja Gabriša. Texty vybrala Gabriela Spustová.

Darčeková kniha výberu biblických citátov s fotografiami.Téma viery, nádeje a lásky je v popredí kresťanského uvažovania. Na týchto pojmoch, ktoré sa premietajú do životných postojov, sa zakladá náboženský a morálny život kresťana a vlastne každého človeka zameraného na Boha. V teológii sa nazývajú božskými čnosťami, pričom sa však neustále pripomína, že v nich nejde o ľudské výkony smerom k Bohu, ale o Božie dary ľuďom. Výber výrokov o viere, nádeji a láske z Jeruzelamskej Biblie (nového katolíckeho prekladu Svätého písma) je ilustrovaný fotografiami troch jezuitských fotografov – Ľuboša Rojku, Štefana Halienku a Ondreja Gabriša. Texty vybrala Gabriela Spustová.

Úvahy nad liturgickými čítaniami vo Vianočnom období. Cieľom týchto úvah nad liturgickými čítaniami je zrozumiteľne vysvetliť denné biblické čítania vo Vianočnom období a povzbudiť čitateľa k osobnej odpovedi na ne. Možno ich využiť ako podklad pre denné meditácie a na prípravu kázní. Odporúča sa však ich konfrontácia so živím biblickým Božím slovom z liturgického čítania príslušného dňa.

Autorka hovorí otvorene o všetkých radostiach, ale aj ťarchách, ktoré spolu s manželom prežívali adopciou dieťaťa z detského domova. Nazrieme priamo do jej srdca plného lásky a môžeme sa nechať touto láskou preniknúť.

Život sv. Makríny (327 – 380) podáva príbeh ženy, ktorá sa po smrti svojho snúbenca rozhodla celý svoj život prežiť v ústraní na vidieku. Starala sa o svojich mladších súrodencov a ovdovenú matku a napokon aj o všetkých núdznych z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Na prvý pohľad nesmierne prozaický život vykresľuje s hlbokým citom pre jeho duchovné pozadie Makrínin brat, sv. Gregor.Život sv. Melánie (383 – 439) zobrazuje bohatú Rimanku zo senátorskej rodiny. Spolu s manželom sa rozhodli žiť ako „brat a sestra“ a začali rozdávať svoje majetky. Niekoľko rokov prežili v Afrike a nakoniec sa usadili v Jeruzaleme. Tu na Olivovej hore Melánia založila dva kláštory.Život sv. Olympie (368 – asi 410) opisuje životné osudy vznešenej Konštantínopolčanky, diakonky a pomocníčky sv. patriarchu Jána Zlatoústeho. Ich vzájomný vzťah dokresľuje zbierka sedemnástich Listov Olympii, pochádzajúcich z obdobia Jánovho exilu, v ktorých sa venuje otázke, ktorá najviac trápila jeho aj Olympiu – ako znášať utrpenie.

V našej krajine pred vyše sedemdesiatimi rokmi komunistický režim zrušil kláštory a rehoľné domy. Nech nám štyridsaťjeden svedectiev rehoľných sestier, ktoré pochádzajú z farnosti Chynorany, nielen pripomína tú udalosť, ale nech nás povzbudzuje k našej vernosti Ježišovi Kristovi a jeho Cirkvi v každej dobe.

Henri Denis, kňaz a profesor na Ka­tolíckej univerzite v Lyone, prináša v tejto knihe úvahy, ktoré vyplývajú z jeho lásky k Svätému písmu a k Ježišovi Kristovi. Hlboko začiera do témy Ježišovho Božieho synov­stva. Povedať, že Ježiš je Boží Syn, je pomerne jednoduché. No rozjímať nad tým, čo to v skutočnosti zna­mená, je veľké dobrodružstvo. Autor sa v tomto rozjímaní necháva viesť Božím slovom. Dostáva sa k otázkam, ktoré nie sú jedno­duché, k odpovediam, ktoré sú pre­kvapujúce."Táto esej privádza k zamysleniu, ako to mohlo byť, keď Boží Syn celé roky a pri mnohých stretnutiach a príležitostiach prežíval na vlastnej koží svoje človečenstvo. Predstavujeme si intenzitu túžob, sviežosť novosti života, regeneráciu ľudskej duše, ako postupne inten­zívne pociťoval emócie.""Ide o lákavé skúmanie nepres­kúmateľnej hÍbky tajomstva Boha, ktorý prijal ľudskú prirodzenosť."

