Filozofia

Portrét pozoruhodného duchovného vývoja Thomasa Keatinga (1923 – 2018), trapistického mnícha, ktorý počas prvých štyroch desaťročí svojho života koncipoval komplexnú psychospirituálnu cestu. Ako jeden z kľúčových inovátorov kontemplatívnej praxe tzv. Centering Prayer, nanovo oživil kresťanskú kontemplatívnu tradíciu. Cynthia Bourgeault, obľúbená autorka a Keatingova žiačka, vo svoje knihe ukazuje, že nešlo o koniec Keatingovho príbehu a jeho mystický vývoj pokračoval ďalej. V jedinečnej kombinácii biografie, osobných skúseností a dôkladného čítania jeho neskorších diel, Bourgeault osvetľuje Keatingov pozoruhodný duchovný vývoj od konca 80. rokov až do jeho smrti v roku 2018. Skúma Keatingovo umocňujúce sa zapojenie do neduálnej duchovnej praxe i vývoj jeho raného učenia o prechode od „falošného ja“ k „pravému“ a od „pravého ja“ k „nie-ja“ i jeho poslednú „temnú noc ducha“. Dokladá, že kresťanstvo nikdy neopustil, ale niesol ho so sebou na nové a nepreskúmané miesta. Z anglického originálu Thomas Keating. The Making of a Modern Christian Mystic (Boulder: Shambhala, 2024) preložil v roku 2025 Pavel Prihatný. Lektorovali Teresie Viera Hašanová a Philippa McDermott.Cynthia Bourgeault (1947), mystička, spisovateľka a exercitátorka. Doktorát v odbore stredovekých štúdií a muzikológie získala na Pensylvánskej univerzite a v roku 1979 sa stala presbyterkou Episkopálnej cirkvi. Svoj čas delí medzi samotu svojej prímorskej pustovne v dedinke Stonington v Maine a kontemplatívne exercície a vzdelávanie po celom svete. Od roku 1991 bola 30 rokov blízkou spolupracovníčkou Thomasa Keatinga. V roku 1995 pomáhala založiť na ostrove Salt Spring v Britskej Kolumbii The Contemplative Society, kde v júli 1999 otvorila svoju pilotnú školu múdrosti. V roku 2013 sa Cynthia stala kľúčovou členkou Centra pre akciu a kontempláciu založeného Richardom Rohrom v Albuquerque v Novom Mexiku. Je držiteľkou ocenenia Contemplative Voices Award za rok 2014 od Shalem Institute for Spiritual Formation.

Výber z esejí. Výber z esejí veľkého filozofa 20. storočia – Hansa-Georga Gadamera, ktoré ich prekladateľ Rastislav Nemec vybral z autorových Gesammelte Werke, z ich 7. a 8. zväzku, s ohľadom na tri témy: antiku, estetiku a hermeneutiku. Všetky tri oblasti sa však v esejach prelínajú, vzájomne dopĺňajú a komponujú zmysluplný celok, ktorý dozrieval v autorovej tvorbe dlhé desaťročia. Gadamer týmito esejami osvedčuje nielen široký záber svojho výskumu, ale aj hĺbku, bravúrnosť svojej interpretácie a schopnosť uvažovať v širších súvislostiach. Táto trojica oblastí sa tematicky prelína aj s tromi druhmi ľudských aktivít: počúvať – vidieť – čítať. Každá z nich je naoko pasívna, keďže necháva prehovárať toho druhého, dielo, či text. Na druhej strane je práve takáto pasivita cestou k poznaniu, porozumeniu, k sebazážitku, k sebaporozumeniu i poznaniu iných.Hans-Georg Gadamer (1900 – 2002), nemecký filozof, fenomenológ a žiak Martina Heideggera. Preslávil sa výskumom v oblasti antickej filozofie, jazyka, estetiky a osobitne filozofickej hermeneutiky. Habilitoval sa v roku 1929 na univerzite v Marburgu prácou o Platónovej dialektickej etike. Pracoval na filozofických fakultách v Lipsku, vo Frankfurte a v roku 1949 prevzal katedru filosofie po Karlovi Jaspersovi v Heidelbergu, kde pôsobil aj po svojom emeritovaní v roku 1968.

Vývoj kresťanskej doktríny podľa Newmana a Chestertona. Publikácia Pavla Hraboveckého analyzuje dve veľké osobnosti dejín kresťanstva - sv. Johna Henryho kardinála Newmana a Gilberta Keith Chestertona. Zameriava sa na konkrétny bod porovnania, a to na ich vlastné chápanie vývoja kresťanskej doktríny, ktoré výrazne ovplyvnilo dejiny kresťanstva. Autor analyzuje Newmanovu Esej o vývoji kresťanskej doktríny a Chestertonovu Ortodoxiu. Kresťanstvo sa cez týchto dvoch mysliteľov predstavuje ako stále živé. Obaja stoja na pevných nohách Tradície, ale oči majú otvorené pre súčasnosť. Práve tento odkaz zanechávajú aj svojim čitateľom: byť ich nasledovníkmi, no zároveň nezabudnúť byť autentickými ľuďmi svojej doby.

Východisková štúdia. Publikácia C. S. Lewisa s názvom Zázraky je považovaná za dôležitú kritiku svetonázoru, ktorý je všeobecne známy ako naturalizmus (myšlienka, že príroda je uzavretý systém, z ktorého je Boh z princípu vylúčený). Jedným z Lewisových hlavných záujmov bolo spochybniť intelektuálne základy naturalizmu a ukázať, že kresťanský opis skutočnosti je dôveryhodnejší a relevantnejší. Podľa Lewisa kresťanský spôsob nazerania na veci nás vedie k viere v úplnú harmóniu všetkého, čo existuje. Z toho vyplýva, že všetko, čo sa deje v prírode - vrátane zázrakov - musí odrážať a odhaľovať túto harmóniu. Zázraky v tomto ponímaní prerušujú bežný chod prírody, ale neporušujú prírodné zákony.

