Mlčanie

Giovanni Pozzi, eseista a literárny kritik medzinárodnej slávy, narodený v roku 1923, bol pokrstený menom Paolo. V jedenástich rokoch vstúpil do kláštora kapucínov vo Faido, potom pokračoval v štúdiu v Cesene, kde zložil sľuby a v roku 1948 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1948 až 1954 pokračoval v štúdiu na Fiborgskej univerzite (pod vedením Gianfranca Continiho a Giuseppeho Billanovicha); od roku 1960 do roku 1988 bol profesorom talianskej literatúry na tej istej univerzite.

Kniha Mlčanie prezentuje osamelosť a ticho ako prostriedok na čerpanie najvyšších cieľov: "vlastné ľudstvo v jeho najčistejšej forme".

Giovanni Pozzi sa narodil v Locarne 20. júna 1923. Do kapucínskeho rádu vstúpil v roku 1939 vo Faido. Teológiu študoval v Lugane. Po kňazskej vysviacke v roku 1947 začal študovať na univerzite vo Fribourgu, kde v roku 1951 pod vedením Gianfranca Continiho (1912 – 1990) a Giuseppe Billanovicha (1913 – 2000) absolvoval štúdium románskej filológie. V roku 1955 sa habilitoval a od roku 1960 až do roku 1988 pôsobil ako riadny docent talianskej literatúry na svojej „alma mater“, univerzite vo Fribourgu. Žil v kapucínskom kláštore v Lugane, kde vybudoval spolu s architektom Mariom Bottim rozsiahlu knižnicu známu ako „Biblioteca Salita dei Frati“, ktorá sa stala vitálnym centrom kultúrneho života kantónu Ticino.

Giovanni Pozzi bol držiteľom viacerých významných kultúrnych a vedeckých ocenení. Univerzity v Bologni, Ženeve a v Udine mu udelili čestné doktoráty. Bol členom Accademia della Crusca vo Florencii, rímskej Accademia dellʼArcadia a milánskej Accademia di San Carlo. Jeho pozemská púť do božieho ticha sa zavŕšila 20. júla 2002 v Lugane.