Kresťanský život

Od ctihodného kněze Martina z Kochemu. II. vydání – rozšířené o novou kapitolu a dílčí rozšíření dle starších vydání.Snad žádné jiné dílo dotýkající se lidovou formou oběti Mše svaté si nezískalo takovou oblibu. Kdo dosud neví o významu Mše svaté pro jednotlivce, rodinu, národ, ba pro celý svět, nebude po přečtení Výkladu již na pochybách. Každé zbožné a upřímné duši pak kniha poslouží k tomu, aby z nevyčerpatelného zdroje milostí, jaký se ve Mši svaté nachází, čerpala ještě více než kdy dříve.

Úvahy a myšlienky. Dnešná doba potrebuje nové blízke dôvody, najmä pozitívne, a to preto, že súčasná generácia, vychovaná technickou civilizáciou, sa vždy zaujíma, ako a prečo niečo funguje. Počítačová kultúra významne mení mentalitu moderného človeka zvykajúceho si na to, že iba stlačí tlačidlo. Nestačí poukazovať na vzdialené "potom", ak súčasne nepoukazujeme aj na blízke "teraz", teda aj na bezprostredné úlohy, ktoré z tohto vyplývajú, a na potrebu nasledujúceho kroku.

Robert Schuman ve službě společnému dobru. Setkáváte se s názorem, že „politika je svinstvo“ a „správný křesťan s ní nemá mít nic společného“? Myslíte si, že politik se nemůže stát svatým? Nebo je to všechno trochu jinak, ale moc jasno v tom nemáte?Pak tato knížka o Robertu Schumanovi bude pro vás velmi užitečná! Schuman totiž politiku považoval za dobrý nástroj ke zlepšování věcí kolem nás. Vystudoval právo, ekonomii, teologii a statistiku, byl advokát a politik. Podílel se na založení Evropského společenství uhlí a oceli, Rady Evropy a NATO. Schumanova deklarace z 9. května 1950 položila základy poválečné evropské integrace: na usmíření a důvěře mezi národy stojí i jejich spolupráce, sdílení společných zájmů a mírné omezení jejich suverenity. Je to naprostý protiklad ke komunistickému učení o třídním boji.„Svatí budoucnosti budou nosit saka,“ slyšel Schuman od svého dobrého přítele. Kéž se na přímluvu tohoto ctihodného služebníka Božího tato slova naplní i v naší době. Ať i v naší době vnášejí politici do veřejného života křesťanství. Poznat zdroje myšlení a činů Roberta Schumana, jak to ukazuje tato knížka, je velmi aktuální a praktické.

Kam až sahá Boží milosrdenství?. Máme důvod důvěřovat v bezmezné Boží milosrdenství? O hlavici sloupu z katedrály ve francouzském Vézelay řekl papež František: „Je hluboce dojemná. Na Jidášovi dává pochopit, co je to milosrdenství.“ Je na ni zobrazen Ježíš jako Dobrý pastýř, který nese na svých ramenou „zrádce“ Jidáše. Jezuita Christoph Wrembek zve na základě tohoto výjevu čtenáře na cestu do samého srdce evangelní radostné zvěsti. Jeho hluboce duchovní kniha je plná překvapujících objevů. Jidášův případ je prubířským kamenem, na němž se ukazuje, že Bůh se nikdy nevzdává žádného člověka. Svou mezinárodně oceňovanou knihou Judas, der Freund vyvolal Wrembek širokou debatu na téma Božího milosrdenství. Ve svém dalším spise (K)eine Chance für Judas reagoval na otázky a podněty čtenářů. Předkládáme obě publikace v jednom svazku, který nabízí ujasnění i nové impulzy k úvaze o tom, zda Bůh nakonec zachrání všechny lidi. Palčivé otázky, nad nimiž se kniha zamýšlí: Co zbývá z lítosti a pokání, mají-li být všichni spaseni? Jak je tomu s lidskou svobodou a Boží všemohoucností? Je zatracení článkem víry? „Peklo“ v Bibli? Přijdou do nebe všichni darebáci? Je Jidáš „synem zatracení“? Kdo je pastýř z Vézelay, když ne Ježíš?

pre ženy. Modlitebný denník: od teraz až naveky je určený pre každú ženu, ktorá túži prehlbovať svoj vzťah s Bohom a hľadať jeho prítomnosť v každodennom živote.Ponúka priestor na zapisovanie myšlienok, modlitieb či Božích zázrakov, ktoré sa nenápadne odohrávajú v každý deň. Je to miesto na tiché reflexie a meditáciu nad Svätým písmom či na spytovanie svedomia.Autorka a zostavovateľka modlitebného denníka doň zahrnula okrem iného napríklad aj prehľad ružencových tajomstiev, Magnifikat, text Novény odovzdanosti, modlitbu Examen, modlitby pred a po čítaní Svätého písma, tiež zopár tipov ako čítať Sväté písmo, a nájdeš v ňom ešte viacero ďalších praktických vecí...Nech ti tento denník pomôže nájsť pokoj a načerpať silu z Božej prítomnosti. Nech je tvojím sprievodcom na ceste viery a umožní ti lepšie vnímať Božie vedenie v tvojom živote.

