Kresťanský život

Dokument Křest v Duchu Svatém vyšel v roce 2017 u příležitosti 50. výročí vzniku Katolické charismatické obnovy pod hlavičkou doktrinální komise ICCRS (nyní CHARIS International – koordinační ústředí Obnovy se sídlem ve Vatikánu). Zkoumá nejen biblické a patristické prameny, souvislost s iniciačními svátostmi a pastorační aspekty, ale především mnohotvárné ovoce této milosti, která proměňuje životy milionů lidí po celé světě.

Charles Pierre Péguy (1873-1914), francúzsky novinár a básnik, sa narodil v Orléans a zomrel vo vojne. Bol najskôr oduševnený socialista so vznešenými ideálmi. Neskôr sa stal presvedčeným katolíkom. Svoju vieru prežíval takmer mučenícky, pretože niektoré skutočnosti pociťoval veľmi extrémne (najmä večnosť pekla). Ako spisovateľ, básnik a autor mnohých polemík bojoval za dôstojnosť človeka a za spoločnosť preniknutú kresťanstvom. Okrem rozličných úvah a poznámok napísal aj báseň Porche du mystére de la deuxiéme vertu (Predsieň tajomstva druhej čnosti, 1911). Je to jedna z najlyrickejších básní, aké kedy Péguy napísal. V básni sa upriamuje na nádej, na malú čnosť, za ktorou idú dve väčšie sestry (viera a láska). Matka nádeje je Panna Mária. Básnik ju v intenzívnych a hlbokých veršoch ospevuje ako „la plus grande bénédiction qui soit descendu sans toute la création“ (najväčšie požehnanie, ktoré zostúpilo na celé stvorenie). Myšlienky tejto básne boli pre mňa motívom k napísaniu týchto úvah o Panne Márii – „najväčším požehnaním, ktoré zostúpilo na celé stvorenie“.

Kniha je vzácnym zhrnutím duchovného dedičstva manželov Hoxarovcov, ich životných skúseností a cesty poznávania Božieho otcovského srdca. Je to súhrn všetkých vyučovaní, ktoré účastníci môžu počuť na seminároch Otcovo srdce, spolu s otázkami na reflexiu na konci každej kapitoly. Vďaka týmto praktickým aplikáciám možno knihu využiť aj ako príručku na štúdium a osobné zdieľanie v malej skupinke. Čitatelia v nej nájdu témy ako dôležitosť srdca, odpustenie, materinské srdce Boha, falošné útechy, sirotstvo a synovstvo, slabosť, hranice… ochutené o príhody zo života autorov podané s typickým hoxarovským humorom. V knihe tiež nájdete svedectvá účastníkov seminárov.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

O posledních věcech člověka. Druhý břeh nepředstavuje útěk od reality všedního dne, ale splnitelnou naději, že svět je bohatší a zajímavější než doposud tušíme, a že lidský život je komplexnější než jen upachtěnost v každodenních stereotypech. Voda, symbolika křtu, která se dynamicky pohybuje, zná dva břehy: z toho, kde se namáháme, se dostáváme na „onen“ druhý, kde je Kristova oblažující blízkost nekonečné plnosti a kde se už mohlo rozvinout to, jak nás Pán stvořil. Text kardinála T. Špidlíka potvrzuje realitu naší touhy po věčném životě i jistotu Pánova očekávání, abychom v něm byli dokonale šťastní.

Autorka už pár desetiletí „sbírá z popela“ zástupy životních ztroskotanců. Její návod, jak žít z radosti Vzkříšeného, je zároveň prostý i velmi náročný: Vzít evangelium vážně, začít žít jako Kristův učedník.„Před více než dvaceti lety jsem začala v noci chodit do ulic. Vedla mě k tomu prostá touha – podělit s těmi zoufalými mladými lidmi o to, co změnilo můj život. Chtěla jsem sdílet svůj objev s těmi, kdo hledají laciné štěstí v umělých rájích tohoto světa, až se propadají do spárů pekla, které jim drásá duši. Toužila jsem jim sdělit, že je možné žít v trvalé radosti a že plná radost, již dává Kristus, obstojí i v těch nejhorších životních zkouškách.“ (z úvodu autorky)Kdo už pro sebe objevil knihu Boží průlom v římském podsvětí, je mu jasné, že od Chiary Amirante nelze čekat sladkobolné zbožné řeči, a to ani na téma křesťanské radosti. Sama autorka neměla a nemá na růžích ustláno a už pár desetiletí doslova „sbírá z popela“ zástupy životních ztroskotanců. Její návod, jak žít radost, která je darem Vzkříšeného, už prošel nejednou zatěžkávací zkouškou. Je zároveň prostý i velmi náročný: Vzít evangelium vážně, začít žít doopravdy jako Kristův učedník.

