W Press

Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov - Marka Orka Váchu, Karla Satoria a Tomáša Halíka. Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov: Marek Orko Vácha, Karel Satoria, Tomáš HalíkŠtefan Hríb viedol tri provokujúce rozhovory o Bohu a svete okolo nás. V tejto knihe nájdete prekvapujúce odpovede na otázky, ktoré položil inak, než sme zvyknutí. Aj preto je to dobrodružné čítanie.Kde sa stratil Boh Marek Vácha o tom, ako hľadať Boha v kráse prírody a jej zákonov, o Božom mlčaní a komunikácii s ním, a takisto o základnej otázke: Akého príbehu som súčasťou?Bože, kde si? Karel Satoria o tom, ako si uvedomil, že je schopný len zbožných fráz, a tak odišiel hľadať Boha do ticha trapistického kláštora, a tiež o svojom mystickom zážitku. O islame a spoločnom Bohu Tomáš Halík o tom, že treba mať odvahu hľadať pravdu aj v islame a iných náboženstvách a o hlbokej spiritualite, ktorá si vyžaduje zbaviť sa strachu z cudzieho.Štefan Hríb o knihe: Tieto rozhovory sú to najhlbšie, čo som za posledné roky zažil. Marek Orko Vácha, Karel Satoria a Tomáš Halík vo mne dlho doznievali a všetci traja niečím jemne zahýbali. Ale pozor, nie je to intelektuálska kniha. Traja kňazi tu neodhaľujú svoje pevné názory, ale našu krehkú realitu. Preto mi nasvietili Boha trochu inak, než je to bežné v kostoloch či sekulárnych arénach. Je to iný Boh a aj iný svet, než na aký sme si zvykli. Je nádejnejší a omnoho krajší.

Vladimír Ledecký a jeho zázračný svet hrhovského starostu. Vladimír Ledecký je starosta obce Spišský Hrhov a vo svojej zbierke fejtónov otvára svet rýdzeho slovenského východu všetkým čitateľom. Vladimíra Ledeckého pozná celý svet vďaka jeho významným výsledkom v pomoci Rómom. Svoju dedinu a problémy východu pozná hlboko a osobne a jeho zábavné, no častokrát trpko-sladké príbehy prinášajú čitateľovi poznanie, že niečo sa na tom našom Slovensku musí zmeniť.Autor prináša pohľad na problémy Rómov zblízka, hovorí o negatívnych aj pozitívnych aspektoch spolužitia s nimi a odhaľuje skryté manipulácie a podvody v systéme, ktorý nie vždy pozerá na individualitu človeka. Vladimír pristupuje k Rómom opačným spôsobom. Je presvedčený, že bez osobného vzťahu a priameho angažovania sa, je zmena priam nemožná. Kniha počúvajte, páni z bratislavy! reflektuje krízu východného Slovenska, kritizuje vládnych predstaviteľov a volá po väčšej snahe o vytvorenie pracovných podmienok a dobrej životnej úrovne pre všetky regióny.

Zostavil, editoval a pýtal sa Štefan Hríb.Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry. Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal - najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola - ostať zakopaný.

Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku. Jedinečná kniha o realite v slovenských pôrodniciach, ktorá na trhu doteraz chýbala.Na Slovensku prebehne ročne 54 000 pôrodov, ale chýba na trhu akákoľvek publikácia, ktorá informuje budúce rodičky o tom ako prebiehajú pôrody v slovenských podmienkach, čo môžu očakávať a aké majú pritom možnosti. Kniha „Ešte netlačte (Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku)“, opisuje jednanie a praktiky zdravotníckeho personálu, komunikáciu s rodičkami v slovenských pôrodniciach, opíše práva a nároky, ktoré rodička má a prostredníctvom citátov a príbehov je doplnená o reálne skúsenosti žien. Kniha obsahuje 10 kapitol zameraných na informácie o postupoch a najnovších vedeckých poznatkoch v oblasti zásahov do pôrodov, cisárskych rezoch, bondingu a podpore dojčenia. Kniha sa zaoberá úlohou a postavením pôrodných asistentiek na Slovensku a občianskymi iniciatívami v oblasti pôrodov a popôrodnej starostlivosti. Rozoberá tiež problematiku pôrodov v blízkom zahraničí a rodenia doma. Kniha obsahuje aj rozhovor s pôrodníkom Jozefom Záhumenským, psychiatrom Jozefom Haštom a právničkou v oblasti ľudských práv Jankou Debrecéniovou.Kniha je určená ženám, ktoré plánujú dieťa, či už majú nejaký pôrod za sebou, alebo ešte nie. Je určená aj ženám, ktoré už rodiť neplánujú, ale vďaka knihe môžu pochopiť niektoré aspekty svojich pôrodov. Kniha nedáva rady, kde a ako rodiť, ale poskytuje informácie, na ktoré má každá rodiaca žena právo.

Výber dvanástich najlepších rozhovorov Štefana Hríba z .týždňa. Kedy slovenský prezident plakal?Kto uniesol túto krajinu?Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije?Čo spôsobilo referendum o rodine?Prečo Putin nakoniec prehrá?Ako sa biskup bráni prázdnote?Prečo herečke nestačí sláva?V čom je Západ kresťanskejší ako Východ?Čo urobilo z bezná­dej­ného hokejistu hviezdu NHL?Prečo rakúsky kardinál nechápe náš chlad?Je Pišťankov Rác minulosťou a ako sa mafián hral?Môže sa tehotnej žene podariť scit­livenie Sulíka?

Rozhovory so Štefanom Hríbom. Táto kniha vznikla ako otvorený dialóg o Bohu a človeku. Medzi nebom a peklom je výsledkom dlhých letných rozhovorov Štefana Hríba s Róbertom Bezákom, ktoré sa uskutočnili v kláštore redemptoristov. Autor v knihe nerieši otázku skutočného odvolania Róberta Bezáka, ale snaží sa nájsť odpovede na tieto otázky:o Bohu: Je Boh žiarlivý? Je mu nás ľúto? Prečo nenapíše na oblohu, že existuje? Naozaj vyhnal ľudí z raja pre ovocie? Ale aj o tom, prečo je medzi nami a Ním neodstrániteľný zá­vojo človeku: Sme na obraz Boží či skôr pod neho? Akú máme cenu, keď pri cunami umierame ako muchy? Sme všetci chorí? Ale aj o tom, či na spásu stačí ľútosť v poslednej sekundeo cirkvi: Rozumie cirkev svetu? Sú kňazi k Bohu bližšie, ako laici? Prečo sa cirkev spája s národom či štátom? Ale aj o tom, či je láska kľúčovým kritériom pre postup v hierarchiiUkážka z knihy: Odpor ku kresťanstvu je zvláštna vec. Ale je spôsobený aj tým, že kresťanstvo je predstavované najmä ako niečo, čo musíš, ako príkazy, zákazy, a tiež ako územie hroziaceho hnevu. Nakoľko sa má človek Boha báť?Ja som tak učil morálnu teológiu, že čím pridávame viac príkazov, zákonov, tých trestných, tých penálnych, tým viac to hovorí o nedostatočnosti človeka. A čím menej je zákonov, tým to hovorí o väčšej hodnote človeka. Nie nadarmo mal svätý Augustín tú známu vetu: „Miluj a rob, čo chceš.“ Dôraz nebol na egoistické „rob, čo chceš“, ale na „miluj“.