Kniha Ku koreňom spirituality svätého Jána Bosca sa serióznym a zdokumentovaným spôsobom pokúša priblížiť duchovnosť dona Bosca a prostredníctvom pozorného čítania jeho spisov a poznania duchovného kontextu, v ktorom žil, výstižne podať veľmi originálne zhrnutie. „Boscovská“ spiritualita pochádza z rôznych prínosných podnetov viacerých duchovných škôl, s ktorými zakladateľ saleziánov prišiel do živého kontaktu a z ktorých čerpal osobitú inšpiráciu – z ignaciánskej, filipovskej, saleziánskej (svätého Františka Saleského), vincentínskej, alfonziánskej a napokon zo spirituality jeho učiteľa a vodcu svätého Jozefa Cafassa. Len dobré poznanie prameňov, koreňov duchovnej skúsenosti dona Bosca, môže pomôcť duchovnému hnutiu, ktoré od neho pochádza, obnoviť a zlepšiť povedomie o úlohe chrániť – v úplnosti a „bez znižovania latky“ – dar jemu zverený Duchom Svätým. Ako „dôkaz“ uvedených tvrdení sú v knižke použité aj niektoré neznáme alebo zabudnuté dokumenty. Opätovné čítanie – s trpezlivosťou a s láskou – napríklad listov svätého Vincenta de Paul alebo svätého Alfonza, ktoré sa don Bosco rozhodol pridať ako prílohu k prvým textom Stanov Spoločnosti svätého Františka Saleského, nám opätovne predstavuje zmýšľanie zakladateľa.Zreteľnejšie a bezprostrednejšie poukazuje na duchovné vplyvy, ktoré on sám „slávnostne vyhlásil“ pre svojich saleziánov, ale často sú skryté pod prachom čias.

Zřídla života, identity, svobody a smyslu. Poslední kniha proafsora Ctirada V. Pospíšila se zabývá naším mluvením a rozmlouváním o Bohu Otci, Synu a Duchu svatém. A také humorem, který souvisí s pojednáním o Duchu svatém. Autor zde, obdobně jako v jiných svých dílech, klade důraz na to, jaký význam má systematická teologie pro zdravou spiritualitu a životní praxi. Nejde mu tolik o to, abychom si rozšiřovali teoretické poznatky (byť ty mohou být cenné), jako spíše o to, abychom se nechali uchvátit, proměňovat a přetvářet mystériem trojjediného Boha. To se děje zejména otevíráním se Duchu svatému, který nás uvádí do vnitrobožského života Otce a Syna – do tajemství Trojice a vtěleného Slova. V knížce se propojují témata teologická a spirituální, zasazená do kulturního kontextu naší země. Čtivý, místy až strhující text je přístupný širšímu okruhu přemýšlivých čtenářů. Závěrečný oddíl a přílohy nás přesvědčují o tom, že humor je nakonec vrcholným projevem svobody Ducha svatého. P. prof. Ctirad V. Pospíšil, Th.D. (1958–2025) byl český katolický kněz, univerzitní profesor, respektovaný dogmatický teolog a překladatel. Dlouhá léta přednášel na teologických fakultách v Olomouci, Praze a Českých Budějovicích. Vyšly mu odborné monografie Ježíš z Nazareta, Pán a Spasitel, Jako v nebi, tak i na zemi: náčrt trinitární teologie, Hermeneutika mystéria a knihy Husovská dilemata, Maria – mateřská tvář Nejvyššího, A Slovo se stalo tělem, Božská Sláva Ukřižovaného, Utrpení Páně podle Jana a První nikajský koncil (325–2025). Překládal dokumenty Mezinárodní teologické komise, zabýval se myšlením T. G. Masaryka nebo vztahem teologie a přírodních věd.

Fenomenológia reči a zjavenia. Na základe kresťanskej teológie je Kristova prirodzenosť dvojaká, ľudská a božská zároveň.Michel Henry (1922 - 2002), ktorý bol profesorom na Univerzite Paula Valéryho v Montpellier a jeden z najväčších francúzskych filozofov, majster fenomenologickej školy, sa v knihe Kristove slová pýta, akým spôsobom je Kristus ľudský i božský zároveň a ako sa prihovára človeku. Je možné, aby človek začul v jazyku, ktorý je mu vlastný, slovo, ktoré by hovorilo inou rečou, jazykom Boha, či presnejšie jeho Slovom? A ak nie, ako si aspoň byť istý existenciou takéhoto slova? Ako možno prostredníctvom Kristových slov zakúsiť svoje i jeho človečenstvo a jeho božstvo? Čo svedčí o božskej povahe zachovaných Kristových slov a vďaka čomu im rozumieme?

Spolu so sestrou Beátou sme si uvedomili, že práve v čase pandémie je potrebná osobná modlitba a reflexia o hodnote ľudskej prítomnosti, vzťahov a blízkosti.Úvahy v tejto publikácii sú práve o tom. Týkajú sa najmä ľudskej skúsenosti prítomnosti, prehĺbenej kultúry trávenia času so sebou a s druhými, citovej blízkosti a pocitu blízkosti, prežívania prítomnosti pred Bohom.Beáta Zarzycká ZSAPU - albertínka, psychologička, vysokoškolská učiteľka na Inštitúte psychológie Katolíckej univerzity v Lubline.Krzysztof Wons - salvatorián, teológ spirituality, duchovný vodca, riaditeľ CFD v Krakove.

