Bez strachu

Na túto knihu som natrafila náhodou v kníhkupectve, deň pred skúškou z matematiky. Ak prvá, keď som ju otvorila bola táto prekrásna báseň "Tak utíš, srdce, už svoj zhon! Ver, Boha čakaj s pokorou! On, hoci dlho otáľa, nechodí nikdy neskoro. Nechodí nikdy neskoro, nedáva dobro na prídel. Nebúr sa, srdce na vlnách – upokoj sa, kým nepríde. Upokoj sa, kým nepríde... Čas ťa vždy v diaľku posiela... Nohy, čo Boha čakajú, pribehnú prvé do cieľa. Pribehnú prvé do cieľa, aj keď je výdrž úbohá... Nuž stíš sa, srdce, s pokorou; ja budem čakať na Boha." Čítala sa sama, a naozaj dáva krásny a pritom reálny náhľad na veci, odporúčam :)

Táto kniha bola pre mňa prvou, ktorú som čítala od Maxa Lucada. A určite nie poslednou. Pri čítaní jednotlivých kapitol, do ktorých boli všetky naše strachy, úzkosti a obavy pekne logicky vyselektované, som si občas pripadala ako na zubnej prehliadke: autor si dôkladne posvietil na jednotlivých bubákov a zblízka sa každému pozrel na zúbok. Kvitovala som príťažlivo spracované časti evanjelia, v ktorých Lucado oživoval okolitú atmosféru pre lepšie pochopenie; a tak postavy Ježiša a apoštolov vystupovali zo stránok kníh ako 3D projekcia a situácie, ktoré prežívali kedysi sa zdali oveľa pochopiteľnejšie. Odporúčam ;-)