Obálka knihy je v troch farbách (svetlohnedá, bordová, modrá), posielame podla aktuálnej ponuky - momentálne v bordovej farbe.Dielo antického kresťanského filozofa, teológa, učiteľa Cirkvi sv. Augustína (354-430), ktoré inšpiruje kresťanské myslenie všetkých generácií od čias svojho vzniku až dodnes. Vyznania vznikli koncom 4. storočia a odvtedy sa čítajú, študujú, prekladajú ako geniálne dielo náboženské, filozofické, literárne.Veľký humanista a básnik Francesco Petrarca písal o Vyznaniach svojmu bratovi: "Táto kniha ťa roznieti a tvoju dušu rozplamení, pri čítaní budú ti po lícach tiecť slzy, budeš čítať s plačom a plakať od radosti." Knihu vám odporúčame s rovnakým želaním: kiež sa pri nej vaše srdce rozhorí a nechá sa nájsť Tým, ktorý si vás stvoril pre seba.Recenzia Vyznania na stránke blog.zachej.sk

Listy skúseného diabla jeho mladšiemu kolegovi. Kniha vychádza v rámci novej edície kníh C. S. Lewisa, v ktorej budeme postupne publikovať všetky významné diela C. S. Lewisa."C. S. Lewis sa transformoval do úlohy zlého, skúseného ducha Krutodlaka, ktorý radí svojmu mladšiemu nasledovníkovi Svrabomilovi, ako má získať ľudskú dušu. Tak nám celkom nevšedne vzniká pohľad akoby z druhej strany.Krutodlakova pomoc pritom vôbec nevyznieva nezištne, skôr mám pocit predvádzajúcej sa pýchy. Krutodlak a Svrabomil nie sú prototypom učiteľa a žiaka, lebo tu všetko krásne, plynúce z tohto vzťahu absentuje. Myslím, že žiaden zo zlých duchov nie je schopný akéhokoľvek vzťahu, lebo sú zameraní predovšetkým na seba.Človeka zlí duchovia nazývajú pacientom, prípadne hlupákom, ľudským červom, dvojnohým zvieraťom a podobne. Boh má u nich jediné meno, za to píšuce sa veľkými písmenami - Nepriateľ. Úsmevne na mňa pôsobila bezmocnosť a obmedzenosť starého Krutodlaka, ktorý za ten svet nevedel pochopiť záujem Boha o nás ľudí. Je nemožné vysvetliť mu to, pretože z konečnej stanice Absolútna absencia lásky, v ktorej sa diabol ocitol, spiatočné vlaky nechodia.Rady skúseného diabla autor napísal v roku 1941 v Magdalen College v Cambridge, 12 rokov po svojom obrátení. Práve osobná skúsenosť konvertitu mu pomohla pochopiť nielen apatiu, ale aj aktívnu neochotu prijímať náboženstvo. Práve tu sa z kresťanského spisovateľa mimoriadne obdareného výnimočným logickým myslením a z osoby s ľahko zrozumiteľným, živým štýlom vyjadrovania stal jedinečný spisovateľ výnimočných kvalít." (Zuzana Ring)Kniha je novým vydaním knižného titulu, ktorý naposledy vyšiel v roku 2007: Rady skúseného diabla.

Fantastický autobusový výlet z pekla do neba. Veľký rozvod je Lewisovým klasickým pohľadom na život po smrti.V jedno upršané anglické popoludnie nastúpi rozprávač do autobusu a vydá sa na neuveriteľnú cestu cez nebo i peklo. Stretáva húf nadprirodzených bytostí, ktoré sú na míle vzdialené od jeho dovtedajších predstáv, a uvedomí si niekoľko dôležitých skutočností o povahe dobra a zla.

V písme je napísané, že láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa... Ľudská láska je odrazom Božej lásky a zároveň Boh je láska.Autor knihy Lewis popisuje štyri základné druhy ľudskej lásky: náklonnosť, priateľstvo, eros a kresťanskú lásku (Božiu lásku). Ďalej skúma možnosti a problémy lásky medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi, a lásky Božej, ktorá je prameňom lásky. Zamýšľa sa aj nad otázkami ohľadom sexu, sebectva, žiarlivosti, pýchy, falošného sentimentalizmu, dobrého a zlého správania sa vo vzťahu a väčšej potreby smiechu medzi manželmi. Autor varuje, že existuje nebezpečenstvo, ktoré sprevádza plody lásky, ale odporúča ho prijať, pretože "peklo je jediné miesto okrem neba, kde môžeme byť v bezpečí pred nebezpečenstvom z lásky".Táto kniha učí ako sa snažiť, aby sa prebudila v nás láska, prostredníctvom ktorej sa všetky veci stanú možnými.Recenzia: Štyri lásky na stránke blog.zachej.sk.

V prvotnom a klasickom Lewisovom diele Mere Christianity skúma základný stavebný kameň všetkých kresťanských vierovyznaní, či už katolícke, evanjelické, alebo protestantské.Už vo svojich predchádzajúcich knihách sa venoval tejto téme, ale kniha Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve poskytuje neprekonateľnú príležitosť pre veriacich i neveriacich oboznámiť sa so základmi, súvislosťami, alebo princípmi kresťanskej viery.C. S. Lewis vo svojom diele Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve dosiahol vrchol apologetiky fides et ratio.