Pre nejedného kresťana je oddych bojovým poľom. Bojujeme s idolmi súčasnej doby, ktoré vyžadujú stav permanentnej výkonnosti. Tá môže viesť až k vyhoreniu. Žijeme totiž v čase, keď aj počas dovolenky musí byť každý okamih vyplnený nejakou činnosťou. Na druhej strane si však uvedomujeme, že na nás číha aj nebezpečenstvo lenivosti, ktorá nám bráni v rozvoji. Vedieť odpočívať je umenie, ale zároveň aj cnosť. Autor sa zamýšľa nad skutočným oddychom. Jeho úvahy sú popretkávané citátmi z bohatej pokladnice duchovnej literatúry a tradície. Čitateľovi predkladá hĺbkovú a inšpiratívnu analýzu oddychu a ponúka riešenie, ako zaujať správny postoj k našim aktivitám a k sebe samému.Francúzsky kresťanský spisovateľ a básnik Charles Péguy napísal úžasný hold spánku a vložil ho do úst Bohu, ktorý sa skláňa k našej utrápenej spoločnosti. V dnešnej dobe je nanajvýš aktuálny: „Sú ľudia, ktorí nespia. Nemám rád toho, kto nespí, hovorí Boh. Spánok je priateľ človeka. Spánok je priateľ Boha. Spánok je možno najkrajšia vec, akú som stvoril. Veď ja sám som odpočíval na siedmy deň. Ten, kto má čisté srdce, spí. A ten, kto spí, má čisté srdce. To je to veľké tajomstvo detí, ktoré nepociťujú únavu. Počúvam však, že sú ľudia, ktorí pracujú dobre, ale spia zle. Nespia tak ako deti, ktoré sa nevinne schúlia do matkinho náručia. Títo ľudia sa neukladajú nevinne do náručia mojej Prozreteľnosti. Majú odvahu pracovať. Nemajú odvahu nerobiť nič. Uvoľniť sa a odpočívať. Spať. Nešťastníci, lebo nevedia, čo je dobré. Dokážu veľmi dobre spravovať svoje vlastné záležitosti cez deň. Ale nechcú ich zveriť do mojej starostlivosti v noci. Akoby som nebol schopný zabezpečiť o ne starostlivosť počas jednej noci. Akoby sa nikdy nebolo nestalo, že človek, ktorý šiel spať a svoje záležitosti nechal v ohromnom neporiadku, ich našiel ráno vo veľmi dobrom stave. Veď možno som šiel okolo ja.“

Angelo Scarano predstavuje známe podobenstvo o milosrdnom otcovi z Lukášovho evanjelia a jeho prekvapivé vrstvy, ktoré v spleti dezinterpretácií a mýtov často nevidíme. Ponúka pohľad na Ježiša, v podobenstve zosobneného v postave otca, ktorý nielenže je milosrdný, ale priam márnotratný vo svojej láske, lebo nemôže milovať inak, než bez miery.Kniha je mimoriadne povzbudivá pre každého, kto zažil útek od Boha na spôsob mladšieho syna z podobenstva (únik do diaľky k niečomu „dôležitejšiemu“ než je Boh), či na spôsob staršieho syna (únik do svojich „vnútorných múrov“ a odmietanie privilégií Božieho synovstva v domove Cirkvi). Pre všetky naše „otočenia sa Bohu chrbtom“ je tu neodškriepiteľná pravda: Ježišova láska je extravagantná, prehnaná, nepochopiteľná, lebo Boh bohatý na milosrdenstvo si nás zamiloval pre svoju nesmiernu lásku (porov. Ef 2, 4).

Čtyřicet krátkých úvah nad Písmem je vlastně čtyřicet velmi osobních rozhovorů autorky s Bohem o nejrůznějších záležitostech každodenního života. Učí nás žít z víry v naší všednodennosti, doslova i „mezi hrnci“, jak to vyjádřila kdysi Terezie z Avily.Co se změnilo tak zásadního od doby Mojžíšovy, že si já, důchodkyně bez teologického vzdělání, mohu s Bohem povídat doma v kuchyni, v pantoflích, s tváří nezahalenou, a ještě u toho škrabat brambory? Vím bezpečně, kdo se nezměnil – nezměnil se Bůh. O něm je psáno, že „je stejný včera, dnes i navěky“. Změnili jsme se my? Nemáme už k Bohu tu úctu a respekt, jaké měl Mojžíš? Kde bereme odvahu mluvit s ním od rána do večera o všem, co nás napadne?A co když to není z naší strany odvaha a dětská důvěra, ale rouhání a nehorázná drzost? Máme vůbec právo obtěžovat Boha svými malichernostmi a starostmi? (Marie Svatošová)

Byť s Ježisom. Stať sa mu podobným. Konať ako on.. Okolitý svet nás nepretržite formuje. Ak chceme, aby nás formoval Ježiš, musíme sa stať jeho učňami.

Očami ľudí, ktorí ho poznali. Čitateľ, ktorý pozná najznámejšie diela Chalíla Džibrána, Prorok a Prorokova záhrada bude vedieť, čo môže očakávať od jeho ďalšej knihy Ježiš - Syn človeka. Džibrán vykreslil Ježiša Nazaretského cez rozprávanie zážitkov a dojmov jeho súčasníkov: učeníkov, nasledovníkov, ženy, ktoré ho milovali, básnikov, zákonníkov, učencov, kupcov, pastierov, ale i oponentov, neprajníkov a nepriateľov. Poetický jazyk, čistota a krása myšlienok, majstrovské opisy postáv a dejov i galilejskej prírody, urobili z najrozsiahlejšej knihy, akú Džibrán napísal, umelecký skvost. Z nesmrteľnej témy vyžaruje Džibránova vízia a unikátny prístup. Knihu ilustroval vlastnými kresbami.

52 povzbudení pre život z Knihy žalmov. Každá z nás má niekedy ťažké dni. Holley Gerth ťa v tejto knihe pozýva, aby si sa nechala naplniť silou, pokojom a radosťou. Tieto zamyslenia, inšpirované žalmami, ti budú pripomínať, že Boh je dobrý a že sme v tom všetky spolu.