Táto príručka je určená predovšetkým poslucháčom teológie. Jej cieľom je koncentrovať výber tých článkov Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktoré sa týkajú spirituality. Všeobecne rozšírený názor, že duchovného života sa týka len štvrtá časť KKC venovaná kresťanskej modlitbe, sa tak obohacuje o nové pohľady aj na tri prvé časti Katechizmu venované vyznaniu viery, sviatostiam a prikázaniam, v ktorých je takisto mnoho duchovných podnetov.Veríme tiež, že stretnutie s takýmto výberom katechizmových textov môže podnietiť k systematickému štúdiu tohto základného dokumentu moderného katolicizmu.

Boj proti korupcii v Cirkvi a spoločnosti. „Ekonomická kríza na jednej strane vyprovokovala silnejší odpor voči skorumpovanej moci. Na druhej strane sme svedkami širokej korupcie či krízy kultúry, najmä pokiaľ ide o chápanie politiky. Tá sa totiž chápe ako vykonávanie moci bez inšpirácie ideálom. Ďalej sme svedkami korupcie v podobe nedostatočne kvalifikovaného personálu v politike, ale aj v iných oblastiach. Potrebujeme politiku na výške, takú, ktorá by presiahla sféru imanencie a reprezentovala by širokú a hlbokú víziu, a to bez toho, aby sa zabarikádovala v anachronických ideológiách. Aby sme to však dosiahli, musíme znovu vybudovať nádej, ktorá sa bude opierať o obnovenú ideu spoločenstva. A musíme si dať pozor na jeden problém: Keď ľudia stratia nádej, sú menej odolní voči zvádzaniu a korupcii zo strany tých, čo o sebe vyhlasujú, že dokážu vyriešiť všetky problémy.“ (kardinál Turkson)Kardinál Peter Turkson je prefektom vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Rodák z africkej Ghany veľmi zblízka pozná prostredie čierneho kontinentu, na ktorom sa korupcia pokladá za dôležitú brzdu rozvoja. V knižnom rozhovore sa zaoberá hlbokými príčinami korupcie, ktorá je celosvetovým problémom. Chápe ju veľmi široko, nielen ako úplatkárstvo. Chápe ju ako proces, ktorý začína prebiehať v človeku, ktorý stráca nádej, že zákonnosť a spravodlivosť mu pomôžu dosiahnuť dobro. Tento proces sa šíri v jednotlivcoch i v spoločnosti ako hrdza, ktorá rozožiera, oslabuje, ničí. Podľa pápeža Františka korupcia vyrastá z ľudského srdca a môže zapustiť korene v každom človeku. Všetci sme vystavení pokušeniu korupcie. Aj keď si myslíme, že sme ju porazili, môže sa kedykoľvek znova vynoriť. Kardinál Turkson ponúka filozofické a duchovné, no i politické a praktické východiská pre boj s týmto spoločenským nešvárom.

Fakty zo života blahoslaveného Titusa Zemana a pohľady na jeho osobnosť. Nad hrobom zosnulého sa zvykne hovoriť: „Odpočívaj v pokoji.“ Nad hrobom zosnulého saleziána Titusa Zemana však v januári roku 1969 jeho provinciál nepovedal tieto zvyčajné slová, ale ich pravý opak: „Neodpočívaj, pomáhaj!“ Emília Hrabovec vo svojom príspevku približuje obrovské dielo, ktoré vykonali kňazi, čo sa dostali za hranice vďaka Titusovi, predovšetkým v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda. Juraj Vittek sa zamýšľa nad mučeníctvom a svätosťou z teologického hľadiska ako nad darom. Rastislav Hamráček sumarizuje poklad, ktorý vďaka Titusovmu nasadeniu za kňazské povolania Cirkev získala. Róbert Letz dokumentuje neuveriteľne krutý súdny proces s Titusom Zemanom. Jozef Slivoň umožňuje vytvoriť si predstavu, čo všetko sa musí udiať, kým Cirkev vyhlási niekoho za blahoslaveného. Peter Slepčan predstavuje osobu Titusa Zemana v súvislostiach, najmä tých vajnorských, a upozorňuje na styčné body jeho života a svedectva s ďalším kandidátom na blahorečenie – biskupom Michalom Buzalkom.