17.- 24. týždeň po Päťdesiatnici. Táto zbierka príhovorov na všedné dni vznikla pred mnohými rokmi.Imprimatur bolo udelené vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom, v roku 2004.Vplyvom rôznych okolností bola publikovaná iba malá časť týchto príhovorov v brožúrke Na každý deň. Dúfam, že tento návrat k nedokončenému projektu poslúži inšpiráciou mnohým.

Asketické homílie svätého Izáka Sýrskeho sa považujú za najlepšiu učebnicu duchovného života. Svätý Izák Sýrsky nielen detailne predstavuje základné kroky pre budovanie intenzívneho vzťahu s Bohom, ale postupne čitateľa dvíha k duchovným výšinám.

Když nám umře manžel či manželka, zradí nás přítel nebo se nám narodí postižené dítě, často je to pro nás tak bolestné, že bychom z toho nejraději obvinili Boha. Všichni zažíváme chvíle hněvu, zklamání a nenaplněných potřeb. Když ale namíříme svůj hněv proti Bohu, začneme si připadat prázdní, zklamaní a ztracení. Náš hněv nás může buď ničit tím, že nás dohání k sebelítosti, nebo ho Bůh může použít k tomu, aby v nás působil radost. Klíčem je namířit hněv správným směrem. Hněv a zatrpklost jsou rozhodně témata, o kterých může autorka Joni Eareckson Tada hovořit na základě vlastní zkušenosti: v roce 1967 utrpěla jako sedmnáctiletá úraz při skoku do vody, po kterém jí ochrnuly horní i dolní končetiny. Od té doby prožila 45 let na vozíčku a zažila svůj díl radostí i trápení. „Ale,“ říká, „jaký rozdíl způsobila v mém životě Boží milost!“Dovolte Joni, aby se s vámi podělila o tajemství, která jí umožňují prožívat radost a vnitřní klid i přesto, že tráví život na vozíčku. Celá desetiletí studuje Boží slovo. Ví, že Boha netěší pohled na naše trápení a zklamání. Bůh s námi soucítí a nabízí nám spoustu způsobů, jak čelit životu tak, abychom mohli prožívat jeho pokoj. Joni shromáždila své nejdůležitější postřehy na téma toho, co můžeme udělat pro to, aby se náš hněv neproměnil v zatrpklost, ale radost, a vložila je do této brožury. Věříme, že ať procházíte utrpením vy sami, nebo někdo z vašich blízkých, tato brožura nějakým způsobem přispěje k uvolnění dusivého sevření hněvu.

„Modlitba zaplňuje lidskou prázdnotu Boží plností. Nahrazuje lidskou chudobu Božím bohatstvím a lidskou slabost Boží silou. Vyhání lidskou malost a nahrazuje ji Boží velikostí. Modlitba je Božím plánem, jak naplňovat velké, nekonečné lidské potřeby velkou a nekonečnou Boží hojností.“Edward M. Bounds ve své knize Realita modlitby vysvětluje, jakou sílu má opravdová modlitba zmocněná Duchem svatým. Na příkladu pozemského života Pána Ježíše Krista ukazuje jaké místo má mít modlitba v životě každého křesťana. Modlitba je nám dána jako součást Božího zaopatření. Bůh čeká na naše modlitby, přikazuje nám se modlit a sám je ­inspiruje.Edward M. Bounds (1835–1913) rodák z Missouri, začal svou kariéru jako právník, ale brzy byl povolán Bohem ke službě. Uzavřel svou advokátní praxi a stal se kazatelem metodistické církve. Základním kamenem jeho kazatelské i evangelizační služby byla vždy modlitba, veřejná i soukromá. Byl znám jako horlivý modlitebník, který denně stráví tři hodiny ráno na kolenou a nenechá se o tento čas ničím a nikým připravit. Během svého života napsal několik duchovních knih, většina z nich se věnovala modlitbě, kterou pokládal za naprostý základ křesťanského života a služby.