Číta: Marek Koleno, Dominika Morávková Celkový čas: 9 hodín 15 minút Audiokniha Život v Otcovej láske, je vzácnym zhrnutím duchovného dedičstva manželov Hoxarovcov, ich životných skúseností a cesty poznávania Božieho otcovského srdca.Je to súhrn všetkých vyučovaní, ktoré účastníci môžu počuť na seminároch Otcovo srdce, spolu s otázkami na reflexiu na konci každej kapitoly. Vďaka týmto praktickým aplikáciám možno audioknihu využiť aj ako príručku na štúdium a osobné zdieľanie v malej skupinke. Poslucháči v nej nájdu témy ako dôležitosť srdca, odpustenie, materinské srdce Boha, falošné útechy, sirotstvo a synovstvo, slabosť, hranice ochutené o príhody zo života autorov podané s typickým hoxarovským humorom. V audioknihe tiež nájdete svedectvá účastníkov seminárov.Robert a Vicki de Hoxar sú na ceste do stále hlbšej intimity s Bohom Otcom. Uvedomili si, že v ranej Cirkvi byť kresťanom znamenalo veľmi silnú skúsenosť, ktorá premieňala životy, a oni chceli zažiť niečo rovnako silné. Robert túžil porozumieť pravde, ktorá by ho oslobodila od obáv, Vicki zas po prežívaní radosti. Obaja našli to, čo hľadali, v láske Otca. Stali sa tak zrelými kresťanmi a zároveň Božími deťmi. Ich vzťahy premenila Božia láska. Pred tým, ako začali chodiť na Slovensko, vyučovali o Otcovej láske na seminároch vo viacerých krajinách. V súčasnosti trávia na Slovensku päť mesiacov z roka, pretože veria, že tento národ je premieňaný Otcovou láskou prúdiacou skrze Cirkev. Žijú vo Veľkej Británii neďaleko Liverpoolu. Sú manželmi už 44 rokov, majú tri dcéry a štyri vnúčatá.

Napriek všetkému povedať životu áno. Len málo kníh zanechá v čitateľovi taký silný dojem ako táto. Autor, svetoznámy neurológ a psychiater, ju napísal po prepustení z koncentračného tábora, no nejde o vyratúvanie krutostí, ale o originálnu psychoanalýzu vychádzajúcu z autorovho prístupu k hľadaniu zmyslu vlastnej existencie a života.Doteraz sa z nej predalo viac ako 10 miliónov výtlačkov a bola preložená do vyše 30 jazykov. Toto vydanie navyše obsahuje: predslov autora bestsellera Chlapec v pásikavom pyžame, doslov psychoanalytika, list, ktorý Frankl napísal bezprostredne po návrate z koncentračného tábora v roku 1945, spomienkový príhovor pri príležitosti 40. výročia oslobodenia koncentračného tábora v Türkheime, spomienkový príhovor pri príležitosti 50. výročia invázie Hitlera do Rakúska, slovník pojmov a chronológiu života autora a holokaustu.

Reflexie a komentáre. Číta: Miron Keruľ-Kmec Celkový čas: 8 hodín 28 minút Dielo Evergetinos uvádza čitateľa do umenia duchovného života prostredníctvom výberu z učenia mnohých svätých prvých desiatich storočí. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu – theosis.Táto publikácia sa venuje 18. až 21. hypotéze, ktoré zdôrazňujú dôležitosť duchovného vedenia, poslušnosti a správneho rozlišovania pri voľbe duchovného otca.Reflexie a komentáre sú vlastne prípravou na online formačné stretnutia Filokalia Live.

Vtipné, ale i hluboké svědectví autorky o tom, jak se učila zápasit s vlastním strachem a nedůvěrou, že se Pán doopravdy stará. Její příhody a zkušenosti z každodenního života oslovují především ženy žijící v rodinách, ačkoli poselství, které z nich čerpá, má univerzální platnost.

Adventné zamyslenia. Objavte v tomto advente novú radosť Čo keby ste sa počas tohto adventu nenáhlili za vidinou dokonalých Vianoc, ale prežívali radosť zo svojho Vykupiteľa? Hoci vieme, že Vianoce sú v prvom rade o Ježišovom narodení, predsa často venujeme viac pozornosti povinnostiam súvisiacim so sviatkami než oslave toho najväčšieho Daru.Autorka knihy Odkrývanie Ježišových mien nás pozýva pripraviť si srdce na oslavu Pánovho narodenia rozjímaním nad menami, ktorými Ježiša označuje Biblia.Napríklad: Vzkriesenie a ŽivotKráľ kráľovSvetlo svetaBožie SlovoAlfa a OmegaPravý ViničDobrý pastierMuž bolestíBaránok BožíNech vo vás odkrývanie Ježišových mien vyvolá radosť a bázeň, aby ste pri jasličkách mohli z hĺbky srdca zaspievať: „Poďme sa pokloniť Pánovi!“Obsahuje nápady na rodinné adventné aktivity.

Dôležitosť rozlišovania pre život v našej dobe. Rozlišovanie je umenie. Umenie, ktoré bolo možno príliš dlho zabudnuté alebo vnímané viac ako nepríjemnosť než ako niečo esenciálne pre náš život. Ale nad toto umenie niet lepšieho, ak chceme skutočne čeliť našej ľudskej podstate, našej potrebe stať sa pravými mužmi a ženami, ktorí sa naplno realizujú, a hlavne, ktorí sú si plne vedomí toho, čím sú a čím by chceli byť.Rozlišovanie však nie je umením, ktoré vykonávame sami. Uskutočňujeme ho spolu s tými, ktorí nás na našej ceste sprevádzajú. Ocitáme sa na púti. To nie je len cesta našich dnešných súčasníkov, ale aj ľudu, ktorý prichádza z diaľky a do ktorého patríme, či už z ľudského hľadiska, či po stránke viery.Táto knižka nie je len zbierkou katechéz pápeža Františka na túto tému, ale aj prechádzaním iných jeho textov. Každý z nás tak dostáva možnosť uvedomiť si svoje osobné smerovanie i putovanie celého ľudu vo svetle Slova. Nakoniec, ako zdôrazňuje vo svojom úvode editor Giacomo Costa, „kniha sa končí svedectvom: pápež František sám hovorí, ako objavil rozlišovanie a začal ‚kráčať touto cestou‘ bez toho, aby sa už vrátil späť. Praktizovanie rozlišovania sa má stať životným príbehom a pápež František nás vyzýva, aby sme sa nezastavili len pri počúvaní jeho skúsenosti, ale aby sme sa sami vybrali na cestu a získali vlastnú skúsenosť.“

