E-knihy

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. „Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“ To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí.Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov. Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

Nacisti ich nechali nažive len preto, lebo boli dvojičky. V lete roku 1941 nacisti deportovali Evu Mozesovú Korovú a celú jej rodinu do Osvienčimu. V priebehu tridsiatich minút ich od seba oddelili. Eviných rodičov a staršie sestry poslali rovno do plynovej komory, kým Eva a jej sestra-dvojička Miriam sa ocitli v rukách Mengeleho, ktorý bol známy aj ako Anjel smrti. Mali vtedy len desať rokov.Dvojičky mali v Osvienčime určité „privilégiá“ – mohli nosiť vlastné oblečenie a nevyholili im hlavy dohola, ale stali sa objektom Mengeleho sadistických experimentov. Veľa z nich zomrelo v dôsledku pokusov, chorôb a hladovania. Ale ďalšie prežili vďaka obdivuhodnej detskej vynaliezavosti, odvahe a neochvejnej vôli žiť. Eva si s odstupom desaťročí spomína na svoje šťastné detstvo v Transylvánii, vzostup antisemitizmu a jeho vplyv na jej rodinu. Mesiace strávené v Osvienčime opisuje vecne, citlivo a s veľkou dávkou nadhľadu. Jej rozprávanie je inšpiratívnym príbehom o vytrvalosti, odhodlaní a boji o prežitie tvárou v tvár extrémnemu zlu.V epilógu Eva hovorí o svojej nevšednej ceste k uzdraveniu a pozoruhodnom rozhodnutí verejne odpustiť nacistom. V Spojených štátoch amerických, kam sa z Izraela presťahovala za manželom, založila múzeum holokaustu, prednášala po celom svete a organizovala exkurzie do Osvienčimu. Svoj život zasvätila šíreniu posolstva o odpustení, mieri a odstránení nenávisti a predsudkov na svete.

V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

Nemôžem odpustiť. 7. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi. Živé rozprávanie zavedie čitateľa priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za každú cenu pred verejnosťou utajiť a rozhodne sa utiecť...Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorá je súčasťou knihy. Okrem nej je do knihy zaradených aj niekoľko ďalších dokumentov, napríklad svedecká výpoveď Rudolfa Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom, štúdia Rudolfa Vrbu Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenská stratégia, správa Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého svedka alebo Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom Význam správy Vrba ? Wetzler o Osvienčime-Brezinke.

Ako som prežila Osvienčim a našla silu žiť. S predhovorom Jeho kráľovskej výsosti princa z Walesu.Skutočný príbeh obdivuhodnej ženy, ktorá prekonala hrôzy Osvienčimu a teraz aj Covidu, napísala samotná Lily Ebertová so svojím pravnukom Dovom Formanom. Keď preživšiu holokaustu Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“ Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla na titulkách po celom svete. Príbeh sa rýchlo stal virálnym a Lily mala dokonca možnosť porozprávať sa s vojakovou rodinou cez Zoom. Nedávno o nej písali, že prekonala Covid vo veku 97 rokov. Je to neskutočne odolná žena, ktorá je odhodlaná porozprávať svoj príbeh a jej pravnuk Dov je pripravený jej v tom pomôcť.Jej príbeh je srdcervúci, no inšpirujúci. Narodila sa v Maďarsku a jej idylické detstvo bolo náhle zničené, keď bola transportovaná do Osvienčimu s celou svojou rodinou v roku 1944. Jej matku a dvoch mladších súrodencov zabili hneď po ich príchode do tábora. Lily bola odhodlaná pomôcť svojim dvom ďalším sestrám prežiť tak, že objavia silu jedna v druhej. Z Osvienčimu bola Lily odoslaná do pracovného tábora do muničnej továrne v Altenburgu a odtiaľ bola prinútená zúčastniť sa pochodu smrti.Lily toho stratila veľa, ale vybudovala si nový život pre seba a svoju rodinu najprv v Izraeli a potom v Londýne. Sľúbila si, že ak prežije, porozpráva svoj príbeh z Osvienčimu, aby sa už niečo podobné nikdy nezopakovalo. Táto kniha je viacgeneračná aj preto, že si Lilin pravnuk Dov dobre uvedomuje, že jeho prababka je jedna z mála žijúcich osôb, ktoré Osvienčim prežili, a chce jej pomôcť prerozprávať jej príbeh, skôr než bude neskoro. Lilin sľub bude dôležitou knihou, ktorej príbeh poukáže na silu lásky, ktorá nás povedie aj cez tie najtemnejšie chvíle.