Protiklady, ktoré sa nevylučujú. Robert Barron je učiteľ a kazateľ. Jeho kniha Živé paradoxy je pokladnicou hlbokých vedomostí a zaujímavých pohľadov. Zaoberá sa širokou škálou tém. Napísaná je zábavným štýlom, a tak táto nová evanjelizácia má potenciál hlboko zaujať. Pútavý štýl rozprávania otca Barrona je veľmi dobre známy. Sviežo a vďaka skutočne hlbokým poznatkom sa zameriava na zdanlivo protichodné skutočnosti, ako napríklad: hriech a milosrdenstvo,utrpenie a radosť,viera a rozum.Sústredí sa aj na súčasné problémy, a to cez otvorenú optiku katolíckej viery.

Reflexie nad vybranými časťami učenia svätého Ignáca Brjančaninova o duchovnom živote v diele „Pole“. Svätý Ignác Brjančaninov majstrovsky sprostredkoval čitateľovi svojej doby duchovné bohatstvo, ktoré nachádzame v spisoch svätých asketikov, predovšetkým svätého Izáka Sýrskeho a svätého Jána Klimaka. Dielo „Pole“ je jedinečnou učebnicou duchovného života, ktorá sa zrodila z duchovnej skúsenosti svätých otcov. "Často sa dnes stretávame s ľuďmi, s ktorými si nemáme čo povedať, lebo z ich vnútra sa vytratili vážne témy. Mnohí to zvaľujú na internetovú komunikáciu, ktorej dnes podľahlo veľa mladých ľudí a tak pri vzájomnom stretnutí nevedia rozvinúť osobný rozhovor. Z toho vznikol nápad kurzov komunikácie, kde sa účastníci učia to, čím sa má začať rozhovor, ako v ňom pokračovať a čo môže oživiť nastolenú komunikáciu. Možno je to čosi praktické, avšak ja osobne by som nechcel komunikovať podľa akéjsi "šablóny", lebo sa mi to zdá príliš umelé a nie zo života. Preto mi do oka padla komunikácia s Otcami cirkvi, ktorí vždy hovorili "k veci" aj keď k tomu nepotrebovali nijakú zvláštnu príležitosť, ktorá by ich rozhovorom robila reklamu. Pretože najlepšou reklamou na vzbudenie záujmu je samotný život, ktorý človeka najviac musí zaujímať, ak mu chceme dobre porozumieť. Množstvo ľudských problémov, či otáznikov a životných udalostí si vyžaduje komunikáciu "na úrovni" nie štylistickej, ale obsahovej so zachytením samotnej podstaty danej témy. A toto sa v patrológií deje veľmi jednoduchým, ale zároveň hlbokým spôsobom, ktorému môže porozumieť každý, ak tam hľadá Božieho ducha, nie ducha výnimočnosti a jedinečnosti vlastnej tvorby. O toto sa pokúša aj sv.Ignác Brjančaninov v tejto publikácií, v ktorej chce s nami hľadať odpovede na samotné problémy života viery a našej cesty k večnému cieľu. V podstate tieto odpovede nie sú zložité, ale sú v nás zastreté vplyvom sveta, ktorý nám priam "vnútil" zlé zásady. Preto nám autor doporučuje "útek" zo sveta a "pôst" od medií, aby sme v sebe vytvorili dostačujúce ticho k načúvaniu Boha, ktorý sa k nám prihovára slovami Písma, ale aj náukou Svätých Otcov, či udalosťami, ktoré vstupujú do nášho života. Treba len chcieť viesť tento dialóg, ktorý od nás vyžaduje istú dávku pokory, v ktorej ľahšie prijmeme slová od tohto druhého. A tak chcem už len popriať všetkým čitateľom, aby vstúpili do vnútorného "dialógu" s myšlienkami tejto knihy a nebáli sa uviesť ich do svojho života. Predkladateľovi tejto knihy chcem poďakovať za snahu o zušľachťovanie našej komunikácie s Bohom, so sebou i s ľuďmi. A všetkých tvorcov i čitateľov tohto diela vkladám v tomto jubilejnom roku ikony slziacej Bohorodičky v Klokočove do materinských rúk našej Nebeskej Matky. " +Milan Chautur CSsR (Košický Eparchiálny biskup)Košice 13.X.2020v deň 113.výr. zjavenia Bohorodičky vo Fatime

Kniha britského spisovateľa a katolíckeho filozofa Gilberta K. Chestertona Svätý Tomáš Akvinský nie je klasickým životopisom. Aj keď v úvodnej poznámke autor čitateľa skromne uisťuje, že nechce byť ničím väčším než „len populárnou skicou veľkej historickej osoby, ktorá by mala byť pre svet viac známa“, predkladá nám takmer filmový príbeh stredovekých kultúrnych dejín prostredníctvom výnimočného farbistého štýlu rozprávania o tejto postave z dejín kresťanskej Európy. Cez optiku triezveho rozumu a pravdivosti rozvíja svoj postoj k svetu a viere, pričom ako východiskový bod mu slúži samotný sv. Tomáš Akvinský. Obaja títo veľkí muži majú pritom, ovládaní vášňou pre pravdu, schopnosť vyjadriť neviditeľné a ťažko uchopiteľné veci takým spôsobom, ktorý sa pre čitateľa stáva inteligentným zážitkom.

Itinerarium mentis in Deum. Spis Itinerarium je výsledkom Bonaventúrovho konteplatívneho a intelektuálneho úsilia a je jedinečným filozoficko – reflexívnym zjavom vo františkánskej spiritualite danej doby. Spis mal jediný cieľ, slúžiť ako pomôcka pri putovaní k Bohu a to v čase keď františkáni trpia na vnútornú schizmu joachimovských kruhov v Ráde. Kľúčom pre Bonaventúru bol stizmatizovaný František, označený na tele znakmi umučenia na hore La Verna. Zo stigmatizácie urobil ústredný bod svojho výkladu Sv. Františka a zároveň oporný bod pre výklad františkánskej spirituality.