Moudrost pro náročný vztah. Jsme zvyklí na to, že nám rodiče pomáhají, ale jak si poradit v případě, že se situace obrátí a pomoc potřebují oni? Jakou roli má dospělé dítě plnit, když se jeho rodiče potýkají s těžkostmi, jako je slábnoucí zdraví, finanční potřeby, rozvod nebo vztahové problémy?Poradce Jim Newheiser rozumí mnoha typům náročných úkolů, na něž mohou dospělí narazit ve svém vztahu s rodiči, ať už jde o nutnost postarat se o jejich domácnost či zdraví, o konflikty spojené s péčí o vnoučata, nebo o destruktivní vztahová rozhodnutí. Pomáhá čtenářům pochopit jejich morální povinnost ctít rodiče a být připraveni jim pomoci v oblasti jejich potřeb, ale také rozpoznat, že hlavní zodpovědnost nesou za svůj vztah s Bohem a za své manželství a děti. Jsou chvíle, kdy se vyskytnou nepříjemné situace, které se vymykají naší kontrole, ale vždy na ně můžeme reagovat tak, že posloužíme jako láskyplný Boží nástroj.Jim Newheiser je vedoucím programu křesťanského poradenství a externím profesorem křesťanského poradenství na Reformed Theological Seminary (Reformovaném teologickém semináři) v Charlotte v Severní Karolíně. Slouží také jako ředitel Institutu biblického poradenství a učednictví a je členem správní rady Sdružení biblického poradenství a Asociace biblických poradců. Je autorem knihy Money: Seeking God’s Wisdom, brožur Pomoc! Chci se změnit, Finanční krize (obě Didasko) a řady dalších knih. S manželkou Caroline jsou svoji už víc než čtyřicet let a mají tři dospělé děti.

Bůh touží po tom, aby každý z nás prožil život v plnosti. Hledáme-li při tom skutečný smysl, nejde jen o věc lidskou: náš život je i dílem Božím. Učíme se u Ježíše. On je náš Mistr, Učitel par excellence. Elias Vella prezentuje v jedné ze svých posledních knih etapy našeho duchovního života. V nich vnímáme Ježíše jako svého lékaře, Mistra, přítele i Pána. Ježíš v každém případě zosobňuje nezměřitelné Boží milosrdenství a péči o člověka. Když Pánu dovolíme, aby nás vedl, otevírá se před námi netušená a přitažlivá cesta. Co vlastně znamená učit se u Krista? Jak se ho ptát, co dělat? Jak a kde Pána následovat? Jak být vnímaví k jeho slovu a k Boží vůli? Pozorně rozjímejme o Božím slově. Ve své slabosti čerpejme sílu z eucharistie. Důvěrný, v čase se prohlubující vztah s Ježíšem pak prosvětlí nejen nás, ale i život našich bližních a našeho okolí.

Učiteľ, „povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?“ (Mt 24, 3; Mk 13, 4; Lk 21, 7). Človek odnepamäti hľadá odpovede na tieto otázky. Zaujímalo to aj Ježišových učeníkov. Ježišova odpoveď je ale jednoznačná: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Mt 24, 36). Ježiš teda neoznámil dátum, kedy má prísť toto zavŕšenie vekov, tento koniec sveta; to je tajomstvo, ktoré pozná iba Otec (Mk 13, 32), a nie je vecou ľudí poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil vlastnou mocou (Sk 1, 7).Pri Ježišovom nanebovstúpení zhromaždení počuli: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ (Sk 1, 11) Zdá sa, že v začiatkoch Cirkvi si veriaci, naskrze preniknutí svetlom Paschy a Turíc mysleli, že Kristus sa vráti hneď. Svätý Pavol však koriguje tieto ilúzie a nastojí na povinnosti bedliť, lebo „Pánov deň príde ako zlodej v noci“ (1 Sol 5, 2).To, kedy a ako to bude, prevyšuje našu predstavu a naše chápanie. Je prístupné iba vo viere. Definitívne to bude „v posledný deň“ (Jn 6, 39). Je teda spojené s druhým Kristovým príchodom na svet, keď „na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba“ (1 Sol 4, 16). Vtedy „tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie“ (Jn 5, 29). Fatima je jednou z najväčších odpovedí svetu, ktorý zabúdal a dnes ešte viac zabúda na pravý význam pozemského života a jeho pokračovanie vo večnosti. Jej hlavným poslaním bolo ukázať vážnosť pozemského života, ktorý nie je ničím iným než krátkou prípravou na večnosť, ktorá môže byť radostná, ale aj tragická. Je poukazovaním na milosrdenstvo, ale zároveň na Božiu spravodlivosť.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Ak chceme niečo vybudovať tam, kde je už veľa stavieb, najprv treba niečo zbúrať. Potom vykopať základy primerané veľkosti zamýšľanej stavby. A dolu v tej jame trpezlivo pracovať, kým nie je všetko pripravené na postavenie kráľovstva. Asi tak nejako Morgan Snyder opisuje cestu muža, ktorý chce byť vládcom svojho kráľovstva. Nie však hocakým kráľom, ale kráľom podriadeným Kráľovi. Autor cestu muža aktívne prežíva. Hovorí o svojich krokoch na ceste stávania sa mužom podľa Božieho zámeru, ktoré robí aj vďaka tomu, že sa pýtal a počúval mnohých mužov, čo išli pred ním. Vzácne na tomto diele je tiež to, že Morgan otvorene hovorí o pádoch a chybách, ale tiež o neustálej odvahe ísť vpred. Je dôležité vedieť sa hrať. Bez potreby byť niekde pripojený na sieť. To je jedna z charakteristík Božieho muža. Podrobnosti o nej aj o iných sú ukryté v tejto knihe.

