Klasická literatúra

„Z viac strán súc vyzvaný, abych vydal ku tomuto cieľu väčšieho objemu knížku, kde by boly nielen vážne reči, ale i dačo nevinného ku zábave, lebo to ustavičné jedenie a pitie človek nielen zunuje, ale i svoje zdravie kazí a hostiteľom darobné útraty zapríčiňuje.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Největší překvapení cestovatele je, najde-li v cizí zemi to, o čem stokrát četl nebo co stokrát viděl na obrázku…“ Cestopis ze Zlatého fondu SME.

„Skorej stretneš rohatú mačku, alebo bielu vranu, ako v láske stálu ženskú!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Úspešná divadelná hra známeho národopisca a fotografa Pavla Socháňa, ktorá sa dodnes objavuje v repertoári najmä ochotníckych súborov. Dráma zo Zlatého fondu SME.

Rozsiahla zbierka básní obsahujúca tému detstva, lásky, vzťahu k rodine, ale aj všeobecne platné etické tézy, protivojnové úvahy a protesty. Poézia zo Zlatého fondu SME.

Román Konec starých časů je jedním z Vančurových umělecky nejdokonalejších děl. Jde o pásmo volně propojených epizodických příhod naplněných humorem a ironií, jehož poselství je dodnes aktuální. Klasika ze Zlatého fondu SME.

„Dnes o půl 12. hod. polední objevil se nad Bratislavou hlášený italský dvojplošník s ministrem Československé republiky, generálem Štefánikem. Vládní referenti a vojenští zástupci ihned odjeli z Bratislavy uvítati ministra. Krátce před 12. přijeli k Vajnorům. Tou dobou kroužil aeroplan ve vzduchu a 5 minut před 12. hodinou sřítil se přímo k zemi s výše asi 400 m. Z místa, na které dopadl, vystoupil černý sloup dýmu… Tak zněl počátek telegramu…“ Historie ze Zlatého fondu SME.

Soubor Čapkových úvah. Poprvé vyšel v roce 1932 v Praze v nakladatelství Fr. Borový jako 32. svazek Spisů bratří Čapků. Klasika ze Zlatého fondu SME.

„Pozná ho každé dieťa v dedine, zďaleka kričia naňho susedia: „Mišo, kam ideš“, a susedky: „Tarajda, kde ste boli“, on je vôbec širokoznámou osobnosťou v poctivej obci Triesková a predsa, bárs sa mu kloní silno k päťdesiatke, keby si sa ho pýtal po jeho otcovskom mene, dlho by sa musel sužovať, kým by mu prišlo na rozum. Nuž, ale prosím vás, ako by aj on mohol všetko vedieť? V škole ho učili be, a, ba, be, u, bu, potom musel sa trápiť a tĺcť po svete, div že si rozum neprevrátil a nieto ešte, aby sa musel na staré dni všelijakými menami kynožiť a vbíjať si ich do hlavy…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Rozprávanie zo života dedinského ľudu spod Kohúta, ojedinelý pohľad na život ľudu v slovenskej literatúre. Po etnografických prácach Jána Čaploviča je Gustáv Reuss ďalším slovenským spisovateľom, ktorý sa zaoberal štúdiom života ľudu. No kým Čaplovič si na to vyvolil vedecký opis, Reuss využil svoj spisovateľský talent a nazbieraný materiál zaodel do formy národopisnej črty a či obrázka. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Seznámil jsem se se Štefánikem v září 1916 v Kijevě, kam jsem byl jako důvěrník Čechů-důstojníků druhé divise jihoslovanského dobrovolnického sboru vyslán z Oděssy s bratrem drem B. Boučkem, abychom informovali poslance Düricha jako člena Národní rady československé o účasti Čechů a Slováků v jihoslovanském dobrovolnickém sboru…“ Historie ze Zlatého fondu SME.

Z obsahu: Dobré rady mladým hospodyním, jídelníčky, kuchařské předpisy také pro nemocné a rekonvalescenty, sváteční jídla, cukroví, pečivo, zmrzliny, zavařeniny, saláty, nápoje. Kuchařská kniha ze Zlatého fondu SME.

