Pod Božím pohľadom

Vydavateľská anotácia

Kniha obsahuje učenie autentického duchovného učiteľa, ktorý sa nesnaží zapáčiť, ale chce viesť svojich žiakov k životu v jednote s Bohom. Jazyk je zámerne takmer školácky jednoduchý, na prospech každého, kto sa chce cvičiť v Božej prítomnosti. Základnou líniou celého textu je pohľad – postupne predstavovaný ako očisťujúci, posväcujúci, upokojujúci, zjednocujúci –, či už pohľad Boha, Ježiša alebo Panny Márie.

Dom Godefroid, trapistický mních, je svojimi skúsenosťami a nadšením nepochybne hodnoverným svedkom pôsobenia milosti v živote človeka hľadajúceho Boha. Jeho učenie je ňou preniknuté. Majstrom zostáva aj dnes pre každého, kto chce žiť pod Božím pohľadom.

• Kto bol Paul Bélorgey?

Paul Bélorgey sa narodil 12. novembra 1880 v Pouilly-en-Auxois. Spomienky našich súčasníkov na tohto muža sa určite veľmi rôznia, ale všetci sa zhodujú v tom, že bol skutočne duchovným človekom, ktorý viedol ľudí na úzkej ceste zjednotenia s Bohom. Nemohol zniesť vlažnosť vo svete ani v kláštore, o čom svedčia jeho osudy. Dvadsiateho štvrtého marca 1910 vstúpil do cisterciánskeho opátstva v Scourmonte – tak sa skončil úspešný život svetáckeho vojaka, ktorý miloval konské dostihy a hostiny, ale stále ho trápila nespokojnosť, ktorá ho priviedla ku konverzii. Pri viacerých príležitostiach sa sám vyjadril k tomuto obdobiu svojho života a z jeho rozprávania vyplývalo, že bol mimoriadne pozorný na znamenia Prozreteľnosti. Taký zostal aj ako mních – vždy pozorný na jemné vanutie Ducha v srdciach. Po tom, čo pôsobil ako novicmajster a prior v Scourmonte, ho roku 1932 vymenovali za opáta v Cîteaux. Mnísi zo Cîteaux si ešte vždy pamätajú tohto nadšeného muža, nevyčerpateľného rečníka presvedčeného o pravdivosti svojej duchovnej skúsenosti a ochotného sa o ňu podeliť. Elegantný, žiarivý, usmievavý, učil „všetko o Bohu“ v prekonávaní seba samého. Jeho učenie, v konečnom dôsledku veľmi jednoduché, si vyžadovalo veľkú prísnosť a jeho tak trochu systematické myslenie nepripúšťalo rozpory. Vo svojom spoločenstve chcel vytvoriť duchovnú elitu „silných“ (ako hovorí sv. Pavol) a bol prekvapený, že nie všetci ľahko kráčali po ceste Božích prikázaní. Knihy Dom Godefroida, hoci určite odrážajú jeho myšlienky, neboli napísané priamo jeho rukou. Hovoril zo srdca a dal sa unášať hlbokou duchovnou spomienkou. Jeho knihy sú v podstate poznámky, ktoré si robil počas výučby v noviciáte a neskôr ich revidoval. Starší zo Cîteaux si 10 dodnes pripomínajú dojímavú kázeň Dom Godefroida na sviatok Mena Ježiš (slávil sa vtedy v druhú nedeľu po Zjavení Pána): expertus potest credere. To bolo možno jeho najhlbšie duchovné presvedčenie: Viera musí byť predmetom skúsenosti a na oplátku musí táto skúsenosť, zložená z modlitby, jednoduchosti a citovej zbožnosti, viesť k hlbšej viere.

V roku 1953 ho povolali za predstaveného do Caldey vo Walese a neskôr bol duchovným správcom v Soleilmonte v Belgicku. Zomrel pokojne 15. septembra 1964: Tranquillus Deus tranquillat omnia – Pokojný Boh všetko upokojuje. Predstavenie „Zasvätenia do vnútorného života“ je azda v prvom rade poskytnutím určitých referenčných bodov, ktoré umožnia do istej miery relativizovať jazyk, aby sme sa dostali k tomu, o čom hovorí.

Treba uznať, že desaťročia delia ľudí niekedy viac ako storočia a že pri prvom čítaní tejto knižočky hrozí, že budeme konfrontovaní s trojnásobnou zastaranosťou: zastaranosťou citovaných autorít, historickej situácie a samotného jazyka. Nevyhneme sa požiadavkám našich čias (mier medzi ľuďmi, starostlivosť o najchudobnejších, etická refl exia), ale Dom Godefroid nám s radosťou pripomína, že mier medzi ľuďmi nastane len vtedy, ak bude zakorenený tam, kde sa vždy dáva a prijíma, v Trojjedinom Bohu a vo „vnútornomživote“ Najsvätejšej Trojice.