Ústrednou postavou desiatich rozhovorov Antona Vydru a Petra Zajaca je slovenský spisovateľ a disident Dominik Tatarka. Okolo jeho osobnosti sa odvíjajú dialógy, ktoré prechádzajú aj k otázkam slovenskej literatúry, výtvarného umenia, politického a tiež občianskeho života. Dominik Tatarka je tmelom, ktorý tieto úvahy drží pokope. Máme ho pred sebou ako syna, ktorý si musel svojho otca doslova celého vymyslieť, pretože ho nepoznal a v rodine zaujať jeho miesto muža, otca a manžela. No je tu aj jeho vzťah k matke a sestrám, od ktorého sa odvíjajú takmer všetky jeho vzťahy k iným ženám: k manželke, priateľkám, k literárnym aj neliterárnym milenkám. Aký typ ženy ho fascinoval a ako si dokázal získavať ich srdcia? Dôležitou časťou rozhovorov je Tatarkov štýl písania a jeho premeny, no takisto vášeň pri prepisovaní vlastných textov. Stretneme sa s Tatarkom ako presvedčeným a presvedčivým komunistom, ktorý rýchlo prichádza na to, že tvoriť v duchu socialistického realizmu nie je nič preňho a že celý komunizmus je slepou uličkou, takže sa rozhodne pre celoživotné disidentstvo a život na okraji spoločnosti. Z Tatarku je naraz človek, ktorému totalitný režim znemožňuje publikovať a jeho meno mizne z učebníc dejín slovenskej literatúry. Jedinou záchranou sa mu zdá byť archív. Tatarka opustil v mladosti Katolícku cirkev, no v starobe sa do nej vrátil. Prečo spravil toto rozhodnutie? Okrem záujmu o spisovateľské remeslo bol Tatarka náruživý obdivovateľ moderného výtvarného umenia. No naozaj prijímal všetko nové, s čím výtvarní umelci prichádzali? Aké diela uprednostňoval a do akých konfliktov s umelcami neváhal vstúpiť a prečo? Medzi základné charakteristiky Tatarkovej osobnosti patrí schopnosť obdarovať iných. Čo preňho znamená dar a ako ho prejavoval svojim blízkym? Tatarka bol entuziasta, ktorý sa vedel vášnivo vrhnúť do vecí, ktoré ho zaujímali, čím sa stal opakom postoja väčšinovej spoločnosti, pre ktorú je typická skôr ľahostajnosť alebo oportunizmus. Bol v tom Tatarka národným hrdinom alebo to bola z jeho strany čisto zámerná póza? Hoci Démon súhlasu nie je ani zďaleka Tatarkovým vrcholným dielom, predsa len je najznámejším z jeho románov. Prečo ho však tak veľmi zaujímali démoni, akí boli tí jeho osobní a čo všetko stálo za popularitou témy o démonoch – súhlasov či nesúhlasov? Poslednou veľkou témou rozhovorov je smrť, s ktorou sa Tatarka konfrontoval po celý život: zomrel mu otec, zomierali priatelia počas partizánskych bojov, zomrela mu matka a on sám sa tiež čoraz viac približoval k poslednej hranici svojho života. Umiera krátko pred Nežnou revolúciou, ktorá by mu priniesla vytúženú slobodu. Kniha desiatich rozhovorov necháva čitateľa spoznať život Dominika Tatarku, no zároveň mu kladie otázky, na ktoré si musí nájsť odpovede čitateľ sám.