Znamení Kristova návratu a konce věků. Ježíš Kristus se vyjdádřil jasně:Jednoho dne přijde zpět – a nikdo z nás nemůže vědět, kdy to bude. Spousta fanatiků hlasitě tvrdí, že znají všechny podrobnosti Kristova druhého příchodu, a mnozí křesťané si následkem toho samotné dobré zprávy, že se Pán Ježíš skutečně vrátí, prakticky nevšimnou. Boží slovo nám ovšem přikazuje, abychom rozeznávali znamení časů, zůstávali bdělí a byli připraveni, ať se Ježíš Kristus vrátí kdykoliv.Tato kniha jasně a do hloubky zkoumá klíčové biblické texty týkající se druhého příchodu, především Ježíšovo nejdelší a nejdůležitější eschatologické pojednání: kázání na Olivové hoře. Když studujeme, co k tomu říká Boží slovo, probouzí se v našem srdci touha po Ježíšově návratu a roste naše jistota ohledně toho, jak máme ve světle tohoto očekávání žít.

S menom Ježiš sa stretol už asi každý, aj ľudia, ktorí s kresťanstvom nemajú nič spoločné. Avšak aké sú naše predstavy o Ježišovi? Čo o ňom vieme? Čo naopak sme si iba samy domysleli? Autor John Dickson v knihe Ježiš pre skeptikov sa snaží predstaviť Ježiša nanovo. Vychádza zo starovekých dejín a židovsko-kresťanských náboženských štúdii a opisuje postavu, ktoré je aj priateľom, sudcom, aj spasiteľom, Bohom, aj novým Adamom aj učiteľom. Ako uchopiť takúto zložitú osobu? Od čias prvých historických prameňov, cez dve tisícročia kresťanstva až po moderný kritický výskum stále nevieme akosi Ježiša vtesnať do jednej škatuľky. Nedá sa to. Ježiš je stále nový. Jeho slovo je aktuálne, On sám je aktuálny a stále prítomný. John Dikson svojím opisom povzbudzuje kresťanského čitateľa, ale aj hľadajúcich ľudí odpovedať na otázku: Kto je Ježiš z Nazareta pre mňa?

Zachovaj pokoj srdca. Súčasnosť je pre ľudí veriacich v Boha časom veľkej skúšky viery. Počas pandémie bola (a stále je) naša dôvera v Boha vystavená skúške. Našu myseľ zaplavili pochybnosti a pocit nedostatku hmatateľnej ochrany od Boha. Často sa sami seba pýtame, či na nás Bohu záleží. Pravdou, ktorej by sme mali uveriť, je, že nikomu nezáleží na nás tak, ako jemu. Samotné evanjelium nás pozýva, aby sme mali úprimné srdce v kontakte s Bohom. Boguslaw Szpakowski, autor publikácie Čas skúšky, nás pozýva uvažovať o myšlienkach a emóciách počas náročnej doby pandémie. Povzbudzuje nás, aby sme všetky svoje životné skúsenosti zdieľali s Bohom, lebo len pri ňom a v ňom naše srdce nájde pokoj.

Tvár Boha - tvár človeka. Ľudská tvár (aj bez slov) je posolstvom - je oknom do najhlbšieho vnútra človeka. V súčasnej civilizácii obrazu takmer úplne chýba zobrazenie posvätného; ľudská tvár je preto často jediným vyjadrením transcendentného sveta hodnôt.Tvár je inšpirujúci prvok pre Stanislava Dusíka, autora publikácie Je to On, je to Pán. Ide o zbierku dvadsiatich troch meditatívnych esejí, ktoré sa v tejto knihe dostávajú k slovenskému čitateľovi po prvý raz. Osobitnou inšpiráciou tohto akademického maliara bola tvár muža z Turínskeho plátna - odtlačok tváre Zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Publikácia je obohatená o osemnásť reprodukcií Dusíkových výtvarných diel a jej cieľom je osloviť široký okruh čitateľov a záujemcov o sakrálne výtvarné umenie, najmä umelecké vyjadrenie kresťanského duchovna.