Úvahy nad liturgickými čítaniami vo Veľkonočnom období. Cieľom týchto úvah je zrozumiteľne vysvetliť denné biblické čítania vo Veľkonočnom období a povzbudiť čitateľa k osobnej odpovedi na ne. Možno ich využiť ako podklad pre denné meditácie a na prípravu kázní. Odporúča sa však ich konfrontácia so živým biblickým Božím slovom z liturgických čítaní príslušného dňa.

Duch Svätý v biblickom zjavení. Jezuita Leopold Slaninka v knihe syntetizuje pohľad na Ducha Svätého, ako ho môžeme poznať z najpôvodnejšieho zdroja poznania, zo Svätého Písma. Ide o opis prípravy prijatia Ducha Svätého, respektíve Ruah, počas Starého zákona, o jeho podstatu, ako nám ho podáva Nový zákon, keď ho pomenúva gréckym Pneuma, a nakoniec je to vývin náuky o Duchu Svätým v prvých kresťanských storočiach až po vyhlásenie dogmy o Duchu Svätom v roku 381. "Ruah je vietor, ktorý sa stáva obrazom Božieho pôsobenia. Je zdrojom neviditeľnej sily, ktorá oživuje telo a ovplyvňuje vnútorný stav človeka. Je však aj Božím dychom, prejavom Jahveho ducha, ktorý sa darúva v slove a prichádza v ústrety svojím zasľúbením." (z 26. strany) Kniha je obohatená ilustráciami jedenástich súčasných výtvarníkov a obrazmi z dejín umenia vyjadrujúcimi Ducha Svätého.

Komentár k Autobiografii svätého Ignáca z Loyoly. Svätý Ignác, zakladateľ jezuitov, sa nám vo svojej Autobiografii predstavuje ako pútnik, ktorého Boh viedol od zranenia v boji v severošpanielskej Pamplone cez mnoho krajín, až kým nezakotvil v Ríme. Nachádzame v nej viacero rovín. Na prvom mieste je to jeho osobné svedectvo, v ktorom vysvetľuje spôsob, ako ho Boh viedol od začiatku obrátenia. Potom je to otcovské poučenie, ktoré bolo na osoh nielen prvým jezuitom, ale inšpirujú sa ním jezuiti až doteraz. A napokon nám v diele ponúka pohľad na to, ako sa zrodila Spoločnosť Ježišova. Ide o duchovné dobrá, ktoré nám Ignác zanechal a ktoré vychádzajú z jeho intenzívneho duchovného života s Bohom. Ako to už býva, pútnika postretnú všelijaké dobrodružstvá, takže ani o ne nie je v jeho spomienkach núdza.Výber najdôležitejších a najzaujímavejších častí z Autobiografie sv. Ignáca je zachytený v tejto knižočke. Páter Ján Benkovský SJ k nim pripojil jednoduchý duchovný komentár, aby sme odkryli skrytý duchovný poklad, ktorý nám Ignác v tomto diele zanechal a aby sme v ňom objavili hĺbku ignaciánskej spirituality.