Pohled na Kristův kříž by v nás neměl vyvolávat strach, úzkost ani depresi. Kupodivu nepřináší smrt, jak by se mohlo na první pohled zdát, ale rozhojňuje život. Proto v něm otcové církve viděli „strom života“.Kříž je ústřední symbol křesťanství, proto v něm musí být zakódována radostná zvěst, několikavrstevná „dobrá zpráva“ – bohužel ne vždy na první pohled čitelná. A z toho důvodu vznikla tato knížka: aby nám životodárné tajemství Kristova kříže zazářilo v nové síle a naučili jsme se čerpat z pramenů milosti, které z něj mohutně prýští do všech stran.PhLic. Kateřina Lachmanová, ThD. (*1964) Vystudovala VŠB v Ostravě, poté TF JU v Českých Budějovicích. Doktorát ze spirituální teologie získala na Institutu Teresianum v Římě a licenciát z psychologie na Gregoriánské univerzitě. Po návratu z Itálie se věnovala pastoračně-psychologickému poradenství v rámci Pastoračního střediska v Praze a vyučovala na KTF UK. V současnosti pracuje jako odborný poradce pro nakladatelství Paulínky a Doron. Napsala řadu knih z oblasti křesťanské spirituality, např. Vězení s klíčem uvnitř, Dvojí tvář lenosti, O milosrdenství, Síla přímluvné modlitby aj., naposledy Karikatury Boha.

Od anatomického pohledu k biblickému. Hlava, ústa, oči, uši, ruce, nohy a srdce. Na zdraví těchto sedmi částí našeho těla závisí kvalita našeho života i život sám. Každá z nich přitom nese svůj přesný význam v anatomickém slovníku i jasný smysl v biblickém textu. O sedmi částech lidského těla vzniklo nejvíce přísloví, poučení i aforismů… Max Kašparů dokládá, že tělo a duše, tělesný a duchovní život, tvoří jeden neoddělitelný a vzájemně provázaný celek. Úvahy zakončené biblickým citátem dokazují, že máme věřit opravdu celým tělem. Hlavou, protože víra má být rozumná. Ústy, protože jimi hovoříme s Kristem a o Kristu. Očima a ušima, protože jen skrze ně vidíme znamení doby a slyšíme hlas potřebných. Skrze naše ruce je naše víra činorodá. Pohyb našich nohou zajišťuje, že neustrneme na místě. Díky srdci je pak naše víra laskavá, a ne studená. Vychutnejte si úvahy o víře, do níž je zapojen celý člověk!

Na ničom nezáleží viac ako na tom, aby sme sa naučili rozoznávať autentický Boží hlas, ale len málo vecí v živote je náchylnejších na klam, klam a priame zneužívanie.Keď sa život rozpadá a my potrebujeme Božiu útechu; vo chvíľach spoločenského nepokoja, keď potrebujeme jeho jasnosť; čeliť impozantným rozhodnutiam, keď potrebujeme jeho vedenie; túžiac po hlbšej viere, keď potrebujeme, aby Boh niečo povedal, čokoľvek, aby sa monológ, ktorý nazývame modlitba, zmenil na skutočný rozhovor.Pete Greig, ktorý sa vo svojich predchádzajúcich bestselleroch zaoberal témou Keď Boh mlčí a Ako sa modliť, je späť, aby priniesol múdrosť a vedenie k jednému z najpálčivejších a najzamotanejších aspektov univerzálnej kresťanskej skúsenosti – Ako počuť Boha.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Průvodce adventní a vánoční dobou obsahuje stručný výklad biblických textů na příslušný den a podněty k aplikaci Božího slova v našem životě. Praktický dopad rozjímání Božího slova je důležitý – plané fantazírování nad texty Písma totiž k ničemu nevede. Advent má dvě základní témata: Ježíšův první příchod ve vtělení a jeho druhý příchod ve slávě na konci dějin. Doprovázejí nás přitom tři postavy ukazující na Mesiáše – prorok Izaiáš, Jan Křtitel a Ježíšova matka Maria. Během vánočních svátků čteme v liturgii o událostech Ježíšova dětství a začátku jeho veřejné činnosti, vstřebáváme prolog Janova evangelia a rozjímáme slova prvního Janova listu. V adventní i vánoční době tak můžeme prožívat těsné sepětí mezi liturgickým slavením, tajemstvím Vánoc a naší konkrétní situací. Knížka přispěje k tomu, abychom konec starého a začátek nového roku prožili s hlubší radostí a novým úžasem.