Veľmi často stojíme ako kresťania pred otázkou, ako máme konkrétne žiť duchovný život, život v Kristovi, v každodenných radostiach a sklamaniach? Cirkevní otcovia nám ponúkajú vďaka svojej osobnej skúsenosti duchovného života s Ježišom Kristom návod, ako dosiahnuť jednotu s Bohom. To je tradícia Cirkvi, ktorá je pokladom. Z nej čerpá aj druhý diel zbierky zamyslení otca Mirona Keruľ-Kmeca st., ktoré vychádzajú z Asketických homílií (5 až 24), svätého Izáka Sýrskeho alebo Izáka z Ninive. Jeho dielo, Asketické homílie, ktoré vzniklo v 7. storočí, bolo preložené do mnohých jazykov a prekonalo všetky prekážky, ktoré oddeľovali kresťanov medzi sebou navzájom. Svojou duchovnou tvorbou ide o jedného z najznámejších východo-sýrskych mníchov.Vo svojich homíliách neodovzdáva svoje reflexie, ale predovšetkým svoju konkrétnu skúsenosť. Jazyk je priamy, nesprostredkovaný filozofickými kategóriami, bohatý na obrazy typické pre semitskú citlivosť. Jeho myšlienky sú odovzdávané, ako myšlienky oduševneného učiteľa svojim žiakom, ktorí potrebujú vziať vážne, radikálnym spôsobom životnú ponuku, ktorá vychádza z Evanjelia. Ním je fascinované celé posolstvo svätého Izáka Sýrskeho.Je dobré spomenúť dve významné osobnosti, na ktoré mal svätý Izák Sýrsky v našom európskom prostredí vplyv. Prvou je F. M. Dostojevský, ktorý vo svojom diele priamo či nepriamo predstavuje tvorbu svätého Izáka Sýrskeho. Najzreteľnejšie to robí vo svojom románe Bratia Karamazovci, kde do jednej z postáv, Grigorijovi, ktorý je sluhom otca Karamazova, vkladá svoju autobiografickú skúsenosť. Tam opisuje, ako “odniekiaľ si zaobstaral zbierku homílií nášho cteného otca svätého Izáka Sýrskeho, ktorého čítal s vytrvalosťou dlhé roky, bez toho aby mu porozumel. Vlastne aj preto si ho cenil a mal ho rád ešte viac”/1/.Druhou osobnosťou je svätý Filip Neri, ktorého poznáme azda viac z filmového spracovania jeho životopisu. Ide o svätca, ktorý žil v Ríme v čase po Tridentskom koncile. Bol otcom Oratória a pôvodom z Florencie. V Ríme dal začiatok výnimočnému reformnému hnutiu v katolíckej cirkvi. V jeho osobnej knižnici sa našiel spis svätého Izáka Sýrskeho: O dokonalosti kontemplatívneho života. Mnoho čŕt typických pre spiritualitu svätého Filipa Neriho, majú odvolávky v myšlienkach svätého Izáka Sýrskeho, ako napríklad sloboda v duchu, pokora, čistota srdca a tela, trpezlivosť, zrieknutie sa sveta, ale predovšetkým radosť, typická črta autentického kresťanského života/2/.Som veľmi rád, že autor tejto publikácie dáva slovenskému čitateľovi aspoň trochu nahliadnuť do sveta sýrskeho mníšstva 7. storočia, prostredníctvom svätého Izáka Sýrskeho a jeho Asketických homílii. Nech sú tieto zamyslenia inšpiráciou všetkým, ktorí túžia po autentickom živote s Kristom.

21 krokov ku šťastiu. Francesco Lorenzi je taliansky spevák, skladateľ a líder rockovej skupiny The Sun. V roku 2009 spolu s ostatnými členmi kapely prešiel intenzívnou cestou obrátenia na katolicizmus. O svoje skúsenosti sa delí v knihe V ústrety Svetlu. Pozýva nás v nej vydať sa na cestu, na ktorej je potrebné urobiť dvadsaťjeden krokov. Aby sme sa však mohli vydať na cestu, musíme mať východiskový bod.Prvých sedem krokov slúži ako východisko - ide o prebudenie sa, uvedomenie si, že žijeme, že musíme nájsť dôveru v seba samých a pochopenie, že nič nemôžeme považovať za samozrejmé.Druhá časť je akoby územie na polceste, kde sa budeme rozhodovať, či pokračovať napriek námahe. Je to sedem schodíkov vnútorného zápasu: poznanie zla, vedomá obrana, denné rozhodovanie sa pre dobro, ktoré nás oslobodzuje.Po zvládnutí predchádzajúcich stupienkov sa môžeme dostať k tretej časti púte. Nasledovať bude sedem krokov kontemplovania cieľa, na ktorých budeme mať radosť z toho, čo svojím úsilím dosahujeme.Dvadsaťjeden krokov je cesta pre toho, kto hľadá hlbší zmysel života a pýta sa: Kto som? Odkiaľ prichádzam a kam smerujem? Je to však cesta aj pre toho, kto sa bojí, kto pochybuje, kto miluje a cíti sa zranený, kto je unavený a kto hľadá.

