Detektívne príbehy otca Browna

Chestertonove detektívne poviedky môžeme smelo zaradiť k najlepším dielam klasickej detektívky a najmä k románom sira Arthura Conana Doyla. Nenápadný, ošumelý, postavou ťarbavý, na prvý pohľad naivný, ba až smiešny katolícky kňaz postupne rozuzlí navonok neriešiteľné kriminálne prípady a svojím racionalizmom a dôsledne logickým myšlienkovým postupom prekvapuje aj najskúsenejších profesionálnych detektívov. Na rozdiel od Sherlocka Holmesa, ktorý pri práci používa aj vedecké metódy, otec Brown dedukuje svoje závery pri odhaľovaní zločinu či zdanlivo nevysvetliteľnej „nadprirodzenej“ situácie na základe dokonalej znalosti ľudskej povahy a psychológie.

Treba priznať, že nejedna detektívka je preplnená senzačnými zločinmi ako Shakespearova dráma. Gilbert Keith Chesterton

„Hercule Poirot a otec Brown, bez ohľadu na eleganciu prvého a ušubranosť druhého, akoby na prvý pohľad boli prinajmenšom druhostupňoví bratanci. No kým úhľadný malý Belgičan Agathy Christie je prekvapivo živá, ale predsa len tak trochu disneyovská figúrka, korene nenápadného kňaza siahajú hlboko do ľudovej rozprávky. Až k obľúbenému princípu, že ozajstným hrdinom sa ukáže všetkými vysmievaný Popolvár, prípadne že princeznú vznešeným cárovičom vyfúkne Ivanuška hlupáčik, ktorý pritom ani len nezlezie z pece. Ak predĺžime túto líniu až do storočia pary, otec Brown je svojský Sam Hawkens detektívnej literatúry. Podceňovaný pre svoj výzor (podľa autora ,vyzeral vždy najidiotskejšie vo chvíli, keď bol najinteligentnejší’) poráža zločin i démonov v človeku.“ Kornel Földvári