Televízne deti

Televízia si robí svoju prácu a rodičia si majú svoju robiť tiež, tvrdí autor s dlhodobou praxou vo výchove detí a mládeže.

Je správne vyhnúť sa televízii, keď vieme, čo všetko z obrazovky číha na naše deti?

Koľko času je rozumné tráviť jej sledovaním a kedy?

Ako je zobrazovaná rodina v televíznych programoch?

Aké morálne postoje formuje v deťoch? – aj na tieto otázky autor ponúka svoju odpoveď. Naučme sa používať televíziu tak, aby sme sa nestali jej otrokmi, ale aby sme si z nej urobili vzácneho spojenca pri výchove. Stratégia spolužitia Netreba odmietať, radšej sa snažme lepšie poznať

"Stratégia spolužitia Nekonečná reťaz desivých príbehov, násilia, vulgárnosti, pestrofarebných obrazov. Možno sa to niekomu bude zdať ako pritvrdé hodnotenie, ale naša televízia je taká. Zbytočne by sme sa pokúšali prikrášlovať realitu, ktorú máme každý deň pred očami. Pravdaže, nájdu sa aj zrnká zlata, ale strácajú sa v kope špiny. Ak nechceme riskovať, môžeme všetku tú burinu zviazať do jednej otiepky a hodiť do ohňa. Mnohí tak už urobili. V presvedčení, že bojovať proti televíznej príšere je zbytočné, vypli prijímač, odhlásili príjem, a ak bol prístroj ešte zachovaný, darovali ho charite. Je to jasné vyhlásenie kapitulácie. Priznanie porážky ešte pred začiatkom boja. No aké sú výsledky? Deti a mládež už nebudú vystavené sústavnému bombardovaniu nevhodnými reklamami, ktoré len vyvolávajú napätie a pocit nespokojnosti. Uchránime ich aj pred zlozvykom ustavične prepínať programy ovládačom, aj pred banálnymi a nič nehovoriacimi reláciami, nepríjemnými sexuálnymi narážkami, ktorými sú prešpikované takmer všetky televízne programy. Avšak dúfať, že tým sa problém vyrieši, je nebezpečná ilúzia."