Päť rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa dlhodobo venujú životu a dielu Milana Rastislava Štefánika, odkrýva rôzne stránky jeho osobnosti. Dozvedáme sa, ako sa časom menili Štefánikove politické postoje, ako kolísal medzi konzervatívnymi a liberálnymi hodnotami, medzi monarchiou a republikou, vierou a ateizmom. Sledujeme jeho kroky v Prahe, v Paríži, v Ríme a v iných kútoch sveta. Zisťujeme, čím sa zaoberal ako hvezdár, aké pokroky robil vo svojej vedeckej práci a čo všetko k profesii astronóma v tom čase patrilo. Takmer ho vidíme, ako trikrát vystupuje na Mont Blanc, ako sa vydáva na rôzne expedície, ako sa usiluje pozháňať si na to všetko peniaze, ktorých nikdy nemal dosť. Nachádzame ho v nemocniciach, sanatóriách a v kúpeľoch, kde sa lieči po vážnych zdravotných problémoch, najmä so žalúdkom. Počúvame o jeho láskach, o ženách, ktoré miloval a ktoré milovali jeho, o zásnubách a ťaživých rozchodoch, o ideáli ženskej krásy, ktorý sa nie vždy zhodoval s jeho skutočnými vzťahmi. Pozorujeme ho na jeho diplomatických cestách a po vypuknutí prvej svetovej vojny sledujeme aj jeho neuveriteľne rýchly kariérny postup z obyčajného pešiaka na desiatnika, podporučíka a napokon až generála. Vidíme ho na jeho vojenských misiách v Srbsku, neskôr na diplomatických cestách v Rusku, v USA, v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách. Náhle sa pred nami odkrýva niekoľko rýchlych rokov, ktoré vyplnilo množstvo zahraničných ciest po celom svete. Nakoniec sa ocitáme pri obrovskom lietadle Caproni, do ktorého štvrtého mája 1919 nastupuje pri talianskom meste Udine a s ktorým už nedoletí do Vajnor. Máme pred sebou trosky, štyroch mŕtvych letcov, skrivenú generálsku šabľu, obhorenú leteckú bundu i rozbitý trup lietadla. Dávam pozor na kroky vyšetrovateľov, no takisto si všímame promptné utváranie mýtu o hrdinovi, ktorý si zaslúži hrob a pamätník, aký patrí iba významným ľuďom. Vstupujeme do útrob Mohyly na Bradle, sledujeme tie úzke priestory, ktoré sú už sto rokov zabetónované a neprístupné. Dívame sa po tomto všetkom do mnohých tvárí Milana Rastislava Štefánika a hľadáme v nich záchytný bod, ktorý najlepšie vystihuje jeho osobnosť. Toto všetko sa k nám dostáva prostredníctvom piatich rozhovorov. Michal Kšiňan, Vojtech Rušin, Bohumila Ferenčuhová, Miloslav Čaplovič a Matúš Valihora rozprávajú pútavo aj o tom, čo sme už mnohí o Štefánikovi vedeli, a ešte viac o tom, čo nás azda aj prekvapí. Milan Rastislav Štefánik nebola osobnosť, ktorú sa dá jednoducho zaškatuľkovať. Nebola to komplikovaná, ale komplexná osobnosť.

Táto kniha je o mesiacoch, v ktorých vznikala predstava o slušnom Slovensku. Štefan Hríb v nej hovorí s Karolínou Farskou a Jurajom Šeligom, sú v nej viaceré silné prejavy z námestí a o slušnosti hovoria aj krásne fotografie Borisa Németha. Na Jána, Martinu a námestia sa nesmie zabudnúť. Rok 2018 najskôr nevyzeral – napriek osmičkovej tradícii veľkých zlomov – príliš zlomovo. Mali v ňom byť jedny komunálne voľby, očakávalo sa niekoľko veľkých korupčných káuz a pád ministra vnútra, naplánované boli útoky na prezidenta Andreja Kisku a aj jeho rozhodnutie viac nekandidovať, ale inak to vyzeralo len na rok veľmi pomalého ústupu Smeru, a teda ďalší rok štátu, uneseného jeho občanom.Lenže zlomy zvyčajne prichádzajú nečakane. Musí byť pre ne pripravená pôda, ale ich podoba a priebeh sa pripraviť ani predpovedať nijako nedajú. Rok 2018 sa zlomil dvakrát – najskôr údesnou vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a potom fantastickou reakciou mladých ľudí a širokej verejnosti. Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko spolu s desiatkami tisíc ľudí po celej krajine dokázali neuveriteľnú vec. A nehovorím teraz o odstúpení dvoch neodstúpiteľných politikov.Oveľa dôležitejšie je, že odpoveďou na vraždu sa nestal strach, rezignácia či hrubosť, ale odvaha, láska a až hmatateľné rozpomenutie sa námestí na november 1989. Obnovil sa sen o lepšom Slovensku, a bol nasledovaný činmi.Boli to mesiace, v ktorých Slovensko prekonalo samo seba. Boli to dramatické, odhodlané, často dojímavé dni a týždne. Najmä to však bolo obdobie, ktoré zrodilo nádej. Táto kniha je našou poctou Jánovi Kuciakovi, Martine Kušnírovej a ich statočným rodinám. A je aj naším poďakovaním všetkým, ktorí sa odvtedy podieľajú na obnovení nádeje. Lebo práve oni zmenili a ešte zmenia túto krajinu.