Na začiatku sa Penny Goodrichová zaľúbila do Eddieho Shaffera, a keď sa naskytla šanca, využila ju, aby sa mohla stať súčasťou jeho života. Začalo sa to nádejou, že aj on bude milovať ju a možno ju raz požiada o ruku. Ale toto semienko nádeje nekontrolovateľne prerástlo do prekvapivého a zamotaného príbehu, odhalilo tajomstvá a úplne zmenilo jej život.Ocenená autorka Lynn Austinová zručne a citlivo opisuje dlhé obdobie čakania na blízkych, ktorí sú na fronte... a tiež neočakávané zázraky, ktoré zjavujú prítomnosť a lásku Boha dokonca aj vtedy, keď mlčí. „Dej príbehu sa odohráva striedavo v židovskej časti Brooklynu a v maďarskej Budapešti práve v čase, keď sa svet zmieta uprostred hrôz druhej svetovej vojny. Pred našimi očami sa postupne rozplietajú príbehy troch rodín, ktorých osudy zviedla dokopy práve tragédia a bolesť.“

Strhujúci príbeh na motívy skutočných udalostí. Londýn, 1944. Vo svete zúri vojna a hlboko pod zemou v nedostavanej stanici metra vzniká úkryt pre tisíce ľudí. V tuneloch sa hromadia trojposchodové postele, v útrobách zeme si obyvatelia budujú škôlku, divadlo aj kaviareň, ktoré im poskytujú útechu a ochranu pred zhadzovanými bombami. Práve tam v podzemí vznikne aj unikátna malá knižnica. Bývalá knihovníčka Clara Buttonová s najlepšou priateľkou Ruby Munroeovou z nej postupne vytvoria srdce celej komunity. Učia sa v nej nevzdelané deti z robotníckej triedy a ženy si tam požičiavajú pokrokovú literatúru. Lenže vojna sa vlečie a odhodlanie žien vytrvať vo svojom úsilí osud trpko pokúša. Smrť je všadeprítomná a ľudí pred ňou neochráni ani podzemný úkryt. Kniha Malá vojnová knižnica vznikla na motívy skutočných udalostí. Ide o strhujúci príbeh, ktorý nám na pozadí viacerých osudov pripomína jednu z najdôležitejších historických udalostí.

Milióny ľudí prešlo bránou Osvienčimu, no ona bola prvou ženou, ktorá utiekla. Tento silný román rozpráva inšpiratívny skutočný príbeh Maly, na ktorej hrdinstvo nikdy nezabudneme a ktorej osud ovplyvnil chod dejín.Nikto neopustí Osvienčim živý. Mala Zimetbaumová, väzenkyňa 19880, pochopila, že sa ocitla v hlbinách pekla vo chvíli, keď vystúpila z dobytčáka. Ako tlmočníčka pre SS využívala svoju pozíciu na záchranu čo najväčšieho počtu životov a pašovala kúsky chleba tým, ktorí mali hlad. Edward Galiński, politický väzeň 531, prišiel do tábora medzi prvými. Aj keď s vyholenou hlavou a pruhovanou uniformou vyzeral ako akýkoľvek iný väzeň, bol bojovníkom odporu, ktorý pripravoval plán úteku.Jediným prehreškom, ktorého sa obaja dopustili, bolo to, že žili. Keď sa prvýkrát stretávajú, v temnom prítmí osvienčimských barakov sa rozžiari záblesk nádeje. Edward prinúti Malu veriť v nemožné. Že môžu tento tábor opustiť napriek tomu, že sú obkľúčení elektrickým a ostnatým drôtom, na vrchole nekonečných strážnych veží číhajú automatické zbrane či guľomety a monitorovacie svetlá neúnavné blúdia po zemi.Sľúbia si – buď spolu utečú, alebo spolu zomrú. To, čo nasleduje, je jeden z najväčších milostných príbehov v histórii. Tento silný príbeh založený na skutočnom príbehu, ukazuje, že v tej najväčšej tme môže byť vaším svetlom láska...