Spomienky. Otto Berger je významný slovenský biznismen, dlhoročný vysokoškolský pedagóg, športový funkcionár, cestovateľ, filantrop a mecenáš. Zanechal výraznú stopu vo výtvarnom umení ako tvorca a realizátor viacerých inštalácií v oblasti svetelnej techniky, v ktorých sa výtvarné umenie prelína s inovatívnymi technickými riešeniami. Predovšetkým je to však zrelý múdry muž, v ktorom sa veľká technická erudícia spája s podnikavým duchom, bystrý podnikateľský inštinkt s hlbokou vierou v Boha.Vo svojich spomienkach sa s vďačnosťou vracia do detstva stráveného s rodičmi a starými rodičmi v Bošanoch. Spomína na hlboké rodinné a ľudské puto, ktoré ho viazalo s jeho strýkom kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom. Ponúka pohľad na svoje študentské a učiteľské časy na elektrotechnickej fakulte v Bratislave, na ťažké podnikateľské začiatky, na úspechy i úskalia rodinnej firmy. Ako cestovateľ zavedie čitateľa na mnohé zaujímavé miesta a podelí sa o svoje neraz neuveriteľné zážitky, ktoré vníma ako zázraky.Spomienky Otta Bergera sú hlbokým prejavom vďačnosti voči Tomu, ktorý robí zázraky všade tam, kde sme ochotní vidieť ich.

v rozhovore s Daríom Menorom. Arturo Sosa SJ je od roku 2016 generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej. Pri príležitosti Jubilejného ignaciánskeho roka 2021/2022 s ním vychádza tento knižný rozhovor. Okrem predstavenia osobnosti svätého Ignáca sa v ňom predstaví aj jeho terajší nástupca, potomok španielskych prisťahovalcov do Južnej Ameriky. Vďaka štúdiu politológie čitateľovi fundovane priblíži situáciu vo svojej vlasti Venezuele a zanietene hovorí o politike ako ceste k spoločnému dobru.Môžeme sa inšpirovať jeho odpoveďami o dnešnej Cirkvi a o vízii Cirkvi do budúcnosti, o sekularizácii a evanjelizácii. Dotýka sa aktuálnych problémov a príležitostí, ktoré priniesla pandémia. S veľkým nadšením hovorí o mládeži a o mnohotvárnom úsilí jezuitov podieľať sa na jej výchove a vzdelávaní. Taktiež sa dočítame, aké sú jeho postrehy o životnom prostredí, o úlohe žien v Cirkvi, o identite rehoľníkov, o vzťahu k pápežovi. Podnetné sú aj jeho odpovede o chudobe, sociálnej nespravodlivosti a zodpovednosti každého z nás za spoločné dobro ľudstva aj Cirkvi. Arturo Sosa SJ je nesporne jednou z najvýraznejších osobností súčasnej Cirkvi.

Slovenský mučeník zo Spoločnosti Ježišovej. Život Jána Simonidesa (1639 – 1674), kňaza zo Spoločnosti Ježišovej, sa vyznačoval nielen hrdinskými čnosťami, horlivosťou za spásu duší, obetavou láskou ku všetkým, ktorí potrebovali pomoc, ale v duchu rehoľného zakladateľa sv. Ignáca z Loyoly chcel nasledovať svojho Pána v núdzi, ťažkostiach, prenasledovaniach, aj v kríži, aby mal nakoniec podiel na jeho sláve. Pre vernosť Kristovi a jeho Cirkvi bol napokon ochotný podstúpiť aj mučenícku smrť. Na stránkach tejto knihy máme možnosť spoznať dobu, v ktorej žil, a oboznámiť sa s jeho svedectvom kresťanského života a mučeníckej smrti.

Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989. Monografia Fortes in fide - Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989 prináša výsledky prieskumu, konaného v rokoch 2010 - 2012 s 34 účastníkmi 11 formačných zoskupení. Formou uzavretých i otvorených otázok sumarizuje a hodnotí túto skúsenosť, ktorú dáva do kontextu s Magistériom i knižnou tvorbou na jednotlivé oblasti formácie, ktorá v danom období vznikla na Slovensku. Prvá kapitola prináša širší i užší historický rámec prenasledovania Katolíckej cirkvi na Slovensku, kde osobitným prínosom je hodnotenie jednotlivých aspektov prenasledovania zo zorného uhla spirituality.Druhá kapitola sumarizuje tajnú formáciu v jednotlivých formačných skupinách (9 reholí, 2 inštitúty). Pre dalšie štúdium problematiky i dejiny tejto kapitoly života Cirkvi na Slovensku sú osobitným prínosom tematicky spracované výpovede priamych svedkov formácie.Práca predstavuje prvé ucelené spracovanie danej témy, čo nesie v sebe jej aktuálnosť, pochopiteľné limity i otvorenosť pre jej následné tvorivé i kritické spracovanie. ThLic. Marián Gavenda, PhD. (Trenčín, 1963) v časoch totality absolvoval časť tajnej formácie, v roku 1988 emigroval do Talianska, kde absolvoval I. cyklus filozofie a teológie na Lateránskej univerzite a špecializáciu na Inštitúte spirituality Gregoriánskej univerzity (ThLic.) V rokoch 1986 - 2001 pôsobil ako odborný asistent na Katedre dogmatiky CMBF UK v Bratislave, od roku 2006 prednáša na Katedre žurnalistiky KU v Ružomberku. Tu v roku 2012 obhájil dizertačnú prácu „Spiritualita médií v živote a tvorbe Juraja Tôrôka“ (PhD.) a v roku 2013 na CMBF UK prácu „Tajná kňazská formácia na Slovensku v rokoch 1969 - 1989“.

medzi slovanskými národmi. Tisíc stopäťdesiate výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda k slovanským národom bolo príležitosťou usporiadať v Ríme medzinárodný vedecký kongres na tému Svätí Cyril a Metod medzi slovanskými národmi: 1150 rokov od začiatku ich misie. Hostiteľmi podujatia boli dve prestížne rímske vedecké a vzdelávacie inštitúcie: Pápežský východný inštitút a Pápežská Gregorova univerzita. Na kongrese vystúpili kardináli Tomko, Dziwiś, Bozanić, Duka, Ravasi a viacerí biskupi. Zásadné prednášky prezentujúce súčasný stav cyrilo-metodských štúdií a nové pohľady na cirkevný, politický, biblický a misijný kontext ich pôsobenia predniesli významní odborníci z viacerých krajín vrátane Slovenska. Zborník z tohto kongresu teda predstavuje praktické kompendium poznatkov o pôsobení svätých Cyrila a Metoda. Ponúkame ho do pozornosti nielen historikom, ale predovšetkým tým, ktorých zaujímajú národné dejiny, dejiny stredoveku. Veľmi dobre môže poslúžiť aj pedagógom k tomu, aby dokázali príťažlivým spôsobom priblížiť novej generácii dôležitú etapu európskych i slovenských de­jín.

Zapálený zberateľ a milovník umenia i histórie Tibor Verzál sa podujal prezentovať vo výpravnej publikácii historické pohľadnice slovenských kostolov. Dovedna ich je 450. Okrem dôkladného zberateľského výskumu je kniha hodnotná svojím vkusným grafickým spracovaním a členením podľa jednotlivých biskupstiev. V rámci biskupstiev sú kostoly zoradené podľa obcí abecedne, pričom popredné miesto má vždy katedrála a významné pútnické miesto v diecéze. Pri každom kostole nájde čitateľ jeho titul – patrocínium, čiže informáciu, komu je zasvätený. Okrem toho autor doplnil údaj o čase výstavby a architektonickom štýle, ktorý chrám najviac charakterizuje. Zaujímavosťou sú aj nádherné pohľadnice s fotografiami významných barokových pamiatok – mariánskych a trojičných stĺpov s ich umeleckohistorickou charakteristikou. Všetky texty k pohľadniciam sú uvedené štvorjazyčne, čiže po slovensky, maďarsky, nemecky a anglicky.

