Kresťanská filozofia

Obálka knihy je v troch farbách (svetlohnedá, bordová, modrá), posielame podla aktuálnej ponuky - momentálne v bordovej farbe.Dielo antického kresťanského filozofa, teológa, učiteľa Cirkvi sv. Augustína (354-430), ktoré inšpiruje kresťanské myslenie všetkých generácií od čias svojho vzniku až dodnes. Vyznania vznikli koncom 4. storočia a odvtedy sa čítajú, študujú, prekladajú ako geniálne dielo náboženské, filozofické, literárne.Veľký humanista a básnik Francesco Petrarca písal o Vyznaniach svojmu bratovi: "Táto kniha ťa roznieti a tvoju dušu rozplamení, pri čítaní budú ti po lícach tiecť slzy, budeš čítať s plačom a plakať od radosti." Knihu vám odporúčame s rovnakým želaním: kiež sa pri nej vaše srdce rozhorí a nechá sa nájsť Tým, ktorý si vás stvoril pre seba.Recenzia Vyznania na stránke blog.zachej.sk

O kráse ako ceste k pravde, jednote a tajomstvu cirkvi. Ruský filozof, teológ a básnik Vladimir S. Soloviov výrazne ovplyvnil podobu náboženského myslenia. Jeho úvahy o jednote kresťanov či zmysle ľudskej existencie budú pre čitateľa silným podnetom k premýšľaniu o viere, dôstojnosti človeka a viacerých neduhoch dnešnej spoločnosti.„Vladimír Soloviov patrí k autorom, ktorí dokážu zmeniť spôsob, akým premýšľame o viere i človeku. Eseje o kráse a cirkvi sú pozvánkou objaviť mysliteľa, ktorého odkaz je dnes možno aktuálnejší než kedykoľvek predtým,“ napísal v úvode knihy zástupca šéfredaktora denníka Postoj Imrich Gazda.Spoznajte nový preklad kľúčových textov ruského náboženského filozofa Vladimira S. Soloviova, ktorý približuje jeho pohľad na krásu, cirkev a jednotu kresťanov. Eseje dopĺňa odborný komentár vedcov Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, ktorý pomáha objaviť aktuálnosť Soloviovovho myslenia aj pre dnešného čitateľa.O autoroch: Vladimir Sergejevič Soloviov (1853 – 1900) bol významný ruský filozof, teológ, básnik a literárny kritik, jedna z najvýraznejších postáv ruského náboženského myslenia 19. storočia. Vo svojom diele prepájal filozofiu, kresťanskú teológiu, estetiku a spoločenské otázky. Osobitnú pozornosť venoval kráse ako duchovnej skutočnosti, poslaniu umenia a myšlienke jednoty kresťanov. Jeho tvorba výrazne ovplyvnila ruskú filozofiu, symbolizmus i kresťanské myslenie 20. storočia. Prof. ThLic. Róbert Lapko, Th.D., PhD. je biblista, vysokoškolský pedagóg a odborník na biblické texty, ich preklady a interpretáciu. Pôsobí na Katolíckej univerzite v Ružomberku a v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV. Je autorom a editorom viacerých odborných publikácií a podieľal sa na príprave biblických prekladov a komentárov. Vo svojej práci prepája vedeckú erudíciu s úsilím sprístupňovať posolstvo Svätého písma súčasnému čitateľovi.

Listy skúseného diabla jeho mladšiemu kolegovi. Kniha vychádza v rámci novej edície kníh C. S. Lewisa, v ktorej budeme postupne publikovať všetky významné diela C. S. Lewisa."C. S. Lewis sa transformoval do úlohy zlého, skúseného ducha Krutodlaka, ktorý radí svojmu mladšiemu nasledovníkovi Svrabomilovi, ako má získať ľudskú dušu. Tak nám celkom nevšedne vzniká pohľad akoby z druhej strany.Krutodlakova pomoc pritom vôbec nevyznieva nezištne, skôr mám pocit predvádzajúcej sa pýchy. Krutodlak a Svrabomil nie sú prototypom učiteľa a žiaka, lebo tu všetko krásne, plynúce z tohto vzťahu absentuje. Myslím, že žiaden zo zlých duchov nie je schopný akéhokoľvek vzťahu, lebo sú zameraní predovšetkým na seba.Človeka zlí duchovia nazývajú pacientom, prípadne hlupákom, ľudským červom, dvojnohým zvieraťom a podobne. Boh má u nich jediné meno, za to píšuce sa veľkými písmenami - Nepriateľ. Úsmevne na mňa pôsobila bezmocnosť a obmedzenosť starého Krutodlaka, ktorý za ten svet nevedel pochopiť záujem Boha o nás ľudí. Je nemožné vysvetliť mu to, pretože z konečnej stanice Absolútna absencia lásky, v ktorej sa diabol ocitol, spiatočné vlaky nechodia.Rady skúseného diabla autor napísal v roku 1941 v Magdalen College v Cambridge, 12 rokov po svojom obrátení. Práve osobná skúsenosť konvertitu mu pomohla pochopiť nielen apatiu, ale aj aktívnu neochotu prijímať náboženstvo. Práve tu sa z kresťanského spisovateľa mimoriadne obdareného výnimočným logickým myslením a z osoby s ľahko zrozumiteľným, živým štýlom vyjadrovania stal jedinečný spisovateľ výnimočných kvalít." (Zuzana Ring)Kniha je novým vydaním knižného titulu, ktorý naposledy vyšiel v roku 2007: Rady skúseného diabla.