Ľahšie by bolo zomrieť, no túžba žiť je silnejšia – aj na najtemnejšom z temných miest, kde láska a sila vôle prinášajú vzburu židovských väzňov. Nemalo sa to nikdy stať a už nikdy sa to nesmie zopakovať. Silný príbeh o neobyčajnej odvahe, ľudskej nezlomnosti, ale aj o zrade zasadený do nacistického tábora smrti v Osvienčime, kde začala v októbri 1944 uprostred pekla klíčiť nenápadná revolta väzňov ochotných riskovať pre slobodu a život všetko. V dlhých úzkych šatniach v Osvienčime-Brezinke hrdlačí väzeň Jakub Bak pod dohľadom dozorcov SS. Prežil jediný z celej rodiny, ostatných po príchode do tábora poslali rovno do plynových komôr. Jeho, mladého a silného, vybrali, aby vykonával nepredstaviteľnú prácu – triedi oblečenie po mŕtvych a odnáša telá z plynových komôr do krematórií. V tejto mučivej trýzni sa snaží dodržať sľub, ktorý dal svojmu otcovi – prežiť za každú cenu. Vnútornú silu nachádza iba v spoločnosti Anny, väzenkyne zo ženského tábora.Anna Sieková každé ráno kráča niekoľko kilometrov do muničnej továrne, kde pracuje spolu s ostatnými väzenkyňami, no takmer nikto, dokonca ani Jakub, nevie, že spolu s ďalšími ženami odtiaľ pašuje nepatrné množstvá strelného prachu. Plán väzenského odboja je riskantný: chcú sa vzbúriť proti SS a oslobodiť tábor. Jakub napokon podľahne tlaku a pridá sa k odboju, hoci tuší, že ich šance na úspech sú mizivé. Okrem toho sprisahanci čelia aj hrozbe zo strany udavačov, ktorí v zrade židovských druhov vidia jedinú šancu na záchranu.Román Za ostnatým drôtom je hlboko dojímavý a nekompromisne autentický. Rozpráva o silných ženách a mužoch, ktorí bezbranní, na pokraji fyzických i duševných síl a zoči-voči presile bojovali o holý život a právo na slobodu. Ich odhodlanie bolo svetielkom nádeje uprostred najtemnejšieho zla, akého je človek schopný. Autor si kladie otázku: Je holokaust skutočne minulosťou, alebo na nás stále striehne kdesi v tieni?

Každé zaklopanie na dvere môže znamenať koniecPíše sa rok 1943 a šestnásťročná Stefania pracuje v obchode u Diamantovcov v poľskom mestečku Przemyśl. Je zaľúbená do Izia, jedného zo synov. Mladý pár svoj vzťah tají, pretože ona je katolíčka a Diamantovci sú Židia, ale nevzdávajú sa nádeje, že raz im osud dožičí byť spolu. S vpádom nemeckej armády do krajiny sa všetko zmení. Rodinu vysťahujú do geta a Stefania ostáva sama v okupovanom meste, kde sa stará o šesťročnú sestru Helenu. A potom ktosi zaklope na dvere. Je to Max Diamant. Počas transportu do vyhladzovacieho tábora vyskočil z vlaku a žiada o pomoc. Stefania v tej chvíli urobí jedno z najzásadnejších rozhodnutí v živote a Maxa ukryje. Po ňom ešte ďalších dvanásť Židov. Každý deň pritom tŕpnu, či sa neozve búchanie na dvere, ktoré by znamenalo koniec pre všetkých. Svetlo v úkryte je knižným spracovaním skutočného príbehu dvoch sestier, ktoré zachránili trinásť ľudských životov a riskovali pritom vlastnú smrť.

Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život. Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom. „Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“

Emocionálne silný príbeh odvahy a prežitia Viedeň 1939. Rodina Kleinmannovcov žije jednoduchým, bežným životom. Gustav pracuje ako čalúnnik a Tini udržiava v poriadku skromnú domácnosť. Najväčšou radosťou manželov sú ich štyri deti: Fritz, Edith, Herta a Kurt. No po pripojení Rakúska k Nemecku sa židovskej rodine Kleinmannovcov začne rúcať ich usporiadaný svet. Susedia sa k nim obracajú chrbtom, otec prichádza o zdroj obživy a ohrozené sú aj samotné životy členov rodiny. Otec Gustav a syn Fritz prví doplatia na zmenenú situáciu, Nemci ich zatknú a pošlú v transporte do koncentračného tábora v Buchenwalde. Je to len začiatok nepredstaviteľného fyzického aj psychického utrpenia, neľudských podmienok, ťažkej práce v kameňolome, častých bitiek, mučenia, hladu a ponižovania. Počas nekonečných mesiacov, ktoré nasledujú, ich udržiava pri živote len jedna vec – otca a syna spája vzájomná láska. Keď sa dozvedia, že Gustava majú preložiť do Osvienčimu, čo sa rovná takmer rozsudku smrti, Fritz čelí neľahkému rozhodnutiu – nechá otca odísť samého, alebo sa k nemu pridá...Kniha podrobne zobrazuje hrôzostrašnú realitu druhej svetovej vojny. Autor hovorí o všetkom priamo, nebojácne a bez sentimentality. Opisuje život plný neuveriteľných hrôz, počnúc zradou „dobrých“ susedov, po ktorej nasledovalo systematické besnenie, vyvlastňovanie a transporty. Je to pozoruhodné rozprávanie o strašných udalostiach, ktoré prežila len hŕstka statočných, hoci ich šance boli nulové. Pomohli im občasné prejavy ľudskosti, hlboká vzájomná láska, neuveriteľná nezlomnosť a veľké šťastie. Zázrak prežitia v nich zanechal hlboké jazvy, ale aj neochvejnú chuť žiť.Kniha sa opiera o záznamy v tajnom denníku Gustava Kleinmanna a o dôkladný archívny výskum autora a po prvý raz rozpráva tento neuveriteľný príbeh, ktorý nemá v histórii holokaustu obdoby. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je pripomienkou najlepšieho, ale aj najhoršieho, čoho je ľudstvo schopné, a zároveň oslavou sily rodinných pút a nezlomnosti ľudského ducha.

Je rok 1938 a Hitlerove vojská obsadili Viedeň. Rakúšan Max Dornbach sľúbil, že pomôže židovským priateľom ukryť ich najcennejší majetok pred nacistami, a tak ho pašuje do letného rodinného sídla pri malebnej dedinke Hallstatt. Na pomoc si prizve Anniku Knopfovú, kamarátku z detstva a správcovu dcéru, ktorá mu ochotne pomáha, lebo ho od malička miluje. Max však privedie aj mladú Židovku Luziu Weissovú, ktorú chce ukryť v zámku, čím zraní Annikine city, ohrozí ich plán a dokonca aj životy, najmä keď nacisti prídu sídlo dôkladne prehľadať, no nenájdu ani Luziu, ani poklad. O osemdesiat rokov neskôr Callie Randallová, ktorá so sestrou vlastní kníhkupectvo a prostredníctvom svojho blogu udržuje kontakt so svetom, no inak je úplne spokojná so svojím tichým životom, natrafí na tajomný zoznam v starom vydaní Bambiho. Dovedie ju k Annikinmu príbehu… a k zrejme dlho pochovanému príbehu jej drahého priateľa. Callie musí pri bádaní v minulosti riskovať vykročenie z bezpečného sveta, ktorý si vybudovala, lebo len tak nájde odpovede, dobrodružstvo a možno dokonca novú lásku.Uznávaná spisovateľka a autorka knihy Catching the Wind (Honba za vetrom), o ktorej americký týždenník Publishers Weekly napísal, že je „nezabudnuteľná“ a „stojí za to si ju prečítať“, prichádza s pútavým historicko-súčasným románom o skrytom poklade, zámku a obyčajných ľuďoch, ktorí neobyčajným spôsobom odolali zlu.