Spevy o Svatobojovi a o Matúšovi Čákovi Trenčianskom venoval Ľudovít Štúr „vrstovníkovi samoprvému rovesníkovi citov a úmyslov piesni milovníkovi a tvorcovi bratovi najdrahšiemu Karlovi…“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

Román Grófka Mária Betlenová sa zapodieva jedným, z najdramatickejších období, z polovice 17. storočia — wesselényiovským povstaním, s ústredným miestom deja hradom Muráňom a hlavnými postavami Máriou, rodenou Széchyovou, vydatou Bethlenovou, a jej tretím manželom grófom Františkom Wesselényim z Hadadu. Na Slovensku niet vari hradu, ktorý by tak upútal pozornosť spisovateľov a vedcov ako Muránsky zámok. Za jeho múrmi sa snovali udalosti a deje, ovplyvňujúce politickú situáciu vo vtedajšom Uhorsku a v celej habsburskej ríši. História zo Zlatého fondu SME.

Historický román s témou mocenských a náboženských rozporov 11. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Historický román s témou mocenských a náboženských rozporov 11. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Zařízení a udržování bytu, kuchyně, spíže, prádelny, sklepa a pod. Předpisy kuchařské, cukrářské, menu, praní, bílení, čištění prádla, šatstva a látek. Udržování čistoty i pořádku v domácnosti a jiné rady. Domácí léčebné prostředky. Napsala A. Kejřová, majitelka kuchařské školy. Zlatý fond SME.

Šesťdesiatdva dátumom označených záznamov, zápisy bez časového upresnenia, úvahové state — to všetko tvorí knihu Moje deti od Eleny Maróthy Šoltésovej. Autorka v nich odhalila a natrvalo zvečnila svoje súkromie, vrúbené čarovným pôvabom hravého detstva i zúfalou beznádejou a bolesťou. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Lyricko-epická veršovaná skladba. Príbeh lásky a tragédie mladého horára Miša Čajku a jeho ženy Hanky. Kontrast dvoch svetov: pánov a pracovitých, čestných, obetavých obyčajných ľudí. Poézia zo Zlatého fondu SME.

„Byla to Divočina — nezkrocená severská Divočina se zmrzlým srdcem. Ale život zde byl, uprostřed této země, a vyzývavý. Dolů po zamrzlé řece plahočila se smečka vlčích psů…“ Dobrodružství ze Zlatého fondu SME.