V prvotnom a klasickom Lewisovom diele Mere Christianity skúma základný stavebný kameň všetkých kresťanských vierovyznaní, či už katolícke, evanjelické, alebo protestantské.Už vo svojich predchádzajúcich knihách sa venoval tejto téme, ale kniha Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve poskytuje neprekonateľnú príležitosť pre veriacich i neveriacich oboznámiť sa so základmi, súvislosťami, alebo princípmi kresťanskej viery.C. S. Lewis vo svojom diele Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve dosiahol vrchol apologetiky fides et ratio.

Kniha Edita Steinová - Ľudská osoba, Filozofická antropológia je zbierkou prednášok tejto fenomenálnej svätice, filozofky, konvertitky, karmelitánky a mučeníčky. Prednášky vznikli v 30-tych rokoch 20. storočia počas jej učiteľskej praxe, kedy prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri. Vo filozofických prednáškach čerpá z múdrosti overenej časom - z duchovného pokladu Tomáša Akvinského v duchu kresťanskej metafyziky.Edita Steinová sa narodila v roku 1891 ako posledné z jedenástich detí v ortodoxnej židovskej rodine v nemeckom Vroclave. Ako 14 ročná sa vzdala židovskej viery a vyhlásila sa za ateistku. Na vroclavskej univerzite vyštudovala germanistiku a históriu. Avšak ako žene jej nedovolili habilitovať na univerzitách vtedajšieho Nemecka.Jej životný obrat nastal v roku 1921 pri čítaní autobiografie sv. Terézie z Avily, kedy zažila svoje vnútorné obrátenie. 1. januára 1922 prijala sviatosť krstu a vstúpila do Katolíckej cirkvi. Pri preklade spisu sv. Tomáša Akvinského sa bližšie oboznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1934 vstúpila do karmelitánskeho kláštora a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta od Kríža. V roku 1942 ju v kláštore zatklo gestapo, spolu s jej sestrou. Obe transportovali do koncentračného tábora v Osvienčime, kde zahynuli v plynovej komore.

Od Augustina ke Scotovi. Druhý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona zahrnuje dobu od Augustina k Dunsi Scotovi. Jde tudíž o dobu od vrcholné patristiky až k vrcholnému středověku. Uznávaná autorita v oboru dějin filosofie, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.) se ve vědeckém světě skvěle osvědčil. Jeho text vždy zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Všetka snaha dosiahnuť Boha v myslení (filozoficky) a prijať tajomstvo Boha vo viere (teologicky) však zaostáva za živou skúsenosťou Boha. Čo vlastne Boh je, čo nám má povedať a čo znamená pre naše porozumenie sveta i nás samých, svitne skutočne až vtedy, keď pristúpime na osobný vzťah s Bohom a žijeme z neho, keď všetky udalosti a osudy života, so všetkými zdanlivými náhodami, chápeme ako Božie riadenie a usmernenie a prijmeme ich vo vďačnej dôvere. Len keď sa všetko vtiahne do náboženského vzťahu s Bohom a odtiaľ sa aj chápe a sprevádza modlitbou, môžeme – prekročiac celé poznanie a vieru, ale len prostredníctvom nich – „zakúsiť“ Boha ako žijúcu skutočnosť. (Emerich Coreth)

Od Ockhama k Suárezovi. Třetí díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona zahrnuje dobu od Ockhama k Suárezovi. Jde tudíž o dobu od vrcholného středověku po raný novověk. Uznávaná autorita v oboru dějin filosofie, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.) se ve vědeckém světě skvěle osvědčil. Jeho text vždy zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Od Descarta k Leibnizovi. Čtvrtý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona s podtitulem Od Descarta k Leibnizovi se zabývá racionálními systémy filosofie v kontinentální Evropě v období před Kantem. Autor, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.), se těší ve vědeckém světě mimořádné oblibě. Jeho text zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.Dějiny filosofie I.–XI.: I.Řecko a Řím / II.Od Augustina ke Scotovi / III.Od Ockhama k Suárezovi / IV.Od Descarta k Leibnizovi / V.Od Hobbse k Humovi / VI.Od Wolffa ke Kantovi / VII.Od Fichteho k Nietzschemu / VIII.Od Benthama k Russellovi / IX.Od Maine de Birana k Sarterovi / X.Ruská filosofie / XI.Logický pozitivismus a existencialismus.