2. (samostatný) diel z 2. Súčasnosť: Sera Jamesová má pred sebou slávnostné otvorenie novej galérie a rozprávkovú svadbu. Čo viac by si mohla priať? Idylku dokonale naplánovanej budúcnosti však naruší súdny spor, do ktorého je zavlečený jej snúbenec William Hanover. Sera musí bojovať proti jedovatým obvineniam, ktoré môžu Williama stáť desať rokov za mrežami. Podarí sa jej zachrániť budúcnosť a manželstvo, ktoré sa hneď po uzavretí ocitne v kríze? Londýn 1942: Karolíne Makovskej sa v poslednej chvíli podarí opustiť okupovanú Prahu, kde zanechala svoju židovskú rodinu. Ako novinárka pre anglický denník The Daily Telegraph zisťuje, že pred hrôzami vojny nie je v bezpečí ani za Lamanšským prielivom, kde na vlastnej koži zažíva nemecké bombardovanie britskej metropoly. Keď sa dozvie o masovom vyvražďovaní Židov vo východnej Európe, nemá inú možnosť, než sa vrátiť do rodného mesta a riskovať život, aby zachránila svojich najbližších.Svety oboch hrdiniek prepojí život malého dievčatka, ktoré im ukáže, že ani v tých najtemnejších okamihoch netreba prestať dúfať. Sera a Kája sa musia naučiť spoliehať na svoju vieru a bojovať o to, na čom im skutočne záleží – aj keď to bude znamenať, že do stávky vložia vlastnú budúcnosť.

Príbeh nás zavedie do Dánska v čase druhej svetovej vojny. Dve nerozlučné priateľky Annemarie a Ellen si vojnu plne neuvedomujú. Znamená pre ne len toľko, že v obchodoch nedostať ich obľúbené sladkosti. Hrôzy vojny ich zasiahnu až vtedy, keď nemeckí vojaci v Kodani začnú prehľadávať príbytky židovských obyvateľov a sústreďovať ich do transportov. Čitateľ očami mladého dievčaťa sleduje priebeh dánskeho odboja, vyrozprávaný s hrdosťou a nádejou, pretože celý národ sa zomkol, aby zachránil židovské obyvateľstvo. Dáni potajomky prepašovali takmer sedemtisíc ľudí cez more do slobodného Švédska.OCENENIA: Newbery Medal, School Library Journal Best Book of The Year, American Library Association Notable Book, National Jewish Book Award

1. septembra 1939 mal z nacistami okupovaného Československa vyraziť posledný vlak Nicholasa Wintona. Nikdy k tomu nedošlo. Až 250 detí zostalo sklamane stáť na nástupišti. Neskôr ich transportovali do koncentračných táborov, kde drvivá väčšina z nich zomrela.Ivan Backer mal v tom čase len desať rokov a zrejme sa narodil pod šťastnou hviezdou. Na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov sa mu podarilo utiecť v jednom z posledných Wintonových vlakov vypravených do Veľkej Británie, kde sa k nemu časom pripojila aj jeho najbližšia rodina. Ich kroky ďalej viedli do Ameriky, ktorá sa pre nich stala štartom do nového úspešného života. Ivan Backer však na svoje najväčšie šťastie nikdy nezabudol. Bol vďačný osudu, že mu umožnil prežiť plnohodnotný život, a preto sa rozhodol, že chce svetu odplatiť dobro a požehnanie, ktorých sa mu dostalo. Stal sa z neho známy a uznávaný aktivista za mier a spravodlivosť.Príbeh Ivana Backera zachytený v knihe nie je len napínavým rozprávaním o úteku pred nacistami poskladaný zo spomienok, ale je tiež výzvou namierenou k ľudstvu, že na každom mieste, v každom povolaní a v každej krajine sa treba zachovať tak, aby sa temné obdobie nacizmu už nikdy nevrátilo.