Liverpoolský biskup J. C. Ryle (1818–1900) byl věrný evangelikální křesťan a plodný autor. Jeho klasické dílo na téma svatosti a posvěcení se nikdy nepřestalo vydávat. Velmi cenné jsou však i jeho kratší knihy. Potřeby, které identifikoval a které ho motivovaly k jejich sepsání, jsou totiž stále aktuální.Nesmírně důležitá je mezi nimi právě kniha Výzva pro mladé muže, která volá čtenáře k tomu, aby zaujali své oprávněné místo v Božím plánu. Varuje před pýchou, honbou za rozkoší, pohrdáním opravdovou vírou a strachem z lidí, a současně jim nabízí praktické biblické rady pro zbožný život.„J. C. Ryle rozhodně patří mezi tu hrstku autorů, kteří budou křesťanovi sloužit jako celoživotní přátelé a průvodci. I po šedesáti letech ho čtu se stejným potěšením.“ – Iain H. Murray, britský kazatel a spisovatel„J. C. Ryle patřil k nejváženějším osobnostem v celých dějinách evangelikálního křesťanství.“ – R. Albert Mohler Jr., prezident Southern Baptist Theological SeminaryTato kniha by měla být povinnou četbou pro současnou generaci i každou následující. Výborně se hodí pro osobní i skupinové studium.

Po každodennom zhone v práci, pri cestovaní, pri vybavovaní bežných záležitostí a podobne, dobre padne vydýchnuť si a dopriať si šálku obľúbeného nápoja. Tak, ako nápoj osvieži naše telo, je potrebné osvieziť si aj dušu. Ale ako?S nápadom opäť prichádza Miriam Kušnieriková Šajbenová, a to vďaka svojej Každodennej šálke vďačnosti - Jar. Tí, ktorí už poznáte Každodennú šálku vďačnosti, viete, že sa jedná o motivačný denník, pri ktorom môžete stráviť pokojnú chvíľu kedykoľvek počas dňa a zaznamenať si doň, čo vás potešilo a za čo ste vďační. Denník je znova navrhnutý tak, že vás inšpiruje a nabáda, takže sa pri písaní či kreslení vôbec nebudete nudiť; práve naopak, umožní vám stráviť vzácnu chvíľu a uvedomiť si, že napriek všetkému ste šťastným, bohatým a vďačným človekom. Rozsah denníka je od 22. septembra do 20. decembra.

Charismata včera a dnes. „Pane, obnov v naší době své zázraky jako o nových Letnicích,“ modlil se papež Jan XXIII. před 2. vatikánským koncilem a k této modlitbě zval i celou církev. Vybízel také biskupy, aby se na rokování připravili četbou Skutků apoštolů. Ježíšovi učedníci totiž v nesnadných dobách prosili podobně: „Pane, … dej svým služebníkům, aby s odvahou a odhodlaně mluvili tvé slovo; a vztahuj svou ruku k uzdravování, čiň znamení a zázraky skrze jméno svého svatého služebníka Ježíše“ (Sk 4,29–30). Damian Stayne hojně čerpá z Písma i z církevní tradice, brzy však zjistíme, že není jen teoretik. Bůh ho obdařil mnoha charismaty a také darem probouzet je k životu u druhých; tomu se věnuje se svou komunitou Cor et Lumen Christi už více než třicet let. Jeho výklad je plný svědectví a příkladů ze života, jak Bůh mocně působí i v dnešní době, aby lidi přitáhl k sobě. Zjistíme, že horlivě toužit po duchovních darech nemusí být projevem senzacechtivosti, nýbrž lásky k bližnímu – k zástupům bloudících a hledajících kolem nás.Damian Stayne je katolický laik, od roku 1990 zakladatel a vedoucí komunity Cor et Lumen Christi, která sídlí v anglickém Chertsey. Spolu s členy komunity slouží po celém světě hlásáním evangelia a darem uzdravování a prorokování, často také pořádají takzvanou Školu charismat. S manželkou Cathy, která nedávno odešla k Pánu, mají dvě už dospělé děti, Johna a Miryam, které se podílejí na službě svého otce a celé komunity.

spomienkové úvahy. Človek bez vzťahu nie je človekom.Múdrosť sa nerodí ako láska na prvý pohľad.Človek padá, ale nechce padnúť tak, aby sa hneď zabil - zavesí sa na padák.Túžba je zaiste už láska k tomu, čo by som chcel vlastniť. Hudbou znie každý krásny predmet.Ruže by nemali figurovať na pohreboch. Vzrušenie a vzrušovanie sa stalo takmer modernou potravou. Všetko má charakter dočasnosti, všetko funguje akoby na výpoveď.Víno môže aj ten najmizernejší život predĺžiť.Jasné nápady nemôže mať človek vtedy, keď je celkom triezvy.Potkanovi zabrániš v jeho škodlivých a zločinných akciách len jediným spôsobom - že ho zlikviduješ.Cesty, ktoré rezervuje život, sú naozaj nevyspytateľné.Zodpovednosť chodí ruka v ruke so strachom pred obmedzenosťou ovládania.Čoho si sa nezúčastnil, to nesie punc cudzoty. Stvárňovanie je pomalý proces prispôsobovania vlastným predstavám.- Pavol Beňovský

Někdy máme pocit, že modlit se za druhé a za svět je ta nejméně efektivní služba, jakou člověk může konat. Ale přímluvná modlitba je duchovní zbraň těžkého kalibru, nikoli nouzová vycpávka volného času těch, kdo nic lepšího dělat neumějí nebo nemohou. Jejím prostřednictvím se v neviditelné sféře odehrává duchovní boj, jehož ovoce se svým časem projeví viditelným způsobem.