„Objavme obe tváre slobody – od niečoho i pre niečo.“. “Objavme obe tváre slobody – od niečoho i pre niečo.”

zamyslenia, úvahy a postrehy. "Svetlé vlasy, bledé líčka, jednoducho katolíčka!" Táto veta rozhodne neplatí o autorke tejto knihy. Sestra Oľga Jedináková svojím perom a inšpiratívnym životom povzbudzuje všetkých, ktorí sa rozhodnú kráčať s Ježišom dobrodružnou cestou. Jej úprimné a otvorené svedectvá o Božej láske, dobrote a každodennej skúsenosti so Spasiteľom otvárajú dvere sŕdc čitateľov pre Ježiša.Svedectvá tejto doby sa chcú dotknúť každého čitateľa. Ponorte sa aj vy do hĺbky slov ukrytých v tejto knihe a spoznajte v sebe dnešného Abraháma, Barnabáša, Mojžiša a iných, ktorí sa nebáli vykročiť.

alebo o čom hovorím, keď hovorím o kresťanstve. Hoci sa v dnešných časoch veľa hovorí o kresťanstve, je veľmi ťažké zistiť, čo je skutočné kresťanstvo a čo sa len tak tvári alebo ho napodobňuje. Rovnako ťažké môže byť zistiť, kto je pravý kresťan a kto túto „rolu“ iba hrá, aby pôsobil ako slušný človek či aby si získal voličov. Výsledok je napokon taký, že kresťanstvo mnohých odrádza a odpudzuje.Pravé kresťanstvo je však úplne iné, ako sa na prvý pohľad zdá. Iné, ako nám ho ukazujú médiá.Autori José Calvo Aguilar a Janči Máhrik - Španiel teológ a Slovák informatik - vo svojej spoločnej knihe Prečo (ne)chcem byť kresťan dokážu hovoriť o tých najhlbších otázkach života a viery spôsobom, ktorý ďaleko presahuje múry kostolov. O kresťanstve podávajú informácie z prvej ruky. Nepredkladajú teórie, vznešené ideály ani žiadny politický program. Čitateľov pozývajú k úprimnému kladeniu otázok a spoločnému hľadaniu odpovedí. Veľkým prínosom je, že sa delia o vlastnú osobnú skúsenosť s objavovaním kresťanstva. Aj nás povzbudzujú, aby sme sa spolu s nimi vydali na dobrodružnú cestu hľadania zmyslu života.

Rozprávať sa s Ním. Počúvať Ho. A to naozaj.. Nová kniha Kráčanie s Bohom obľúbeného Johna Eldredge je vlastne jeho osobné svedectvo. Svetoznámy autor sa odhodlal otvoriť čitateľom svoje denníky či zápisky, aby im odhalil svoj spôsob každodenného kontaktu s milovaným Bohom. Na pozadí rôznych všedných i mimoriadnych udalostí rukolapne opisuje, ako sa v nich nielen učil vnímať Božiu prítomnosť a riadenie, ale najmä to, ako sa s Bohom rozprával.S Bohom sa totiž dá hovoriť. Keď spolu s ním kráčame životom, Boh nie je tichý spoločník. Keď sa na stránkach Svätého písma spomínajú príbehy mnohých ľudí, ktorí sa s Bohom rozprávali, nie je to preto, aby sme so smútkom konštatovali, že to bolo fajn, keď mali taký blízky vzťah s Bohom, ale preto, aby sme po takom vzťahu túžili aj my a naučili sa Boha počúvať srdcom.Táto kniha zavedie čitateľa nielen do zákutí autorovho vzťahu s Ježišom, ale najmä do zákutí jeho vlastného srdca. Môže zažiť to, čo ponúka Pán ústami proroka: „Zavediem ju na púšť a prihovorím sa jej srdcu“ (Oz 2, 16).

Dostupné aj v rámci kompletnej edície Viera do vrecka rok 2012.Rozhodnutie koho voliť v parlamentných voľbách, je čoraz ťažšie. Prečo sa politické strany nehlásia k tradičným hodnotám?Ako sa má v tejto situácii zachovať kresťan?Má Cirkev odpovede aj na tieto otázky?