Od Hobbese k Humovi. Pátý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona s podtitulem Od Hobbese k Humovi se zabývá britskými empirickými systémy filosofie v období před Kantem. Autor, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.), se těší ve vědeckém světě mimořádné oblibě. Jeho text zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Edita Steinová (1891– 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Vo svojom výnimočnom a zásadnom diele Konečné a večné bytie, ktoré napísala roku 1936, keď sa z verejného pôsobenia utiahla do kláštora (vyšlo až po druhej svetovej vojne), sa pokúsila o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie a fenomenologického skúmania k problematike bytia a jeho poznania. Analýzy bytia, vrátane osobného, personálneho bytia, i skúmanie ciest k nemu, ju priviedli k filozoficko-mystickému predpokladu základu a podstaty všetkého konečného bytia vo večnom, nevyčerpateľnom bytí (Boh). V hlbokých úvahách o človeku analyzuje podstatu jeho duchovného života a hľadanie zmyslu jeho existencie. Dielo možno považovať nielen za vrchol jej fenomenologického projektu, ale aj za jej duchovný testament.

Vyučovanie filozofie na evanjelikálnych teologických školách je často považované za akúsi nepríjemnú, hoci nevyhnutnú príťaž pre študenta, ktorý už má aj tak "dosť povinností". Ako vyučujúci filozofie pre teológov som sa preto pokúsil pripraviť príťažlivé, zaujímavé a zároveň teologicky zdôvodnené štúdium, ktoré by nebolo príveskom na konci teologických štúdií, ale prípravou na stretávanie s najrôznejšími myšlienkovými smermi, ktoré sa v teológii objavujú.Tento prístup je špecifický v tom, že vyučovanie prebieha prostredníctvom riadenej diskusie. Študent môže "zažiť", že pohľady filozofov je možné pochopiť, zastávať, alebo proti nim hľadať argumenty. Filozofia, hoci je náročnou mentálnou disciplínou, je zároveň súčasťou každodenného myslenia. Druhá časť tejto práce bola už prv implementovaná do vyučovacieho procesu a z evalvácie študentov vyplynulo, že väčšina z nich zmenila svoj postoj k štúdiu filozofie z negatívneho na pozitívny. Prof. ThDr. Pavol Hanes, PhD. je profesorom teológie so zameraním na Starú zmluvu, pôvodné jazyka, filozofiu a presahy teológie do sociálnych vied. Pracoval ako baptistický kazateľ, uplynulých takmer 30 rokov vyučuje evanjelikálnu teológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Pojem Boha v súčasnej analytickej filozofii. Systematické objasnenie základných otázok ohľadom pojmu Boha je v súčasnosti náročná a komplexná záležitosť. Po stáročiach hľadania odpovedí na základné otázky o svete a ľudskom živote sa naakumulovali rôzne názory o Bohu, ktoré sa filozofi a teológovia pokúšali systematicky usporiadať, prehĺbiť a kriticky prehodnotiť. Ak sa im nedarilo vytvoriť ucelený myšlienkový systém, používali analógie, metafory a symboly, aby mali aspoň približné odpovede. Je lepšie mať aspoň približné vysvetlenie, ktoré je koherentné so skúsenosťou, ako nemať žiadne. V tejto monografii ide o podobný pokus, ale s tým rozdielom, že metafory a symboly sú v nej vylúčené. Posledné desaťročia filozofických diskusií, hlavne v kontexte súčasnej analytickej filozofie, umožňujú pomerne dobre objasniť tézy týkajúce sa pojmu Boha. Pri celkovom pohľade na predkladané filozofické teórie je zaujímavé a prekvapivé, čo všetko je možné povedať o Bohu na základe bežného pozorovania sveta a logického uvažovania.Ľuboš Rojka je profesorom (straordinario) filozofie na Gregorovej univerzite v Ríme so zameraním na filozofiu náboženstva a filozofiu mysle, v spolupráci s centrom Kognitívnych štúdií na Filozofickej fakulte Trnavskej univezity v Trnave. Jeho najznámejšie publikácie sa popri skúmaní Božieho jestvovania týkajú otázok súvisiacich s kresťanskou koncepciou osobných vlastností Boha, ako aj vlastností ľudskej mysle a ľudského vedomia.

