Dve tváre lenivosti

Napísať knihu o lenivosti a ešte k tomu populárnym štýlom nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Navyše ide o nepríjemnú tému, hoci banálnu. Na druhej strane je to však pomerne zásadná téma, na ktorej buď stojí alebo padá veľa dôležitých oblastí kresťanského života. Kateřina Lachmanová tvrdí, že lenivosť je jednou z najzávažnejších nerestí, a to rovno z dvoch dôvodov:

• lebo je schopná sama osebe zablokovať vývoj človeka (máme na mysli ľudský i duchovný rozmer);
• lebo dokáže zmariť všetok potenciál Božieho obdarovania, ktorý v sebe nosí každý človek.

Veľký znalec duší, Gabriel Hevenesi, raz napísal: „Skôr sa polepší veľký hriešnik než duchovne lenivý človek. Viac ľudí sa povznieslo na vysoký stupeň svätosti z nečistoty hriechu ako z ospalej vlažnosti.“ Táto myšlienka nechce naznačiť, že lenivosť je nevyliečiteľná; chce skôr vystríhať pred jej nenápadným, ale silným pôsobením, ak jej to dovolíme.

Psychologička a teologička Kateřina Lachmanová vo svojej knihe Dve tváre lenivosti hovorí o tejto neresti nielen v bežnom ponímamí, ale aj v jej širšom zmysle - lenivosť je totiž aj vnútorný rozklad, ktorý sa prevauje nedbalosťou či nečinnosťou, ale môže sa prejavovať aj horúčkovitou aktivitou, ktorá je poháňaná kadečím, len nie Duchom. V dvoch častiach knihy: "klasický leňoch" a "notoricky preťažený leňoch" sa autorka zameriava na dva uvedené aspekty.

Nechajme sa poučiť o lenivosti - o tomto negatívnom sklone od odborníčky, ktorá sama o sebe hovorí, že všetky príznaky a dôsledky lenivosti pozoruje na sebe - čiže veľmi zblízka.