Byť doma.Tu sa môžem vyzuť, odložiť všetky pracovné povinnosti, byť taký, aký skutočne som. Nechám sa občerstviť trochou pokoja, slobody, lásky. Po tomto túži každý človek. Mnohí sa však necítia doma, ani keď sú doma.Čo je to vlastne domov? Prečo ho potrebujeme? A čo presne znamená „byť doma“? Zacharias Heyes poukazuje na spôsoby, ako môže človek, vystavený zmenám dnešných čias, nájsť svoj domov – v sebe a v Bohu. Čitateľovi dáva podnety a pozýva ho, aby každý deň pomocou praktických cvičení preberal zodpovednosť za svoju dušu a staral sa o ňu.Zacharias Heyes je mníchom benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu. Rodák z Porýnia sa rozhodol vstúpiť do kláštora po púti z Taize do Santiaga de Compostela. Podľa benediktínskeho princípu „modli sa a pracuj“ otec Zacharias popri písaní kníh pracuje v dielni a vedie kurzy remesla s duchovným sprevádzaním.

P. René Luc (nar. 1966) se u nás proslavil díky své autobiografii Vychoval mě gangster (KNA 2013, 2018), ale i jako přednášející na Katolické charismatické konferenci v Brně. Je známým kazatelem a misionářem. Žije na jihu Francie v Montpellier, kde založil a vede diecézní školu evangelizace CapMissio, působící především mezi univerzitními studenty. Právě z jeho oblíbených katechezí pro mladé se zrodila kniha Patnáct podobenství, v níž objasňuje některé křesťanské pojmy pomocí obrazů z běžného života.

"Rodina je… keď v modlitbe myslíme na druhého. Rodina je… keď s láskou spájame putá, ktoré sa pretrhli."Milá malá knižka, ktorej texty sú doplnene ilustráciami Sr. Marie Rosa Guerrini.

Európska únia sa ocitla na križovatke. Akú úlohu v nej máme my, kresťania na Slovensku?

Žijeme v spoločnosti, ktorá je pluralistická a stáva sa multikultúmou. Transverzálne ňou však prechádza veda a jej výdobytky techniky. Katechéta sa v súčasnosti nemôže uspokojiť len s teologickým poznaním. Od kňaza sa priamo vyžaduje, aby bol doma v teológii a zároveň sa dokázal pohybovať aj v inej disciplíne. V novoveku prevládol vedecký obraz o svete. Poznatky prírodných vied sa však odrážajú aj v každodennom živote, predovšetkým v úžitkovej technike (mobil, TV, počítač ap.), ktorá sa stala akousi druhou prirodzenosťou človeka. V súčasnosti sa veda a jej dary javia viac zjednocujúce ľudí ako politika či náboženstvo. Mobil vlastní ateista Richard Dawkins i člen teroristickej skupiny Islamského štátu.

Skutočný príbeh záchrancu z Lampedusy. Deň pre slzy je skutočným svedectvom človeka, ktorý nečakane na vlastnej koži zažil obrovskú tragédiu, ktorú prináša utečenecká kríza. Emma-Jane Kirby prepísala toto svedectvo do knihy potom, čo jej tento hlboký zážitok s dôverou porozprával optik z Lampedusy. Optik Carmine Menna sa vybral s kamarátmi na plavbu na mori. Posádke lodi sa v tento deň podarilo zachrániť desiatky ľudí."Nikdy v živote som vo vode nevidel toľko ľudí. Zúfalo sa snažili udržať sa nad hladinou, niečoho sa zachytiť. Zaťaté päste a čierne tváre, mihajúce sa pomedzi vlny. Lapali po dychu, jačali, dusili sa, kričali. Ach, dobrý Bože, ten hrozný krik! Ten neľudský zvuk! More okolo nich vrelo...."

Autorka nám predstavuje posvätné miesta v keltskej duchovnej tradícii: nekonečný uzol, znamenie kríža, štíty hôr, studne, pramene a lesy, križovatky, hranice a prahy, – ich posvätnosť spočíva v dotyku viditeľného s neviditeľným. Privádza nás na tieto miesta, lebo sú výbornou pomôckou pre každého, kto sa snaží vojsť hlbšie do svojho vnútra, lepšie spoznať a prijať seba samého a otvoriť sa Bohu.Používa príbehy zo Svätého písma, stretnutia biblických postáv s Bohom, aby názornejšie ukázala, k čomu nás Boh na týchto posvätných miestach vedie.