Edita Steinová – Terézia Benedikta z Kríža (1891 – 1942) – bola nemecko-židovská katolícka filozofka, mystička, mučeníčka. V roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. Ako žene jej neumožnili habilitovať sa u Husserla ani na iných univerzitách vo vtedajšom Nemecku. Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1922 bola pokrstená a o jedenásť rokov vstúpila do karmelitánskeho kláštora. V roku 1932 začala prednášať na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela miesto opustiť. Dňa 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zahynuli v plynovej komore – pravdepodobne 9. augusta 1942. Edita Steinová sa stala prvou kanonizovanou ženou židovského pôvodu. Pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy. Jej osud, ale aj rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu patria k základným pilierom európskeho duchovného vedomia.Čím je človek a aké sú štruktúry jeho bytia od biologických po duchovné? Ako poznať a pochopiť jeho individualitu a postavenie vo svete? Aký je jeho vzťah k transcendentnému bytiu? Na tieto otázky sa Edita Steinová snaží nájsť odpoveď v prednáškach na tému stavby ľudskej osoby z rokov 1932 a 1933. V tejto práci spája fenomenologické prístupy so scholasticko-tomistickou koncepciou človeka najmä u Tomáša Akvinského. Autorka skúma človeka na stupňoch jeho bytia ako fyzické telo, živú bytosť, bytosť s dušou a obdarenú duchom. Chápanie človeka ako slobodnej, duchovnej bytosti, mikrokozmu otvoreného dovnútra a navonok, schopnej zodpovedného života a hľadača Boha, rozvíja v hlbokých analýzach jeho vnútra, duševného života a formovania individuality ako sociálnej a kultúrnej bytosti. Svoje úvahy orientuje smerom k filozofii výchovy v duchu kresťanskej metafyziky.Doslov: sr. Dominika Alžbeta Dufferová.

3. vydání. „Pozdě jsem si tě zamiloval, kráso tak starobylá i tak nová. Pozdě jsem si tě zamiloval.“ - sv. Augustin„Mezi mysliteli starověku je Augustin jediný, kdo chápe ty nejniternější pocity moderního člověka,“ prohlásil španělský filosof Ortega y Gasset. Duchovní autobiografie svatého Augustina patří vedle Bible a Následování Krista ke stálicím na pomyslném nebi duchovní literatury. Nadčasová popularita knihy spočívá hlavně v tom, že s nevídanou autentičností svědčí nejen o lidské křehkosti, ale i o palčivém hledání a nacházení toho nejpodstatnějšího v životě člověka.3. vydání s novým a kvalitním překladem pro čtenáře 21. století. Doplněné o odborný úvod, vysvětlivkami a rejstříky.

Překlad a úvodní studie. Pojednání O pravém náboženství, jedno z raných Augustinových děl, bývá pokládáno za jeho první soustavnější výklad o křesťanství, zároveň však za jakýsi pokus reagovat na antické představy o filosofii a náboženství, k jejichž podrobnější kritice se hipponský biskup dostane o čtvrt století později v obsáhlém výkladu O Boží obci. Mnohé motivy skutečně tato díla spojují: vedle pokusu o vyrovnání s antickou kulturou je to nepochybně důraz na dějinnou ekonomii Božího plánu spásy, který se v raném pojednání teprve rýsuje, nicméně je to již zde prvek pro křesťanství charakteristický. Důležitým prvkem je ve výkladu O pravém náboženství rovněž polemika s manichejstvím, k němuž se Augustin sám ve svém mládí hlásil.

Vztah je jedním ze základních filosofických pojmů. O všech věcech totiž můžeme uvažovat nejenom tak, jak se vyskytují samy o sobě, ale i s ohledem na skutečnosti jiné, k nimž se nějakým způsobem vztahují. Jsou-li tedy věci nějakým způsobem uspořádané, jako když jedna pochází z druhé nebo je k druhé zaměřena, sčítáme-li či odčítáme, nacházíme-li nějaké společenství, jazyk či osoby, poznáváme-li či milujeme, uvažujeme-li o zaměření všech věcí k Bohu a Boha ke světu, všude tam se setkáváme se vztahem. Jednoduše řečeno, vše, co existuje, se vztahuje k jinému. To nás zcela přirozeně vede k tomu, že začneme uvažovat o samotném vztahu.

Josef Pieper je nemecký filozof, ktorého diela sú pomerne jasné a výstižné. Jeho schopnosť oživiť večné témy filozofie a podať ich jazykom, ktorý v ľuďoch vzbudzuje nové povedomie o základných existenciálnych otázkach, sa stala povestnou už počas jeho života. Pieper píše vecným a výstižným štýlom a jeho diela vyvolávajú záujem dodnes.Publikácia Eseje obsahuje štyri kratšie texty, ktoré spája hľadanie odpovede na otázku, v čom spočíva zdokonalenie človeka a ako súvisí s jeho miestom vo svete a s jeho vzdelávaním. Ide o tieto texty:Celistvé vzdelanieJe „hrdinstvo“ stále aktuálne?Aktuálnosť kardinálnych cností: rozumnosť, spravodlivosť, statočnosť, umiernenosťČo je to šťastie? Naplnenie vďaka nazeraniuEseje Josefa Piepera sú vynikajúcim sprievodcom pre súčasného človeka, ktorý sa nechce uspokojiť s banálnymi odpoveďmi na veľké otázky života.