Kniha jednoduchou, pútavou a často aj vtipnou formou vysvetľuje základné princípy živého aj neživého sveta – od palív a drahokamov cez lieky či doping a končiac trebárs oplodnením alebo ohňostrojom. Lákavým štýlom vysvetľuje javy, ktoré nás obklopujú v každodennom živote a ponúka odpovede na otázky, ako napr.: Čo je sladšie ako cukor? Ako vidia a cítia rastliny? Kde všade je možný život? Aká je chémia lásky? Prečo hnojíme výbušninou?Autor Peter Szolcsányi, popularizátor prírodných vied, dlhodobo publikuje zaujímavé články o chémii v časopise .týždeň. Prvýkrát články vychádzajú spoločne v tejto jedinečnej knihe.Ak vás zaujíma, ako funguje okolitý svet optikou molekúl a ich reakcií, ak radi čítate o vede, táto kniha je pre vás!

Po výraznom čitateľskom úspechu kníh Jeden výdych koňa, Dva hrby ťavy a Róbert Bezák: Medzi nebom a peklom vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Môj bláznivý život. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: sumár o 10 rokoch časopisu, ale aj o spoločenskom dianí, o tom čo sa dialo v 90. tych rokoch. Prečo vznikol .týždeň. Bol Dzurinda podobný Mečiarovi? Môže sa realita Boha odraziť v časopise? Kto zhasol Lampu a prečo je stále tŕňom v oku. Moja milovaná Amerika. Sokol verzus Bezák, temno verzus otvorenosť. Škrtnutý Fico alebo prečo sme chceli ovplyvniť voľby. Krásno v .týždni, čo máme spoločné s Pohodou a čím ma priťahujú svetové galérie. Je šport podobný poézii a prečo verím na hokej v nebi? Závistlivé Slovensko, odkopnuté osobnosti a nádej na zmenu.

Po Jednom výdychu koňa a Dvoch hrboch ťavy vychádza tretia kniha textov Martina Mojžiša uverejnených pôvodne v rubrike .veda časopisu .týždeň. Desať päťčlánkových sérií, ktoré spolu obsahujú až 52 článkov. Ako je to možné? Tri hlavy Draka vám to prezradia.

Prečo sneh pod nohami vŕzga? Prečo nikdy nevidíme padať rosu? Komu zobral Kolumbus vietor z plachiet? Ako vytvára husľový sláčik hudbu? Sú veľrybie piesne naozaj piesne? Čo všetko urobil Einstein v zázračnom roku 1905? Ktoré čísla sú väčšie, nepredstaviteľne veľké alebo nevýslovne veľké? Prečo je teflonová panvica lepšia ako obyčajná? Odkiaľ máme bryndzové halušky? Sú moria námesačné? Kde má brehy Golfský prúd? Prečo je nebo modré? Prečo je dúha kruhová?

Po výraznom čitateľskom úspechu knihy Jeden výdych koňa vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Martina Mojžiša Dva hrby ťavy. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: Kto sú najväčšie celebrity medzi číslami? Dá sa človeku vidieť do hlavy? Načo slúži pri meraní tlaku fonendoskop? Ako zapadá Mickey Mouse do Darwinovej evolučnej teórie? Prečo Inkovia nedobyli Španielsko? Koľko dimenzií má vesmír? Ako sa dá nakresliť 1,2618595...rozmerný obrázok? Prečo sa vodík nevolá kyslík? Dá sa v skoku o žrdi prekonať desaťmetrová hranica? Prečo sa plavecké rekordy uvádzajú nepresne? Kde sa pretínajú rovnobežky? Ktoré pravdy sú naozaj hlboké? Šíri sa tma rýchlejšie ako svetlo? Koľko Nobelových cien má hélium? Mohli jaskynní ľudia faxovať? Načo je slovám toľko hlások?