Tri mladé matky a ich neobyčajný príbeh o odvahe, vzdore a odhodlaní žiť. Tri neuveriteľné skutočné príbehy, ktoré osud spojil do jedného!Keď Slovenka Priska, Poľka Rachel a Češka Anka prešli v roku 1944 cez nechválne známu bránu najväčšieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz II. - Birkenau, ukrývali tajomstvo - všetky boli v druhom stave. Osamelé a vydesené sa v kútiku duše rozhodli, že si nenechajú vziať to jediné, čo im ostalo - svoj život a život svojich nenarodených detí.Tri bábätká sa narodili s odstupom niekoľkých týždňov a za nepredstaviteľne krutých okolností. Všetkým trom ženám sa nejakým spôsobom podarilo prežiť neľudské podmienky v nemeckom pracovnom tábore. A napriek nepriazni osudu prežili aj ich novorodeniatka. O sedemdesiat rokov neskôr sa títo súrodenci spriaznení osudom po prvý raz stretli, aby vyrozprávali pozoruhodné príbehy svojich matiek, ktoré sa vzopreli smrti, aby im dali život. Každý z nich sa narodil, aby prežil.

Román Hlava XXII je jedným z najdôležitejších protivojnových diel, ktoré vyšli po druhej svetovej vojne. Autor opisuje márny boj hlavného hrdinu Yossariana proti absurdnej vojenskej mašinérii, pričom hojne využíva čierny humor a neustále balansuje medzi komikou a hororom. Názov knihy odkazuje na vojenský predpis, podľa ktorého vojakov s istým počtom náletov odvelia z vojny, no zároveň nariaďuje, že vojak musí za každých okolností poslúchnuť svojho nadriadeného a plukovníci neustále zvyšujú počet náletov. Podľa románu bol nakrútený úspešný film.Komu sa kniha môže páčiť: milovníkom histórie, kvalitnej literatúry a príbehov z obdobia druhej svetovej vojny.

Kryptológovia 3. On vidí vzorce v tom, čo ona považuje za chaos.Ona vidí krásu vo svete, ktorý on považuje za zničený.Zivon Marin bol až do októbrovej revolúcie, ktorá zničila jeho svet, jedným z najlepších ruských kryptografov. Keď vyjadril svoj nesúhlas s Leninom, bol nútený utiecť z Ruska. Je nahnevaný a rozhodnutý ponúknuť svoje služby Britom. Nedokáže však prestať myslieť na svojho brata, ktorý podľa všetkého zomrel pri vlakovom nešťastí.Lily Blackwellová vidí svet najlepšie cez objektív svojho fotoaparátu a je talentovanou retušérkou. Vďaka kontaktom jej otca ju najmú do tajnej služby, no jej matka sa to nesmie dozvedieť, pretože by to odsúdila.Keď raz kapitán Blackwell pozve Zivona na večeru, medzi ním a Lily vznikne priateľstvo, ktoré sa čoskoro zmení na lásku. Obaja však majú svoje tajomstvá a ani jeden z nich si nie je istý, či sa môže tomu druhému zveriť. Keď sa stane niečo, čo vyvolá pochybnosti o Zivonovej lojalite, treba dokázať jeho nevinu nielen kvôli ich snom o spoločnej budúcnosti – v hre je najmä ukončenie vojny.

Malí uprchlíci, malí vojáci, malí vězni lágrů. Děti v místech, kam nepatří. Ze všech zvěrstev války jsou tato nejhorší. Ochránit nejslabší, nenechat jim ublížit. To je pohled dospělých. Jak ale válku vnímají děti? Magdalena Grzebałkowska se rozhodla vypátrat pamětníky, kteří by jí dokázali vyprávět o tom, co zažili v době druhé světové války, když jim bylo pár let. V době, kdy by si měli hrát a chodit do školy. Místo toho se z nich stali sirotci, museli nahradit rodiče v péči o mladší sourozence, opustit svůj bezpečný domov, stanout po boku vojáků. Nebo zjistit, že jejich milující otec je zločinec a vrah, jako to pochopil Niklas Frank. Každé z dětí se muselo vyrovnat s nespravedlností a traumaty, překonat překážky, které by byly náročné i pro dospělého.Zkušená reportérka si zároveň dobře uvědomuje, že vzpomínka není historická pravda, a ukazuje na různých osudech, jak se osobní příběhy mohou lišit od skutečnosti. Někteří hrdinové jí sami vyprávějí několik verzí své „vojenky“. A možná že právě to je na knize nejzajímavější – citlivá, reportérská zpráva o tom, jak funguje lidská paměť v okamžiku, kdy se vám před očima zhroutil celý váš svět.