Od Fichteho k Nietzschemu. Sedmý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Fredericka Coplestona s podtitulem Od Fichteho k Nietzschemu se zabývá německou filosofií devatenáctého století.

Súborné dielo 7. zväzok. Do siedmeho zväzku sú zaradené dva rozsiahlejšie texty: Zasvätenie do filozofie a Rok obnovy vo viere. Črtu zasväcovania možno vybadať v celom teologickom diele Emila Krapku SJ ako základnú metódu života vo viere, ktorá je povolaná, aby sa sprostredkovala a odovzdala iným na spôsob osobného svedectva. V tretej časti sme sústredili jeho dlhšie i kratšie štúdie a články, ktoré vznikli pri rozličných príležitostiach, ako sa to pri každom texte uvádza. Poukazuje to na šírku záberu Emila Krapku SJ, ktorý sa nebál pustiť aj do tém, s ktorými pôvodne nemal úmysel osobitne sa zaoberať, no prijal ich ako výzvu pre svoju službu teológa miestnej cirkvi. Siedmy zväzok Súborného diela je do určitej miery pestrý, no zároveň prináša dotvorenie celkového pohľadu na autorove spisy a prináša inšpiráciu pre ďalšie štúdium a rozvoj jeho myšlienok.

„... hra je hraná nie takým spôsobom, ako keď zvyčajne vykonávame ,prácu‘, s cieľom zaistiť si nejaký výsledok, dôležitý pre blaho pracujúceho, ale skôr prekypujúcim spôsobom: pracujúci pracuje kvôli tomu, čo potrebuje, ale hráč hrá, lebo hra vyjadruje jeho bytie. Práca je namáhavá, hra je náročná; práca je vyčerpávajúca, ale hra rekreuje. Najlepším a najviac božským spôsobom života je ,hrať hru‘...“ Preložil Pavel Prihatný. Ananda Kentish Coomaraswamy sa narodil na Srí Lanke, 22. augusta 1877. Ako 22-ročný absolvoval štúdiá na University College v Londýne, v oblasti geológie a botaniky, a pokračoval v doktorandskom programe výskumom a mapovaním ceylonskej mineralógie. Počas bádania sa ponoril aj do štúdia tradičných umení a remesiel Ceylonu v ich sociálnom kontexte, a neskôr, v roku 1906, založil Ceylonskú sociálno-reformnú spoločnosť. Od jeho záujmu o sociálne otázky sa odvíjala aj práca historika. Coomaraswamy bol presvedčený, že pod návalom modernizmu, v jeho mnohorakých prejavoch, sa z kultúrneho, filozofického a náboženského dedičstva vytrácalo čosi nesmierne vzácne a vitálne dôležité. Na túto krízu reagujú jeho úsilie a prínos, ktorý možno zhrnúť do troch hlavných oblastí: usiloval sa o rehabilitáciu ázijského umenia v očiach Západu; ako kurátor indickej sekcie Bostonského múzea krásnych umení (od roku 1917) prispel rozsiahlou vedeckou činnosťou v oblasti orientálnych umení; zanechal prenikavé štúdie o umení a jeho vzťahu s filozofiou, náboženstvom a metafyzikou. V neskoršom období života sa čoraz viac prehlboval jeho záujem o duchovné a metafyzické otázky, okrem iného aj pod vplyvom René Guénona, čo sa prejavilo v prácach z tohto obdobia, v ktorých nachádzame mnohé odkazy na Platóna, Plótina, Augustína, Tomáša Akvinského, Majstra Eckharta, mystikov Porýnia a ďalších. V tomto období sa Coomaraswamy čiastočne stiahol z akademického života, sprísnil svoj osobný život a celkom sa zameral na bádanie a vysvetľovanie tradičných metafyzík, zvlášť indickej a európskej z predrenesančného obdobia. Ananda Coomaraswamy po sebe zanechal nesmierne rozsiahle, myšlienkovo prenikavé a originálne dielo: napísal vyše 450 štúdií a kníh, a asi 43 recenzií. Zomrel 9. septembra 1947.