Výber dvanástich najlepších rozhovorov Štefana Hríba z .týždňa. Nová kniha Štefana Hríba je ideálnym dovolenkovým čítaním. Prečítajte si výber jeho dvanástich najlepších rozhovorov z .týždňa. Kedy slovenský prezident plakal?Kto uniesol túto krajinu?Kde sa stratila láska a ako sa tu bez nej žije?Čo spôsobilo referendum o rodine?Prečo Putin nakoniec prehrá?Ako sa biskup bráni prázdnote?Prečo herečke nestačí sláva?V čom je Západ kresťanskejší ako Východ?Čo urobilo z bezná­dej­ného hokejistu hviezdu NHL?Prečo rakúsky kardinál nechápe náš chlad?Je Pišťankov Rác minulosťou a ako sa mafián hral?Môže sa tehotnej žene podariť scit­livenie Sulíka?

Rozhovory s Martinom Hanusom a Jozefom Majchrákom. Čo to znamenalo byť disidentom tínedžerom?Ako sa pašovali Biblie do Ruska?Prečo strýko Silvo kritizoval Tisa?Čo sa Juklovi a Krčmérymu nepodarilo?Ako sa dá dostať k synovi diktátora?Prečo som riskoval trest smrti?Dá sa v Afrike pomáhať bez korupcie?Prečo pokladám za správne, že USA bombardovali Irak?Prečo sa mal Fico stať prezidentom?Zaslúžil si Figeľ doktorát?Prečo ľudia hrešia najviac pred voľbami?Za čo má katolík zápasiť v 21. storočí?Odpovede na tieto aj iné otázky ponúka kniha rozhovorov Ženie ma zlé svedomie.

Rozhovory so Štefanom Hríbom. Táto kniha vznikla ako otvorený dialóg o Bohu a človeku. Medzi nebom a peklom je výsledkom dlhých letných rozhovorov Štefana Hríba s Róbertom Bezákom, ktoré sa uskutočnili v kláštore redemptoristov. Autor v knihe nerieši otázku skutočného odvolania Róberta Bezáka, ale snaží sa nájsť odpovede na tieto otázky: o Bohu: Je Boh žiarlivý? Je mu nás ľúto? Prečo nenapíše na oblohu, že existuje? Naozaj vyhnal ľudí z raja pre ovocie? Ale aj o tom, prečo je medzi nami a Ním neodstrániteľný zá­vojo človeku: Sme na obraz Boží či skôr pod neho? Akú máme cenu, keď pri cunami umierame ako muchy? Sme všetci chorí? Ale aj o tom, či na spásu stačí ľútosť v poslednej sekundeo cirkvi: Rozumie cirkev svetu? Sú kňazi k Bohu bližšie, ako laici? Prečo sa cirkev spája s národom či štátom? Ale aj o tom, či je láska kľúčovým kritériom pre postup v hierarchiiUkážka z knihy: Odpor ku kresťanstvu je zvláštna vec. Ale je spôsobený aj tým, že kresťanstvo je predstavované najmä ako niečo, čo musíš, ako príkazy, zákazy, a tiež ako územie hroziaceho hnevu. Nakoľko sa má človek Boha báť?Ja som tak učil morálnu teológiu, že čím pridávame viac príkazov, zákonov, tých trestných, tých penálnych, tým viac to hovorí o nedostatočnosti človeka. A čím menej je zákonov, tým to hovorí o väčšej hodnote človeka. Nie nadarmo mal svätý Augustín tú známu vetu: „Miluj a rob, čo chceš.“ Dôraz nebol na egoistické „rob, čo chceš“, ale na „miluj“.

Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov - Marka Orka Váchu, Karla Satoria a Tomáša Halíka. Kde sa stratil Boh je kniha, v ktorej sú tri rozhovory s troma osobnosťami. Štefan Hríb kladie otázky trom kňazom: Marekovi Orkovi Váchovi,Karlovi Satoriovi,a Tomášovi Halíkovi.Rozprávať a počúvať troch rozdielnych ľudí môže byť veľmi zaujímavé. Marek Orko Vácha je skôr vážny ako veselý, skôr kladie otázky ako odpovede a často aj povie: Neviem. Ide z neho skôr pocit plachosti, ako suverenity. Avšak rozhovor s ním zanecháva silný dojem z umenia žasnúť. Veď náš svet je neuveriteľná, tvorivosťou prekypujúca krásna záhrada, a to na čosi (či kohosi?) odkazuje.Karel Satoria je skôr veselý ako vážny, skôr ponúka prekvapivé odpovede než večné otázky a je to čistokrvný duchovný. Z rozhovoru s ním vyvstáva kľúčová otázka: Je naša samotná existencia, každý jej okamih, naozaj dôvodom na hlboké šťastie?Tomáš Halík je intelektuál, slová radí tak, že ich vôbec netreba korigovať, skôr odpovedá košato ako úsečne a z jeho myšlienok je zrejmé, že celý svoj život poctivo pracoval na hľadaní múdrosti. Títo traja sú úplne rôzni, ale to najdôležitejší majú spoločné - Boha nevlastnia, len ho opakovane hľadajú. Myslím, že práve preto je ich odpoveď na otázku Kde sa stratil Boh? silná.

kniha + DVD. Ku knihe Náš António je pribalený dokumentárny film Aleny Čermákovej Anton Srholec.Pokladom knihy Náš Anónio sú legendárne kázne Antona Srholca z bratislavského kostola Blumentál z obdobia komunistickej diktatúry v rokoch 1972, 1973 a 1974. Získali sme ich vďaka pomoci Antona Zajaca a jeho matky, ktorá si kázne v období normalizácie tajne nahrávala a prepisovala.V knihe nájdete aj náš profilový rozhovor z novembra 1999, prepis Antonovho vystúpenia v relácii .pod lampou z júna 2009, jeho fejtóny z rokov 2013 a 2014 a tiež fotografickú štúdiu Borisa Németha, ktorý fotil Antona s jeho bezdomovcami v zariadení Resoty.Kniha Náš António je venovaná Antonovi Srholcovi, v ktorom sa Slovenska potichu dotýka nebo.

Rozhovory s Martinom Hanusom a Jozefom Majchrákom. Čo to znamenalo byť disidentom tínedžerom?Ako sa pašovali Biblie do Ruska?Prečo strýko Silvo kritizoval Tisa?Čo sa Juklovi a Krčmérymu nepodarilo?Ako sa dá dostať k synovi diktátora?Prečo som riskoval trest smrti?Dá sa v Afrike pomáhať bez korupcie?Prečo pokladám za správne, že USA bombardovali Irak?Prečo sa mal Fico stať prezidentom?Zaslúžil si Figeľ doktorát?Prečo ľudia hrešia najviac pred voľbami?Za čo má katolík zápasiť v 21. storočí?Odpovede na tieto aj iné otázky ponúka kniha rozhovorov Ženie ma zlé svedomie.

Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku. Kniha Ešte netlačte vznikla z 8 článkov, ktoré boli postupne uverejňované v .týždni. Ohlasy žien z celého Slovenska povzbudili k tomu, aby vznikla táto kniha. Všetky citáty a príbehy použité v knihe sú skutočné. Poskytli nám ich ženy z celého Slovenska, ktoré sa so svojimi zážitkami z pôrodu, často traumatickými, postupne vyrovnávajú. Celý text je písaný čo najobjektívnejšie, ako to len z našej pozície išlo. Jeho účelom nie je pobúriť, ani uraziť. Nechceme ani radiť ženám, ako a kde by mali svoje deti porodiť. Cieľom knihy je poskytnúť reálny obraz slovenského pôrodníctva.