Na jar tisícdeväťstoštyridsaťdva narastajú vo Varšave nepokoje a mladá Elžbieta Rabineková ich pozoruje z okna svojho útulného bytu. K Nemcom, ktorí hliadkujú v uliciach, neprechováva sympatie, ale snaží sa nemyslieť na to, čo sa deje za múrom susednej židovskej štvrte. O nemeckej brutalite vie svoje, veď sama musí tajiť svoju pravú totožnosť. Ale keď sa spriatelí s ošetrovateľkou Sárou, dozvie sa čosi, čo ju vtiahne do nebezpečného sveta klamstiev aj hrdinských činov. Sára pomáha s pašovaním detí z varšavského geta a Elžbieta, zoči-voči ťaživej realite vojny, viac nedokáže odvracať zrak a pridá sa na stranu odboja. Tu spoznáva židovského mladíka Romana Gorku, ktorého trpká nespravodlivosť dovedie až k vzbure. Oddá sa jej s horlivosťou, ktorú nedokáže potlačiť ani láska k Elžbiete. Jeho rebélia však nechcene upozorní na Sárinu činnosť a nevedomky ohrozí Elžbietu aj jej rodinu. Šanca získať slobodu je čoraz menšia...

Záhadný obraz vdýchne nádej a krásu do najtemnejších kútov Osvienčimu a do jedného z najosamelejších sŕdc na Manhattane.Súčasnosť: Obchodníčke s umením Sere Jamesovej sa pred dvomi rokmi pred oltárom zrútil svet. Túžba po rozptýlení v nej nanovo rozdúcha záujem o záhadný portrét, ktorý videla v detstve – obraz mladej huslistky s prenikavo modrými očami. Počas pátrania po ňom sa spoznáva s Williamom Hanoverom, vnukom bohatého kalifornského magnáta, ktorý môže byť kľúčom k nájdeniu strateného diela. Sera a William spoločne odkrývajú príbeh maľby: dramatické osudy rakúskej huslistky Adele von Bronovej.Viedeň, 1942: Keď obľúbenkyňa rakúskej aristokracie, talentovaná huslistka a dcéra vysokopostaveného predstaviteľa Tretej ríše Adele začne s pašovaním Židov z Viedne, riskuje všetko. Jej život oplývajúci bohatstvom a privilégiami sa v zlomku sekundy mení na realitu, kde vládne hlad a ostnatý drôt.Sera postupne odhaľuje históriu obrazu a zároveň nachádza krásu na tých najnečakanejších miestach: v pochmúrnom osvienčimskom tábore a v hlbokých zákutiach svojho utrápeného srdca.

Neobyčajný príbeh, v ktorom hudba znamená prežitie .Jeden z najznámejších príbehov prežitia počas druhej svetovej vojny zachytáva osudy hudobníka v okupovanej Varšave, rovnomenný film nakrútený podľa knihy získal troch Oscarov.Władysłavovi Szpilmanovi zachránila život hudba, a nie raz. A nielen v časoch, keď vojna odkryla v ľuďoch to najhoršie i najlepšie: brutalitu i veľkodušnosť, odvahu i zbabelosť. Spomienky mladého poľského hudobníka opisujú vojnové roky v okupovanej Varšave, od septembra 1939 až do konca vojny. Prišiel počas nich nielen o prácu, ale aj o celú rodinu a rodné mesto, ktoré nacisti zrovnali so zemou. Autor v knihe presvedčivo líči „relatívne normálne“ prvé mesiace vojny, narastajúci teror, hlad a strach. Odchyľuje sa od stereotypov: bez toho, že by sa čokoľvek pokúšal relativizovať, je jedna z postáv, ktorá mu zachránila život Nemec, podľa jeho spomienok však mnoho neprávostí a zverstiev páchali nielen nacisti. Kniha vyšla prvý raz v roku 1946, v tom čase ešte pod názvom Smrť mesta a v nízkom náklade. Prvé vydanie bolo cenzurované, lebo príbeh nezapadal do oficiálnej verzie dejín, neskôr ho poľskí stalinisti úplne stiahli z predaja. Nebolo mysliteľné, aby „dobrí“ patrili k nepriateľskej armáde a rovnako sa nepatrilo spomínať podiel ukrajinských a litovských jednotiek na masakroch vo varšavskom gete. Až po päťdesiatich rokoch vyšiel v nemeckom vydavateľstve Ullstein Pianista v neupravenej podobe, v akej ho poznáme aj my.

