Svätý František

Vydavateľská anotácia

Táto knižná esej Romana Guardiniho vznikla pri príležitosti osláv sedemstého výročia smrti Františka z Assisi. V slovenčine vychádza a ožíva táto krásna esej v preklade Rastislava Nemca presne po sto rokoch, ako súčasť osláv jubilejného roka svätého Františka z Assisi, vyhláseného pápežom Levom XIV.

Z predhovoru autora: Každý občas zažívame niečo, čo vnímame ako zázrak. Až sa nám zvláštne tlačí na pery slovo prozreteľnosť: keď sledujeme, ako pred nami vyrastá niekto výsostne osobitý. No práve tým, ako ostáva sám sebou, dokáže ostatným napomôcť oslobodiť sa a nájsť svoje vlastné ja. Čím rýdzejšie takýto človek dotvára svoje vnútro, tým bezprostrednejšie vie prehovoriť iným do srdca. Najmä tým, ktorých s ním spája spoločný ideál a spoločná cesta životom. Presne taká je prozreteľnosť. Vie zapôsobiť oveľa účinnejšie než obyčajná situácia, čo sa nečakane udeje v náš prospech. Je to prozreteľnosť prýštiaca z koreňov ľudskej existencie, nevýslovným spôsobom spájajúca prirodzenú svojráznosť človeka s najhlbším putom jeho vlastného osudu. Obráťme preto s láskou svoju myseľ k takémuto človeku, ktorý sa čistotou svojho spontánneho dospievania stal pre mnohých symbolom slobody a iným zasa pomáha ako inšpirácia na ceste: pohliadnime na Františka.“

Romano Guardini (1885 – 1968), nemecký katolícky teológ, filozof a kultúrny historik talianskeho pôvodu. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov katolíckeho intelektuálneho života v 20. storočí. Práca v prostredí mladých študentov ho priviedla k znovuobjaveniu zmyslu pre symbolickosť, ktorý mal ďalekosiahly vplyv na rozvoj katolíckej liturgie a liturgických štúdií. Obnova katolíckej liturgie a jej sústredenia okolo Eucharistie je do veľkej miery spojená práve s Guardinim. Medzi jeho diela patria Vom Sinn der Kirche (1922), Der Herr (1937), Freiheit, Gnade, Schicksal (1948), Das Ende der Neuzeit (1950), Sorge um den Menschen (1962/66), Liturgie und liturgische Bildung (1966). Vydavateľstvo Minor vydalo jeho Listy o sebavzdelávaní (1930) a knižnú štúdiu Pánova matka (1956).