Bremeno slávy a ďalších osemnásť známych esejí je zbierka známeho spisovateľa a majstra písaného slova, C. S. Lewisa. Ide o prvé slovenské vydanie tejto zbierky, ktorá obsahuje devätnásť najznámejších esejistických textov.

Utópia alebo každodenná prax?. Reč na vrchu uchvátila mnoho generácií čitateľov. Žiaden úryvok Svätého písma nebol natoľko komentovaný a čítaný. Reči na vrchu venovali kázne a komentáre osobnosti ako Tomáš Akvinský či Martin Luther. Neskôr sa ňou zaoberali rôzni spisovatelia, svätci, mučeníci a rečníci: od Adolfa von Harnacka, predstaviteľa nemeckej liberálnej teológie; cez veľkého ruského spisovateľa Leva Tolstoja; lekára, teológa a filantopa Alberta Schweitzera, až po mučeníka vyznávajúcej Cirkvi, Dietricha Bonhoeffera. Táto reč si podmanila i Mahátma Gándhího, ktorý sa o nej vyjadril: "Reč na vrchu zasiahla priamo moje srdce."Rôzne pohľady na reč prednenesnú na vrchu v tejto knihe predkladá i Massimo Grilli, profesor biblickej exegézy na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.

Kniha Edita Steinová - Ľudská osoba, Filozofická antropológia je zbierkou prednášok tejto fenomenálnej svätice, filozofky, konvertitky, karmelitánky a mučeníčky. Prednášky vznikli v 30-tych rokoch 20. storočia počas jej učiteľskej praxe, kedy prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri. Vo filozofických prednáškach čerpá z múdrosti overenej časom - z duchovného pokladu Tomáša Akvinského v duchu kresťanskej metafyziky.Edita Steinová sa narodila v roku 1891 ako posledné z jedenástich detí v ortodoxnej židovskej rodine v nemeckom Vroclave. Ako 14 ročná sa vzdala židovskej viery a vyhlásila sa za ateistku. Na vroclavskej univerzite vyštudovala germanistiku a históriu. Avšak ako žene jej nedovolili habilitovať na univerzitách vtedajšieho Nemecka.Jej životný obrat nastal v roku 1921 pri čítaní autobiografie sv. Terézie z Avily, kedy zažila svoje vnútorné obrátenie. 1. januára 1922 prijala sviatosť krstu a vstúpila do Katolíckej cirkvi. Pri preklade spisu sv. Tomáša Akvinského sa bližšie oboznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1934 vstúpila do karmelitánskeho kláštora a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta od Kríža. V roku 1942 ju v kláštore zatklo gestapo, spolu s jej sestrou. Obe transportovali do koncentračného tábora v Osvienčime, kde zahynuli v plynovej komore.

Ponúkam len svoje presvedčenie, že pre znášanie bolesti trocha odvahy pomáha viac než mnoho vedomostí. A trocha súcitu pomáha viac než mnoho odvahy a aj tá najmenšia kvapka Božej lásky je lepšia než to všetko dohromady.C. S. Lewis (1898 – 1963) bol významným odborníkom na grécku a latinskú literatúru, filozofiu a históriu anglického jazyka. V roku 1954 sa stal profesorom stredovekej a renesančnej literatúry na Magdalen College Univerzity v Cambridgei. Bol výnimočným a obľúbeným prednášajúcim. Dlhé roky bol ateistom a svoje obrátenie ku kresťanstvu opísal v diele Zaskočený radosťou takto: „V aka­demickom roku 1929 som sa na Trinity College vzdal a uznal, že Boh je Boh… [bol som] najskľúčenejší a najzdráhavejší konvertita Anglicka.“C. S. Lewis bol jedinečný kresťanský spisovateľ s prenikavou logikou a veľkou fantáziou. Jeho diela stále oslovujú nové generácie čitateľov po celom svete.

Symbol jako nejdokonalejší výpověď. Klademe-li úporně důraz na „racionálnost“, končíváme často v „iracionalitě“ a naopak. Jedno nemůže zdravě růst bez druhého. Rozum a city nestojí proti sobě, ale vzájemně se potřebují, jen tak je možné poznávat integrálně (plně, celistvě).Český jezuita, kardinál Tomáš Špidlík, se v samém závěru svého života důkladně zaobíral důsledky roztříštěnosti celku života na fragmenty. Bystře a kompetentně nás provází tím, co dnešní civilizace postrádá: úctou k celku života. Zároveň jde o objasnění zkušenosti člověka se symbolem, zejména existuje-li záplava jeho nesprávných interpretací, a o způsob vnitřního, tedy celkového nahlížení na realitu kolem nás.

Autor v týchto stručných, ale fundovaných kapitolách poskytuje vzácne odborné informácie tak teológom, ako aj širším kruhom vyššie vzdelaných čitateľov, ktorí cítia potrebu jasnejšie nahliadnuť do vzťahov medzi súčasne prudko sa vyvíjajúcimi prírodnými vedami a svojím náboženským presvedčením alebo aj agnosticizmom či marxistickým školením naočkovaným ateizmom.Vzácnosť týchto informácií vyplýva z toho, že ich autor svojou vedeckou kariérou oslovuje čitateľa ako opravdivý znalec vedeckej zložky problému a súčasne aj ako človek, ktorý hlboko chápe a prežíva jeho osudový dosah na postoj k najzásadnejším otázkam ľudskej existencie.

Čo v skutočnosti znamená náboženstvo?. Mimoriadne pôsobivá kniha Karen Armstrongovej Kauzu vyhral Boh provokuje k zamysleniu a vzbudzuje rešpekt. Pokúša sa odpovedať na nezodpovedané a možno aj nezodpovedateľné otázky ako: Prečo sme pred 13,7 miliardami rokov, počas veľkého tresku, začali existovať? Prečo sú zákony elektromagnetizmu alebo gravitácie také, aké sú? A prečo vôbec zákony? Čo tu robíme? A predovšetkým, ako môžeme porozumieť svetu? Prečo sme vybavení intelektom, ktorý môže rozmetať na kúsky celý tento nádherný kozmický poriadok a dať mu iný zmysel?Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovalo človeka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery. Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová v diele Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach.Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci.Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.

Krátky úvod do teórie relativity, Einsteina a jeho prekvapivého uvažovania o Bohu. Alber Einstein je kultová postava. Vo svete je stále obľúbeným géniom. Slávu mu priniesol ľudový obdiv k jeho revolučným vedeckým teóriám o priestore a čase. Uplynulo už sto rokov od potvrdenia jeho všeobecnej teórie relativity v movembri 1919.Cieľom knihy Teória všetkého (na čom záleží) je jednoducho a prístupne vysvetliť Einsteinove revolučné vedecké myšlienky, ktoré dodnes formujú náš svet. Snaží sa opísať jeho snahu vyvinúť ucelený pohľad na svet - veľkú teóriu všetkého, ktorá zahŕňa chápanie toho, ako svet funguje i o tom, aký má zmysel. Autor Alister McGrath sa v celej knihe snaží zaistiť spoľahlivé citovanie Einsteinových diel a uvažuje o tom, ako Einstein osobne prepájal vedu, etiku a náboženskú vieru, aby poskytol bohatší opis skutočnosti - teóriu všetkého, na čom záleží. Veda, etika a náboženstvo sú úplne odlišné oblasti, ktoré však v našich životoch zohrávajú rozdielnu, no významnú rolu, pričom sa zakladajú na rôznych myšlienkových postupoch. Ako je možné prepojiť ich jedinečné pohľady do súvislého celku? O tomto reálnom probléme nám Einstein pomáha premýšľať.

Názov publikácie Etický šlabikár by sme mohli interpretovať šlabikár jazyka etiky, nakoľko etický znamená týkajúci sa základného ľudského dobra a šlabikár je kniha obsahujúca základné vedomosti pre tých, ktorí sa chcú naučiť čítať a písať.Etický šlabikár je cyklus fejtónov, ktoré boli uverejňované v rokoch 1957 a 1958 v novinách Tygodnik Powszechny. Autorom týchto fejtónov bol kňaz, docent Karol Wojtyła. Objasňuje v nich pojmy morálka a etika, načrtáva problém vedeckej etiky, rozoberá pôvod morálnych noriem, hovorí o realizme v etike, ale aj o prirodzenosti a dokonalosti a o mnohých ďalších témach.Ako chápať význam a úlohu etiky obsiahnutej v Etickom škabikári? Etika je časťou filozofie, milovania múdrosti. Kto miluje človeka, ten sa snaží svedčiť v jeho prospech - múdrosťou a láskou, pravdou a dobrom. Za nikoho nemôžeme rozhodovať, presviedšať ho nasilu o niečom, čo však môžeme, je byť s niekým a rozprávať sa s ním jazykom pravdy a dobra, jazykom etiky, a tak ho objímať svetlom pravdy.

Od Ockhama k Suárezovi. Třetí díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona zahrnuje dobu od Ockhama k Suárezovi. Jde tudíž o dobu od vrcholného středověku po raný novověk. Uznávaná autorita v oboru dějin filosofie, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.) se ve vědeckém světě skvěle osvědčil. Jeho text vždy zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Od Augustina ke Scotovi. Druhý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona zahrnuje dobu od Augustina k Dunsi Scotovi. Jde tudíž o dobu od vrcholné patristiky až k vrcholnému středověku. Uznávaná autorita v oboru dějin filosofie, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.) se ve vědeckém světě skvěle osvědčil. Jeho text vždy zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Všetka snaha dosiahnuť Boha v myslení (filozoficky) a prijať tajomstvo Boha vo viere (teologicky) však zaostáva za živou skúsenosťou Boha. Čo vlastne Boh je, čo nám má povedať a čo znamená pre naše porozumenie sveta i nás samých, svitne skutočne až vtedy, keď pristúpime na osobný vzťah s Bohom a žijeme z neho, keď všetky udalosti a osudy života, so všetkými zdanlivými náhodami, chápeme ako Božie riadenie a usmernenie a prijmeme ich vo vďačnej dôvere. Len keď sa všetko vtiahne do náboženského vzťahu s Bohom a odtiaľ sa aj chápe a sprevádza modlitbou, môžeme – prekročiac celé poznanie a vieru, ale len prostredníctvom nich – „zakúsiť“ Boha ako žijúcu skutočnosť. (Emerich Coreth)

Táto publikácia je zameraná na tému démonizmu, ktorá je v súčasnosti ešte viac aktuálna než v minulosti. Pomáha nám ujasniť si základné idey Dobra a Zla a ich historické realizácie spolu s vybratými literárnymi obrazmi. To všetko totiž tvorí dôležitú zložku všeľudských, a teda aj našich slovenských dejín.Predmetom tejto eseje je tak jeden z najstarších sprievodných javov kultúrneho vývoja ľudskej spoločnosti, ktorého stopy nachádzame nielen vo Svätom písme, ale už aj v prvopočiatkoch gréckej filozofie. V našej intelektuálnej formácii sa tejto téme doteraz venovala, žiaľ, len veľmi malá pozornosť.

"Často sa dnes stretávame s ľuďmi, s ktorými si nemáme čo povedať, lebo z ich vnútra sa vytratili vážne témy. Mnohí to zvaľujú na internetovú komunikáciu, ktorej dnes podľahlo veľa mladých ľudí a tak pri vzájomnom stretnutí nevedia rozvinúť osobný rozhovor. Z toho vznikol nápad kurzov komunikácie, kde sa účastníci učia to, čím sa má začať rozhovor, ako v ňom pokračovať a čo môže oživiť nastolenú komunikáciu. Možno je to čosi praktické, avšak ja osobne by som nechcel komunikovať podľa akéjsi "šablóny", lebo sa mi to zdá príliš umelé a nie zo života. Preto mi do oka padla komunikácia s Otcami cirkvi, ktorí vždy hovorili "k veci" aj keď k tomu nepotrebovali nijakú zvláštnu príležitosť, ktorá by ich rozhovorom robila reklamu.Pretože najlepšou reklamou na vzbudenie záujmu je samotný život, ktorý človeka najviac musí zaujímať, ak mu chceme dobre porozumieť. Množstvo ľudských problémov, či otáznikov a životných udalostí si vyžaduje komunikáciu "na úrovni" nie štylistickej, ale obsahovej so zachytením samotnej podstaty danej témy. A toto sa v patrológií deje veľmi jednoduchým, ale zároveň hlbokým spôsobom, ktorému môže porozumieť každý, ak tam hľadá Božieho ducha, nie ducha výnimočnosti a jedinečnosti vlastnej tvorby.O toto sa pokúša aj sv.Ignác Brjančaninov v tejto publikácií, v ktorej chce s nami hľadať odpovede na samotné problémy života viery a našej cesty k večnému cieľu. V podstate tieto odpovede nie sú zložité, ale sú v nás zastreté vplyvom sveta, ktorý nám priam "vnútil" zlé zásady. Preto nám autor doporučuje "útek" zo sveta a "pôst" od medií, aby sme v sebe vytvorili dostačujúce ticho k načúvaniu Boha, ktorý sa k nám prihovára slovami Písma, ale aj náukou Svätých Otcov, či udalosťami, ktoré vstupujú do nášho života. Treba len chcieť viesť tento dialóg, ktorý od nás vyžaduje istú dávku pokory, v ktorej ľahšie prijmeme slová od tohto druhého. A tak chcem už len popriať všetkým čitateľom, aby vstúpili do vnútorného "dialógu" s myšlienkami tejto knihy a nebáli sa uviesť ich do svojho života.Predkladateľovi tejto knihy chcem poďakovať za snahu o zušľachťovanie našej komunikácie s Bohom, so sebou i s ľuďmi. A všetkých tvorcov i čitateľov tohto diela vkladám v tomto jubilejnom roku ikony slziacej Bohorodičky v Klokočove do materinských rúk našej Nebeskej Matky. "+Milan Chautur CSsR (Košický Eparchiálny biskup)

Od Descarta k Leibnizovi. Čtvrtý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona s podtitulem Od Descarta k Leibnizovi se zabývá racionálními systémy filosofie v kontinentální Evropě v období před Kantem. Autor, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.), se těší ve vědeckém světě mimořádné oblibě. Jeho text zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.Dějiny filosofie I.–XI.: I.Řecko a Řím / II.Od Augustina ke Scotovi / III.Od Ockhama k Suárezovi / IV.Od Descarta k Leibnizovi / V.Od Hobbse k Humovi / VI.Od Wolffa ke Kantovi / VII.Od Fichteho k Nietzschemu / VIII.Od Benthama k Russellovi / IX.Od Maine de Birana k Sarterovi / X.Ruská filosofie / XI.Logický pozitivismus a existencialismus.

Od Wolffa ke Kantovi. Šestý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona s podtitulem Od Wolffa ke Kantovi se zabývá francouzským a německým osvícenstvím, vznikem filosofie dějin a Kantovým systémem. Autor, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.), se těší ve vědeckém světě mimořádné oblibě. Jeho text zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

9. vydání. Lidé se odedávna ptají nejen na to, co potřebují v běžném životě nebo při práci, ale i na to, co jejich každodenní obzory přesahuje. Jaký smysl má moje existence? Kde leží hranice našeho poznání? Je člověk svobodný?Odpovědi filosofů se liší… Přesto tušíme, že za jejich rozdílnými koncepcemi a systémy se nachází skrytá jednota. A právě tyto věčné otázky a odpovědi nám čtivou formou zpřístupňují oblíbené Störigovy Malé dějiny filosofie. O jejich kvalitě vypovídá i to, že se jich po celém světě prodalo více než milion výtisků a vycházejí stále znovu (18. německé vydání r. 2016, čínské v r. 2017).9. české vydání s aktualizovanou bibliografií českých překladů a odborné literaturyHans Joachim Störig (1915–2012) byl německý esejista, překladatel a lexikograf se všestrannými znalostmi napříč historicko-hermeneutickými obory. Vystudoval historii, filosofii, sociologii a právo ve Freiburgu, Kolíně nad Rýnem, Basileji, Hamburku a Berlíně. Jeho Malé dějiny filosofie zůstávají jedním z nejúspěšnějších textů svého druhu u nás i ve světě. Kromě toho napsal Malé dějiny vědy, putování po jazycích světa a příručku o moderní astronomii.