V druhej polovici 17. storočia, keď v Európe vrcholil tlak Osmanskej ríše, bol Prešporok – dnešná Bratislava – najdôležitejším mestom Uhorského kráľovstva. Jeho obyvatelia húfne zanechávali katolícku vieru a pridávali sa k reformátorom. Ostrihomskí arcibiskupi, ktorí sa v meste často zdržiavali, hľadali pomoc u príslušníkov rýchlo sa rozvíjajúcej rehole, ktorá v európskom meradle výrazne prispela k obrane katolicizmu Zo skromných začiatkov sa ich činnosť v Prešporku rozvinula do založenia významného kolégia, ktoré formovalo mládež. Z prešporskej jezuitskej tlačiarne sa šírili významné náboženské i vedecké literárne diela. Mariánske kongregácie, ktoré jezuiti zakladali, poznačili nielen formu ľudovej zbožnosti širokých más veriacich, ale vtlačili výraznú pečať aj kultúrnemu a spoločenskému životu mesta. Pamätníkom pôsobenia jezuitov pred zrušením rehole v roku 1773 je doteraz viacero významných historických pamiatok v bratislavskom Starom meste.Pútavý text tejto publikácie z pera historika Jozefa Haľka a fotografie Ľuboša Rojku nám priblížia požehnané pôsobenie nasledovníkov svätého Ignáca v meste, ktoré by bez ich prispenia vyzeralo v minulosti i v prítomnosti zaiste celkom inak.

Rozhovory s prvou slovenskou veľvyslankyňou vo Vatikáne Dagmar Babčanovou. Žena v srdci Cirkvi – Dagmar Babčanová, hlboko veriaca žena s charizmou pokory a mnohých životných skúseností, sa teší výsade, že bola prvou ženou, ktorá ako veľvyslankyňa reprezentovala Slovensko vo Vatikáne. Na stránkach knihy rozhovorov, ktoré s ňou viedol vedúci slovenskej redakcie Vatikánskeho rozlasu páter Leopold Slaninka SJ, sa dočítate o osobitostiach atmosféry za múrmi vatikánskych palácov, o nezabudnuteľných stretnutiach s pápežmi Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI., o ďalších veľkých osobnostiach, ktoré pôsobia v centre Cirkvi, o živote diplomata. Osobitné miesto v knihe majú kapitoly, ktoré sú spomienkou na Jána Pavla II. a ktoré sú vyznaním vzťahu pani veľvyslankyne k životným hodnotám. Kniha obsahuje fotografickú prílohu.

vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej. Život Panny Márie je jednou z kníh, ktoré sa zrodili z rozhovorov medzi nemeckou stigmatizovanou rehoľníčkou Annou Katarínou Emmerichovou (1774-1824) a romantickým básnikom Klemensom Brentanom (1778-1842). Emmerichová bola už od detstva obdarená podrobnými videniami života Pána Ježiša, Panny Márie a svätých. V posledných rokoch svojho života prerozprávala svoje videnia Brentanovi. On ich presne zapísal a po jej smrti vydal.V Živote Panny Márie je najprv opísaný príbeh predkov Panny Márie. Mnohí z nich patrili k esénom, k náboženskej skupine, ktorá zvlásť intenzívne očakávala príchod Mesiáša. Potom opisuje zázračné narodenie Panny Márie a jej výchovu v chráme. Do detailov rozoberá život Jozefa a jeho rodiny, sobáš s Máriou, narodenie Ježiša a prvé roky jeho života, útek do Egypta a návrat do Nazareta. Záverečná časť knihy je venovaná posledným rokom Máriinho života v Efeze, kam ju po ukrižovaní priviedol Ján, jej smrti, nanebovzatiu a začiatkom pôsobenia apoštolov.

vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej. "Ak nevieš rozmýšľať o vyšších a nebeských veciach, spočiň pri umučení Kristovom a ochotne prebývaj v jeho svätých ranách. Lebo keď sa budeš nábožne utiekať k Ježišovým ranám a jeho predrahým jazvám, pocítiš vo svojich súženiach veľkú útechu. Nebudeš veľmi dbať na ľudské pohŕdanie a ľahko znesieš všelijaké utŕhačské reči." (Kempenský: Nasledovanie Krista)Kniha popisuje umučenie Pána Ježiša podľa videní blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej.