Filozofia

Kniha britského spisovateľa a katolíckeho filozofa Gilberta K. Chestertona Svätý Tomáš Akvinský nie je klasickým životopisom. Aj keď v úvodnej poznámke autor čitateľa skromne uisťuje, že nechce byť ničím väčším než „len populárnou skicou veľkej historickej osoby, ktorá by mala byť pre svet viac známa“, predkladá nám takmer filmový príbeh stredovekých kultúrnych dejín prostredníctvom výnimočného farbistého štýlu rozprávania o tejto postave z dejín kresťanskej Európy. Cez optiku triezveho rozumu a pravdivosti rozvíja svoj postoj k svetu a viere, pričom ako východiskový bod mu slúži samotný sv. Tomáš Akvinský. Obaja títo veľkí muži majú pritom, ovládaní vášňou pre pravdu, schopnosť vyjadriť neviditeľné a ťažko uchopiteľné veci takým spôsobom, ktorý sa pre čitateľa stáva inteligentným zážitkom.

Listy skúseného diabla jeho mladšiemu kolegovi. Vo svojom klasickom diele nás C. S. Lewis zasväcuje do korešpondencie medzi dvoma diablami: skúseným Krutodlakom a jeho synovcom Svrabomilom. Krutodlak zastáva byrokratickú funkciu v pekelnej hierarchii a je mentorom neskúseného Svrabomila. Ten práve začína svoju démonickú kariéru v službách Otca v Hlbinách a bol poverený, aby odviedol nového kresťana – pacienta – od viery a povzbudil ho k hriechu.Kniha satirickým spôsobom poukazuje na mnohé bežné problémy ľudského života a kresťanskej viery, ako je otázka dobra a zla, pokušenia, pokánia a milosti. Krutodlak a Svrabomil žijú vo svojom morálne prevrátenom svete, kde je chamtivosť a dosiahnutie vlastného prospechu najväčšou hodnotou. Démoni nie sú schopní porozumieť tajomstvu Božej lásky k ľuďom alebo pripustiť možnosť nezištných ľudských cností.Nové vydanie obsahuje v slovenčine doteraz nepublikovanú esej, ktorú autor o knihe napísal.

O pravej povahe lásky sa už napísalo veľa slov a veľa kníh, ale len niekoľko z nich je takých výstižných, ako táto kniha. C. S. Lewis v nej sumarizuje štyri typy ľudskej lásky - náklonnosť, priateľstvo, eros a kresťanskú lásku (Božiu lásku)."Prvé tri sú nám prirodzené, ale Lewis nám ukazuje, ako sa bez Božej lásky deformujú, a dokonca sa môžu stať nebezpečnými. Láska začne byť démonom vo chvíli, keď začne byť bohom. Ak by sme ignorovali pravdu, že Boh je láska, mohli by sme nebadane dospieť k opačnému tvrdeniu, totiž že láska je Boh." (C. S. Lewis)

Fantastický autobusový výlet z pekla do neba. Kniha vychádza v rámci novej edície kníh C. S. Lewisa, v ktorej budeme postupne publikovať všetky významné diela C. S. Lewisa.C. S. Lewis nás pozýva na výlet do Neba a Pekla. Používa svoj rozprávačský talent, aby nám podal alegorický príbeh o ceste autobusom, ktorý premáva medzi Peklom a Nebom. Domnievame sa, že obyčajným vývojom, postupnými úpravami alebo zušľachťovaním nakoniec premeníme zlo na dobro, a že nikto po nás nebude chcieť, aby sme definitívne odhodili všetko, čo by sme si radi ponechali.Toto presvedčenie považujem za katastrofálny omyl. Nemôžeme si brať všetku svoju batožinu na všetky cesty. Dokonca aj naša pravá ruka alebo pravé oko môžu byť z tých vecí, čo budeme musieť na niektorej ceste zanechať.Recenzia Veľký rozvod na stránke blog.zachej.sk.

C. S. Lewisa počas druhej svetovej vojny požiadala rozhlasová stanica BBC o sériu príhovorov o základoch kresťanskej viery. Tieto texty neskôr C. S. Lewis doplnil a tak vznikla jedna z jeho najčítanejších kníh pod názvom „Mere Christianity“.Autor sa v knihe podujal na vysvetlenie a obhajobu základných stavebných kameňov kresťanskej viery. V rozsiahlom prieskume 100 najvplyvnejších kresťanských kníh 20. storočia, ktorý usporiadal časopis Christianity Today, sa kniha umiestnila jednoznačne na 1. mieste.„Krásne a pravdivé myšlienky, jasné vyjadrovanie, osviežujúci humor a príťažlivá ľudskosť. Len málokto dokáže tieto vlastnosti namixovať tak geniálne ako práve C.S.Lewis.“ Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha„C. S. Lewis dokazuje, že apologetika kresťanskej viery má svoje opodstatnenie. Silnými argumentmi vyvracia otrepané stereotypy o nepriateľstve medzi vedou a vierou. Fascinujúce čítanie…“ Štefan Markuš, vedec, diplomat a publicista„V knihe som objavil šarm, radosť z používania zdravého rozumu a slobodu, čo volá k tomu, aby sme sa z plných pľúc nadýchli.“ Dušan Jaura, riaditeľ

Výber z prednášok. Cesta viery nám dáva viac ako cesta filozofického poznania: Boha osobne blízkeho, milujúceho, milosrdného a istotu, akú nemá žiadne prirodzené poznanie. (Edita Steinová)Prednášky Edity Steinovej o žene a jej určení sú ojedinelým dielom v rámci kresťanskej reflexie o žene. Sú aktuálne a súčasné, prispievajú k dialógu o feminizme v spoločnosti a Cirkvi. Jej texty sú odporúčaním, ako chápať určenie ženy a ako ju viesť, vychovávať a formovať k naplneniu jej určenia. Učia nás, ako vnímať a prežívať tajomstvo osoby každého človeka, ženy samej, ale aj muža, odlišných, ale aj rovnocenných ako Božích detí. Nádherné je spolu s ňou odkrývať tieto velké pravdy o človeku a zasadiť ich ako semienka do každodennej reality a jej prežívania.Názory Edity Steinovej mali značný vplyv na filozofický vývin a personalizmus Jána Pavla II., ktorý v reči pri jej vyhlásení za patrónku Európy ocenil práve jej prínos v oblasti boja za práva žien a rozpracúvanie kresťanskej feministickej antropológie.

Protiklady, ktoré sa nevylučujú. Gilbert Keith Chesterton povedal, že Katolícka cirkev si drží svoje názory „vedľa seba ako dve sýte farby, červenú a bielu... No odjakživa má zdravú nenávisť voči ružovej“. Katolícka viera znamená aj-aj, nie buď-alebo. Je to viera oslavujúca zjednotenie zdanlivo protichodných vecí - milosti a prirodzenosti, rozumu a viery, Písma a Tradície, duše a tela, pričom ich zjednocuje spôsobom, pri ktorom zostáva na mieste celá sila každého z týchto protichodných prvkov. V knihe Živé paradoxy spája biskup Rober Barron, autor viacerých bestsellerov, témy a motívy, ktorých spojenie by mnohí považovali za nemožné alebo aspoň za veľmi zvláštne. Keď však na tieto protichodné skutočnosti hľadíme skrze Kristovo vtelenie, spájajú sa a ukazujú sa v novom svetle.

Na začiatku roka 1995 navrhol časopis Liberal kardinálovi Martinimu a Umbertovi Ecovi, aby spolu začali viesť dialóg.Táto knižočka následne v roku 1996 priniesla listy, ktoré si títo dvaja velikáni napísali, a bola preložená do šestnástich jazykov.

C. S. Lewis nebol len známy spisovateľ a majster písaného slova, ale aj obdarovaný prednášateľ a komunikátor. Počas svojho tvorivého života napísal množstvo esejí, článkov a prednášok, ktoré po jeho smrti vychádzali v rôznych zbierkach a vydaniach, najmä vďaka poctivej edičnej práci Waltera Hoopera - osobného sekretára a správcu Lewisovej literárnej pozostalosti. Kniha "Bremeno slávy a iné eseje" je prvé slovenské vydanie takejto zbierky a obsahuje devätnásť najznámejších esejistických textov C. S. Lewisa: Bulverizmus alebo „Ako (ne)myslíme v dvadsiatom storočí“Účinnosť modlitbySlony a peľ papradíBoh na lavici obžalovaných„Odporná červená vodička“Teória humánneho trestuUžší kruhJe teológia poéziou?Všetko sa začalo obrazom...ZázrakyMýtus sa stal skutočnosťouO čítaní starých kníhNaša viera a mimozemské civilizácieNáboženstvo: realita alebo náhrada?Krutodlakov prípitokPrerieknutiePokusy na živých tvorochPrečo nie som pacifistaBremeno slávy

Listy skúseného diabla jeho mladšiemu kolegovi. Vo svojom klasickom diele nás C.S. Lewis zasväcuje do korešpondencie medzi dvoma diablami: skúseným Krutodlakom a jeho synovcom Svrabomilom. Krutodlak zastáva byrokratickú funkciu v pekelnej hierarchii a je mentorom neskúseného Svrabomila. Ten práve začína svoju démonickú kariéru v službách „Otca v Hlbinách“ a bol poverený, aby odviedol nového kresťana – “pacienta” – od viery a povzbudil ho k hriechu.Kniha satirickým spôsobom poukazuje na mnohé bežné problémy ľudského života a kresťanskej viery, ako je otázka dobra a zla, pokušenia, pokánia a milosti. Krutodlak a Svrabomil žijú vo svojom morálne prevrátenom svete, kde je chamtivosť a dosiahnutie vlastného prospechu najväčšou hodnotou. Démoni nie sú schopní porozumieť tajomstvu Božej lásky k ľuďom alebo pripustiť možnosť nezištných ľudských cností. Nové vydanie obsahuje v slovenčine doteraz nepublikovanú autorovu esej o knihe.

Itinerarium mentis in Deum. Spis Itinerarium je výsledkom Bonaventúrovho konteplatívneho a intelektuálneho úsilia a je jedinečným filozoficko – reflexívnym zjavom vo františkánskej spiritualite danej doby. Spis mal jediný cieľ, slúžiť ako pomôcka pri putovaní k Bohu a to v čase keď františkáni trpia na vnútornú schizmu joachimovských kruhov v Ráde. Kľúčom pre Bonaventúru bol stizmatizovaný František, označený na tele znakmi umučenia na hore La Verna. Zo stigmatizácie urobil ústredný bod svojho výkladu Sv. Františka a zároveň oporný bod pre výklad františkánskej spirituality.

Utópia alebo každodenná prax?. „Kto nečítal Reč na vrchu"- tvrdil spisovateľ Frangois Mauriac - „nie je schopný pochopiť, čo je kresťanstvo“.Tento názor vynikajúco navracia sto deviatim biblickým veršom tú dôležitosť, akú mali v dejinách kresťanstva, ale aj v dejinách západnej kultúry. „Reč na vrchu“ očarila a uchvátila mnoho generácií čitateľov a žiaden úryvok Písma nebol natoľko čítaný a komentovaný. Krásny a fascinujúci text, ktorý však zostáva ťažko interpretovateľný, ako to dokazujú rôzne a protichodné lektúry navrhované v priebehu stáročí.Massimo Grilli je profesorom biblickej exegézy na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. V poslednom období vo vydavateľstve EDB editoval knihu II diverso e lo straniero nella Bibbia ebraico-cristiana (spolu s Josephom Maleparampilom, 2013) a publikoval Scritture, Alleanza e Popolo di Dio (2014), Leggere la Bibbia nella Chiesa (spolu s Enzom Bianchim a Lucom Mazzinghim, 2016), Matteo, Marco, Luca e Atti degli apoštoli (2015), Vangeli sinottici e Atti degli apoštoli (2016).

Univerzálny génius Blaise Pascal (1623 – 1662) je jedným z najvýznamnejších matematikov a fyzikov v histórii ľudstva a zároveň patrí medzi najpoprednejšie postavy dejín filozofie. V Myšlienkach sa zrkadlí mnohovrstvové myslenie jeho veľkého ducha. Zaoberá sa v nich ľudským vnímaním, poznávaním, vedomím, dušou, mysľou, pocitmi, vierou, ale aj politikou. Zvažuje, analyzuje, reflektuje a kladie otázky. Niečo vysvetlí, iné ostáva len načrtnuté. Tiež sa v nich dozvieme na čo Pascal na prahu novoveku prišiel a čo dôkladne premyslel: Človek je viac ako poznanie, moc, majetok – áno, viac ako všetko na svete. Pascal vie, že v ľudskom srdci je stopa, ktorú sledovať je nanajvýš rozumné…. A tak čítanie Pascalových Myšlienok umožní aj takému čitateľovi, ktorý sa nezaujíma o otáz­ky náboženstva a teológie, inšpirovať sa jeho múdrosťou, hľadaním zmyslu života a láskou k blížnemu.Dielo Myšlienky bolo ucelene vydané až po Pascalovej smrti. A od prvého vydania v roku 1670 vo Francúzsku patrí toto dielo ku klenotom svetovej literatúry.Na Slovensku vychádza v treťom vydaní.

Reflexie nad vybranými časťami učenia svätého Ignáca Brjančaninova o duchovnom živote v diele „Pole“. Svätý Ignác Brjančaninov majstrovsky sprostredkoval čitateľovi svojej doby duchovné bohatstvo, ktoré nachádzame v spisoch svätých asketikov, predovšetkým svätého Izáka Sýrskeho a svätého Jána Klimaka. Dielo „Pole“ je jedinečnou učebnicou duchovného života, ktorá sa zrodila z duchovnej skúsenosti svätých otcov. "Často sa dnes stretávame s ľuďmi, s ktorými si nemáme čo povedať, lebo z ich vnútra sa vytratili vážne témy. Mnohí to zvaľujú na internetovú komunikáciu, ktorej dnes podľahlo veľa mladých ľudí a tak pri vzájomnom stretnutí nevedia rozvinúť osobný rozhovor. Z toho vznikol nápad kurzov komunikácie, kde sa účastníci učia to, čím sa má začať rozhovor, ako v ňom pokračovať a čo môže oživiť nastolenú komunikáciu. Možno je to čosi praktické, avšak ja osobne by som nechcel komunikovať podľa akéjsi "šablóny", lebo sa mi to zdá príliš umelé a nie zo života. Preto mi do oka padla komunikácia s Otcami cirkvi, ktorí vždy hovorili "k veci" aj keď k tomu nepotrebovali nijakú zvláštnu príležitosť, ktorá by ich rozhovorom robila reklamu. Pretože najlepšou reklamou na vzbudenie záujmu je samotný život, ktorý človeka najviac musí zaujímať, ak mu chceme dobre porozumieť. Množstvo ľudských problémov, či otáznikov a životných udalostí si vyžaduje komunikáciu "na úrovni" nie štylistickej, ale obsahovej so zachytením samotnej podstaty danej témy. A toto sa v patrológií deje veľmi jednoduchým, ale zároveň hlbokým spôsobom, ktorému môže porozumieť každý, ak tam hľadá Božieho ducha, nie ducha výnimočnosti a jedinečnosti vlastnej tvorby. O toto sa pokúša aj sv.Ignác Brjančaninov v tejto publikácií, v ktorej chce s nami hľadať odpovede na samotné problémy života viery a našej cesty k večnému cieľu. V podstate tieto odpovede nie sú zložité, ale sú v nás zastreté vplyvom sveta, ktorý nám priam "vnútil" zlé zásady. Preto nám autor doporučuje "útek" zo sveta a "pôst" od medií, aby sme v sebe vytvorili dostačujúce ticho k načúvaniu Boha, ktorý sa k nám prihovára slovami Písma, ale aj náukou Svätých Otcov, či udalosťami, ktoré vstupujú do nášho života. Treba len chcieť viesť tento dialóg, ktorý od nás vyžaduje istú dávku pokory, v ktorej ľahšie prijmeme slová od tohto druhého. A tak chcem už len popriať všetkým čitateľom, aby vstúpili do vnútorného "dialógu" s myšlienkami tejto knihy a nebáli sa uviesť ich do svojho života. Predkladateľovi tejto knihy chcem poďakovať za snahu o zušľachťovanie našej komunikácie s Bohom, so sebou i s ľuďmi. A všetkých tvorcov i čitateľov tohto diela vkladám v tomto jubilejnom roku ikony slziacej Bohorodičky v Klokočove do materinských rúk našej Nebeskej Matky. " +Milan Chautur CSsR (Košický Eparchiálny biskup)Košice 13.X.2020v deň 113.výr. zjavenia Bohorodičky vo Fatime

Edita Steinová – Terézia Benedikta z Kríža (1891 – 1942) – bola nemecko-židovská katolícka filozofka, mystička, mučeníčka. V roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. Ako žene jej neumožnili habilitovať sa u Husserla ani na iných univerzitách vo vtedajšom Nemecku. Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1922 bola pokrstená a o jedenásť rokov vstúpila do karmelitánskeho kláštora. V roku 1932 začala prednášať na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela miesto opustiť. Dňa 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zahynuli v plynovej komore – pravdepodobne 9. augusta 1942. Edita Steinová sa stala prvou kanonizovanou ženou židovského pôvodu. Pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy. Jej osud, ale aj rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu patria k základným pilierom európskeho duchovného vedomia.Čím je človek a aké sú štruktúry jeho bytia od biologických po duchovné? Ako poznať a pochopiť jeho individualitu a postavenie vo svete? Aký je jeho vzťah k transcendentnému bytiu? Na tieto otázky sa Edita Steinová snaží nájsť odpoveď v prednáškach na tému stavby ľudskej osoby z rokov 1932 a 1933. V tejto práci spája fenomenologické prístupy so scholasticko-tomistickou koncepciou človeka najmä u Tomáša Akvinského. Autorka skúma človeka na stupňoch jeho bytia ako fyzické telo, živú bytosť, bytosť s dušou a obdarenú duchom. Chápanie človeka ako slobodnej, duchovnej bytosti, mikrokozmu otvoreného dovnútra a navonok, schopnej zodpovedného života a hľadača Boha, rozvíja v hlbokých analýzach jeho vnútra, duševného života a formovania individuality ako sociálnej a kultúrnej bytosti. Svoje úvahy orientuje smerom k filozofii výchovy v duchu kresťanskej metafyziky.

C. S. Lewisa počas druhej svetovej vojny požiadala rozhlasová stanica BBC o sériu príhovorov o základoch kresťanskej viery. Tieto texty neskôr C. S. Lewis doplnil a tak vznikla jedna z jeho najčítanejších kníh pod názvom „Mere Christianity“. Autor sa v knihe podujal na vysvetlenie a obhajobu základných stavebných kameňov kresťanskej viery. V rozsiahlom prieskume 100 najvplyvnejších kresťanských kníh 20. storočia, ktorý usporiadal časopis Christianity Today, sa kniha umiestnila jednoznačne na 1. mieste.

Koncepcia realistického poznania. Autor predkladá súčasnú verziu realistickej metafyziky s dôrazom na jej metodologickú svojbytnosť a epistemologickú jednotu. Vo filozofickej literatúre vypĺňa medzeru systematického spracovania koncepcie poznávacieho realizmu metafyziky.Mapuje a hodnotí rôzne chápania bytia (súcna), extrapoláciu teórie bytia z metafyziky, rôzne typy ontológie a realizmu. Poukazuje na príčiny vzniku dvoch tradícií realistickej filozofie: esencialistickej a existencialistickej. Analyzuje špecifiká existenciálnej metafyziky a obracia pozornosť na regulárne prvky tzv. všeobecnej metafyziky ako autonómnej sapienciálnej vedy. Vyzdvihuje hlavne problém analógie bytia a poznania, bez čoho nie je možné hovoriť o realistickej metafyzike.

Čo v skutočnosti znamená náboženstvo?. Mimoriadne pôsobivá kniha Karen Armstrongovej Kauzu vyhral Boh provokuje k zamysleniu a vzbudzuje rešpekt. Pokúša sa odpovedať na nezodpovedané a možno aj nezodpovedateľné otázky ako: Prečo sme pred 13,7 miliardami rokov, počas veľkého tresku, začali existovať? Prečo sú zákony elektromagnetizmu alebo gravitácie také, aké sú? A prečo vôbec zákony? Čo tu robíme? A predovšetkým, ako môžeme porozumieť svetu? Prečo sme vybavení intelektom, ktorý môže rozmetať na kúsky celý tento nádherný kozmický poriadok a dať mu iný zmysel?Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovalo človeka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery. Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová v diele Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach.Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci.Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.

Krátky úvod do teórie relativity, Einsteina a jeho prekvapivého uvažovania o Bohu. Alister McGrath je profesorom vedy a náboženstva na Oxfordskej univerzite. Po počiatočnej akademickej práci v oblasti prírodných vied sa začal venovať štúdiu teológie a intelektuálnej histórie, pričom sa príležitostne zapájal do širších kultúrnych diskusií o racionalite a relevantnosti kresťanskej viery. Dlhodobo sa zaujíma o otázky vzdelávania a vypracoval sériu učebníc teológie, ktoré sa používajú na celom svete. Dr. McGrath je autorom viac ako päťdesiatich knižných bestsellerov a obľúbeným rečníkom, ktorý každoročne cestuje po svete a prednáša na rôznych konferenciách.

Fantastický autobusový výlet z pekla do neba. C. S. Lewis nás pozýva na výlet do Neba a Pekla. Používa svoj rozprávačský talent, aby nám podal alegorický príbeh o ceste autobusom, ktorý premáva medzi Peklom a Nebom.

Všetka snaha dosiahnuť Boha v myslení (filozoficky) a prijať tajomstvo Boha vo viere (teologicky) však zaostáva za živou skúsenosťou Boha. Čo vlastne Boh je, čo nám má povedať a čo znamená pre naše porozumenie sveta i nás samých, svitne skutočne až vtedy, keď pristúpime na osobný vzťah s Bohom a žijeme z neho, keď všetky udalosti a osudy života, so všetkými zdanlivými náhodami, chápeme ako Božie riadenie a usmernenie a prijmeme ich vo vďačnej dôvere. Len keď sa všetko vtiahne do náboženského vzťahu s Bohom a odtiaľ sa aj chápe a sprevádza modlitbou, môžeme – prekročiac celé poznanie a vieru, ale len prostredníctvom nich – „zakúsiť“ Boha ako žijúcu skutočnosť. (Emerich Coreth)

Od Ockhama k Suárezovi. Třetí díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona zahrnuje dobu od Ockhama k Suárezovi. Jde tudíž o dobu od vrcholného středověku po raný novověk. Uznávaná autorita v oboru dějin filosofie, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.) se ve vědeckém světě skvěle osvědčil. Jeho text vždy zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Od Augustina ke Scotovi. Druhý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona zahrnuje dobu od Augustina k Dunsi Scotovi. Jde tudíž o dobu od vrcholné patristiky až k vrcholnému středověku. Uznávaná autorita v oboru dějin filosofie, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.) se ve vědeckém světě skvěle osvědčil. Jeho text vždy zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Príbehy veľkých myšlienok a tých, čo ich tvorili – texty prof. Zigu, ktoré vznikali na podnet rozhlasovej redakcie a aj odzneli v rozhlasovej (zvukovej) podobe a ktoré tu čitateľ dostáva v ich pravej, písomnej podobe, aj keď, žiaľ, už len ako „filozofický testament“ autora – sú určené najširšiemu publiku, záujemcom o filozofiu i filozofom – laikom, hoci majú svoju nespornú výpovednú hodnotu aj pre kolegov – profesionálnych filozofov či historikov filozofie.

S radosťou vítam vydanie publikácie prof. ThDr. Juraja Bándyho Desatoro a Apoštolské vierovyznanie.Dôvod tohto vydania je celkom prozaický - prvé vydanie, pôvodne dvoch samostatných publikácií je vypredané, čo je vzhľadom na ich obsahovú vysokú úroveň skutočne pochopiteľné.Pri čítaní - štúdiu tejto publikácie, ako aj pri ostatných vydaných prácach brata profesora Juraja Bándyho, si čitateľ môže celkom jasne uvedomovať, že kresťanská viera neznamená vieru slepú a fanatickú, ale vieru jasne formulovanú a odôvodnenú.Zrozumiteľným jazykom premyslene napísaná publikácia je určite velkým prínosom pre rozširovanie obzoru kresťana. Jej autor sa tu prejavil, tak ako vždy, teda ako skvelý, vzdelaný teoretik - pri častiach exegetických a pri častiach jeho kázní ako skvelý praktik s dlhoročnou praxou a skúsenosťami evanjelického farára ECAV na Slovensku.Dekalóg a Krédo tvoria prvé dve časti Malého katechizmu Dr. Martina Luthera. A od doby Reformácie sa praktizovali aj katechizmové kázne. Aj pre tieto dôvody je vydanie publikácie veľmi vhodné k 500. jubileu Reformácie.Publikáciu úprimne odporúčam a jej autorovi ďakujem.Miloš Klátik, generálny biskup ECAV na Slovensku

Apollinarios (315 – 392) bol biskupom v sýrskom prístavnom meste Laodikeia/Laodicea. Dlhé roky patril medzi popredných bojovníkov proti heréze arianizmu, ktorý spochybňoval božstvo Syna. No v 70. rokoch predstavil takú kristológiu, ktorá bola opačným extrémom. V jeho inkarnačnom modele mal totiž Kristus ľudské iba telo a namiesto ľudskej duše mal Božieho ducha. Tým sa však spochybnila jeho plná ľudská prirodzenosť, čo by malo závažné následky pre ľudské vykúpenie. Apollinariovo učenie bolo odsúdené na niekoľkých synodách a napokon aj na 2. ekumenickom koncile v Konštantínopole/Carihrade v roku 381.Gregor z Nyssy (asi 335 – po 394) v diele „Odpoveď na Apollinariov spis“, Antirrheticus adversus Apollinarium, reaguje na nezachovaný Apollinariov traktát, v ktorom tento autor vysvetľoval rôzne aspekty svojej predstavy o inkarnácii. Gregor preberá Apollinariove argumenty bod za bodom a systematicky ich vyvracia. Poukazuje na to, že v Kristovi bolo v jednej osobe nezvratne spojené božstvo a človečenstvo. Len tak bola možná zámena vlastností oboch prirodzeností a následné uzdravenie a oslávenie ľudstva. „(Boh) sa stal takým, ako sme my, aby (…) nás urobil takými, ako je on.“

Od samoty k dialógu a kontemplácii. Filozofia je odkázaná na myslenie. A myslieť znamená žiť ľudský život. Filozofia však zahŕňa aj myslenie o myslení – a o živote, z ktorého sa filozofie vynárajú.Táto kniha sa sústreďuje na rečový aspekt filozofického myslenia. Jej ústredný problém možno evokovať prostredníctvom slova oslovenie: to, čo odlišuje reč (alebo písanie) od prežívania, je jej smerovanie alebo adresovanie niekým niekomu. Text, napríklad, je na nič, ak nie je nasmerovaný, adresovaný, venovaný, navrhnutý, poslaný alebo doručený niekomu, kto je ako adresát odlišný od pisateľa. Byť zapojený do filozofie znamená byť súčasťou dejín posolstiev a odpovedí, prostredníctvom ktorých myslitelia ponúkajú svoje myšlienky poslucháčom sťaby pozvánky, aby ich tí použili pre posolstvá nové. Ako dejiny návrhov a propozícií je filozofická prax nepretržitou tradíciou stále nových odpovedí, a to vďaka mnohým obratom i návratom vo svojom vlastnom rozprávaní.

Vznik filozofie siaha hlboko do staroveku, odkedy sa začala podieľať na stvárňovaní západnej civilizácie, ktorej sme súčasťou. Predstavuje monumentálne dielo grécko-rímskej kultúry prehlbované tisícročiami od prvých filozofujúcich prírodovedcov až po dnešok. Podáva svedectvo o genialite ľudskej inteligencie, ktorá sa v iných civilizáciách planéty neobjavila v takejto originálnej podobe. Jej počiatky nás poučujú a tiež vrhajú svetlo na súčasnú filozofiu. Neznalosť dejín filozofie nás privádza do stavu nedostatku vzdelania, ako to pomenoval Aristoteles. Slovo filozofia, rozprášené na poliach mnohorakých významov sa stáva slovnou hračkou medzi racionalizmom a iracionalizmom, materializmom a spiritualizmom, senzualizmom a voluntarizmom, emotívnosťou a fideizmom. Pre niektorých je filozofia vedeckým poznaním, pre iných obdobou mýticko-náboženského, literárneho či ideologického prejavu ľudského myslenia a vyjadrovania sa. Natoľko podlieha relativizácii, že sa nevie, či má ešte hľadať pravdu alebo o nej hovoriť len preto, že sa výraz „pravda“ vyskytuje vo filozofickom slovníku. Dokonca niektorí považujú filozofiu za relikt kultúrno-dejinných procesov v takej miere, že v našej post-faktickej dobe môžeme hovoriť o post-filozofii. Vybrané témy z filozofie majú ambíciu nás upozorniť na záväznosť filozofického poznania nie tým, čo si myslíme, vnímame, pociťujeme, chceme alebo veríme, ale v tom, čo poznávame v zhode so skutočnosťou, teda čo robí človeka pravdivo rozumným a v konaní rozvážnym, slobodným, ozajstne ľudským.

Od Wolffa ke Kantovi. Šestý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona s podtitulem Od Wolffa ke Kantovi se zabývá francouzským a německým osvícenstvím, vznikem filosofie dějin a Kantovým systémem. Autor, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.), se těší ve vědeckém světě mimořádné oblibě. Jeho text zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Filozof, predstaviteľ ruskej emigrácie podáva systematicky usporiadanú, štylisticky brilantne zvládnutú analýzu diel jedného z najvýznamnejších ruských klasikov devätnásteho storočia. V súlade s názvom práce analyzuje styčné body spisovateľovho myslenia najmä s pravoslávnou vieroukou. Na konkrétnom materiále próz i denníkov ukazuje vplyv toho, čo bolo v mnohých z Dostojevského próz podstatou. Losského práca je popri nespornej materiálovej dôkladnosti, prinajmenšom nepriamo polemicky zahrotená. Môžeme ju v dobovom kontexte vnímať tiež ako rukavicu hodenú do tváre vulgárnemu materializmu marxistickej historiografie, predstavitelia, ktorého náboženský rozmer Dostojevského diel zámerne negovali. Slovenská kultúrna verejnosť tak získava možnosť pohľadu z nových perspektív. Popri tejto historickej a vývinovej hodnote má však Losského dielo, najmä vďaka pútavému spôsobu spracovania čo povedať i dnešným čitateľom.

Popredný poľský teológ a filozof 20. storočia a významná postava niekdajšej Solidarity, používa slovo „dráma“ ako metaforu na ozrejmenie existenciálnych filozofických otázok. Podľa neho prameň ľudskej otvorenosti i ľudských konfliktov v konečnom dôsledku korení v napätí medzi sacrum a profanum. Odtiaľto nadobúda význam všetko, čo nazývame drámou. Podľa Tischnera v dráme ľudského bytia sú obsiahnuté tri základné komponenty javiskovej drámy: „scéna“ (t. j. svet), druhý človek a čas.

Pokus o výstup k zmyslu bytia. Edita Steinová (1891– 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore.Vo svojom výnimočnom a zásadnom diele Konečné a večné bytie, ktoré napísala roku 1936, keď sa z verejného pôsobenia utiahla do kláštora (vyšlo až po druhej svetovej vojne), sa pokúsila o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie a fenomenologického skúmania k problematike bytia a jeho poznania. Analýzy bytia, vrátane osobného, personálneho bytia, i skúmanie ciest k nemu, ju priviedli k filozoficko-mystickému predpokladu základu a podstaty všetkého konečného bytia vo večnom, nevyčerpateľnom bytí (Boh). V hlbokých úvahách o človeku analyzuje podstatu jeho duchovného života a hľadanie zmyslu jeho existencie. Dielo možno považovať nielen za vrchol jej fenomenologického projektu, ale aj za jej duchovný testament.

S úvodom Rastislava Nemca. ObsahJosef Pieper — filozof otvorenosti — 9Rastislav NemecČo prezrádza slovo „akademický”?Dve úvahy o tom, akú šancu majú univerzity v súčasnostiŠpecifický európsky termín – Filozoficky znamená „teoreticky” – Popieranie akademickosti jej zapriahaním do služby – „Vo výlučnom vlastníctve bohov” – „Robotník” a sofista – Vymedziť sa „voči mnohým” – 29Teória, tradícia a kult.Pokus odpovedať na tri námietkyRýdzosť teórie – Filozof a „dávna tradícia klasikov” – Nové zakorenenie v kulte? – 78Otvorenosť celku.Skúsenosti skryté za inštitúciamiOtvorenosť celku – Ľudský duch otvorený celku sveta – Úloha vied – Filozofia ako stredobod univerzity – Nezaujatosť voči každej možnej perspektíve poznania – Pripravenosť k „dišpute” – 99Zneužitie jazyka – zneužitie mociSofistika – Skorumpovanie slova – Jazyk ako nástroj moci – „Lichotenie” dnes – Propaganda – To najhoršie a to najlepšie – 132Edičná poznámka – 171

Od Hobbese k Humovi. Pátý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona s podtitulem Od Hobbese k Humovi se zabývá britskými empirickými systémy filosofie v období před Kantem. Autor, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.), se těší ve vědeckém světě mimořádné oblibě. Jeho text zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Studie O filosofii dějin (vydaná anglicky v New Yorku roku 1957 a francouzsky v Paříži roku 1959) je jediný spis, který Jacques Maritain (1882–1973) věnoval výslovně filosofii dějin.Titul knihy „O filosofii dějin“ (anglicky On the Philosophy of History, francouzsky Pour une philosophie de l’histoire) naznačuje, že Maritain nechtěl napsat ani soustavné pojednání o filosofii dějin, ani ve vlastním slova smyslu úvod do této disciplíny, který by mapoval veškerou její problematiku. Jeho cílem bylo ukázat možnost a platnost určitých filosofických zákonů, které osvětlují lidské dějiny a činí je pro nás srozumitelnějšími.

Porozumenie človeka z hľadiska "filozofie večnosti". Cieľom práce je uviesť čitateľa do základných tém a problémov filozofickej antropológie. Je spracovaná ako učebnica určená najmä študentom filozofie a filozofických disciplín.

Publikácia vydal autor vo vlastnej réžii s cieľom priblížiť dielo Stvorenia z biblického pohľadu, pod drobnohľadom doterajšieho ľudského poznania, pri zachovaní bežnej reči a formy oddychového čítania. Publikácia je určená tým, ktorí v biblickej zvesti o stvorení nevidia iba básnické dielo, ale sú ochotní prijať pravdy zjavené Duchom Božím, prípadne tieto zvesti skúmajú, či možno hľadajú odpovede na niektoré svoje otázky.

Úvahy o zákonitostiach hmotnej a duchovnej skutočnosti okolo nás. Putovanie na cestách poznávania fyzikálnej reality sveta opisujem najmä pomocou skúseností velikánov vedy. Cesty do duchovného sveta sú však vždy osobné a v nijakom prípade ich nechcem prezentovať agitačne. Skúsenosti z ciest k hmotnej realite nás však povzbudzujú aj na cestách k duchovnej realite. Tak ako veda ešte nedorazila do cieľa, ani pútnik kráčajúci krajinou spirituality sa nedokáže zbaviť neistoty, či ide dobrým smerom. Sme stále na ceste. Hľadáme, blúdime a dúfame, že raz dorazíme do cieľa. Chcem sa podeliť s vlastným objavovaním a najmä poctivo reflektovať vlastné tápania. Mojou snahou je zmysluplne odpovedať na tri otázky: O aké cesty ide? S čim sa počas putovania musíme zmieriť? Čo sa na cestách k realite môžeme naučiť?Pri hromadení skúseností všetkých pátračov reality som bol spočiatku v zajatí naivnej predstavy, že realita – fyzikálna či duchovná – je uchopiteľná subjektívnymi zážitkami zainteresovaných. Zistil som však, že zážitky ľudí zvádzajú a môžu sa stať príliš rýchlou skratkou k skutočnému poznaniu reality. Moja výchova v kresťanskej rodine, skúsenosti s totalitou, vysokoškolské štúdiá, čas zasvätený základnému výskumu, projekty realizované na zahraničných univerzitách, angažovanie sa v Slovenskom helsinskom výbore, cestovanie, skúsenosti v diplomacii aj intenzívny život praktizujúceho kresťana ešte nemusia byt zárukou, že človek kráča naozaj správnym smerom. O tom všetkom sa mienim podeliť a najmä upozorniť, že putovanie na ceste poznania celostnej reality fyzického sveta, nás samých a aj toho, čo nás presahuje, sa nikdy nekončí.Štefan MarkušO autorovi: Doc. Ing. Štefan Markuš, DrSc. (1936, Nyiregyháza) - autor sa narodil v komunite dolnozemských Slovákov v Nyiregyházi. Po presídlení na Slovensko študoval na strojníckej priemyslovke v Bratislave a neskôr na Fakulte technickej a jadrovej Fyziky CVUT v Prahe. Vedecky sa angažoval v oblasti disipatívnych vlastností tuhých a poddajných telies, zaoberal sa fyzikou vnútorného trenia materiálov a prenosom vibračnej a akustickej energie v kompozitných štruktúrach. Bol riaditeľom Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, podpredsedom SAV, vedeckým sekretárom SAV (1990 –1998) a predsedom Slovenského helsinského výboru (1995 –1999). Pracoval na významných vedeckých pracoviskách vo Veľkej Británii a vo Švajčiarsku. V rokoch 1999 – 2002 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Slovenskej republiky v Budapešti. Okrem mnohých vedeckých monografií a odborných článkov je autorom publicistických kníh: Zápas o otvorenú spoločnosť – Úvahy a eseje (Polygrafia SAV, 1997), Maďari pod lupou (Veda, 2003), Otvorené listy – Rodákom na Dolnú zem (Ex Tempore, 2007), Kto má v rukách náš čas (Porta libri, 2016) a Čakanie na minulosť (Veda, 2022). Otázkam, ktoré vznikajú prienikom prírodných vied a kresťanskej teológie, sa venoval celý život. Tie sú aj obsahom rozšírenej eseje Cesty k realite s podnadpisom Úvahy o zákonitostiach hmotnej a duchovnej skutočnosti okolo nás (Porta libri, 2022).

Filozofia existencie a konzervatívna revolúcia. Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku vzniku a priebehu konfliktu a poukázať na to, ako môže konflikt deeskalovať na základe uvedomelého uchopenia vlastnej existencie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohráva princíp ľudskosti. Základom reflexie sú podnety mysliteľov, ktorí pôsobili v intelektuálnych paradigmách filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Spoločným menovateľom ich myslenia je interpretácia existencie ako danosti a úlohy. Kniha sa zameriava na druhý moment, keď sa existencia uskutočňuje ako sebaformácia jedinca a kolektívu. Jej súčasťou je uvedomelý vzťah k nepriateľovi, pričom cieľom je prekonať konkrétne nepriateľstvo. Princíp ľudskosti vnáša do politickej sféry dôraz na antropologickú rovnocennosť účastníkov konfliktu. Vytvára základ na uplatnenie systematického obmedzenia nepriateľstva, ktoré prostredníctvom jasných rozlíšení a pravidiel predchádza degradácii protivníka a absolutizácii nepriateľstva. Existenciálna sebaformácia umožňuje jedincovi aplikovať tento princíp ako liek proti masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť uvedomelo si zvoliť svoju existenciu nezaniká ani v momentoch intenzívnej nivelizácie. Súčasťou takejto voľby je zakorenenie v základných existenciálnych vzťahoch a jej kľúčovým vyjadrením je ľudskosť.Doc. Peter Šajda, PhD. (1977) pôsobí ako samostatný vedecký pracovník a vedúci Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie na Filozofickom ústave SAV. Venuje sa antropologickým, etickým, filozoficko-náboženským a sociálno-politickým témam vo filozofii existencie, konzervatívnej revolúcii, neomarxizme a modernom katolicizme. Je autorom monografií Buberov spor s Kierkegaardom. O vzťahu náboženstva k etike a politike (Kalligram, 2013) a Kierkegaardovská renesancia. Filozofia, náboženstvo, politika (Premedia, 2016) a editorom kolektívnych monografií Modern and Postmodern Crises of Symbolic Structures (Brill, 2021), Kierkegaard in Context (Mercer, 2019) a Affectivity, Agency and Intersubjectivity (L’Harmattan, 2012). Ako pedagóg pôsobí na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Od roku 2003 spolupracuje s Výskumným centrom Sørena Kierkegaarda v Kodani, kde pôsobí ako redaktor ročenky Kierkegaard Studies Yearbook. Jeho práce vyšli v Česku, Dánsku, Holandsku, Izraeli, Kanade, Maďarsku, Mexiku, Nemecku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku a USA.

Edita Steinová (1891– 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Vo svojom výnimočnom a zásadnom diele Konečné a večné bytie, ktoré napísala roku 1936, keď sa z verejného pôsobenia utiahla do kláštora (vyšlo až po druhej svetovej vojne), sa pokúsila o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie a fenomenologického skúmania k problematike bytia a jeho poznania. Analýzy bytia, vrátane osobného, personálneho bytia, i skúmanie ciest k nemu, ju priviedli k filozoficko-mystickému predpokladu základu a podstaty všetkého konečného bytia vo večnom, nevyčerpateľnom bytí (Boh). V hlbokých úvahách o človeku analyzuje podstatu jeho duchovného života a hľadanie zmyslu jeho existencie. Dielo možno považovať nielen za vrchol jej fenomenologického projektu, ale aj za jej duchovný testament.