„Istotne je nemožné hovoriť o Bohu bez toho, aby sa do jeho svetla neprimiešalo mnoho z nášho tieňa. Je potrebné vedieť aspoň to, že limity nášho myslenia a reči v ňom nenájdeme. Vždy stojí pomimo aj tých najvznešenejších predstáv a toho najdokonalejšieho jazyka. Snažili sme sa teda ukázať, čím Boh nie je, aby sme aspoň niektorým pomohli vytušiť, čím je.“ Maurice Zundel situuje kresťanské posolstvo do vnútornej perspektívy, ktorá odhaľuje jeho vzťah k duchovnému životu. Vnútorné evanjelium pozostáva z príhovorov, ktoré vysielalo Rádio Luxemburg v roku 1935. Francúzska akadémia ich autorovi v roku 1938 udelila Prix Juteau-Duvigneaux za diela L’Évangile intérieur a Le Poème de la sainte liturgie. Maurice Zundel (1897 – 1975), švajčiarsky katolícky kňaz, teológ, básnik a mystik. Narodil sa 21. januára 1897 v Neuchâteli. Pre kňazské povolanie sa definitívne rozhodol už ako 15-ročný. Študoval v Neuchâteli, v opátstve Einsiedeln a vo Fribourgu, kde bol v roku 1919 vysvätený na kňaza. Keďže ho jeho biskup Marius Besson považoval za príliš originálneho, nezveril mu žiadnu kňazskú službu. V roku 1927 Zundel obhájil na Pápežskej univerzite svätého Tomáša dizertačnú prácu pod vedením Reginalda Garrigou-Lagrangea L’Influence du nominalisme sur la pensée chrétienne a získal doktorát. Žil vo Francúzsku, Anglicku a v Káhire. Domov sa vrátil až po smrti svojho diecézneho biskupa v roku 1946 a bol vymenovaný za pomocného kňaza v Lausanne, kde pôsobil až do svojej smrti 10. augusta 1975. V roku 1972 ho pozval do Vatikánu pápež Pavol VI., ktorý ho považoval za „mystického a básnického génia“, aby viedol pôstne rekolekcie. Maurice Zundel po sebe zanechal rozsiahle dielo, ktoré pozostáva z približne tridsiatich kníh, ako aj z mnohých článkov a prednášok.

Od Hobbese k Humovi. Pátý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona s podtitulem Od Hobbese k Humovi se zabývá britskými empirickými systémy filosofie v období před Kantem. Autor, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.), se těší ve vědeckém světě mimořádné oblibě. Jeho text zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Študijná antológia diela C. S. Lewisa. Kniha obsahuje výber dvadsaťjeden úryvkov z trinástich najdôležitejších diel C. S. Lewisa, ktoré vyšli na Slovensku do roku 2021. Lewis bol jedným z najväčších kresťanských mysliteľov a autorov 20. storočia. Úryvky z jeho diel pôvodne pripravoval Marek Markuš ako články pre časopis .týždeň. Pre knižné vydanie boli jednotlivé kapitoly doplnené širším edičným tímom – každá kapitola tak obsahuje: úvod do kontextu a zámeru daného diela, úryvok Lewisovho textu, otázky na zamyslenie pre individuálneho čitateľa alebo malú diskusnú skupinua biblickú reflexiu o nastolených témach.C. S. Lewis (1898 – 1963) bol významným odborníkom na grécku a latinskú literatúru, filozofiu a históriu anglického jazyka. V roku 1954 sa stal profesorom stredovekej a renesančnej literatúry na Magdalen College Univerzity v Cambridgei. Bol výnimočným a obľúbeným prednášajúcim. Dlhé roky bol ateistom a svoje obrátenie ku kresťanstvu opísal v diele Zaskočený radosťou takto: „V akademickom roku 1929 som sa na Trinity College vzdal a uznal, že Boh je Boh... [bol som] najskľúčenejší a najzdráhavejší konvertita Anglicka.“C. S. Lewis bol jedinečný kresťanský spisovateľ s prenikavou logikou a veľkou fantáziou. Jeho diela stále oslovujú nové generácie čitateľov po celom svete.

Edita Steinová (1891– 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Vo svojom výnimočnom a zásadnom diele Konečné a večné bytie, ktoré napísala roku 1936, keď sa z verejného pôsobenia utiahla do kláštora (vyšlo až po druhej svetovej vojne), sa pokúsila o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie a fenomenologického skúmania k problematike bytia a jeho poznania. Analýzy bytia, vrátane osobného, personálneho bytia, i skúmanie ciest k nemu, ju priviedli k filozoficko-mystickému predpokladu základu a podstaty všetkého konečného bytia vo večnom, nevyčerpateľnom bytí (Boh). V hlbokých úvahách o človeku analyzuje podstatu jeho duchovného života a hľadanie zmyslu jeho existencie. Dielo možno považovať nielen za vrchol jej fenomenologického projektu, ale aj za jej duchovný testament.

Pojem Boha v súčasnej analytickej filozofii. Systematické objasnenie základných otázok ohľadom pojmu Boha je v súčasnosti náročná a komplexná záležitosť. Po stáročiach hľadania odpovedí na základné otázky o svete a ľudskom živote sa naakumulovali rôzne názory o Bohu, ktoré sa filozofi a teológovia pokúšali systematicky usporiadať, prehĺbiť a kriticky prehodnotiť. Ak sa im nedarilo vytvoriť ucelený myšlienkový systém, používali analógie, metafory a symboly, aby mali aspoň približné odpovede. Je lepšie mať aspoň približné vysvetlenie, ktoré je koherentné so skúsenosťou, ako nemať žiadne. V tejto monografii ide o podobný pokus, ale s tým rozdielom, že metafory a symboly sú v nej vylúčené. Posledné desaťročia filozofických diskusií, hlavne v kontexte súčasnej analytickej filozofie, umožňujú pomerne dobre objasniť tézy týkajúce sa pojmu Boha. Pri celkovom pohľade na predkladané filozofické teórie je zaujímavé a prekvapivé, čo všetko je možné povedať o Bohu na základe bežného pozorovania sveta a logického uvažovania.Ľuboš Rojka je profesorom (straordinario) filozofie na Gregorovej univerzite v Ríme so zameraním na filozofiu náboženstva a filozofiu mysle, v spolupráci s centrom Kognitívnych štúdií na Filozofickej fakulte Trnavskej univezity v Trnave. Jeho najznámejšie publikácie sa popri skúmaní Božieho jestvovania týkajú otázok súvisiacich s kresťanskou koncepciou osobných vlastností Boha, ako aj vlastností ľudskej mysle a ľudského vedomia.

Fenomenológia reči a zjavenia. Na základe kresťanskej teológie je Kristova prirodzenosť dvojaká, ľudská a božská zároveň.Michel Henry (1922 - 2002), ktorý bol profesorom na Univerzite Paula Valéryho v Montpellier a jeden z najväčších francúzskych filozofov, majster fenomenologickej školy, sa v knihe Kristove slová pýta, akým spôsobom je Kristus ľudský i božský zároveň a ako sa prihovára človeku. Je možné, aby človek začul v jazyku, ktorý je mu vlastný, slovo, ktoré by hovorilo inou rečou, jazykom Boha, či presnejšie jeho Slovom? A ak nie, ako si aspoň byť istý existenciou takéhoto slova? Ako možno prostredníctvom Kristových slov zakúsiť svoje i jeho človečenstvo a jeho božstvo? Čo svedčí o božskej povahe zachovaných Kristových slov a vďaka čomu im rozumieme?

Od samoty k dialógu a kontemplácii. Kniha Myslenie sa sústreďuje na rečový aspekt filozofického myslenia. Adriaan T. Peperzak čitateľa pozýva, aby nahliadol, čo sa deje vo filozofii ako v osobitnom druhu komunikácie. Prvá kapitola obsahuje kritický náčrt metodologickej paradigmy, ktorá je charakteristická pre sebapochopnie modernej filozofie. Druhá kapitola sa zaoberá stručnou analýzou hovorenia, ktorú tretia kapitola prenáša na úroveň filozofie ako dialogických dejín. Štvrtá kapitola nastoľuje otázku, či je potrebné filozofiu chápať aj ako formu načúvania a odpovedania na Božie slová.

Úvahy o zákonitostiach hmotnej a duchovnej skutočnosti okolo nás. Štefan Markuš je slovenský fyzik, diplomat, publicista a kresťanský intelektuál. Je autorom textov, ktoré sú odborne erudované, obsahovo bohaté, inšpiratívne, pútavé, no najmä osobne a autorsky dôveryhodné. Jeho spisovateľská aktivita v sebe zahŕňa oblasť vedy, politiku i filozofiu.Výnimočná kniha na slovenskom trhu Cesty k realite, ktorej je autorom, otvára výhľad do zaujímavého sveta epistemológie. Prvá časť eseje s názvom Cesty k hmotnej realite obsahuje rôzne myšlienky a úvahy o tej stránke reality univerza, ktorou sa zaoberajú prírodné vedy. Oboznamuje s pojmami hmotná a vedou merateľná objektívna skutočnosť. Druhá časť eseje má názov Cesta k duchovnej realite a snaží sa hľadať odpovede na otázky, ktoré nemôže zodpovedať žiadny vedec, či už fyzik, matematik, chemik alebo biológ. Rozoberá realitu duchovna a zasadzuje ho do rôznych kontextov.

Šieste číslo kapucínskej ročenky venovanej františkánskym, historickým a humanitným vedám. V tomto zväzku čitatelia nájdu štúdiu venovanú analýze tzv. poémy o radosti u Siracha od Pavla Prihatného, ktorú dopĺňa text Frederica Raurella o antagonizmoch medzi judaizmom a helenizmom v Knihe múdrosti.Gabriel Hunčaga v rozsiahlej a objavnej štúdii mapuje vzťah dominikánov k Biblii v 13. storočí. Tú vhodne dopĺňa esej už zosnulého znalca františkánskej spirituality Théophila Desbonnetsa o jej františkánskom chápaní.Biblický blok strieda štúdia Lucie Rathouzskej o metaforách svetla a temnoty u mystika Waltera Hiltona. Anna Hlaváčová reflektuje a analyzuje tradíciu mestskej formy slávenia Troch kráľov. Lukáš Porubský sa usiluje previesť čitateľa po vybraných eschatologických modeloch z hľadiska teologickej náuky o vzkriesení tela a Marta Janíčková sviežo analyzuje problém Františkovej dôvery v známom románe Nikosa Kazantzakisa. Do ročenky bol zaradený aj preklad významného príspevku o zmysle vzdelania od Josefa Piepera „Čo prezrádza slovo ,akademický‘? Dve úvahy o tom, akú šancu majú univerzity v dnešnej dobe“.

Spis Problém vcítenia tvorí časť doktorskej práce nemeckej filozofky a rehoľníčky Edity Steinovej (1891 - 1942), ktorú v roku 1916 obhájila u Edmunda Husserla vo Freiburgu. Skúma v nej problematiku, ktorá bola v tom čase predmetom vedecko-filozofického záujmu a istým spôsobom sa snaží doplniť riešenia, ktoré podľa nej Husserl a iní nepreskúmali dostatočne hlboko. Je to výklad skúsenosti s iným človekom a jeho prežívaním, vcítenia sa do inej osoby, jeho podstaty a mechanizmov. Rozvíja pritom filozofické skúmanie konštitúcie psychického indivídua a ukazuje sa ako schopná samostatná mysliteľka. Načrtáva otázky, ktoré neskôr hlbšie skúmala v ďalších prácach a textoch. Na základe fenomenologickej filozofie a jej chápania konštitúcie tela a duševna psychofyzického indivídua podáva vlastný výklad aktu vcítenia, skúma podstatu skúsenosti s inými ľuďmi a ich prežívaním vrátane uchopenia cudzieho tela cez výrazové fenomény. Polemizuje pritom s inými teóriami myslenia a odhaľuje ich slabé stránky. Jej analýzy patria k cennému príspevku k fenomenologickému skúmaniu prvých desaťročí 20. storočia.