Mlčanie

Mlčanie

   •    Minor    •    2018

bežná cena:
7,00 €
6,79 €
zľava: 3 %
ušetríte: 0,21 €
máme skladom - viac ako 5 ks 
poštovné od 49 €  zadarmo 
  • slovenský jazyk
  • 55 strán
  • brožovaná väzba (mäkká)
  • rozmer: 120 x 180 mm
  • ISBN: 9788089888023
  • ID: 27310

Giovanni Pozzi, esejista a literárny kritik medzinárodnej slávy, narodený v roku 1923, bol pokrstený menom Paolo. V šestnástich rokoch vstúpil do kláštora kapucínov vo Faido, potom pokračoval v štúdiu v Cesene, kde zložil sľuby a v roku 1947 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1948 až 1954 pokračoval v štúdiu na Fribourgskej univerzite (pod vedením Gianfranca Continiho a Giuseppeho Billanovicha); od roku 1960 do roku 1988 bol docentom talianskej literatúry na tej istej univerzite.

Kniha Mlčanie prezentuje osamelosť a ticho ako prostriedok na čerpanie najvyšších cieľov: "Vlastné ľudstvo v jeho najčistejšej forme".

  • pôvodný názov: Tacet
  • preklad: Pavel Prihatný
Cena spolu za tri produkty
18,33 €ušetríte: 0,57 €
Tento produkt: Mlčanie • Giovanni Pozzi
skladom
6,79 €
Duchovní pokladTichon Zadonský
skladom
7,76 €
Božia príručka Ako zvíťaziť nad strachomArkadiusz Łodziewski
skladom
3,78 €

Recenzie a hodnotenia zákazníkov

5 hviezdičiek
 0
4 hviezdičky
 1
3 hviezdičky
 0
2 hviezdičky
 0
1 hviezdička
 0
4,0
1 hodnotenie
-

Malá knižka ukrýva zaujímavé myšlienky. Je však ťažšie písaná, akademickým a filozofickým štýlom. Autor v nej hlboko rozoberá význam a existenciu ticha – v samote, v temnote, v slove, v počúvaní, v kontemplácii. Mlčanie v každej forme je oveľa dôležitejšie ako slovo odeté do zvuku. Pekne to brat Giovanni vysvetľuje na príklade ignaciánskych cvičení. K poznaniu dochádza cez lectio – meditatio – oratio, v mlčaní všetkého. Trefne poukazuje na to, že žijeme v dobe, ktorá ticho vyhostila: „Ticho obťažuje v takej miere, že tam, kde sa požaduje mlčanie, vytvára sa hluk.ˮ

Vydavateľská anotácia

Giovanni Pozzi sa narodil v Locarne 20. júna 1923. Do kapucínskeho rádu vstúpil v roku 1939 vo Faido. Teológiu študoval v Lugane. Po kňazskej vysviacke v roku 1947 začal študovať na univerzite vo Fribourgu, kde v roku 1951 pod vedením Gianfranca Continiho (1912 – 1990) a Giuseppe Billanovicha (1913 – 2000) absolvoval štúdium románskej filológie. V roku 1955 sa habilitoval a od roku 1960 až do roku 1988 pôsobil ako riadny docent talianskej literatúry na svojej „alma mater“, univerzite vo Fribourgu. Žil v kapucínskom kláštore v Lugane, kde vybudoval spolu s architektom Mariom Bottim rozsiahlu knižnicu známu ako „Biblioteca Salita dei Frati“, ktorá sa stala vitálnym centrom kultúrneho života kantónu Ticino.

Giovanni Pozzi bol držiteľom viacerých významných kultúrnych a vedeckých ocenení. Univerzity v Bologni, Ženeve a v Udine mu udelili čestné doktoráty. Bol členom Accademia della Crusca vo Florencii, rímskej Accademia dellʼArcadia a milánskej Accademia di San Carlo. Jeho pozemská púť do božieho ticha sa zavŕšila 20. júla 2002 v Lugane.

Názory kritikov

Giovanni Pozzi bol medzinárodne známym a renomovaným učencom, vedcom, filológom, milovaným a vyhľadávaným učiteľom, esejistom a literárnym kritikom. S osobitným záujmom sa venoval barokovej literatúre a ikonografii. Vydal monumentálnu kritickú edíciu diela Francesca Collonu „Hypnerotomachia Poliphili“ (1964) z roku 1499 a rozsiahlu poému Giovana Battistu Marina „LʼAdone“ (1976) z roku 1623. Z jeho diel tiež radno spomenúť „La parola dipinta (collezione di poesie per lʼocchio prima che per lʼorecchio, dai technopenoi alessandrini e soprattutto medievali ai calligrammes di Guillaume Apollinaire)“ (1981), „Temi, topoi, stereotipi, saggio, in Letteratura italiana (1984), „Poesia per gioco. Prontuario di figure artificiose (1984), „Le parole dellʼestasi“ (1984), „Rose e gigli per Maria: unʼantifona dipinta (1987), spolu s Claudiom Leonardim „Scrittrici mistiche italiane“ (1988), „Des fleurs dans la poésie italienne“ (1989), „Il libro dellʼesperienza della Beata Angela da Foligno“ (1992), „Sullʼorlo del visibile parlare“ (1993), „Alternatim“ (1996) „Grammatica e retorica dei santi“ (1997), „Devota sobrietà. L’identità cappuccina e i suoi simboli“ (2002) či posmrtne vydané „In forma di parola“ (2003). Preložené, hoci rozsahom skromné dielo, ktoré držíte v rukách, vydal Giovanni Pozzi pod názvom „Tacet“ v roku 2002 a možno ho oprávnene považovať za jeho testament.

  Ó, Ježišu môj, Život, Cesta a Pravda, prosím Ťa, drž si ma pri sebe, ako matka drží malé dieťa na svojich prsiach, lebo som nielen nerozumné, slabé dieťa, ale aj hromada biedy a ničoty. sv. Faustína Kowalská