„Láska hreje, ale aj páli: ona stavia ráje, ale ich aj ničí; ona vynáša život náš až k horúcim krajinám ohnivého slnca, ale nás aj rúca do prepastí, kde tma, bieda a hrúza panuje…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ťažko mi bolo lúčiť sa s mojou chovanicou. Prirástla mi k srdcu, v nej som žila, do nej som skladala svoju nádej. V jej spoločnosti som prežila blažené chvíle, o ktorých mnohý nemá zdania a nevie rozumieť. Bola som šťastná. Anička odchodí do cudziny, ale odchodí plná vrúcnych citov, odchodí šťastná v povedomí, že musí ísť za tým a s tým, ktorý ju volal a miluje.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Listy z Ameriky patria k významným titulom svetovej cestopisnej literatúry. Autorovi poskytli priestor na rozvinutie viacerých podôb spisovateľského talentu. Spisovateľ sa v nich uvoľnil a zistil, že žáner spoločensko-kritickej realistickej poviedky, tvorbe ktorej sa dovtedy ako beletrista venoval, ho trocha obmedzuje. Forma listov však umožňuje autorovi prerušovať chronologický popis zážitkov úvahami o úcte Američanov k práci, o miestnom „feminizme“, kultúrnej úrovni a pod. Následne reflexie preruší, aby čitateľom poskytol konkrétne reportérsky úderné postrehy alebo malebno-vzrušujúci popis stepi počas snehovej búrky či požiaru, prípadne pohľad na strmhlav do diaľav sa rútiace stádo bizónov. Príznačne práve uverejňovanie exotikou a dobrodružstvami korenených Listov urobilo zo Sienkiewicza v Poľsku známeho a obľúbeného autora. Sienkiewicz sa pri opisoch a charakteristikách vonkoncom neostýcha, jeho pohľad je prenikavý, nešetrí iróniou, sarkazmom, miestami až zúfalým čiernym humorom, v ktorom sa cynizmus prelína so súcitom. Isteže, niektoré pasáže z dnešného hľadiska zaváňajú hystériou a pôsobia prepiato, avšak Sienkiewicz cestuje po USA v druhej polovici devätnásteho storočia, dostáva sa teda do kontaktu s kapitalizmom čistým, neriedeným neskoršími sociálnymi reformami. Práve v jeho cestopise si medziiným môžete prečítať ako naozaj vyzeral onen „číry extrakt“ liberálnej ekonomiky. Na viacerých miestach sledujeme autorovo vyjadrovanie sa k problému miery vkusu a jej prekročenia. Sienkiewicza, na rozdiel od generácie romantikov, búrka a Niagarský vodopád desia, nie uchvacujú, pretože poskytujú presilu vnímaním adekvátne nespracovateľných zážitkov. Autor sa aj pri zakúšaní krásy bráni vytrženiu, tobôž extatickým stavom, usiluje sa osedlať obrazotvornosť. Sienkiewiczove Listy nie sú hodnoverným historickým prameňom, lež predovšetkým a takmer výlučne literárnym dielom. Autor s reáliami narába svojvoľne a výberovo, komponuje a koncipuje ich ako beletrista do útvaru, ktorý vo vzťahu k skutočnosti vykazuje značnú mieru autonómie.

Ľúbostný príbeh mlynárovej vdovy Kataríny Dolinskej a správcu mlyna, Andreja Vítkovského. Katarína vyprovokuje nemotorného Andreja k rozhodnému činu tým, že podpáli svoj mlyn. „Požiar z lásky“ sa uhasí bez vážnejších následkov. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V románe Koreň a výhonky sa stretávame s prostredím, ktoré súvisí s konkrétnymi autorovými skúsenosťami. Už Škultéty, keď recenzoval Vajanského román, napísal, že „pôvodca znal takých ľudí, vídal, zažil, prežil podobné situácie, podobné výjavy. Videné pamäť jeho ,precedila‘, a z toho, čo zachovala vážneho a typičného, čo mu ostalo… ako na filtre, v chvíľkach tvorenia, z toho skladá svoje obrazy“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dvojzväzkový román slovenskej autorky o láske a spoločenských problémoch v hornom Uhorsku v druhej polovici 19. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dvojzväzkový román slovenskej autorky o láske a spoločenských problémoch v hornom Uhorsku v druhej polovici 19. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V románe Koreň a výhonky sa stretávame s prostredím, ktoré súvisí s konkrétnymi autorovými skúsenosťami. Už Škultéty, keď recenzoval Vajanského román, napísal, že „pôvodca znal takých ľudí, vídal, zažil, prežil podobné situácie, podobné výjavy. Videné pamäť jeho ,precedila‘, a z toho, čo zachovala vážneho a typičného, čo mu ostalo… ako na filtre, v chvíľkach tvorenia, z toho skladá svoje obrazy“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Anton Emanuel Timko je známy ako autor humoristických, cestopisných, dobrodružných i sentimentálnych historiek, skutočných i neskutočných príbehov, anekdot i populárno-náučných spisov. Jeho tatranský medveď Macko prevedie čitateľa pôvabnou prírodou, vyrozpráva mu o pokojných a blažených dňoch svojej mladosti, o svojich putovaniach i hrdinských skutkoch. Rozprávkový príbeh.

Rozprávka o cárovi Saltanovi a o jeho synovi, slávnom a mocnom bohatierovi kniežati Kvidonovi Saltanovičovi a o prekrásnej cárevne Labuti. Rozprávka v poézii od Zlatého fondu SME.