Vari neviete, že neexistuje iná vzdialenosť ako tá, ktorú nedokáže preklenúť duša vo svojom rozlete? A keď duša tú vzdialenosť preklenie, stane táto vzdialenosť rytmom tej duše. Vzdialenosť, ktorá leží medzi vami a vaším najbližším susedom, s ktorým nie ste priateľmi, je dozaista väčšia než vzdialenosť, ktorá ťa delí od toho, koho miluješ, hoc žije za siedmimi horami a siedmimi morami.Lebo v spomienkach neexistujú vzdialenosti, len v zabudnutí je priepasť, ktorú nemôže preklenúť ani váš hlas, ani váš zrak. Vravím vám, najväčšia vzdialenosť je tá, ktorá leží medzi vašimi predstavami pri snení a činmi počas vašej bdelosti; tá, čo je medzi skutkom a túžbou.

Miliardy rokov trvajúca evolúcia života na Zemi, uskutočňujúca sa výlučne v réžii samotnej prírody, je dostatočným dôkazom o jej neuveriteľných schopnostiach a nenahraditeľnosti pri riadení svojich systémov. Príroda sama vo svojom evolučnom vývoji sa osvedčila ako najlepšia režisérka, scenáristka i manažérka svojich ekosystémov a z tejto výsostnej pozície by ju nemalo násilím vytláčať nijaké z jej stvorení.Aj človek, hoci je nositeľom najvyššie organizovanej hmoty na planéte Zem, by sa mal ako každý jeden z mnohomiliónového súboru živočíšnych a rastlinných aktérov na zemeguli podriadiť režisérke prírode a konať výlučne podľa ňou napísaného scenára... (Miroslav Saniga)

Riadenie zvnútra von. Efektívnym manažérom nie je len zamestnanec technicky zručný, ale aj emocionálne a sociálne zrelý. Poznanie samého seba je predpokladom dobrého manažéra; taktiež sú to vlastnosti vedenia, sociálneho povedomia a empatia. Dobrý manažér sa riadi hlavou aj srdcom.Vo svojej poslednej knihe Zrelý manažér autor poukazuje, že manažér, ktorý rozumie svojim zamestnancom, môže posilniť vzťahy so zamestnancami a zvýšiť ich motiváciu a odhodlanie pracovať. Píše o manažéroch, ktorí sa so svojimi ľuďmi bavia otvorene a o tých, ktorí volia odstup.Tiež sa domnieva, že správna komunikácia medzi manažérom a zamestnancom podporuje zdravé pracovné vzťahy, ktoré môžu viesť k lepším výsledkom. Manažéri, ktorí chápu vlastné vnútorné aj vonkajšie reakcie, sú schopní lepšie porozumieť a zrelo reagovať na náročné správanie niektorých zamestnancov.Tony Humphreys napísal knihu, ktorá bude cenným spoločníkom nie len pre manažérov, ale pre všetkých, ktorí majú zodpovednosť zabezpečiť, aby pracovné prostredie bolo pre zamestnancov čo najlepšie a najpríjemnejšie.

Myšlenky z duchovních deníků a koresponence Anny Zelíkové seřazené jako četba na celý rok.

Někdy stačí jen trocha perspektivy. Chudoba. Rozpadající se manželství. Stáří. Ztracené sny. Neúspěch v podnikání. Nejistá budoucnost. Několik obyvatel Orange Beach ve státě Alabama zavedly tyto problémy do zoufalých a bezvýchodných situací. Jejich život jim připadal jako zoufalé a pusté místo bez jakékoli naděje na změnu.Ale pro starého tuláka Jonese, který má dar všímat si toho, co ostatní přehlížejí, neexistuje žádná bezvýchodná situace. Je jen nutné získat trochu "perspektivy", jak říká, abychom ve všedních okamžicích našeho života dokázali rozpoznat zázraky, semínka něčeho velikého, co je zaseto v našich zápasech. Zatímco Jones tajemně prochází tímto přímořským městem a vstupuje do srdcí jeho obyvatel, nabízí prosté, moudré rady a pevnou naději.

Existují vůbec andělé?Je v dnešní době vhodné je vzývat?Mnozí dnešní křesťané mají problémy uvěřit v anděly a projevovat jim úctu. Autor publikace prostudoval dokumenty Druhého vatikánského koncilu, postoje papežů, Bibli, liturgické texty a spisy svatých, aby čtenářům mohl dát přesvědčivou odpověď na otázky týkající se víry v anděly a úctu k nim. Popisuje nejrůznější případy jemných, ale účinných andělských zásahů do každodenního života lidí. V důvěrné spřízněnosti s anděly autor spatřuje účinný lék proti pocitům osamělosti a úzkosti, které lidé dnes často prožívají.