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Strhujúci príbeh o Irene Sendlerovej – hrdinke, ktorá sa stala ženskou verziou Oskara Schindlera a zachránila pred smrťou a deportáciou 2 500 detí z nacistami okupovaného Poľska.V roku 1942 dostáva mladá sociálna pracovníčka Irena Sendlerová povolenie vstúpiť do varšavského geta ako verejná zdravotná špecialistka. Počas svojej práce sa snaží dostať k židovským rodinám, chodí od dverí k dverám a prosí rodičov, aby jej dôverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pašuje cez múry geta a presviedča svojich kamarátov a susedov, aby ich ukrývali. V extrémnych podmienkach a s pomocou lokálnych obchodníkov, obyvateľov geta a svojej osudovej lásky sa Irene nakoniec podarilo prepašovať do bezpečia tisíce detí. Mnohé pritom putovali mestskými odpadovými kanálmi, skrývala ich však aj v truhlách a posúvala cez tajné priechody v opustených budovách. Okrem toho na vlastné riziko schovávala tajné zoznamy, v ktorých figurovali mená a skutočné identity židovských detí. Urobila tak s nádejou, že príbuzní ich vďaka tomu budú vedieť po vojne nájsť. To, čo vtedy Irena nemohla tušiť, je, že deväťdesiat percent týchto rodín zahynie.Autorke Tilar Mazzeovej sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozprávať úžasný príbeh tejto odvážnej a statočnej ženy, ktorá riskovala vlastný život, aby zachránila nevinné deti pred holokaustom.

Julienova rodina a ďalšie tisíce židov zomreli strašnou smrťou v koncentračných táboroch. Jedna z mojich dvoch najlepších kamarátok má vytetované číslo, ktorého sa nikdy nezbaví. Druhá zomrela pod rukami doktora Mengeleho, ktorého meno vyslovila Olive len pošepky a cez zovreté pery. Ako jej mám po tom všetkom povedať, že som odišla do Nemecka a vzala si Nemca v nacistickej uniforme?Bohémske 20. roky 20. storočia v Paríži. Geraldine de Laffont tancuje vo vzduchu na čiernych stuhách. Jej životom je divadlo Folies Bergére a jeden nemecký muž. Je mladá a bezstarostná, až kým pritvrdo nedopadne na zem – jej stuhy sa zmenia na nacistické vlajky a milovaný muž má odrazu nacistickú uniformu.Zdrvená Geraldine poznačená príchodom vojny stráca viac ako len vlastné ilúzie. Osud jej vracia lásku, ale berie viac, ako je človek schopný uniesť. Jej mrazivý príbeh je ako zostup do neznámeho podzemia. Začnete v krásnom zámku a pôjdete hlbšie... chodby času vás prevedú životom odvážnej ženy a vzápätí vás nepripravených hodia z pompéznych divadelných dosiek do zbombardovaných Drážďan. Okázalé chodby Reichstagu v Berlíne i šesť mŕtvych detí vo vodcovom bunkri. Ako hlboko sa dá ukryť pravda?O mnoho rokov neskôr prichádza do Paríža Júlia rozhodnutá vypátrať svoje korene. Skutočnosť, že zdedila zámok, však zďaleka nie je takým šokom ako to, že otvorí Pandorinu skrinku a vypustí z nej všetky hrôzy, ktoré musela prežiť jedna nešťastná... Tanečnica.

Komiksové vydanie najznámejšieho denníka, vydané pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý ako jediný z rodiny vojnu prežil.