„Sedem múdrych majstrov alebo ako Poncián, cisár rimanský, odporúča do výchovy siedmim múdrym majstrom syna svojho Diokleciána, ktorý sa všakovým vedám a všakovej múdrosti vyučí, a ako potom sedem ráz vlečený je pod šibenicu pre zradu a úklady macochy svojej, zakaždým sa však skrz poučné podobenstvá siedmich múdrych majstrov od smrti vyslobodí, a ako potom stane sa mocným vladárom krajiny rimanskej. Pekná rozprávka pre starých a mladých.“ V úprave spisovateľa, publicistu a prekladateľa Karola Čečotku. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Prijmite teda, bratia, tento výťah z môjho cestovného denníka a presvedčení buďte o tom, že všade, kdekoľvek som prišiel, vítala ma srdečná bratská láska, objímalo ma cnostné a šľachetné srdce… Vy, ktorí ste so mnou v duchu cestovali, buďte spokojní s tým, čo a kde ste skúsili, a ja poďakujem sa vám s najhlbšou úctou.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Druhá časť cestopisu zo Zlatého fondu SME.

Výlety na Kriváň majú mnohoročnú tradíciu. Daniel Bachát rozpráva o jednom takomto výlete, ktorý sa uskutočnil ešte v roku 1861. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Cestopisné črty z Dalmácie a Čiernej Hory sú zápismi z cesty troch mužov, ktorí sa počas svojho putovania zastavili v Splite, Šibeniku, Dubrovniku a Boke Kotorskej, odkiaľ sa dostali až do Čiernej Hory. Kukučín sa v nich zmieňuje aj o historických osobnostiach, politickej a celkovej spoločenskej situácii. Snaží sa pozrieť na problém ľudu, jeho kultúry a prostredia z viacerých uhlov pohľadu — nie je to len za pohľad turistu na navštívenú krajinu. Snaží sa krajine porozumieť, aby sa mohol stať jej súčasťou. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Na salaši, Na Kriváni, Za živa pochovaný, Biela ruža a ďalšie príbehy vyrozprávané spisovateľom, básnikom a dramatikom Rehorom Uramom-Podtatranským. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Romanticky ladená dráma v piatich dejstvách. Podhradský sa v nej osobitne venujel predovšetkým osudom dvoch hurbanistov, zápalisto bojujúcich za spisovnú kodifikovanú slovenčinu, a to Karola Holubyho a Viliama Šuleka. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

„… Kapitán rečnil, že ako tú hrudku vo vrecku, tak i lásku našu v srdci k našej drahej, milovanej vlasti nesieme so sebou. Opúšťame síce našu milú zem, ale v duši, v srdci, v mysli ju nikdy neopustíme, a i vtedy, keď budeme musieť za ňu umierať, umreme vďačne, len aby ona neumrela. Keby sa tak bol ten pán kapitán opýtal, kto chce ísť domov žať a kto chce ísť do Ruska ľudí strieľať, som presvedčený, že by sa bol celý vlak vrátil.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Povesti slovenské, Povesť Maginhradu, Povesť bez konca. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Nákres životopisný. „Počas hovoru mal som čas pozorovať ho s napnutou zvedavosťou. Bol som veľmi rád, že som i osobne poznal vzácneho muža-spisovateľa, ktorý nám svojimi dramatickými dielami a dejepisnými článkami dával podnet k študovaniu dejín Uhorska… Z veľkých belasých očú hovorila akási melanchólia, ale i umnosť, inteligentnosť a noblesa. Na prvý pohľad bolo v ňom vidieť typ pravého uhorského zemana, hoci bolo o ňom známe, že je rýdzeho demokratického zmýšľania. No z jeho očí ľahko bolo vyčítať i duševnú bolesť, ktorá šľachetným, citlivým dušiam zostane z ich trpkých sklamaní a zo zmarených nádejí…“ Životopisné dielo zo Zlatého fondu SME.