Dorazila som na výpadovku, postavila sa chrbtom k Plzni, čelom k Prahe, modlila som sa ostošesť, ale len chvíľku. Rozhodne to bolo menej než päť minút. Zatiaľ neprešlo ani jediné auto. Ako hovorím, nič nenechávam náhode, a tak som svoje prosby smerované hore konkretizovala : "Pane Bože, prosím ťa veľmi rýchlo mi niekoho pošli. Ale žiadneho gaunera!" Sotva som to v duchu dopovedala, ozvalo sa mi za chrbtom : "Pani doktorka, čo tu robíte?" Že moje naliehavé prosby Boh vyslyší, o tom som nepochybovala. Ale že mi pošle práve biskupa Radkovského, to som sa veru nenazdala. Šliapol na plyn, v polovici cesty do Plzne môj autobus predbehol, zastavil ho, ja som prestúpila a on to otočil na juh, kam mal pôvodne namierené. Trúfa si to azda niekto vysvetliť ako náhodu?Kniha vyšla aj v českom jazyku Náhody a náhodičky s Marií Svatošovou (česky).

Odpuštění sobě, druhým, Bohu a církvi. Máloco je v evangeliu tak jasné jako Ježíšův pokyn, že máme odpouštět. Každý z nás ale jistě narazil na situaci, kdy to vůbec nebylo snadné. Známý exercitátor otec Tobin sepsal už před lety velice nízkoprahové pojednání o tom, jak a proč odpouštět druhým, Bohu, církvi i sobě samým, a velice trefně odpovídá na řadu souvisejících otázek, jako například: „Proč odpouštět někomu, kdo si nepřipouští vinu?“, nebo: „Co dělat v situaci, kdy bezpráví, ponižování a násilí vůči mně neustále pokračuje?“Pro svou hloubku a praktičnost se kniha setkala s velkým ohlasem a dočkala se jen v USA několika revidovaných vydání; v češtině vychází poprvé.

Keď sa ti život skomplikoval, niekde si sa zasekol alebo túžiš po zmene k lepšiemu. Skomplikoval sa ti život, zasekol si sa niekde alebo jednoducho túžiš po zmene k lepšiemu? Peter Čuřík ti prináša dobrú správu, ktorá znie: Môžeš zmeniť svoj osud.Možno sa aj tebe zdá, že niekde zlyhávaš a že jednotlivé kúsky tvojej životnej cesty nedávajú zmysel. Nestrácaj vieru a neváhaj obrátiť sa k Bohu, ktorý s dokonalou presnosťou vie, kam patrí každá súčiastka. Boh už teraz vidí celkový obraz a nenechá ťa v štichu. Keď sa raz rozhodneš čeliť svojim obrom, budeš prekvapený, ako veľmi ti bude Boh pomáhať. Kniha Môžeš zmeniť svoj osud ťa bude viesť na tvojej ceste. Pýtaš sa ako? Začni jednoducho - tam, kde si a s tým, čo máš. Pretože otázkou nie je, čo všetko sa ti v živote prihodilo, ale ako si sa k tomu postavil.

Rady zkušeného ďábla pro 21. století. „Nápad Davida Nováka využít této žánrové figury… považuji za velmi šťastný. Nabízí nám nový pohled na staré známé problémy a ukazuje je v nezvyklém, pronikavém světle. (…) Tvůrčím navázáním na Lewisovu pekelnou korespondenci spojuje smysl pro humor a velkorysý nadhled s pastýřskou moudrostí a zkušeností zpovědníka. Jeho nové dílko považuji za velmi zdařilé a nanejvýš aktuální, vřele ho doporučuji pozornosti čtenářů.“— Pavel Hošek (z předmluvy)„Naštěstí netrvalo moc dlouho autora přesvědčit, že jeho kniha má hodně co říct i po dvaceti letech, a to i mimo okruhy Církve bratrské či evangelikálů. Ochotně přistoupil k razantnímu přepracování a rozšíření původní verze, přičemž se snažil zohlednit aktuální problémy, ale i různosti křesťanských „akvárek“ i jejich typických úletů a nástrah, aby se každý mohl v něčem najít. Při četbě se člověk občas zasměje, jindy mu zatrne nebo se i naštve, ale každá trefa do černého se unese, ba dokonce i vítá, může-li pomoci k uzdravení. Naštěstí víme, že je tu nejen pokušitel a rozvraceč Božího díla, ale i jeho Přemožitel, jehož láska a věrnost jsou silnější než smrt a jakékoli rozkladné procesy – v nás i kolem nás.“— Kateřina Lachmanová