Turínske prednášky. Günter Figal ukazuje, že filozofia začína hľadaním pravdy, že v tomto hľadaní sa nutne rozvíja otázka bytia súcna a že toto hľadanie sa nakoniec etabluje ako „metafyzika“. Figal obhajuje metafyziku a zároveň ju fenomenologicky reformuluje. Argumentuje v prospech jej chápania ako jednej z viacerých filozofických perspektív.Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene. Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie (Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu. Vydavateľstvo Minor publikovalo v slovenskom preklade taktiež Figalovu prenikavú systematickú estetiku Zjavnosť vecí. Fenomenológia ako estetika (2023), ktorej hlavné pojmy sú odvodené zo skúsenosti a opisu umeleckých diel. Pojednáva o mimoriadnom príspevku umenia k poznaniu, pričom rozvíja koncepciu krásy, ktorá sa vzťahuje aj na moderné umenie. O umení uvažuje ako o celku – od starogréckej poézie až po japonskú čajovú misku.

Křesťanská filozofie Pána prstenů. Aj keď sa nič nemôže rovnať dobrodružstvu pri čítaní Tolkienovho majstrovského diela, Pána prsteňov, Peter Kreeft tvrdí, že aj cesta k jeho základnej filozofii môže byť ďalším vzrušujúcim dobrodružstvom.A tak autor berie čitateľov na poznávací zájazd až do základov filozofie Stredozeme. Rozdelil ich na 50 kategórii a tie sú sprevádzané tisíckami úryvkov z veľdiela spod pera Tolkiena.Vzhľadom na to, že je plná filozofických otázok dá sa táto kniha považovať za pútavý úvod do filozofie. Ku každej téme autor pridáva nástroje pomocou ktorých bude dielo a jeho výklad zrozumiteľnejšie.

Jeden je známy autor knihy Meno Ruže, uznávaný učenec a filozof.Druhý bol vynikajúcim duchovným a rešpektovaným odborníkom na Nový Zákon.V tomto intelektuálne stimulujúcom dialógu často protivníckom ale vždy priateľskom, títo dvaja muži: Umberto Eco a Carlo Maria Martini stojaci na opačných stranách dverí kostola, diskutujú o najkontroverznejších problémoch tohto času ako je: apokalypsa,potraty,ženy v duchovenstve aetika.Na prelome tisícročí odštartovali iskrivú debatu, pričom si boli neustále vedomí priepasti medzi vierou a ateizmom, ktorá ich oddeľovala no nezabránila v tom, aby vzájomne tolerovali názor toho druhého.V čo verí, kto neverí? je knihou, v ktorej je zachytená korešpondencia medzi týmito dvoma mužmi, ktorí pozdvihli konverzáciu na tému náboženstva na vyššiu inteligentnejšiu úroveň.Recenzia V čo verí ten, kto neverí? na stránke Dobré čítanie.sk.

Starokresťanská knižnica, zväzok 8. Môže svätý teológ na vrchole svojho pôsobenia napísať príručku, v ktorej podá podstatu kresťanského života na zemi? Jeden z najväčších kresťanských teológov, biskup, svätý Augustín z Hippo (354 – 430) sa o to pokúsil vo veku asi 66 rokov. Enchiridion teda vznikol v rokoch 421 – 422/423. Jeho základným presvedčením je, že Bohu je potrebné slúžiť s vierou, nádejou a láskou (porov. 1 Kor 13,13). Tieto tri čnosti tvoria základnú osnovu diela, ktoré poznáme pod názvom Enchiridion ad Laurentium alebo De fide (et) spe et caritate.Krédo alebo Vyznanie viery (Symbolum) slúži na vysvetlenie čnosti viery a modlitba Pána (oratio Dominica) na vysvetlenie čnosti nádeje. Augustín potom vysvetľuje čnosť lásky na základe Ježišovho zosumarizovania celého zákona do prikázania lásky k Bohu a blížnemu.Toto výnimočné dielo predstavuje akýsi katechizmus, celostný a skrátený pohľad na vieru, nádej a lásku u svätého Augustína. Všetky závažné témy, o ktorých hipponský biskup premýšľal počas celého svojho života, majú svoje teologické vyjadrenie v Enchiridione. Enchiridion predstavuje vynikajúcu syntézu obrany náuky o milosti v jej súvislostiach s ostatnými časťami dogmatickej teológie.Počas stáročí, od stredoveku až po súčasnosť, ostáva Augustín prominentným autorom. Jeho diela sa neustále prekladajú do rôznych jazykov a jeho myslenie sa študuje. Monografická štúdia, preklad, poznámky, indexy: ThLic. Miloš Lichner SJ, D. Th.

Koncepcia realistického poznania. Autor predkladá súčasnú verziu realistickej metafyziky s dôrazom na jej metodologickú svojbytnosť a epistemologickú jednotu. Vo filozofickej literatúre vypĺňa medzeru systematického spracovania koncepcie poznávacieho realizmu metafyziky.Mapuje a hodnotí rôzne chápania bytia (súcna), extrapoláciu teórie bytia z metafyziky, rôzne typy ontológie a realizmu. Poukazuje na príčiny vzniku dvoch tradícií realistickej filozofie: esencialistickej a existencialistickej. Analyzuje špecifiká existenciálnej metafyziky a obracia pozornosť na regulárne prvky tzv. všeobecnej metafyziky ako autonómnej sapienciálnej vedy. Vyzdvihuje hlavne problém analógie bytia a poznania, bez čoho nie je možné hovoriť o realistickej metafyzike.

v Teologické sumě. Tomáš Akvinský byl nazýván doctor angelicus (andělský učitel) nejen pro svou trpělivost, ale především pro velkou pozornost, kterou věnoval tématu andělů. V první části Teologické sumy najdeme ve dvou rozsáhlých traktátech celou řadu zajímavých otázek a odpovědí jak filosofického, tak teologického rázu.Bohužel je dnes téma andělů v křesťanské teologii poněkud opomíjeno, a je pravidlem, že jakmile se přestane kultivovat víra, bují pověra. Promýšlení andělů jakožto nemateriálních, myslících a svobodných tvorů nám může sloužit jako určitý myšlenkový experiment, v jehož rámci lze řešit celou řadu otázek vztahujících se k člověku, jeho poznání, mravní hodnotě jednání a podobně. Komentovaný překlad jednoho z nejvýznamnějších středověkých děl o andělech může všem zájemcům o toto téma přinést celou řadu podnětů.

česko - latinské vydání. Diskutované otázky o ctnostech jsou jedním ze dvou spisů, které si daly za úkol zabývat se trojicí teologických ctností, ale zůstaly pouze u dvou z nich. Zatímco Kompendium teologie se člení na víru (dle článků víry Kréda) a naději (dle proseb Otčenáše), Otázky o ctnostech se omezují na naději a lásku.Na rozdíl od Kompendia teologie, které mělo být praktickou jednoduchou příručkou, jsou Otázky o ctnostech řazeny standardním způsobem schématu disputace. Část o lásce je výrazně rozsáhlejší a je doplněna i krátkou otázkou zaměřenou na bratrské napomenutí, které je praktickým projevem lásky k bližnímu. V tomto svazku se nachází otázky:o lásce,o bratrském napomenutí,o naději.

Řecko a Řím. Rozsáhlý mnohaletý redakční počin zamýšlí v českém prostředí zpřístupnit zásadní dílo nadčasového rázu. Jezuita Frederick Charles Copleston v sobě nezapře kus anglické kultury: harmonické vtipné slovo, odpovídající dlouhodobé praxi vyučujícího na světových univerzitách. Početné recenze, i napříč rozličnými filosofickými východisky, hovoří o „poctivém metafyzikovi, s otevřenou vnímavostí vůči všemu, co přichází jako podnětné“.

Předkládaný svazek obsahuje kvestie Teologické sumy (II-II, 23-33), které se zabývají racionální reflexí fenoménu „lásky“. Na prvním místě Tomáš vymezuje pojem lásky a odlišuje tu, která je úkonem vůle, od ostatních druhů, které jsou více vázány na emoce a smyslové náklonnosti.Když se dopátráme lásky, která je opravdu vlastním projevem rozumové přirozenosti, zjistíme, že si nevystačí s dobrem, které jí předkládá rozum, ale touží být naplněna nejvyšším Dobrem, Bohem. Tak jako je poznání povýšeno k transcendenci vírou, tak je lidská láska povýšena k nadpřirozenému dobru vlitou, neboli božskou láskou. A tato láska je právě předmětem Tomášových úvah v Teologické sumě.

Quaestiones Disputatae De potentia představují mimořádné metafyzické dílo v rámci Tomášova myslitelského vývoje. Obsahují klíčové formulace, bez jejichž soustavného promýšlení a domýšlení nepronikneme nejen do Tomášovy syntézy, ale nedokážeme ani sami rozvíjet křesťanské pojetí stvoření a evoluce světa v současných podmínkách.Dílo vznikalo v Římě v letech 1265–1266, a badatelé se dokonce domnívají, že jde o jakési průzkumné texty před závěrečnou redakcí první části Sumy teologie, především otázek 75–89. První díl překladu QD De potentia přináší otázky 1 a 2, které se zabývají Boží potencí obecně a plodivou potencí v Bohu.

Pokus o výstup k zmyslu bytia. Edita Steinová (1891– 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore.Vo svojom výnimočnom a zásadnom diele Konečné a večné bytie, ktoré napísala roku 1936, keď sa z verejného pôsobenia utiahla do kláštora (vyšlo až po druhej svetovej vojne), sa pokúsila o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie a fenomenologického skúmania k problematike bytia a jeho poznania. Analýzy bytia, vrátane osobného, personálneho bytia, i skúmanie ciest k nemu, ju priviedli k filozoficko-mystickému predpokladu základu a podstaty všetkého konečného bytia vo večnom, nevyčerpateľnom bytí (Boh). V hlbokých úvahách o človeku analyzuje podstatu jeho duchovného života a hľadanie zmyslu jeho existencie. Dielo možno považovať nielen za vrchol jej fenomenologického projektu, ale aj za jej duchovný testament.

Od Wolffa ke Kantovi. Šestý díl jedenáctisvazkových Dějin filosofie jezuity Frederica Coplestona s podtitulem Od Wolffa ke Kantovi se zabývá francouzským a německým osvícenstvím, vznikem filosofie dějin a Kantovým systémem. Autor, dlouholetý vyučující v Římě a hostující profesor na jiných univerzitách (USA, Německo aj.), se těší ve vědeckém světě mimořádné oblibě. Jeho text zohledňuje jak vlastní životopis pojednávaného filosofa, tak i analýzu díla a odkazu.

Tento svazek obsahuje překlad tří kvestií (STh I-II, q. 68-70), které završují morální pojednání o dobrých habitech, tedy ctnostech. Po tématu přirozeně získávaných morálních ctností přichází na řadu otázky nadpřirozeného působení v člověku. Nejedná se zatím o vlité teologické neboli božské ctností, ani o milost obecně, ale o specifické působení Ducha svatého v člověku: to znamená dary Ducha svatého, blahoslavenství a plody (ovoce) Ducha svatého. Jak lze dobře vidět, Tomáš nepostupuje přísně od přirozené etiky k nadpřirozené morální teologii. I když obě perspektivy rozlišuje, tak se u něj v jistém smyslu prolínají. Přirozeně získané ctnosti a nadpřirozeně vlité Boží dary mají sice jiný původ, ale týkají se stejného člověka, který je povolán k následování dobra nejen na rovině přirozené, ale i k otevřenosti vůči nadpřirozené pomoci shůry. Trojice kvestií, které se tento svazek věnuje, není ovšem pouze jakousi kolekcí tří nesouvisejících témat, které se jakoby nedopatřením ocitly mezi traktátem o ctnostech a traktátem o hříchu. Dary Ducha svatého jsou habity, takže navazují na pojednání o ctnostech jako jakýsi úvod do tématiky nadpřirozených habitů, která bude pak dále rozvinutá v pojednání o ctnostech teologických. Na dary pak navazují blahoslavenství a plody Ducha, které už nepatří mezi habity, ale spíše mezi úkony. V tomto případě jde o lidské úkony vycházející z působení Ducha svatého v duši člověka. ...

Autorom tejto knihy je maďarský filozof, ktorý študoval filozofiu v Budapešti, vo Viedni, v Innsbrucku a v Mníchove, kde získal doktorát. Autorov poctivý a dôsledný prístup nám môže pomôcť lepšie a v širšom rozmere porozumieť tomu, čo nazývame náboženskou skúsenosťou, a premýšľať o nej analytickejšie, odbornejšie, myšlienkovo hlbšie a dôslednejšie.

Cieľom učebného textu je uviesť čitateľa do základných problémov filozofie náboženstva. Práca je určená študentom filozofie, ale môže slúžiť aj ostatným záujemcom o humanitné vedy.

Tomáš Akvinský byl nazýván doctor angelicus (andělský učitel) nejen pro svou trpělivost, ale především pro velkou pozornost, kterou věnoval tématu andělů. V první části Teologické sumy najdeme ve dvou rozsáhlých traktátech celou řadu zajímavých otázek a odpovědí jak filosofického, tak teologického rázu.Bohužel je dnes téma andělů v křesťanské teologii poněkud opomíjeno, a je pravidlem, že jakmile se přestane kultivovat víra, bují pověra. Promýšlení andělů jakožto nemateriálních, myslících a svobodných tvorů nám může sloužit jako určitý myšlenkový experiment, v jehož rámci lze řešit celou řadu otázek vztahujících se k člověku, jeho poznání, mravní hodnotě jednání a podobně. Komentovaný překlad jednoho z nejvýznamnějších středověkých děl o andělech může všem zájemcům o toto téma přinést celou řadu podnětů.

Duchovný vývoj človeka z hľadiska mystík svetových náboženstiev. Existuje niečo také ako fenomén mystiky? Ak áno, tak čo je mystika? Je viazaná len na náboženstvo, alebo ju môžeme chápať aj v širších kultúrnych súvislostiach? Je doménou iba výnimočných jednotlivcov, alebo je prístupná všetkým ľuďom? Je len minulosťou alebo je aktuálna aj v súčasnosti?