Príklady a myšlienky. Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Spôsob jeho modlitby urobil silný dojem na jeho učeníkov, pretože keď ho videli, ako sa modlí, jeden z jeho učeníkov prosil, aby aj ich naučil modliť sa. Nevieme presne, čo ho na Ježišovej modlitbe zaujalo, ale môžeme predpokladať, že to bolo nadšenie, ktoré tiahlo Syna k Otcovi a ktoré zapojovalo celú jeho dušu do tohto synovského kontaktu. V týchto momentoch Kristova tvár musela pokojne žiariť.Učeník teda čakal až táto modlitba skončí, a potom vyslovil prosbu, ku ktorej dal podnet sám: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov“ (Lk 11, 1). Bol jedným z učeníkov Jána Krstiteľa a vstúpil do jeho školy, aby sa modlil. Ale keď teraz očami sledoval Ježiša pri jeho modlitbe, vnímal rozdiel a zatúžil modliť sa ako on. Ako odpoveď na túto prosbu Pán zveruje svo- jim učeníkom a svojej Cirkvi základnú kresťanskú modlitbu Otče náš... (Mt 6, 9 – 13). Naučil ich modlitbe, ktorá bola kresťanskou zbožnosťou s úctou prijatá.Od tejto chvíle, deň čo deň tisíce a tisíce kresťanov opovažujú sa Bohu povedať: Otče náš! Je to najvznešenejšia modlitba, akú môžu vysloviť pery človeka. Známa, až taká známa, že sa dokonca stala akousi jednotkou osvojenia si učebného textu, akousi základnou veličinou pri meraní zvládnutia nejakého učiva.„Viem to ako Otčenáš,“ povie nejeden študent. Ale naozaj, vieme Otčenáš? Teda vieme, o čo prosíme v modlitbe Otčenáš. Vážime si vôbec modlitbu, ktorú nás naučil sám Pán? Nestal sa pre nás Otčenáš len akousi známou zbožnou básničkou odrecitovanou ráno, večer, či pri inej príležitosti?Ak sa však zamyslíme nad jej obsahom, a neostaneme len pri zdaní, s prekvapením zistíme, že ona vlastne nie je stará. Je mladá, tak ako jej autor. Je stále nová, stále aktuálna, stále nadčasová, skrývajúca v sebe tajomstvá a poklady. Je aj darom, za ktorý máme ďakovať, pretože sme dostali božský príklad, aký má byť obsah i forma modlitby.Modlitba Otče náš, aj keď je najčastejšie vyslovovaná modlitba na svete, neznamená ale, že je nejakou všeobecnou celosvetovou modlitbou. Má ale svoje miesto v živote. V prvom rade a predovšetkým je modlitbou Ježišových učeníkov. Podľa Matúša stojí v centre Reči na vrchu a je určená nie iba ľudu, ale predovšetkým učeníkom: „Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach...“ (Mt 6, 9). U Lukáša je to ešte zreteľnejšie, keď jeden z jeho učeníkov prosí, aby ich naučil modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov. Ježiš im vtedy povedal: „Keďsa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno...“ (Lk 11, 2).Otčenáš je teda predovšetkým modlitba učeníkov. V každom riadku ide o to, aby nasledovníci Ježiša zabudli na svoje vlastné túžby a životné plány a chceli iba to, čo chce Boh. V tomto ohľade je pre každého, kto sa ju modlí, dosť „riskantnou“ modlitbou. Prečo? Lebo akosi sa „obnosil“. Jeho slová a vety: „Posväť sa tvoje meno,“ „buď vôľa tvoja,“ akoby sa nám rozmazali, vybledli. Avšak u učeníkov mal Otčenáš jasné a zreteľné črty.Ježiš nenaučil učeníkov modlitbu chvály, ako to bolo v židovskej tradícii. Ježiš poznal modlitbu chvál a vďaky. Odovzdal im ale modlitbu prosebnú, ako jedinú a im vlastnú, ktorá zodpovedala práve vznikajúcemu Božiemu kráľovstvu.Modlitba Otčenáša je veľmi krátka. Odpoveď dáva Matúš Ježišovým učeníkom, ktorú umiestnil pred Otčenáš: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, prv, ako by ste ho prosili“ (Mt 6, 7 – 8).To je teda dôvod, prečo je modlitba Otčenáš, taká krátka: ide k jadru, k veci, bez žiadnych ceremónii.V modlitbe Otčenáš je v samotných siedmych prosbách zhrnutá celá Ježišova vôľa i očakávania. Je preto hodná, aby sme sa nad ňou zamysleli a znova lepšie zacítili jej chuť a silu. Ak sa ju dobre modlíme a podľa nej budeme aj žiť, stane sa vynikajúcim pomocníkom nášho kresťanského života.Nech k tomu poslúži aj táto zbierka príkladov a myšlienok.

Cesta k spáse. Číta: Miron Keruľ-Kmec Celkový čas: 3 hodiny 23 minút V každej dobe kresťania čelia veľkému pokušeniu upustiť z radikálnosti evanjelia a prispôsobiť svoj život podľa ducha doby, v ktorej žijú. Niet tomu čo vyčítať, pokiaľ toto prispôsobenie sa svetu nedeformuje vzťah s Kristom a nelimituje ho k minimálnemu formalizmu. Uvažovanie nad učením svätého Teofana Zatvornika vedie k obnoveniu alebo skôr nadobudnutiu správneho duchovného zápalu, k odstráneniu povrchného vnímania duchovného života a k sprevádzaniu na ceste, ktorá vedie k hlbokej jednote s Bohom.

„Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je «Stvoriteľ neba i zeme», a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: «... sveta viditeľného i neviditeľného» (KKC 325). Pod neviditeľným svetom sa myslia duchovné bytosti, ktoré obklopujú Boha (porov.: KKC 326).

Číta: Miron Keruľ-Kmec Celkový čas: 9 hodín 18 minút Nad slovami sv. Izáka Sýrskeho - Homília 5 – 24. Asketické homílie svätého Izáka Sýrskeho sa považujú za najlepšiu učebnicu duchovného života. Svätý Izák Sýrsky nielen detailne predstavuje základné kroky pre budovanie intenzívneho vzťahu s Bohom, ale postupne čitateľa dvíha k duchovným výšinám.