Utrpenie a radosti očistca

Knihu som prečítala asi pred 1,5 rokom a teraz som si ju prečítala opäť. Je to asi najlepšie napísaná kniha na tému očistec akú som doteraz prečítala. Odporučila som ju viacerým známym a tiež sa im veľmi páčila. Dáva odpoveď na otázku, či sa viac modliť za obrátenie hriešnikov alebo za duše v očistci a tiež hovorí, ako veľmi sú nám duše vďačné za modlitby a že niektoré duše nevyslobodíme z očistca len modlitbami, ale že je potrebné prinášať aj obety.

V knihe sú zozbierané osobné videnia blahoslavených a svätých o očistci ako aj to, čo o ňom hovorí katolícka cirkev. Svedectvá sú z rôznych storočí a dosť podobné až presné. Podľa mňa, táto kniha dáva obraz ako sa prežíva očistec a jeho obraz. Kniha ma priviedla k tomu, že každý mesiac nechávame odslúžiť sv. omšu za našich predkov, aby sme im pomohli z očistca /ak sú tam/ a každý deň si spomenieme na nich v krátkej modlitbe. Každý deň myslím na smrť a dúfam, že sa dostanem aspoň do očistca (na nebo si netrúfam).

Kontroverzná? Nedôveryhodná? Plná strachu? Prepočítava očistcový čas na pozemské hodiny, dni a roky? .... Počas zjavení vo Fatime sa Hyacinta spýtala Panny Márie na stav duší dvoch dievčat, kamarátok, ktoré nedávno zomreli. Mária jej odpovedala, že jedna je už v nebi a druhá bude v očistci do skončenia sveta. Použila konkrétne časové ohraničenie (aj keď môže predstavovať "dlhý úsek", nie explicitne "koniec sveta"). Ak by však Panna Mária Hyacinte odpovedala zložitým traktátom o neporovnateľnosti plynutia nášho a očistcového času, asi by jej to veľmi nepomohlo. Keď Boh zjavuje niečo zo svojej nepochopiteľnosti spôsobom nám prístupným, nemalo by nás to zaskočiť a pohoršovať. Hovoríme o Bohu, ktorý sa stal jedným z nás - Boh, ktorý sa stal človekom, aby vykúpil človeka. Po akte Vtelenia (inkarnácie), pred ktorým stojí v údive a chvále nespočetný chór anjelov a v desivej nenávisti zástup démonov, nás predsa nemôže prekvapiť fakt, keď Boh hovorí rečou nám zrozumiteľnou. Tiež je obrovský rozdiel medzi strachom a bázňou. Strach je tmavý tunel na konci ktorého je svetlo vypnuté. Tápe sa v ňom a niet z neho východiska. Bázeň je posvätný strach presiaknutý milosťou. Ide ruka v ruke s pokorou (pokora je pravda o nás samých) - vedomím kto som ja a kto je Boh. Strach od Boha odvádza, naopak bázeň k Nemu privádza. Sv. Irenej hovorí: „Boh sa preto nazýva jednoduchým, lebo čo má, tým je.“ Boh je láska a v láske niet strachu. Boh je jednoduchý. To len my Ho občas zbytočne komplikujeme.

Spisovateľ podáva ľahko čitateľný pohľad vysvetľujúci skutočnosti okolo duší v očisci. Človek zrazu chápe, prečo je tak dôležité dušiam pomáhať. A utrpenie v živote človeka tak dostáva väčší zmysel, keď ho obetuje za ne. A k tomu táto kniha veľmi motivuje. Dostala som mnoho odpovedí na svoje otázky.

Útla knižočka, ktorá sa výborne číta, poučí a inšpiruje. Mnohé veci, ktoré som sa dočítala, ma prekvapili a povzbudili k modlitbe za duše v očistci.

Poznanie, ktoré potrebuje každý z nás. Táto kniha privádza človeka k modlitbe.

Všeobecné informácie o očistci. Knihu určite odporúčam všetkým, čo sa o danú tému zaujímajú. Je písaná pútavo.

Je to krásna a poučná kniha.

Vynikajúca kniha, zvlášť pre tých, ktorí majú už mnohých svojich príbuzných zomrelých a dočítajú sa ako im pomôcť a ešte všeličo iné, nevyhnutné pre našu spásu.

Veľmi dobrá kniha. Prežívala som ju veľmi emotívne. Krásna kniha, otvára oči. Odporučila by som, aby si ju každý prečítal. Toľko milostí môžeme na zemi vyprosiť pre duše v očistci, no tak málo toho pre nich robíme...